Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/21/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219206426 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219206426.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej v spore žalobcu: I.. I. S., L.. XX.XX.XXXX, L. X, J., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanému: L. M. FINANC, s.r.o., Tehelná 5711/8, Trnava, IČO: 36 250 244, o zaplatenie 800.000 eur s prísl. a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C/80/2019-96, zo dňa 9.12.2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, okres P., obec P., k. ú. P. a to parcela č. XXXX/X o výmere 429 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/XX o výmere 22 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/XX o výmere 213 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/ XX o výmere 90 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/XX o výmere 4 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/XX o výmere 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/ XX o výmere 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/XX o výmere 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/XX o výmere 19 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/ XX o výmere 9 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/XX o výmere 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/XX o výmere 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/ XX o výmere 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/XX o výmere 19 m2, zastavaná plocha a nádvorie; na LV č. XXXX, okres P., obec P., k. ú. P. a to parcela č. XXX o výmere 577 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela č. XXXX/XX o výmere 564 m2, záhrada; parcela č. XXXX/ XX o výmere 395 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 520 m2, záhrada; parcela č. XXXX/ XX o výmere 478 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 285 m2, záhrada; parcela č. XXXX/ XX o výmere 428 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 339 m2, záhrada; parcela č. XXXX/ XX o výmere 309 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 341 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 301 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 368 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 316 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 343 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 346 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 391 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 408 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 564 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 550 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/ XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/ XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/X X o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 20 m2, záhrada; parcela č. XXXX/XX o výmere 1932 m2, záhrada; na LV č. XXXX, okres P., obec P., k. ú. P. a to parcela č. XXX o výmere 1052 m2, zastavaná plocha a nádvorie; budova na parcele č. XXX so súpisným č. 47, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2019 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 800.000 eur s príslušenstvom. Súčasne s podaním žaloby podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný (povinný) uzatvoril dňa 23.3.2009 s kupujúcim G. Ž., L.. XX.X.XXXX, M. X, E. T., kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností špecifikovaných v kúpnej zmluve, za kúpnu cenu 790.000 eur, pričom kúpna cena bola riadne a včas vyplatená. Následne došlo k prevodu väčšej časti predmetných nehnuteľností na žalobcu, ako osobu oprávnenú za kúpnu cenu 750.000 eur na základe kúpnych zmlúv z 22.9.2010. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr 46/2011, zo dňa 17.1.2012 bolo zmenené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24S/13/2010, zo dňa 26.1.2011 tak, že rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva Správy katastra Trnava sp. zn. V-1055/2019, zo dňa 3.4.2009, týkajúce sa predmetných nehnuteľností, bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe týchto rozhodnutí súdov uzatvorili žalovaný a žalobca Dohodu o usporiadaní finančných záväzkov, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi 800.000 eur v lehote troch dní od spätného zápisu žalovaného ako vlastníka predmetných nehnuteľností. Dohodnutá suma 800.000 eur pozostáva z kúpnej ceny 750.000 eur a zo sumy 50.000 eur ako nákladov spojených so správou nehnuteľností od 19.10.2010. Žalovaný v notárskej zápisnici vyhlásil, že všetky skutočnosti a skutkový dej sa udial tak, ako to popísal v čl. I tejto notárskej zápisnice a zároveň predložil notárovi kúpne zmluvy a uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 36C/115/08-121, zo dňa 11.2.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.2.2009 a vyhlásil, že pri podpise tejto notárskej zápisnice koná v súlade so svojim záväzkom starostlivo a hospodárne spravovať majetok žalovaného tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Trnava; notárska zápisnica ďalej obsahuje právny záväzok, v ktorom je vyznačená osoba oprávnená - žalobca, osoba povinná - žalovaný, právny dôvod - Dohoda o usporiadaní finančných záväzkov z 18.1.2012, predmet plnenia 800.000 eur a doba plnenia - v lehote troch dní od spätného zápisu. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha ochrany zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, teda potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Ozrejmil, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Civilný sporový poriadok v § 344 stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. 4. Súd prvej inštancie mal nárok žalobcu dostatočne preukázaný najmä skutočnosťou, že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 800.000 eur v prospech žalobcu formou notárskej zápisnice zo dňa 8.2.2012, spísanej notárom JUDr. Romanom Vidovencom, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného, že sa na základe Dohody o urovnaní zaviazal zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 800.000 eur na tom základe, že žalovaný (povinný) uzatvoril dňa 23.3.2009 kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti s kupujúcim G. Ž. za kúpnu cenu 790.000 eur; kúpna cena bola riadne vyplatená. Následne došlo k prevodu väčšej časti predmetných nehnuteľností na žalobcu spolu za kúpnu cenu 750.000 eur na základe kúpnych zmlúv z 22.9.2010. Dňa 31.1.2012 nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr 46/2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24S/13/2010, zo dna 26.1.2011 tak, že rozhodnutie o vklade Správy katastra Trnava pod V-1055/2009, zo dňa 3.4.2009, týkajúce sa predmetných nehnuteľností bolo zrušené a vec sa vrátila na ďalšie konanie. V tejto súvislosti uzatvoril žalovaný so žalobcom Dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi sumu 800.000 eur najneskôr v lehote do uplynutia 10 dní od právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu. Dohodnutá suma 800.000 eur pozostáva zo sumy 750.000 eur ako kúpnej ceny a sumy 50.000 eur ako dohodnutých nákladov spojených so správou predmetných nehnuteľností od 19.10.2010; keďže žalovaný žalobcovi vyplatenú sumu v stanovej lehote nevrátil, súd prvej inštancie mal za preukázané, že nárok žalobcu voči žalovanému existuje a je dôvodný. 5. Na uvedenom základe, konštatujúc naplnenie všetkých zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže vzhľadom na existujúce majetkové pomery žalovaného existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená a zároveň, že žalobca osvedčil danosť nároku, súd prvej inštancie podľa § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 C.s.p., zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku svojho rozhodnutia. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. 6. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola v prvom rade námietka, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd. Uviedol, že predmetom konania je žaloba o splnenie povinnosti, avšak nejde o vecné právo, ale záväzkové právo, preto nie je daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II podľa ustanovenia § 20 písmena a) C.s.p. a keďže má sídlo v Trnave, tak aj miestne príslušným súdom v poukazom na § 13, § 15 ods. 1 C.s.p. je miestne príslušným na konanie Okresný súd Trnava. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia obmedzil iba na skonštatovanie účelových a nepravdivých tvrdení žalobcu (konkrétne v odsekoch 13. až 15. uznesenia) čo považuje za predčasné ako aj nesprávne. Bol názoru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva v prospech žalobcu nemá žiadne právne opodstatnenie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvodnosť obavy, že prípadný výkon právoplatného rozhodnutia súdu by mohol byť ohrozený, keďže bolo riadne preukázané, že žalovanému ako kupujúcemu zo strany kupujúceho G. Ž. nikdy nebola vyplatená kúpna cena vo výške 790.000 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.2009 a ani následne kúpna cena vo výške 1.150.000 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.2009, ktorá bola novelizovaná ako celok spolu s dodatkom zo dňa 20.2.2012, ktoré žalobca predložil ako listinné dôkazy, čo konkrétne vyšlo najavo v konaní Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 37C/5/2013; z uvedeného vyplýva, že nie je dlžný žalobcovi sumu 800.000 eur s prísl., ktorú si uplatnil žalobou. Konštatoval, že žalobca nedokáže za žiadnych okolností osvedčiť danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana vo forme zabezpečovacieho opatrenia, pričom nepreukázal a ani neosvedčil dostatočným spôsobom reálnu existenciu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, následkom čoho nie je možné vyvodzovať ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, či ohrozenie akejkoľvek exekúcie; napadnuté rozhodnutie je taktiež nedostatočne a zmätočne odôvodnené, nepreskúmateľné, pričom je neúplné a nemá náležitosti, ktoré vyžaduje Civilný sporový poriadok, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol žiadnu odpoveď, prípadne právnu úvahu, ktorou sa pri vydávaní rozhodnutia riadil. 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie v plnom rozsahu potvrdiť, keďže je zákonné a plne v súlade s právnym predpisom ako aj skutkovým stavom; rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení reaguje na objektívny skutkový stav reálnych krokov smerujúcich k prevodom vlastníctva na tretie osoby, bez uhradenia kúpnej ceny na bankový účet a neuhradenie kúpnej ceny vôbec, čo je úplne zjavným zastieracím a podvodným konaním žalovaného. Využil svoje právo zabezpečiť si krytie svojej pohľadávky pri úspechu v spore a eventuálnej exekúcií. Návrh bol len podaný na súd a konateľ spoločnosti G. B. si už s treťou osobou pre účel prevodu kupuje spoločnosť s ručeným obmedzením, v ktorej je spoluvlastníkom a konateľom s osobou C. V., na ktorú sa prevádza majetok L. M. FINANC, s.r.o. a to bez reálnej úhrady kúpnej ceny tak, aby z majetku spoločnosti bol prevedený majetok minimálne v sume 700.000 eur, keďže táto suma je uvedená ako kúpna cena. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len "C.s.p.") preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. 9. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. 10. Právo na zákonného sudcu je neopomenuteľná podmienka výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre stranu sporu záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody) výber súdov a sudcov "ad hoc". Procesný postup, v ktorom o veci nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a rozhodnutie vydané v takomto konaní preto nie je ústavne akceptovateľné. 11. Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je totiž správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu; iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru (II. ÚS 283/09). 12. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 14. Podľa § 354 C.s.p. na konanie podľa tejto časti (§ 256 až § 354 C.s.p., pozn. odvolacieho súdu) sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 15. Podľa § 36 ods. 1 C.s.p. konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. 16. Podľa § 13 C.s.p. na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 17. Podľa § 15 ods. 1 C.s.p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 18. Podľa § 40 C.s.p. súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. 19. Podľa § 41 C.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. 20. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu 12.11.2019 domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 800.000 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 19.1.2012 do zaplatenia a preto je miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu v zmysle § 15 ods. 1 C.s.p. všeobecný súd žalovaného, t.j. Okresný súd Trnava, keďže žalovaný má sídlo na ulici Tehelná 5711/8 v Trnave, pričom do úvahy neprichádzalo, aby súd prvej inštancie (Okresný súd Bratislava II) z vlastnej iniciatívy skúmal miestnu príslušnosť, nakoľko v posudzovanej veci nie je daná výlučná miestna príslušnosť; rovnako neprichádzalo ani do úvahy, aby súd prvej inštancie skúmal miestnu príslušnosť na námietku žalovaného, pretože tak urobiť ani nemohol vzhľadom na to, že o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalovaný dozvedel až z doručeného uznesenia súdu prvej inštancie a k nemu pripojeného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 331 ods. 1 C.s.p.). 21. Podľa § 161 C.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (podmienky konania). Procesné podmienky v sporovom konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane strán sporu), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ sporového konania vyplývajúci zo Základných princípov Civilného sporového poriadku (Článok 1 až 18). Na strane súdu patria k podmienkam konania také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práva a povinnosti vykonávať ako orgán štátu civilné sporové konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať spory; k týmto vlastnostiam patrí právomoc súdu, ale tiež jeho príslušnosť, a to tak vecná, funkčná ako aj miestna. K podmienkam konania na strane sporových strán patria také ich vlastnosti, ktoré im umožňujú vystupovať v konaní v postavení strany a ktoré im zároveň umožňujú mať subjektívne procesné práva a povinnosti a svojimi úkonmi ich nadobúdať; ide o procesnú subjektivitu a o procesnú spôsobilosť. U zástupcov strán sporu prichádza do úvahy spôsobilosť byť zástupcom a nutnosť preukázať oprávnenie na zastupovanie. K vecným procesným podmienkam sporového konania patrí žaloba. K takzvaným negatívnym procesným podmienkam patrí prekážka začatého konania (litispendencie) a prekážka veci rozsúdenej (rei iudicatae). 22. Nedostatok procesných podmienok môže byť odstrániteľný alebo neodstrániteľný; v ustanovení § 161 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. je upravený postup súdu v prípade, keď zistí odstrániteľný alebo neodstrániteľný nedostatok niektorej procesnej podmienky. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné; odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého súd urobí vhodné opatrenie. 23. Zvláštny prípad predstavuje nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti, ktorý nastane za procesnej situácie, keď začne konať vo veci miestne nepríslušný súd bez toho, aby k svojej nepríslušnosti prihliadol, pričom strany sporu námietku miestnej nepríslušnosti pri svojom prvom procesnom úkone neuplatnili; v takomto prípade sa podmienka miestnej príslušnosti považuje pre ďalšie konanie za splnenú. Nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti je teda v zásade odstrániteľným nedostatkom podmienky konania. 24. Osobitnú kategóriu však predstavuje konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho (neodkladného) opatrenia v prípadoch, v ktorých nie je daná výlučná miestna príslušnosť, pričom žalovaný v odvolacom konaní uplatní námietku miestnej príslušnosti; za danej situácie je potrebné tento nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorého existencia súčasne spôsobuje úplnú negáciu základného práva žalovaného na zákonného sudcu. 25. Odvolací súd je názoru, že pri kolízii medzi právom žalobcu na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv a právom žalovaného na zákonného sudcu je povinnosťou súdov postupovať tak, aby sa poskytla ochrana obom týmto právam; z ústavnoprávneho hľadiska je totiž neakceptovateľné, aby právo žalobcu na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv bolo uprednostnené do tej miery, že tým dôjde k úplnému popretiu práva žalovaného na zákonného sudcu. 26. Pretože v posudzovanej veci žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na miestne nepríslušný súd, hoci miestna príslušnosť nevyplývala z § 20 C.s.p., pričom žalovaný v odvolacom konaní uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti, nebola splnená podmienka konania. 27. Procesnú zodpovednosť za takýto výsledok konania nesie výlučne žalobca; ak totiž v dôsledku jeho postupu nebolo možné poskytnúť vôbec ochranu právu žalovaného na zákonného sudcu, potom nebolo možné ani poskytnúť ochranu jeho právu na urýchlené a účinné rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 28. Z uvedených dôvodov, keďže nedostatok miestnej príslušnosti je v danej veci neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať v akomkoľvek štádiu konania (§ 380 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 29. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupom podľa § 43 ods. 1 C.s.p. bezodkladne postúpiť spor príslušnému Okresnému súdu Trnava bez rozhodnutia a upovedomiť o tom žalobcu a žalovaného. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).