Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoPr/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219207153 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219207153.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: G.. H.. C. Š., J.., H., nar. XX.XX.XXXX, L. B.Í. Č.. X, L., zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Dobákom, Kutuzovova č. 17, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková č. 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, za účasti intervenienta na strane žalobcu: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo nám. č. 6, Bratislava, IČO: 00 397 865, o určenie právnej skutočnosti a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. januára 2020 č. k. 62Cpr/15/2019-98, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal aby bola žalovanému uložená povinnosť strpieť vykonávanie dojednaného druhu práce „prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB“ žalobcom a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by obmedzoval alebo rušil výkon práce žalobcu nad rozsah stanovený pracovnou zmluvou, príslušnými pracovnoprávnymi predpismi a osobitnými predpismi v danej oblasti, a to až do doby právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 ,§ 325 ods. 1,2 , § 329 ods. 1, 2 § 331 ods. 1, veta prvá C.s.p., keď poukázal na základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby a mal zato, že žalobca osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť navrhovaná neodkladná ochrana, nakoľko žalobou vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti odvolania súhlasu s výkonom jeho funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LFUK, SZU, UNB sp. zn. 2R1-4/826/19 zo dňa 15.10.2019 a v zmysle ním predložených listinných dôkazov je nepochybné, že ku dňu 15.10.2019 žalovaný odvolal súhlas s výkonom funkcie žalobcu ako prednostu uvedenej kliniky. Na základe žalobcom tvrdených skutočností a predložených listín v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zastal názor, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a teda nepreukázal existenciu jednej z dvoch alternatívnych zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 325 ods. 1 C.s.p. pre nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že odlišné stanovisko rektora Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 20.12.2019, ktoré zaujal výlučne len na základe žiadosti žalobcu, a ktoré vypovedá o tom, že rektor univerzity nevzhliadol z pohľadu Univerzity Komenského v Bratislave dôvod na jeho odvolanie z funkcie prednostu neurochirurgickej kliniky, resp. na zmenu pracovnej zmluvy zo dňa 12.04.2017, uzatvorenej medzi žalobcom a Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, má za následok nebezpečný konflikt kompetencií medzi dvomi zamestnávateľmi žalobcu (Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a žalovaným) s negatívnym dopadom na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zo samotného stanoviska rektora univerzity vyplýva, že rektor Univerzity Komenského v Bratislave nemôže zasahovať do pracovnoprávnych otázok fakulty, keďže všetky fakulty univerzity majú pracovnoprávnu subjektivitu a vystupujú v postavení samostatného zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za právne relevantné žalobcom predložené stanovisko rektora univerzity k tomu, aby mohol dôvodne konštatovať, že žalobca osvedčil existenciu konfliktu záujmov (kompetencií) medzi dvomi zamestnávateľmi, s ktorými má žalobca uzatvorené pracovné zmluvy. 1.2. Odhliadnuc od vyššie uvedeného záveru prvoinštančný súd uviedol, že ak by aj žalobca osvedčil nesúhlas Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s jeho odvolaním z funkcie prednostu Neurochirugickej kliniky LF UK, SZU a UNB, majúcej za to, že odvolanie žalobcu z funkcie prednostu je neplatné, samotný konflikt záujmov medzi zamestnávateľmi žalobcu nie je spôsobilý vyvolať nežiaduce a nepriaznivé dôsledky vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a rozhodnutiam o správnosti liečby na pracovisku žalobcu. Z ustanovenia článku V. bod 5.1. Zmluvy o praktickej výučbe na špecializovanom výučbovom pracovisku, uzatvorenej dňa 21.03.2014 medzi Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a žalovaným vyplýva, že v prípade, že riaditeľ zdravotníckeho zariadenia (žalovaného) odvolá rozhodnutím súhlas zdravotníckeho zariadenia alebo dekan lekárskej fakulty verejnej vysokej školy odvolá rozhodnutím súhlas vysokej školy na výkon funkcie prednostu udelený mu v spoločnom dekréte o ustanovení do funkcie prednostu, týmto funkcia prednostovi zaniká. Voľné miesto prednostu obsadzuje riaditeľ zdravotníckeho zariadenia bez výberového konania poverením len do ustanovenia do funkcie prednostu po úspešnom vykonaní výberového konania, a to najdlhšie na dobu šesť mesiacov. Podľa rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. R.-XXXX-S. zo dňa 28.01.2019 o zmene zriaďovacej listiny Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorým sa mení a dopĺňa s účinnosťou od 01.02.2019 zriaďovacia listina Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 18.12.2002, číslo H., číslo R. v znení neskorších zmien a dodatkov, podľa článku I. ods. 8 uvedenej zriaďovacej listiny prednostu v čase jeho neprítomnosti zastupuje zástupca prednostu v rozsahu a za podmienok upravených vnútorným predpisom organizácie. Prednosta má zástupcu zodpovedného za organizáciu a riadenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na klinike. Prvá veta tohto odseku platí aj v prípade, že bol prednosta odvolaný z funkcie podľa ods. 6 tohto článku aj v prípade, že miesto prednostu nie je dočasne obsadené (vzdanie sa funkcie prednostu, odvolanie prednostu, smrť prednostu, neúspešné výberové konanie a pod.). Z citovaných ustanovení vyššie špecifikovanej Zmluvy o praktickej výučbe na špecializovanom výučbovom pracovisku a Rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je zrejmé, že na zánik funkcie prednostu kliniky postačuje odvolanie súhlasu s výkonom funkcie zo strany jedného zo zamestnávateľov žalobcu, teda riaditeľa žalovaného alebo dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V danom prípade súhlas s výkonom funkcie žalobcu ako prednostu kliniky odvolala riaditeľka žalovaného, a preto aj bez ohľadu na presvedčenie dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (ktoré však žalobca nijako neosvedčil), že odvolanie žalobcu z funkcie prednostu je neplatné, nemožno mať pochybnosť o zániku funkcie žalobcu a následnom postupe v zmysle zriaďovacej listiny žalovaného, podľa ktorého dočasne neobsadené miesto prednostu riaditeľ žalovaného obsadí povereným zástupcom prednostu. 1.3. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že prípadný konflikt kompetencií medzi žalovaným a ďalším zamestnávateľom žalobcu (Lekárskou fakultou UK), týkajúci sa oprávnenia žalobcu vykonávať naďalej funkciu prednostu neurochirurgickej kliniky až do meritórneho rozhodnutia súdu o určovacej žalobe žalobcu, nemôže mať vplyv na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti u žalovaného, nakoľko do vyhlásenia výberového konania na miesto prednostu, resp. do meritórneho rozhodnutia súdu, je náležité a regulárne v súlade s príslušnými právnymi aktmi zabezpečiť riadny chod a poskytovanie zdravotnej starostlivosti na neurochirurgickej klinike tak, že žalovaný poverí niektorého z lekárov neurochirurgickej kliniky zastupovaním odvolaného prednostu. Pre úplnosť súd uviedol, že posudzovanie oprávnenosti odvolania súhlasu s výkonom funkcie žalobcu ako prednostu a jeho súladu/ rozporu s príslušnými právnymi predpismi a organizačnými aktmi žalovaného bude predmetom konania vo veci samej, a nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom by mala byť povinnosť žalovaného strpieť výkon funkcie prednostu žalobcom a neobmedzovať ho v zmysle pracovnej zmluvy v tomto výkone. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto ho postupom podľa § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil nariadil ním navrhované neodkladné opatrenie a priznal mu náhradu trov konania. K bodom č. 10 a 11. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že osvedčil nesúhlas Lekárskej fakulty (ďalej len LF) Univerzity Komenského (ďalej len UK) s jeho odvolaním a to tým, že mu nebola zo strany LF UK zmenená pracovná pozícia „prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB“, nebol mu zmenený popis pracovnej činnosti, a ani mu nebola vypovedaná pracovná zmluva, ktorá je naďalej platná a podľa ktorej je povinný voči LF UK naďalej plne vykonávať kompetencie a funkciu prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB. Mal zato, že súd prvej inštancie neoprávnene považuje stanovisko rektora UK za právne irelevantné, pričom ide o nesprávne právne posúdenie veci. Lekárska fakulta UK má v súlade s § 7 ods. 2 Zákonníka práce pracovnoprávnu, no nie právnu subjektivitu. Právna skutočnosť, že LF UK ako zamestnávateľ žalobcu je súčasťou ÚK, napĺňajúcou jej ciele je všeobecne známa. Uvedené právne vzťahy vyplývajú o. i. zo Štatútu UK. Súd prvej inštancie teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nepripisoval žiadnu právnu relevanciu vyjadreniu rektora UK k neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie prednosti Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB. Žalobca mal za to že prvoinštančný súd nesprávne posúdil skutkový stav , keď sa nedostatočne zaoberal skutkovým stavom, že v súčasnosti sú dvaja odlišní lekári povinní vykonávať vedúce kompetencie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB, vrátane riadenia zdravotnej starostlivosti, a to (i) žalobca, ktorý je týmto povinný voči LF UK vzhľadom na jeho platnú pracovnú zmluvu; a (ii) lekár dočasne vykonávajúci funkcie prednostu, ktorý je týmto povinný voči UNB (žalovanému), ktorému táto povinnosť vyplynula z postupu žalovaného (z odvolania žalobcu). Žalobca trval na tom, súd na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam: ďaleko závažnejší ako konflikt záujmov resp. kompetencií zamestnávateľov (súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal výlučne týmto konfliktom), je konflikt dvoch zamestnancov vo veci rozhodovacích právomocí a vedenia Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU s UNB. Práve tento konflikt kompetencií vedenia kliniky je spôsobilý privodiť ujmu pacientom a preto ním žalobca dôvodil čím sa ale prvoinštančný súd nezaoberal. Ide o rušivý a nebezpečný stav, ktorý ohrozuje riadny chod kliniky a zdravie pacientov. Konflikt kompetencií vedenia ktorejkoľvek neurochirurgickej kliniky je totiž absolútne neprípustný, je predpokladom pre paralýzu normálneho chodu kliniky a predstavuje reálne ohrozenie pacientov. Zodpovednosť za rozhodovanie o spôsobe diagnostiky a/alebo liečby pacientov musí byť jednoznačne určená a je nutné, aby bolo jednoznačne stanovené, kto má v konečnom dôsledku právomoc rozhodovať a kto nesie za dané rozhodnutia právnu zodpovednosť. K nebezpečným dôsledkom konfliktu kompetencií s reálnym rizikom dopadu na život a zdravie pacientov doposiaľ neprišlo len preto, že žalobca bol žalovaným „odvolaný“ dňa 15.10.2019 počas čerpania jeho dovolenky, túto si čerpal pre zhoršujúci sa zápal ramena (objektívne opakovane dokázaný magnetickou rezonanciou) kvôli ktorému už nemohol operovať; neskôr bol žalobca ošetrujúcim lekárom prehlásený za práceneschopného. Práceneschopnosť žalobcu trvá dodnes, stav sa mu však zlepšuje a po návrate žalobcu do práce, vyplývajúc z podstaty veci, príde ku dôsledkom konfliktu kompetencií pri riadení kliniky. Uvedený skutkový stav nasvedčuje potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. 2.1. K bodom 12.. 13. a 14. odôvodnenia rozhodnutia žalobca namietal, že súd vo svojom odôvodnení aplikuje Zmluvu o praktickej výučbe zo dňa 21.3.2014 a rovnako aplikuje aj novší predpis, ktorým sú upravené okolnosti odvolávania prednostov kliník UNB a to Zriaďovaciu listinu žalovaného v platnom znení, pričom sa však vôbec nezaoberal faktom, že Zriaďovacia listina UNB v platnom znení odvolanie prednostu bez uvedenia dôvodu neumožňuje. Zmluva o praktickej výučbe naviac nie je dokumentom, ktorý zaväzuje zamestnanca, nakoľko tento nebol jej účastníkom. Zriaďovacia listina UNB teda (na rozdiel od staršej Zmluvy o praktickej výučbe) nielenže odvolanie bez uvedenia dôvodu neumožňuje, naopak, z jej platného znenia vyplýva, že dôvody odvolania musia byť odôvodnené a závažné. Súd prvej inštancie preto nesprávne posudzoval jediné ustanovenie dotknutého dokumentu (zastupovanie odvolaného prednostu) bez zreteľa na jeho ďalšie významné relevantné ustanovenie (podmienky odvolávania prednostu). Teda na základe predložených dôkazov (Dôkazy č. 6 až 81 súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pri aplikácii Zmluvy o praktickej výučbe z roku 2014 (a takto vyvodenej domnienky o zániku žalobcovej funkcie prednostu) vôbec nebral do úvahy dôležitú skutočnosť, ktorá bola podľa jeho názoru v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázaná, že „odvolanie“ žalobcu žalovaným bolo okrem iného zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Skutočným dôvodom odvolania žalobcu boli totiž nielen podľa neho samého, ale aj podľa tvrdení žalovaného v médiách po odvolaní žalobcu, najmä okolnosti reoperácie chlapca s nádorom na mozgu na pracovisku vedenom žalobcom, s ktorou žalobca napriek odlišnému názoru riaditeľky žalovaného súhlasil, nakoľko išlo o písomnú žiadosť oboch zákonných zástupcov maloletého a súčasne aj o najvhodnejšiu alternatívu pre pacienta (čo de facto preukázal aj výsledok reoperácie - úplné odstránenie nádoru a dobrý stav chlapca). V prípade žalobcu však nesporne nešlo o porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko súhlas s uvedeným výkonom pred jeho realizáciou od riaditeľky žalovaného nakoniec obdržal. Žalovaný neuviedol žiadny dôvod odvolania žalobcu z funkcie prednostu, nakoľko skutočné dôvody odvolania celkom zjavne odporovali dobrým mravom, avšak ochrane dobrých mravov sa napriek rozsiahlej argumentácii žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vôbec nezaoberal. Žalobca sa nedomáhal toho, aby súd komplexne posúdil všetky právne normy, ktoré do daného právneho vzťahu vstupujú, avšak posudzovanie dobrých mravov považuje za významnú súčasť rozhodovania súdov a to aj pri riešení predbežných otázok a ich nezohľadnením došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Zmluva o praktickej výučbe z roku 2014 síce uvádza možnosť odvolania súhlasu bez uvedenia dôvodu, ale z povahy veci ide o ustanovenie poriadkové, ktoré je možné uplatniť v prípade, ak voči prednostovi kliniky prebieha napr. disciplinárne, alebo prípadne trestné či obdobné konanie. Nemá však ísť o prípady zbavovania sa nepohodlných, prípadne politicky nevyhovujúcich inak kvalitných odborníkov a teda o prípady „politických čistiek“. 2.2. Žalobca ďalej uviedol, že súd sa síce vo svojom rozhodnutí v bode 15. vysporiadal s otázkou formálneho, administratívno-právneho zastupovania prednostu kliniky, ktorá je pre núdzové resp. odôvodnené dočasné prípady riešená v Zriaďovacej listine žalovaného v platnom znení dočasným zastupovaním prednostu jeho zástupcom zodpovedným „za organizáciu a riadenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na klinike“ a ktorá rieši danú otázku v prípade, ak žalovaný a aj UK zhodne potrebu zastupovania akcentujú, ako tomu bolo vždy doposiaľ. Súd však nezohľadnil skutkový stav, ktorý nasvedčuje tomu, že výkon kompetencií prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB (ale aj ďalších kliník) má byť vždy zabezpečovaný v súlade s výsledkami riadneho vykonaného výberového konania na funkciu prednostu danej kliniky v - s výnimkou obdobia, keď je to výslovne nutné resp. odôvodnené (odvolanie žalobcu z funkcie však nebolo .nutné a ani odôvodnené). Z viacerých predpisov vyplýva, že lekár, vykonávajúci funkciu prednostu kliniky UNB bez toho, aby bol vybraný na základe výberového konania za účasti zástupcov univerzity, ktorého integrálnou súčasťou je aj preukázanie vedeckých kvalít, nemá byť považovaný za plnohodnotnú náhradu za lekára, ktorý takýmto riadnym výberovým konaním prešiel a preukázal o.i. aj vedecké schopnosti. Univerzitné nemocnice, ako koncové nemocnice musia okrem bežných ochorení riešiť aj: (i) vzácnejšie ochorenia resp. ochorenia pre ktorých liečbu ešte nie sú vypracované tzv. „gajdlajny“ resp. štandardy, prípadne sa tieto stále vyvíjajú; (ii) mimoriadne komplikované stavy, kedy sú pacienti postihnutí viacerými ochoreniami ktoré liečbu komplikujú. Pre takýto (najvyšší) typ zdravotnej starostlivosti sa používa aj termín „univerzitná zdravotná starostlivosť a v uvedenom prípade už najmä povaha veci dokazuje a osvedčuje, že vydanie neodkladného opatrenia na kontinuálne zabezpečovanie tohoto typu zdravotnej starostlivosti (zodpovedajúcej zavedenému systému kvality u žalovaného) je vyslovene potrebné. Práve prednosta kliniky, ktorý musí byť vždy zároveň zamestnancom univerzity, je v zmysle ČI. 13 Organizačného poriadku UNB zodpovedný nielen za rutinnú zdravotnú starostlivosť, ale aj za sofistikovanú a komplexnú zdravotnú starostlivosť, a s ňou neoddeliteľne súvisiacim biomedicínskym výskumom - t.j. vedeckou a výskumnou činnosťou. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení rozhodnutia argumentuje Zmluvou o praktickej výučbe, uzavretej medzi LF UK a žalovaným a to článkom VII. Bod 7.1. Ak však zastupujúci prednosta kliniky nie je na výkon funkcie prednostu výslovne oprávneným zamestnancom UK a túto kľúčovú činnosť (selekciu resp. cenzúru dát) vykonáva a naopak touto Univerzitou zamestnávaný prednosta kliniky nemôže vydávať súhlas na použitie diagnostických a liečebných výsledkov (dát) pre publikačné účely, a to ani výsledkov dosiahnutých prácou zamestnancov LF UK, Zmluva o praktickej výučbe sa stáva iba formálnou listinou s nevyváženými právami a povinnosťami zmluvných strán, ktoré významne limitujú vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti, ktorú však má žalovaný v popise svojich základných úloh. Aj preto je vhodné a žiadúce, aby súd do času rozhodnutia vo veci samej bezodkladne upravil pomery medzi žalobcom a žalovaným, čo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezohľadnil napriek tomu, že dôkazom „Zmluvou o praktickej výučbe“ disponoval a tento aj zahŕňal do svojich záverov. Publikovanie výsledkov činnosti jednotlivých kliník LF UK a UNB v relevantnej vedeckej literatúre - v knižných publikáciách a v časopisoch (najmä tzv. karentovaných) má dokázateľný vplyv na financovanie LF UK, ako aj na postavenie UK v medzinárodnom rankingu univerzít. Potenciálne ujmy, ktoré UK vzniknú tým, že vyššie uvedené činnosti nemôže vykonávať ňou akceptovaný vedúci zamestnanec UK. Ktorý je ich navyše voči UK povinný vykonávať vzhľadom na platnú zmluvu s LF UK, nebudú plne reverzibilné ani no prípadnom meritórnom rozhodnutí súdu v prospech žalobcu. Časový faktor pri týchto činnostiach hrá významnú úlohu s tým. že obdobie, počas ktorého si žalobca nemôže plniť vyššie uvedené povinnosti majúce vplyv nielen na financovanie LF UK, ale aj na ranking UK, je samozrejme nevratné. Nežiaduce a nepriaznivé dôsledky zdravotnej starostlivosti sú založené nie konfliktom záujmov zamestnávateľov, ale aj nespôsobilosťou žalovaného bez prednostu kliniky, vybraného v riadnom výberovom konaní (a nielen formálne, ale aj fakticky spôsobilého vykonávať kompetencie prednostu univerzitnej kliniky), plnohodnotne zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na „univerzitnej“, pacientmi očakávanej úrovni. Tento stav je možné tolerovať len na nevyhnutne krátky čas, a určite nie bezdôvodne. Žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol odôvodnený potrebou upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu, že tieto nie sú pre prípad zastupovania, či odvolania prednostu kliniky žiadnymi predpismi upravené; ale z dôvodu, že je žiadúce na prechodný čas, do rozhodnutia vo veci samej zabezpečiť aspoň doposiaľ dosiahnutú úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti a vedeckej a výskumnej činnosti. V tomto prípade rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia môže odstrániť stav núdzového personálneho režimu a navodiť stav riadneho režimu so všetkými pozitívnymi dôsledkami. Žalobca preto zastáva názor, že takýto skutkový stav osvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a má za to, že poverenie niektorého z lekárov nie je plnohodnotným riešením z hľadiska dlhšiu dobu trvajúceho zabezpečenia kvalifikovaného rozhodovania o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a je absolútne nevyhovujúce z hľadiska vykonávania vedecko výskumnej činnosti, ktorá je povinnosťou nielen UK ale aj žalovaného v zmysle jeho Organizačného poriadku. 2.3. Žalobca poukázal na vstup intervenienta - UK do konania na strane žalobcu na základe podania zo dňa 6. februára 2020. Univerzita Komenského o. i. považuje konanie žalovaného za „porušenie akademických slobôd“ a spôsob odvolania žalobcu považuje za protiprávny. Záverom žalobca uviedol, že vzhľadom na argumentáciu súdu prvej inštancie mal za to, že súd dané právne vzťahy a skutkový stav posúdil len formálne (zohľadnil jedinú vetu zo Zmluvy o praktickej výučbe, ktorá pripúšťa odvolanie prednostu aj bez uvedenia dôvodu a jedinú vetu zo zriaďovacej listiny, ktorá umožňuje poveriť výkon funkcie prednostu jeho zástupcu) a v dôsledku uvedených postupov následne nezohľadnil bezodkladnú potrebu úpravu dotknutých práv medzi žalobcom a žalovaným do chvíle, kým nerozhodne vo veci samej. Na základe uvedeného má žalobca za to, že týmto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vydané v rozpore s ustanovením Čl. 2 ods. 1 C.s.p. Osvedčenie naliehavosti vydania neodkladného opatrenia v danej veci podľa názoru žalobcu vyplýva najmä zo skutkového stavu a všeobecne známych pomerov v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a v oblasti vedy a výskumu. V prípade, ak súd prvej inštancie neosvedčenie naliehavosti opiera len o existujúcu formálnu možnosť zastupovania bez žiaduceho účinku a dopadu na dané oblasti, postupuje v rozpore s Čl. 2 ods. 1 C.s.p.. 3. Žalovaný sa s poukazom na ustanovenie § 331 ods. 1 C.s.p. k odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5.1. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5.2. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 5.4. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 5.5. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 5.6. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 6. Vo všeobecnosti platí, že účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Nariadiť neodkladné opatrenie možno len na návrh. Žalobca neodkladného opatrenia t.j. žalobca musí aspoň osvedčiť danosť (dôvodnosť a trvanie) svojho práva, resp. nároku. Z návrhu musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, pričom uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie ochrany, ktorú žalobca požaduje. Žalobca musí osvedčiť, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6.1. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne z názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, vychádza najmä z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, resp. obsiahnutých v spise. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevyžaduje nepochybné preukázanie tvrdení žalobcu, postačuje ich osvedčenie, teda súdu sa musia javiť tvrdenia žalobcu ako dostatočne hodnoverné a pravdepodobné. V zásade sa nemožno uspokojiť s tým, že žalobcom tvrdené skutočnosti sú možné, osvedčením treba rozumieť dosiahnutie dôvodného predpokladu o pravdepodobnosti tvrdených skutočností. 7. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcom tvrdené okolnosti neosvedčujú záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Otázka ohrozenia prípadnej exekúcie v tomto prípade nie je relevantná. Žalobca videl potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v konflikte medzi dvoma rovnocennými zamestnávateľmi žalobcu - teda žalobcom a intervenientom, ktorý mal byť osvedčený odlišným stanoviskom rektora Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 20.12.2019. Univerzita Komenského podľa tohto vyjadrenia naďalej považuje žalobcu za prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB. Žalobca tiež argumentoval, že jeho návratom na pracovisko po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti dôjde ku kompetenčnému konfliktu medzi ním ako prednostom a zástupcom prednostu, ktorý má plniť úlohy prednostu po odvolaní žalobcu. Dôvodil pritom tým, že za riadenie, výkon a základnú kontrolu správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na danom pracovisku u žalovaného zodpovedá prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB, ak však žalovaný tvrdí, že prednostu kliniky odvolal a súčasne ďalší rovnocenný zamestnávateľ prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB, ktorým je Univerzita Komenského, tvrdí, že žalovaného (správne má byť „žalobcu“) nepovažuje za odvolaného, dochádza k nebezpečnému konfliktu kompetencií s tým, že uvedené kompetencie už z povahy veci nemôžu vykonávať súčasne dve osoby. Žalobca mal za to, že z hľadiska zabezpečenia správnej zdravotnej starostlivosti je neprijateľný stav jeho odvolania z funkcie prednostu neurochirurgickej kliniky, keďže jeho pracovnoprávny vzťah vo funkcii prednostu kliniky s ďalším zamestnávateľom nesporne pretrváva. Zdôrazňujúc skutočnosť, že práve prednosta kliniky vo všetkých sporných prípadoch rozhoduje o tom, čo je „správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti“, poukázal na to, že definitívne a záverečné rozhodnutia o postupe a správnosti liečby na pracovisku žalobcu môže a musí vykonávať jedna osoba, a preto dočasná úprava pomerov medzi žalobcom a žalovaným je neobvykle naliehavá. 7.1. Vyššie žalobcom uvedené dôvody pre neodkladnú úpravu pomerov sú vo svojej podstate verejnoprávnymi požiadavkami na činnosť Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB, teda na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, resp. i vzdelávacej a vedeckej činnosti, ktoré nezakladajú subjektívne práva žalobcu. Žalobca vo svojej rozsiahlej argumentácií v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v odvolaní v podstate neuviedol jediné svoje subjektívne právo, ktoré by bolo konaním žalovaného porušené alebo ohrozené, a súčasne ktorého ochrany by sa požadovaným neodkladným opatrením domáhal. Možno dokonca konštatovať, že v prípade takto vymedzených verejnoprávnych dôvodov pre bezodkladnú úpravu pomerov strán na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca nie je subjektom, ktorému by patril hmotnoprávny nárok domáhať sa určitej kvality činnosti žalovaného tým, že túto činnosť zabezpečí on ako prednosta kliniky. Pokiaľ žalobca poukazoval napríklad na § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. upravujúci povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, z tohto zákonného ustanovenia prirodzene nie je možné vyvodiť záver o právnom nároku žalobcu vykonávať funkciu prednostku kliniky u žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcu neprichádza do úvahy ani v prípade tzv. kompetenčného konfliktu medzi žalovaným a intervenientom na strane žalobcu, ktorí za osobu plniacu úlohy prednostu kliniky považujú odlišné osoby. Táto skutočnosť môže zakladať hmotnoprávne nároky, a teda spor, iba medzi žalovaným a intervenientom, jeho stranou by rozhodne nemohol byť žalobca. 7.2. Zohľadniac i skutočnosti uvedené v žalobe, teda to, že žalovaný neumožní žalobcovi vykonávať funkciu prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB, táto okolnosť nepredstavuje dôvod pre okamžitú úpravu pomerov strán. V tomto prípade už síce ide o zásah do (tvrdených) subjektívnych práv žalobcu, avšak jeho náprava autoritatívnym rozhodnutím súdu vydaným len v skrátenom konaní bez plnohodnotného dokazovania, ktorým by bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do organizácie a činnosti žalovaného, nakoľko žalovaný by musel strpieť výkon dôležitej vedúcej funkcie žalobcom, je v zjavnom nepomere k ujme, ktorá vznikla žalobcovi, ktorý je i naďalej zamestnaný u žalobcu, hoci v nižšej funkcii. Navyše žalobca ani netvrdil, že by jemu osobne preradenie na inú (nižšiu) funkciu spôsobilo tak vážnu ujmu, že by si vyžadovala okamžitý zásah neodkladným opatrením. 7.3. Nakoľko žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, je bez významu zaoberať sa samotnou danosťou jeho práva, teda či prinajmenšom osvedčil, že jeho odvolanie žalovaným bolo v rozpore s právom (žalobca konkrétne namietal rozpor s článkom I. ods. 6 Zriaďovateľskej listiny UNB (t.j. žalovaného), resp. v rozpore s dobrými mravmi (žalobca za dôvod svojho odvolania považoval medializovaný prípad reoperácie chlapca s nádorom mozgu na pracovisku vedenom žalobcom, ktorá bola žalobcom napokon úspešne vykonaná a s ktorou pôvodne vedenie žalovaného nesúhlasilo). Tieto skutočnosti budú predmetom konania vo veci samej. 8. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako bezdôvodný zamietol ako vecne správne potvrdil. 9. O náhrade trov odvolacieho konania v súvislosti s neodkladným opatrením odvolací súd nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods.1, § 262 C.s.p.). 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).