Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/37/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220200081 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220200081.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: O. T., nar.XX.XX.XXXX, bytom Z. hrdlo XX, XXX XX K., zastúpená advokátskou kanceláriou AK Neuschlová s.r.o. so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava a otca: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX K., zastúpený advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.01.2020, č.k. 27P/4/2020-36, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.01.2020, č.k. 27P/4/2020-36, zamietol návrh matky zo dňa 23.12.2019 na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zakázať styk otca s maloletým M. V., nar. XX.XX.XXXX alternatívne upraviť asistovaný styk otca s maloletým alternatívne zmeniť platné rozhodnutie súdu o dočasnej úprave styku otca s maloletým a určiť miesto odovzdania a preberania dieťaťa v mieste jej bydliska. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 1, § 2, § 360 ods. 1, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, § 330 ods. 2, § zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a § 30, § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Poukázal na charakter neodkladného opatrenia, podmienky a účel jeho nariadenia. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že matka nepreukázala predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď návrh odôvodnila len obavou, že správanie dieťaťa môže byť ovplyvnené pobytom u otca. Mal za to, že z lekárskej správy MUDr. C. síce vyplynulo, že dieťa pravdepodobne trpí psychickým ochorením, avšak v tomto prípade by sa príznaky u dieťaťa prejavili bez ohľadu na to, či by sa styk realizoval alebo nie. Z obsahu konaní, ktoré prebiehajú na tamojšom súde vo veci starostlivosti o maloletého M.P.u vyplynulo, že u dieťaťa sa prejavujú psychické problémy s podozrením na Aspergerov syndróm, pričom podľa vyjadrenia matky pred MUDr. C. malo dieťa poruchy správania už v rannom veku. Tvrdenia matky o tom, že zhoršenie stavu maloletého môže byť spôsobené aj jeho pobytom u otca vyhodnotil ako domnienky. Prihliadal na tvrdenie otca, že s maloletým nemá problémy, riadne spí a netrpí nočnými desmi. Vyslovil názor, že ak dieťa trpí Aspergerovým syndrómom môžu byť spúšťačom jeho negatívnych emócii akékoľvek okolnosti. Apeloval na rodičov o potrebe zvoliť cestu spolupráce, konštruktívnej komunikácie, pretože jedine oni môžu dieťaťu pomôcť tak, aby napriek prípadnej psychickej poruche zvládal každodenné problémy, aby vyrastal v pokojnej atmosfére, aby cítil zo strany oboch rodičov lásku, podporu a pochopenie. Zdôraznil, že nie je na mieste, aby otec zdravotný stav maloletého bagatelizoval a nerešpektoval a za neprípustné považoval, aby bolo dieťa svedkom vzájomného osočovania, kritiky a nevraživosti medzi rodičmi, keďže deti sú maximálne vnímavé a nezhody rodičov znášajú veľmi ťažko. Dospel k záveru, že riešením tejto situácie nemôže byť zákaz styku otca s dieťaťom, keďže nie je preukázané, že by práve otec bol spúšťačom psychických problémov dieťaťa a tiež z dôvodu, že ak sa raz pretrhnú väzby s otcom bude veľmi ťažké ich opätovne obnoviť, ak by sa preukázalo, že dieťa skutočne trpí Aspergerovým syndrómom, prípade iným psychickým ochorením. Zákaz styku otca s maloletým považoval za nesúladný so záujmom dieťaťa. Vyslovil názor, že v tomto štádiu konania nie je možné bez ďalšieho dokazovania obmedziť otcovi dieťaťa výkon jeho rodičovských práv v zmysle návrhu matky. Alternatívny návrh matky o úprave styku otca s maloletým za prítomnosti psychológa organizácie poskytujúcej služby asistovaného styku určenej súdom s tým, že deň a hodinu je oprávnená určiť poverená organizácia po dohode s rodičmi, zamietol z dôvodu nevykonateľnosti navrhovaného petitu s poukazom na ust. § 326 ods. 1, 2 a § 132 CSP. Zároveň apeloval na rodičov, aby rešpektovali rolu druhého rodiča v živote dieťaťa a snažili sa komunikovať ohľadne dieťaťa racionálne, konštruktívne, bez akýchkoľvek osobných invektív voči sebe, aby mal maloletý zabezpečené podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývin. Rodičov poučil o možnosti využitia poradenstva na referát poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Otcovi dal do pozornosti potrebu brať ohľad na zdravotný stav svojho syna, byť prístupný komunikácii s matkou, s odborníkmi ohľadne ďalšieho postupu pri zvládaní zdravotných ťažkostí spoločného dieťaťa. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/80/2019 zakáže styk otca s maloletým Martinom alternatívne upraví styk otca s maloletým dvakrát týždenne v mesiaci v trvaní dve a pol hodiny v priestoroch organizácie poskytujúcej služby asistovaného styku určenej súdom zapísanej v zozname akreditovaných subjektov pre územný obvod Bratislavského kraja za asistencie psychológa, resp. odborného pracovníka organizácie s tým, že deň a hodinu je oprávnená určiť poverená organizácia s tým, že matka zabezpečí účasť maloletého na stretnutiach. Alternatívne navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 27P/81/2019-34 zo dňa 29.05.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/305/2019-106 zo dňa 23.09.2019 tak, že určí, že v stanovených dňoch a hodinách si otec maloletého M. vyzdvihne a dieťa odovzdá v mieste bydliska matky a maloletého na adrese Z. hrdlo XX, K.. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. § 62 CMP a § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a nasledovnými dôvodmi. Uviedla, že rešpektuje styk otca s maloletým v pôvodne určenom rozsahu a syna odovzdáva otcovi na adrese Z. XX, K.. Uviedla, že maloletý sa od otca v poslednom období vracia s väčšími problémami, ktoré otec bagatelizuje, pričom má obavy, že maloletý prichádza v čase styku s otcom do kontaktu s otcovým bratom M. V., ktorý má vážne zdravotné problémy psychického charakteru. Poukázala na popísané situácie v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyslovila názor, že nie je vylúčené, že vzhľadom na reakcie dieťaťa, že bol svedkom správania menovaného. Dala do pozornosti obsah návrhu a popísané situácie a vyjadrenia maloletého súvisiace s osobou otcovho brata. Namietala, že súd prvej inštancie na tieto jej argumenty nereagoval a v odôvodnení rozhodnutia ich ani nespomenul. Uviedol, že dôvodom na zákaz styk otca s maloletým je potenciálna ujma na psychickom či fyzickom zdraví dieťaťa, pokiaľ ho otec vodí do prostredia ohrozujúceho jeho zdravý vývin. Rovnako namietala, že súd napriek nariadenému výchovnému opatreniu ju nevyzval na vyjadrenie k návrhu matky a nepožiadal o poskytnutie priebehu výkonu výchovného opatrenia. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý jej tvrdenia vyhodnotil ako dohady s poukazom na lekársku správu MUDr. C. a viacero listinných dôkazov potvrdzujúcich správanie otca. Poukázala na predložené prehlásenia osôb, ktoré boli svedkami neprimeraného a nevhodného správania otca. Uviedla, že otca o vyšetreniach maloletého u MUDr. C. informovala, otec sa vyšetrenia zúčastnil a odmietol spolupracovať. Je si vedomá potreby konštruktívnej a zmierlivej komunikácie rodičov, avšak má za to, že výstupy otca aj počas realizácie výchovného opatrenia a spoločných sedení rodičov budú zrejme eskalovať u maloletého problémy a traumy. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol jej alternatívny návrh na úpravu styku za asistencie odborníkov majúc za to, že v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté dieťa môže súd začať konanie aj bez návrhu a prípadne ju vyzvať na doplnenie petitu návrhu. Namietala, že súd sa nevysporiadal ani s informáciou, že neexistuje žiaden relevantný dôvod, aby bola nútená maloletého voziť otcovi na styk do miesta jeho bydliska, keďže v konaní preukázala, že nadobudla do výlučného vlastníctva byt a maloletému vytvorila stabilné výchovné prostredie, ktoré je jeho aktuálnym bydliskom. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako správne. Mal za to, že matka uprednostňuje svoje predstavy o výchove maloletého pred jeho záujmami a potrebami. Uviedol, že podkladom posledného rozhodnutia súdu o jeho dočasnej úprave styku s maloletým s určením miesta preberania dieťaťa v bydlisku otca boli časté zmeny pobytu matky a potreba zastabilizovania situácie v rodine. K námietkam matky vo vzťahu k nesprávne vyhodnotenej správe MUDr. Q. C. uviedol, že s dôvodmi napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje. Zo správy nevyplýva, že by diagnózy určené lekárkou súviseli s jeho osobou, jeho výchovným pôsobením na maloletého, výchovným prostredím u neho a stykom s ním. Zdôraznil, že matka koná individuálne, neinformovala ho o psychiatrickom vyšetrení maloletého, pričom pri komunikácii s centrom ACVA mu bolo oznámené, že jednoznačná diagnostika Aspergerovho syndrómu v tak malom veku dieťaťa v akom je aktuálne M. nie je možná, skôr výnimočná. Nesúhlasil s vyjadrením Úradu komisára pre deti, ktorý vychádzal len z tvrdení matky uvedených v návrhu, či odvolaní, a ktoré si osvojil bez ich overenia. Namietal, že Úrad nevyhodnotil vzťah maloletého k nemu, nepoveril kolízneho opatrovníka vykonaním šetrenia ako otec zvláda rodičovská práva a povinnosti a pod. Poukázal na správu kolízneho opatrovníka, ktorý vyhodnotil zabezpečenie starostlivosť o maloleté z jeho strany ako kvalitné. Nesúhlasil s tvrdeniami Úradu komisára pre deti uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu považujúc ich za nepravdivé. Uviedol, že styk s maloletým si užíva, o syna sa príkladne stará, vykonáva pre neho všetky bežné práce, venuje sa má. Dal do pozornosti, že v bydlisku starých rodičov nebýva jeho brat M. V., tento žije samostatne v O. a maloletým sa nestretáva. Matkou prezentované prejavy negatívne správania maloletého považoval za účelové, vyfabulované s cieľom zdiskreditovať ho. Uviedol, že jeho styk s maloletým prebieha bezproblémovo, maloletý sa voči nemu prejavuje spontánne, teší sa na neho. Potvrdil, že v minulosti mal so svojim bratom problémy, s ktorými sa matke dieťaťa zdôveril. Podľa jeho názoru si maloletý strýka nemôže pamätať. Mal za to, že dieťa je matkou ovplyvňované. Odmietol tvrdenia matky o agresívnych prejavoch maloletého, v čase styku s ním takéto prejavy neregistruje, pričom maloletý verbalizuje vôľu byť s otcom častejšie. Vyslovil názor, že nariadením neodkladného opatrenia v prítomnosti tretej osoby dôjde k vážnemu narušeniu existujúceho hlbokého a úprimného vzťahu maloletého k nemu, pričom jeho obnovenie, môže byť v prípade preukázania podozrenia na Aspergerov syndróm, veľmi náročné. Podrobne poukázal na priebežné návrhy matky na styk otca s maloletým a vyjadrenia súvisiace s psychiatrickým ochorením v jeho rodine a ňou menenú rétoriku. Mal za to, že matka návrhom nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu ochrániť práva a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa tým, že obmedzí styk otca s maloletým mesačne na 2,5 hodiny v priestoroch organizácie poskytujúce služby asistovaného styku. 5. Komisárka pre deti vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na potrebu maloletému zabezpečiť stabilné výchovné prostredie vzhľadom na jeho zdravotný stav. Uviedla, že maloletý má primárnu väzbu na matku, ktorá mu nedokáže vytvoriť stabilné prostredie, nakoľko v čase kedy trávi čas s otcom nemá zabezpečenú kontinuitu v jeho starostlivosti a preto sa jej snaha o stabilizáciu dieťaťa míňa účinku. Navrhla v konaní vo veci samej nariadiť súdnoznalecké dokazovanie u odboru psychológie a psychiatrie na oboch rodičov, osvedčiť ich rodičovské kompetencie a nastoliť model a podmienky stretávania sa maloletého s oboma rodičmi. V danej prejednávanej veci navrhla dočasne upraviť styk otca s maloletým za účasti psychológa v akreditovanom zariadení. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 8. Čo je účelom inštitútu neodkladného opatrenia a aké sú podmienky jeho nariadenia vysvetlil podrobne súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd sa s týmto výkladom stotožňuje. 9. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky maloletého dieťaťa ako nedôvodné a zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia zákazom styku otca s maloletým, zmenou úpravy styku na asistovaný styk, ani zmenou pôvodného rozhodnutia uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 27P/81/2019-34 zo dňa 29.05.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/305/2019-106 zo dňa 23.09.2019 o dočasnej úprave styku otca s maloletým v určení iného miesta preberania a odovzdávania dieťaťa. Odvolací súd po zohľadnení okolnosti prípadu v danej veci dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že matka neosvedčila potrebu bezodkladne dočasne upraviť pomery v ňou navrhovanom smere. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí, poukazuje naň a konštatuje, že na odvolacie námietky nie je možné prihliadať. Matka v odvolaní neuviedla žiadne iné skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ matka poukazuje na správu MUDr. Q. C., odvolací súd k tomuto udáva, že nespochybňuje zdravotné problémy maloletého M., ktorý však nesporne potrebuje a má právo aj na styk s druhým rodičom. Z lekárskej správy nie je zrejmý nevhodný vplyv otca na maloletého, resp. jeho vplyv na diagnostiku ochorenia dieťaťa. Napokon je potrebné konštatovať, že príslušná lekárka vychádza prioritne z anamnézy udanej matkou. Odvolací súd neprihliadal ani na výhrady matky vo vzťahu ku kontaktu maloletého s otcovým bratom M. V., nakoľko tieto tvrdenia otec logicky vyvrátil. Rovnako nemožno vziať v úvahu ani argumenty matky o neprimeranom správaní maloletého, ktorého diagnostika pravdepodobne bude prebiehať, a ak maloletý reaguje nevhodne v niektorých situáciách, toto správanie môže byť odrazom jeho zdravotného stavu. Uvedená okolnosť však nie je dôvodom na vylúčenie otca, resp. zamedzenie kontaktu otca s maloletým. Ak matka poukazuje na prehlásenia osôb potvrdzujúcich neprijateľné správanie otca, ktoré pripojila k návrhu a odvolaniu, odvolací súd rovnako poukazuje na prehlásenia osôb predložené otcom, z ktorých vyplýva hodnotenie jeho osoby ako pozitívne. Odvolací súd vec posúdil komplexne vo vzťahu ku všetkých aspektom, vyjadreniam účastníkov a alternatívnym návrhom matky. Pri posúdení veci považoval za nelogické pristúpiť k zákazu styku otca s maloletým alebo jeho obmedzovaniu, ak matka v rámci alternatívneho petitu odvolacieho návrhu sa dožaduje len zmeny miesta odovzdávania a preberania dieťaťa. Za daných okolností je nevyhnutné vyvodiť záver, že aj napriek nekorektnej komunikácii rodičov, ktorú bezpodmienečne musia obaja napraviť, aj napriek zdravotným problémom maloletého, nie je dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na námietku matky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia vo vzťahu k tretiemu alternatívnemu návrhu na nariadenie neodkladného oparenia, odvolací súd dopĺňa, že matka nepreukázala ani v tejto časti podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že dôvody určenia miesta preberania a odovzdania dieťaťa otcovi v mieste bydliska otca spôsobila matka svojim sťahovaním. Na záver k návrhu Úradu komisára pre deti uvedenému vo vyjadrení k odvolaniu, odvolací súd udáva, že súhlasí s názorom o potrebe stabilizácie pomerov dieťaťa, stabilizácie jeho výchovného prostredia a privátnej väzbe maloleté k matke. Je však potrebné zdôrazniť, že maloletý sa nachádza v starostlivosti matky, s ktorou trávi väčšinu času, jeho domáce prostredie je stabilné, pričom je v záujme dieťaťa zachovať aj jeho právo na styk s druhým rodičom a súčasne je právom otca stretávať sa s maloletým a realizovať spoločné stretnutia, ktoré im zabezpečia budovanie a upevňovanie ich vzťahu. 10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP . 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).