Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/90/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220200880 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220200880.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: U. B. M. , Z.., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom I., O. č. XX, proti žalovanému: Slovenská republika- Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, IČO: 42 181 810, Bratislava, Nám. Ľudovíta Štúra č. 1, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 15. apríla 2020, č.k. 29 C 15/2020-18, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 15. apríla 2020, č.k. 29 C 15/2020-18, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 15.4.2020, č.k. 29 C 15/2020-18, I. odmietol podanie žalobkyne vo veci samej doručené súdu dňa 20.2.2020; II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 1.2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 123 ods. 1, ods. 2, § 129 ods. 3, § 132 ods. 1 C.s.p. a dôvodil tým, že žalobkyňa sa domáhala žalobou doručenou súdu dňa 20.2.2020 voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 77.000,- €. Po oboznámení sa s podaním žalobkyne vo veci samej zistil, že podanie neobsahuje náležitosti, ktoré sa pre takého podanie vyžadujú, a preto uznesením zo dňa 3.3.2020 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní odstránila vady svojej žaloby tak, aby uviedla rozhodujúce skutočnosti v zmysle požadovaného petitu, čím jej vznikla nemajetková ujma, na základe čoho žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 77.000,- €. Dňa 2.4.2020 žalobkyňa doručila podanie na základe výzvu súdu, v ktorom neuviedla rozhodujúce skutočnosti, a to čím jej vznikla škoda a na základe čoho jej má byť priznané finančné zadosťučinenie v sume 77.000,- €, pričom opakovane priložila originál odpovede žalovaného zo dňa 23.1.2020, ktorá bola vyhodnotená ako neodôvodnená a neopodstatnená. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vady svojho podania vo veci samej neodstránila a pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať, podanie žalobkyne vo veci samej odmietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanoveniami § 251, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Zotrvala na svojom stanovisku uvedenom v jej odpovedi zo dňa 2.4.2020 na výzvu prvoinštančného súdu. Svoju žalobu nemohla doplniť v zmysle výzvy súdu prvej inštancie viac pre špecifikum predmetnej žaloby, nakoľko nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je možné v tomto prípade dokázať len obrátením dôkazného bremena. Žalovaný má predložiť podklady dokazujúce správny úradný postup pri činnosti orgánov, ktoré má zo zákona povinnosť dozorovať. Právnička žalovaného JUDr. Medžová si nesplnila dozorovaciu povinnosť úplne, dňa 23.1.2020 predložila nepreskúmateľné rozhodnutie obsahujúce iba jej tvrdenia správneho úradného postupu bez priloženia relevantných podkladov, ktoré sú potrebné pre prijatie správnosti. Ona prístup k potrebným podkladom nemá a tak ich môže predložiť len žalovaný. Mestská časť Bratislava-Ružinov rozhodovala vo veci stavby Saleziánov mimo zákonov Slovenskej republiky a celá involvovaná slovenská (stranícka a katolícka) administratíva postupovala nesprávne, napríklad vo výrubovom konaní sa nerozhoduje o umiestnení štadióna, spôsobe jeho užívania. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Odvolací súd preskúmal vec [§ 379, § 380, § 385 ods. l zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.2.2020 žiadala o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 77.000,- € podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu nesprávneho úradného postupu pri povoľovaní a posudzovaní masívneho výrubu drevín v Bratislave-Trnávka, odboru životného prostredia Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Ružinov, odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Bratislava, sekcie legislatívy a práva Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Uviedla, že príslušné odbory miestneho a okresného úradu nezákonne zasiahli do jej práva na udržanie kvality jej životného prostredia tým, že najprv udelili súhlas na výrub drevín v blízkosti jej domu bez právne akceptovateľného dôvodu a potom dali súhlasné stanovisko k stavbe futbalového štadióna uprostred obytnej zóny v rozpore s regulatívmi územného plánu Hl. mesta SR Bratislavy. Sekcia legislatívy a práva žalovaného porušila svoju povinnosť urobiť potrebný úkon spadajúci do jej kompetencie, a to nariadiť odstránenie skládky stavebného odpadu výšky 1 m na ploche 6.100 m2 a vrstvy gumového granulátu cca 40 ton na rovnakej ploche, ktoré vznikli pri stavbe futbalového štadióna v rozpore s projektom alebo požiadať stavebnú inšpekciu Bratislava o vydanie príkazu na odstránenie nelegálnych skládok uvedeného odpadu obytnej zóny Trnávka-stred, kde sa nachádza jej dom. Pre zdraviu škodlivé emisie hluku a pachu zo stavby nemôže užívať pokojne svoj dom, čo je zásah do práva chráneného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv. Vznikla jej škoda v priamej, bezprostrednej a nepopierateľnej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom troch orgánov verejnej moci a zásahov do chránených práv. Žalobkyňa v písomnom podaním doručenom prvoinštančnému súdu dňa 2.4.2020 uviedla, že nahrádza jediný ňou k žalobe predložený dvojstránkový výňatok odpovede žalovaného úplnou päť stránkovou kópiou odpovede orgánu žalovaného JUDr. Medžovej. Výzvu súdu nevie obsahovo splniť predtým ako Sekcia legislatívy a práva žalovaného predloží jej i súdu všetky úradné dokumenty, na základe ktorých vydala dňa 23.1.2020 zápornú odpoveď k jej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 77.000,- €. JUDr. Medžová predložila znalecký posudok bez príloh dňa 23.1.2020, ktoré sú ale nevyhnutné pre prijatie jeho správnosti. Je presvedčená, že znalecké závery právničky nie sú správne a žalovaný má podľa kompetenčného zákona plniť nielen funkciu znalca, ale aj aktívneho dozorcu nad samosprávou pri výkone prenesených kompetencií v občiansky veľmi citlivej oblasti vplyvu stavieb na životné prostredie, čo žalovaný neurobil a zafixoval jej spôsobenú škodu odbormi životného prostredia na Mestskej časti Ružinov a Okresnom úrade Bratislava. 5.1. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. 5.2. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 5.3. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p., v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 5.4. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 5.5. Podľa § 132 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 6. Procesný nárok je tvorený jednak predmetom nároku, ktorý je v podstate formulovaný v žalobnej žiadosti ako požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku, ktorý obsahuje právne významné skutočnosti, na ktorých žalobca zakladá svoj žalobný návrh. Žalobca teda musí v konaní nielen uviesť žalobný petit, ale musí tvrdiť právne rozhodné skutočnosti, na ktorých základe sa domáha, aby súd jeho žalobe vyhovel. 7. Predpokladom postupu súdu podľa § 129 ods. 3 C.s.p. (odmietnutie podania), je okrem výzvy vo forme uznesenia, ktorým sa strana sporu vyzýva na opravu alebo doplnenie nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania v súdom určenej lehote (§ 128 ods. 1, ods. 2 C.s.p.) skutočnosť, že daná strana sporu ani po doručení výzvy súdu neodstránila vytýkané vady žaloby, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať. 8. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne v jej odvolaní, že nemohla na výzvu prvoinštančného súdu doplniť viac pre špecifikum žaloby, nakoľko na to, aby mohol súd rozhodnúť o žalobe, je potrebné, aby v nej, okrem iného, žalobca uviedol pravdivo a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.4.2008, sp.zn. 3 Obo 77/2007). 9. Žalobkyňa sa svojim podaním (žalobou) zo dňa 20.2.2020 domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 77.000,- € v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ale v odôvodnení svojho podania neuviedla akým konkrétnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom došlo k nezákonnému zásahu do jej práv, z akého dôvodu požaduje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 77.000,- €, pričom k podaniu priložila ako dôkaz iba žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.1.2020 adresované žalovanému. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobkyňu uznesením zo dňa 3.3.2020, č.k. 29 C 15/2020-9, vyzval na pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, a to čím jej vznikla nemajetková ujma a na základe čoho žiada priznať finančné zadosťučinenie. Odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nie je možné zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými sú: existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 11. Vzhľadom k tomu, že z podania žalobkyne jednoznačne nevyplývali rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatnila svoj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, keď ani na výzvu súdu prvej inštancie neodstránila vytýkané vady žaloby, a to ani v odvolacom konaní, súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením vecne správne, a preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku I., ktorým podanie žalobkyne odmietol ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. potvrdil, vrátane výroku II., ktorým žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l v spojení § 256 ods. 1 C.s.p. a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko aj keď bol v odvolacom konaní úspešný, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, keďže doteraz nemá vedomosť o podanom odvolaní (nebolo mu doručené na vyjadrenie). 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).