Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/63/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201293 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220201293.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: I.. B. N., M.. XX.XX.XXXX, P. A. U. W. XX, Q., zastúpeného: JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, advokátka so sídlom Grősslingova 6-8, Bratislava proti žalovanej: Q. N., M.. XX.XX.XXXX, P. A. U. W. XX, Q., zastúpenej: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka so sídlom Klincová 35, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. apríla 2020, č. k. 21C/18/2020 - 44, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal žalovanej nariadiť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou - pozemkom parc. č. XXXX/X G. F. XXX L., S., U.. Č.. XXXX/X G. F. XXX L., S. U. J. M. J. D. R., P.. Č.. XXXXX, U. na U.. Č.. XXXX/X, na E. W. XX, B.. Ú.. D., G. Q. - L.. Č.. Q., B. G., S. na C. Č.. XXXX, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods.1, ods. 2 písm. c), d), § 326 ods.1, ods.2, § 328 ods.1, § 329 ods.1, § 228 ods.1, ods. 2 C.s.p. a na základe obsahu spisu dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Žalobca osvedčil, že medzi stranami bola uzatvorená dohoda o zúžení BSM a následne uzatvorená kúpna zmluva na uvedené nehnuteľnosti. K návrhu zároveň doložil prednú stranu svojej žaloby o určenie vlastníckeho práva ako i návrh žalovanej o rozvod. Z výpisu z LV zistil, že je na ňom zapísaná poznámka: "Poznamenáva sa začatie súdneho konania o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Bratislava II č.k. 9C/13/2020 na pozemky registra C KN parc.č. XXXX/X, XXXX/X J. P. P. P..Č.. XXXXX na U..Č.. XXXX/X, U.-XXX/XXXX". Ak je prevod vlastníctva bytu zo žalobcu na žalovanú predmetom konania sp. zn. 9C/13/2020 na Okresnom súde Bratislava II o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (kde bude súd prejudiciálne skúmať platnosť kúpnej zmluvy) a žalobca v konaní sp. zn. 21C/18/2020 žiada nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to za účelom ochrany jeho práv, kedy by ďalším prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam došlo k sťaženiu jeho postavenia, je zrejmé, že takýto postup je neúčelný. Inštitút poznámky informuje o prebiehajúcom súdnom konaní k bytu a zároveň aj naštrbuje dobromyseľnosť budúceho nadobúdateľa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa názoru súdu nie je potrebné, účelné a ani efektívne nariaďovať neodkladné opatrenie v navrhovanom znení, a to s poukazom na prebiehajúce súdne konanie vo veci samej (určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam). Ak by bol žalobca v konaní vo veci samej úspešný a právoplatným rozsudkom bude určené jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, tak v zmysle § 228 C.s.p. bude tento určovací výrok záväzný aj pre ďalšieho (ďalších) nadobúdateľa(ov) vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Nie je preto potrebné upravovať tieto vzťahy dočasne nariadeným neodkladným opatrením. Vyznačenie poznámky o prebiehajúcom spore je dostatočná ochrana z hľadiska ohrozených práv žalobcu. Je tak možné ustáliť, že existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Mal za to, že žalobca nepreukázal a neosvedčil ani konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaná ako vlastník bytu, mieni byt scudziť, či inak zaťažiť. So žalobcom predložených listín nie je možné zistiť konkrétne správanie sa, úmysel žalovanej. Samotná obava žalobcu nie je a ani nemôže byť dôvodom, resp. právnym základom na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte podanej žaloby vo veci samej. Nie je teda osvedčený ani úmysel, správanie sa žalovanej smerujúce ku scudzeniu daných nehnuteľností. Samotné podanie návrhu na rozvod po uzatvorení kúpnej zmluvy (navyše 3 roky po jej uzatvorení), prípadne žalobcom uvádzané výroky žalovanej o úmysle predať nehnuteľnosti, nemožno bez ďalšieho považovať za jej špekulatívne konanie (tak ako to tvrdil žalobca) smerujúce k scudzeniu nehnuteľností. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Vydanie neodkladného opatrenia považoval za nevyhnutné, aby žalovaná nemala možno akýmkoľvek spôsobom právne disponovať nehnuteľnosťami, nakoľko by mohlo dôjsť k zmareniu účelu prebiehajúceho súdneho konania. Žalovaná už opakovane prezentovala svoje ambície, nehnuteľnosť predať, čo by bolo pre neho popretím jeho vlastníckeho práva a zároveň aj obrovským existenčným problémom, nakoľko iné nehnuteľnosti nevlastní a v rodinnom dome býva a má v ňom trvalý pobyt, pričom žalovaná sa opakovane vyjadrila, že mu trvalý pobyt zruší, čo predstavuje obrovské riziko a vytvára stav právnej neistoty. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo 221/2008. Uviedol, že informatívna poznámka nijakým efektívnym spôsobom nezabráni prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, jej primárnym účelom ani nie je jeho ochrana, ale ochrana prípadných tretích osôb, ktoré by kúpili nehnuteľnosť o právach, ku ktorej prebieha súdny spor. Vydaním neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanej zabránilo nakladať s nehnuteľnosťou, chce efektívnu právnu ochranu rozšíriť aj na seba. Poznámka môže len odradiť záujem tretích osôb, ktoré by chceli nehnuteľnosť kúpiť, no nevie zabrániť prevodu vlastníckeho práva na osobu, ktorej by zápis poznámky neprekážal. V jeho záujme a efektívnej ochrany jeho subjektívnych práv je potrebné vylúčiť akýkoľvek možný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorá je predmetom sporu, bez ohľadu na to, že výrok rozsudku na základe prebiehajúceho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam má záväznosť aj voči takémuto prípadnému nadobúdateľovi. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu namietala, že žalobca nepreukázal existenciu základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, keď nepreukázal obavu, že by v prípade nariadenia neodkladného opatrenia bola ohrozená exekúcia, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal voči nej splatnú pohľadávku alebo v budúcnosti by takúto pohľadávku mohol mať, ktorá by sa mohla uspokojiť výlučne z nehnuteľného majetku. Žalobca rovnako nepreukázal potrebu naliehavo upraviť pomery strán sporu, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že má obavy, aby nepreviedla predmetné nehnuteľnosti. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu a teda, že by mala skutočne záujem predmetné nehnuteľnosti predať alebo inak s nimi nakladať, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ďalším zásadným skutočnostiam, ktoré uvádza vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. V súčasnosti žalobca užíva nehnuteľnosť samostatne a ona so svojimi deťmi sa odsťahovala do bytu do U., nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom úverovej banky a teda bez súhlasu záložného veriteľa nie možné predmetné nehnuteľnosti previesť. Záložnými dlžníkmi sú ako žalobca tak aj žalovaná, akúkoľvek zmenu vlastníctva musí schváliť záložný veriteľ a druhý záložný dlžník, prevod nehnuteľnosti je v súčasnosti zabezpečený, na príslušnom liste vlastníctva je vedená poznámka o konaní. Mala zato, že manželstvo bolo uzatvorené platne a doposiaľ nebol preukázaný opak. Žalobca nepreukázal existenciu okolnosti vylučujúcej uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva keď nepreukázal, že v čase uzatvorenia manželstva existovalo jej skoršie manželstvo s libanonským občanom, že toto bolo platne uzatvorené a tvorí okolnosť vylučujúcu uzavretia manželstva. Dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú skutočnosť, že by v deň uzatvorenia manželstva so žalobcom existovali okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva, konkrétne, že by trvalo manželstvo s libanonským občanom. Zotrvala na tom, že manželstvo bolo uzatvorené platne, predložila kópiu sobášneho listu a zápisnicu z pojednávania vo veci rozvodu manželstva. Tvrdenie žalobcu o tom, že bol uvedený do omylu a že v dôsledku takéhoto omylu by nikdy neuzatvoril kúpnu zmluvu, považovala za účelové; žalobca vedel o tom, že mala v minulosti uzatvorené manželstvo s libanonským štátnym občanom a že o tejto skutočnosti vedel pred uzatvorením manželstva. Žalobca v čase uzatvorenia manželstva ako aj kúpnej zmluvy vedel, že bola v minulosti už vydatá. Poukázala na to, že žalobca svojimi úkonmi v minulosti chcel docieliť, aby sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, žalobca nechcel, aby boli predmetné nehnuteľnosti v podielovom ani bezpodielovom spoluvlastníctve, ale v jej výlučnom vlastníctve. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol žalobca dlžníkom viacerých veriteľov, ona ho oslobodila od dlhov - vyplatila zo svojich prostriedkov do takého rozsahu, že žalobca mohol spolu s ňou uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva so záložným veriteľom a žalovanej bol poskytnutý úvere využitý výlučne na pokrytie nákladov, úverov, dlhov žalovaného. Namietala, že by omyl, na ktorý sa žalobca odvolával, mohol byť podstatný pre uzatvorenie kúpnej zmluvy keďže žalobca vedel, že mala v minulosti uzatvorené manželstvo s inou osobou a záujmom žalobcu nebolo predmetné nehnuteľnosti previesť do podielového a bezpodielového spoluvlastníctva, ale jeho zámerom bolo nehnuteľnosti previesť a zinkasovať kúpnu cenu, ktorá by pokryla jeho záväzky voči banke, prípadne iným subjektom, čo vyplýva aj zo samotnej kúpnej zmluvy. Z úkonov, ktoré vykonali pred uzatvorením kúpnej zmluvy, teda zúženia bezpodielového spoluvlastníctva, sa javí, že manželstvo bolo skôr prekážkou ako dôvodom, pre ktorý sa žalobca rozhodol previesť vlastnícke právo na ňu. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 7. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že žalobca na základe ním tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov, neosvedčil dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha. Žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali dôvodnosti jeho tvrdenia o neplatnosti manželstva uzatvoreného so žalovanou a o relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu jej uzavretia v omyle, že jeho manželstvo so žalovanou bolo platne uzatvorené. Žalobca hodnoverne nepodložil svoje tvrdenia, že v čase uzavretia jeho manželstva so žalovanou existovalo platné manželstvo žalovanej s libanonským štátnym občanom. Tvrdenia žalobcu o neplatnosti jeho manželstva sú spochybnené tým, že súd jeho manželstvo so žalovanou ako platné rozviedol (ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29.05.2020 predloženou žalovanou k jej vyjadreniu). Žalobca nepopiera, že v čase uzavretia manželstva so žalovanou vedel, že žalovaná uzavrela manželstvo s libanonským občanom a jeho omyl v čase uzavierania kúpnej zmluvy v tom, že jeho manželstvo bolo platné, vyvolaný hoci aj žalovanou, nie je dostačujúci pre presvedčivé osvedčenie pravdepodobnosti úspechu jeho námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, od ktorej odvodzuje svoje vlastnícke právo. Odvolací súd preto nepovažoval za splnenú základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcu v osvedčení takých konkrétnych skutkových okolností, pri ktorých možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti úspechu žaloby podanej vo veci samej. 8. Pokiaľ ide o osvedčenie nevyhnutnosti naliehavej potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami v základom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca neosvedčil svoju obavu, že žalovaná má v úmysle previesť sporné nehnuteľnosti na iné osoby. Ako na to poukázal i súd prvej inštancie, len na základe jeho tvrdení o snahe/úmysle žalovanej zbaviť sa majetku, nemožno vyvodiť jeho dôvodné obavy o tom, že žalovaná bude nakladať so spornými nehnuteľnosťami v prospech tretej, prípadne jej blízkej, osoby. Žalobca je odkázaný na bývanie v rodinnom dome, netvrdil však, že by ho žalovaná nakladaním s nehnuteľnosťami v jeho užívaní obmedzovala alebo rušila. 9. Žalobca dostatočne spoľahlivo neosvedčil dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami ani takými skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaná bude podnikať právne či faktické úkony, ktoré by smerovali k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam; reálnu a bezprostrednú obavu treba osvedčiť konkrétnymi krokmi žalovanej vo vzťahu k realizácii prevodu vlastníckeho práva, ktoré by túto jej snahu v blízkej budúcnosti potvrdili. Treba prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že podmienke naliehavosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia nenasvedčuje ani podanie návrhu na rozvod manželstva žalovanou či vyhlásenia žalovanej o jej úmysle previesť nehnuteľnosti za stavu, keď je k nim zriadené záložné právo v prospech peňažného ústavu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky z úverovej zmluvy. Žalobca tak dostatočne hodnoverne; svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dokladmi; neosvedčil nevyhnutnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a žiadnymi relevantnými skutočnosťami neosvedčil bezprostrednosť reálneho ohrozenia jeho práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany ním požadovaným spôsobom. 10. Pokiaľ ide o vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom spore, stotožnil sa odvolací súd s odvolacou argumentáciou žalobcu. Informatívna poznámka nie je spôsobila zabrániť prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, jej účelom je informovať tretie osoby, ktoré majú záujem o kúpu nehnuteľnosti, o prebiehajúcom súdnom konaní a nemá tak žiadne právne následky pre rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Len neodkladné opatrenie obmedzujúce vlastníka v nakladaní s nehnuteľnosťou je spôsobilé účinne zabrániť prevodu vlastníckeho práva. 11. Po vecnom a právnom posúdení veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne spoľahlivo v danom štádiu konania nepreukázal základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v tomto odvolacom konaní úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).