Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/98/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201480 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220201480.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Cyrilova 3, 5, 7, 9, Bratislava, zastúpení SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., Bebravská 34, Bratislava, zastúpené Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou, Krížna 17, Bratislava, proti žalovanému : BAUKRAFT, s.r.o., IČO : 50 740 989, Zámocká 22, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. 4. 2020 č.k. 9C/25/2020 - 113, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa stavebných prác v bytovom dome N. X, X, X, X, V. a to výmeny existujúcich výťahov, napojenia novovybudovaných bytov na existujúce rozvody kanalizácie bytového domu a vybudovanie prípojky energií cez spoločné priestory bytového domu až do uzatvorenia písomnej dohody s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu a definovaných stavebných prácach. Zároveň žalobcom priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobcovia návrh neodkladného opatrenia odôvodňovali tým, že v septembri 2008 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov, na ktorej sa zúčastnila spoločnosť INTERSET Bratislava, s.r.o., Ž. X, XXX XX V., ako kupujúci strechy bytového domu (investor/stavebník). Dňa 8. 12. 2008 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, na ktorej mali vlastníci schváliť Zmluvu o nadstavbe a rekonštrukcii bytového domu. S nadstavbou súhlasilo cca 22 vlastníkov; dňa 5. 3. 2009 bola na Okresný súd Bratislava II podaná žaloba proti zhotoviteľovi zápisnica (BYTOKOMPLET s.r.o.) na vyslovenie neplatnosti uznesenia č. 1 zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu N. X - X, V.; o predmetnej žalobe rozhodol tunajší súd na pojednávaní dňa 1. 10. 2009 tak, že napadnuté uznesenie č. 1 zo schôdze vyhlásil za neplatné, čo spôsobilo aj neplatnosť samotnej Zmluvy. Proti predmetnému rozhodnutiu tunajšieho súdu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. 2/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke o ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, ods. 2, § 34, § 35 ods. 3 Obč. zák., ďalej čl. 2 ods. 1, čl. 5, § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 332 ods. 1 CSP. Po preskúmaní návrhu a po vyhodnotení skutočností a tvrdení v ňom obsiahnutých dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili skutočnosť, že Zmluva o nadstavbe a rekonštrukcii bytového domu bola vyhlásená za neplatnú (z dôvodu absencie podpisu stavebníka na zmluve) a taktiež aj skutočnosť, že práce na nadstavbe bytového domu stále prebiehajú. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je v danom prípade potrebná bezodkladná úprava pomerov účastníkov a či existuje obava, že výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bude ohrozený. Na obe uvedené otázky odpovedal súd prvej inštancie kladne a odôvodnil to samotnou povahou sporu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali vlastníci bytového domu a žiadajú súd, aby zaviazal žalovaného zdržať sa stavebných prác až do uzatvorenia písomnej dohody o definovaných stavebných prácach. Pokračovaním stavebných prác by sa pozícia vlastníkov (žalobcov) stále viac oslabovala, pretože v prípade dokončenia realizácie nadstavby by už vlastníci nemali žiadne (alebo len minimálne) možnosti na zjednanie nápravy súčasného stavu, ktorý nastal po vyhlásení Zmluvy o nadstavbe a rekonštrukcii bytového domu za neplatnú. Z rovnakého dôvodu existuje aj obava, že výkon v budúcnosti vydaného súdneho rozhodnutia by bol ohrozený, nakoľko žalovaný by po dokončení nadstavby (prípadne ešte pred jej dokončením) previedol novovybudované byty na tretie osoby, čím by bolo uplatňovanie akýchkoľvek nárokov ohrozené. Súd vychádzal pri rozhodovaní najmä zo skutočnosti, že medzi účastníkmi tohto konania (medzi žalobcami - pôvodnými vlastníkmi bytov a medzi žalovaným - stavebníkom) neexistuje platný právny vzťah. Pôvodný právny vzťah založený Zmluvou o nadstavbe a rekonštrukcii bytového domu bol vyhlásený za neplatný, preto sa naň hľadí, ako keby neexistoval. Táto situácia značne znevýhodňuje postavenie žalobcov - tým, že pôvodná zmluva bola vyhlásená za neplatnú, neexistuje právny vzťah (a ani právny titul), na základe ktorého by došlo k nadobudnutiu časti majetkových práv zo žalobcov ako spoluvlastníkov podielov na žalovaného ako stavebníka. Rovnako neexistuje ani právny vzťah, na základe ktorého by došlo k nadobudnutiu oprávnenia žalovaného (vo forme súhlasu vlastníkov) na realizáciu nadstavby bytového domu. Tým podľa názoru súdu prvej inštancie konaním žalovaného dochádza k zásahu do vlastníckych práv vlastníkov bytového domu, jednak tým, že bez právneho titulu došlo k zmenšeniu spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach bytového domu navrhovateľov a jednak k zásahu do práv žalobcov stále dochádza aj z dôvodu prebiehajúcej nadstavby bez ich súhlasu. Z uvedených dôvodov vlastníci namietajú neexistenciu právneho vzťahu a práve uzatvorením dohody o definovaných prácach, ktorú vlastníci žiadajú, by sa predmetný právny vzťah vytvoril, čím by sa vzniknutá sporná situácia odstránila. 3/ Pre prípad vydania neodkladného opatrenia súd prvej inštancie posudzoval aj potenciálny zásah do práv žalovaného, pričom považoval za nesporné, že práve žalovaný spôsobil neplatnosť Zmluvy o nadstavbe a rekonštrukcii bytového domu, a aj napriek tomu pokračuje v realizácii nadstavby, toto jeho konanie sa súdu javí ako zjavné zneužitie práva, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. Ak došlo k nepodpísaniu Zmluvy o nadstavbe a rekonštrukcii bytového domu zo strany stavebníka (tzn. že stavebník so zmluvou nesúhlasil), tak stavebník nemal ani začať vykonávať kroky k získaniu administratívno - právnych povolení a nemal ani začať vykonávať predmetnú stavebnú činnosť v bytovom dome. Avšak žalovaný stavebnú činnosť začal vykonávať a doposiaľ ju vykonáva. Vyhlásenie predmetnej zmluvy za neplatnú je podľa názoru súdu iba v prospech žalovaného, ktorý jej neplatnosť sám spôsobil (jej nepodpísaním). Súd prvej inštancie oprel tento názor o skutočnosť, že v danom prípade neexistencia právneho vzťahu, ktorý má vzájomne upravovať práva a povinnosti strán konania znamená, že žalovaný nie je viazaný plnením akýchkoľvek povinností vo vzťahu k žalobcom a ani im poskytnúť akékoľvek protiplnenie. Pokiaľ by súd zamietol navrhované neodkladné opatrenie, tak žalovaný by mohol aj naďalej pokračovať v nadstavbe bytového domu bez právneho titulu, ktorý sa viaže aj na vznik vlastníckeho práva k novovzniknutým nehnuteľnostiam, čo treba odmietnuť (najmä z dôvodu, že takéto rozhodnutie súdu by bolo v zjavnom rozpore so zásadami uvedenými v čl. 1 ods. 1, čl. 3 ods. 1 Obč. zák., a čl. 2 ods. 1 a čl. 5 CSP), pretože by išlo o taký prospech žalovaného, ktorý by ešte viac prehĺbil zásah do práv žalobcov (pretože žalovaný by mohol aj naďalej pokračovať v realizácii nadstavby bez konzultácie stavebných krokov so žalobcami, ako aj bez akejkoľvek náhrady za zmenšenie ich spoluvlastníckych podielov). 4/ Súd prvej inštancie videl splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia najmä v neexistencii právneho vzťahu (medzi účastníkmi konania), ktorý má za následok zásah do vlastníckych práv žalobcov. Preto súd považoval za nevyhnutné a spravodlivé upraviť pomery medzi žalobcami a žalovaným tak, aby došlo k náprave vzniknutej situácie, teda uzatvoreniu dohody medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie dodal, že v danom prípade neposudzoval správnosť alebo platnosť povolení vydaných v rámci správnych alebo iných konaní (napr. stavebné povolenie), ale zásah do práv žalobcov ako pôvodných vlastníkov bytového domu a s tým súvisiacu potrebu neodkladnej úpravy práv a povinností účastníkov sporu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; vzhľadom na plný úspech žalobcov v konaní im priznal plnú náhradu trov konania. 5/ Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Žalovaný v odvolaní poukazoval na ust. § 8b ods. 1 a ust. § 6 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., z ktorých vyvodil, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v obmedzení práv a povinností žalovaného, ktoré mu vyplývajú z právoplatnej verejnej listiny vydanej príslušným orgánom, nespadá do právomoci správcu. V návrhu je nepravdivo uvedené, že vlastníci na schôdzi konanej dňa 20. 1. 2020 rozhodli o uplatnení bližšie nešpecifikovaného nároku súdnou cestou. K návrhu ale nie je doložená žiadna zápisnica zo schôdze, preukazujúca pravdivosť tvrdenia o uskutočnení hlasovania, ale ako dôkaz je uvedená výlučne Zmluva o výkone správy a rovnako aj skutočnosť, že žalovaný sa uvedenej schôdzi zúčastnil (svedčí o tom jeho podpis na prezenčnej listine) a prehlásil, že k žiadnemu hlasovaniu ohľadom uplatnenia bližšie nešpecifikovaného nároku nedošlo, o čom svedčí aj následná komunikácia žalovaného so správcom bytového domu. Dodal, že je podľa jeho názoru nelogické, že žalobcovia podali návrh na neodkladné opatrenie až 60 dní po konaní predmetnej schôdze. Žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, akým spôsobom mohli osvedčiť skutočnosť, že Zmluva o nadstavbe a rekonštrukcii bytového domu bola vyhlásená za neplatnú, nakoľko medzi listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu, sa nenachádza rozsudok, ktorým by zmluva bola vyhlásená za neplatnú. Naopak, samotní žalobcovia vo svojom návrhu uvádzajú, že na Okresný súd Bratislava II bola podaná žaloba o neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o nadstavbe, sp. zn. 50C/24/2013, ktorú súd zamietol a rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Uvedenú žalobcu podalo 9 z celkového počtu 45 vlastníkov. Žalovaný uviedol, že predmetná zmluva nebola nikdy vyhlásená za neplatnú a žalovaný nebol a nie je účastníkom tejto zmluvy, a preto mu nie je jasné, ako môže súd považovať za nesporné, že práve on spôsobil jej neplatnosť. 6/ Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že sa stal stavebníkom nadstavby bytového domu na N. X - X X. V. na základe Zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 2. 3. 2017, uzavretej medzi odporcom ako postupníkom a spoločnosťou DACH-ING, a.s., L. O.. XX, V., ako postupcom, ktorou žalovaný ako postupník dobromyseľne nadobudol všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo stavebného povolenia vydaného Mestskou časťou Bratislava - E. Č.. F. XXXXX/XXXX/X/MSV - 110 zo dňa 18. 8. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 11. 2015, na základe ktorého nadstavbu realizuje. Žalobcovia boli účastníkmi územného konania o umiestnení predmetnej nadstavby, rovnako aj stavebného konania. V rámci oboch konaní mali žalobcovia zákonnú možnosť oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu, okrem iného aj s rozsahom navrhovaných rekonštrukčných prác a v prípade ich nesúhlasu mali zákonnú možnosť podať námietky. Svoje zákonné právo na podanie námietky využila v rámci územného konania časť vlastníkov, čo spôsobilo prerušenie územného konania až do rozhodnutia súdu v spornej veci. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/163/2014 - 205 zo dňa 4. 12. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2014, bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/24/2013 - 177 zo dňa 15. 11. 2013, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý. Po právoplatnom ukončení uvedeného súdneho konania vydal stavebný úrad dňa 24. 4. 2015 Rozhodnutie o umiestnení stavby č. SÚ/CS/4196/2015/5/MSV. Po vydaní územného rozhodnutia mali žalobcovia ako účastníci konania ďalšie právo - podať voči územnému rozhodnutiu odvolanie, žiaden z nich ale odvolanie nepodal; územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 6. 2015. Voči stavebnému povoleniu bolo jednou účastníčkou podané oneskorené odvolanie, ktoré bolo posúdené ako neprípustné. K realizácii nadstavby došlo na základe právoplatného stavebného povolenia, súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že žalovaný originárnym spôsobom - výstavbou nadobudol vlastnícke právo k novovzniknutým bytom, čím sa zo zákona spolu so žalobcami stal aj podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení bytového domu. 7/ Žalovaný dodal, že súčasťou stavebného povolenia je aj projektová dokumentácia, overená stavebným úradom, ktorá okrem iného obsahuje aj špecifikáciu navrhovaných výťahov. Považoval za prejav dobrej vôle voči žalobcom, že bol ochotný zrealizovať výťahy podľa ich požiadaviek, aj keď tieto boli nad rámec stavebného povolenia, a to za podmienky finančnej participácie žalobcov v tej časti, ktorá mala byť nad rámec stavebného povolenia. Žalovaný pripojil komunikáciu so správcom bytového domu ohľadom realizácie výťahov. Žalovaným vybraný certifikovaný dodávateľ výťahov, s ktorým má dobré skúsenosti, poskytol cenovú ponuku na následnú údržbu a servis výťahov v sume nižšej, ako dodávateľ, ktorého favorizujú žalobcovia. Na plánovanej schôdzi dňa 20. 1. 2020 malo dôjsť k odsúhlaseniu finančnej participácie žalobcov na realizácii výťahov v sume, o ktorú sa mala cena výťahov z dôvodu žalobcami požadovaných prechodných kabín, zvýšiť. O uvedenom sa na schôdzi vôbec nehlasovalo, ale správca po jej ukončení predniesol žalovanému ďalšiu požiadavku žalobcov - spolurozhodovať pri výbere dodávateľa výťahov. Požiadavky žalobcov vyvrcholili dňa 1. 4. 2020, kedy správca žalovanému oznámil, že žalobcovia si bez akéhokoľvek zákonného či zmluvného oprávnenia zvolili svojho dodávateľa výťahov, napriek tomu, že výťahy majú byť financované žalovaným, ktorý vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom výťahov. Žalovaný dodal, že v r. 2016 Okresný súd Bratislava II zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa realizácie nadstavby. Výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. O. potvrdzuje, že žalovaný je spolu s tretími osobami vlastníkom novovzniknutých bytov, ako aj podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení bytového domu. Súd prvej inštancie obmedzil žalovaného v realizácii nových výťahov, čím spôsobil ujmu nielen jemu ale aj samotným žalobcom, ktorí tak nemôžu užívať výhody nových výťahov. Podľa žalovaného žalobcovia neosvedčili hodnoverne dôvodnosť nároku. 8/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Vo vyjadrení na odvolanie žalovaného žalobcovia uviedli, že vlastníci bytov hlasovali o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na schôdzi dňa 20. 1. 2020, v zápisnici pod uznesením č. 5, bod 3/2020. Citované uznesenie je prílohou žalobného návrhu, keďže však samotný žalobný návrh - jeho obsah a prílohy - mali rozsah, ktorý nebolo možné poslať komplexne, pre obmedzenú kapacitu, žalobcovia poslali súdu druhú časť príloh (jej súčasťou bola aj zápisnica zo schôdze vlastníkov zo dňa 20. 1. 2020) v nasledujúcej správe, teda druhým podaním. Hlasovanie prebiehalo po odchode štatutárneho zástupcu odporcu zo schôdze. Žalobcovia poukazovali na to, že žalovaný zničil bez súhlasu vlastníkov výťahové šachty nachádzajúce sa v strešnej časti bytového domu, čím došlo k technickému poškodeniu a znemožneniu používania existujúcich výťahov, t.j. k poškodeniu majetku vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný odmietol závery komisie, ktorú si vytvorili vlastníci bytov na riešenie tejto otázky a trvá na dodávke výťahov dodávateľom, ktorého vybral on a na finančnej participácii žalobcov na realizácii projektu vo výške 18 tis. €. Žalobcovia trvali na tom, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1. 10. 2009 6C/57/2009 - 64 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 3. 2011 č.k. 11co/4/2010 - 96 došlo k určeniu neplatnosti uznesenia č. 1, ktoré sa týkalo súhlasu vlastníkov bytov s realizáciou nadstavby. Vyplýva to aj z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava zo dňa 7. 12. 2016. Tvrdenie odporcu, že Zmluva o nadstavbe bytového domu nebola nikdy vyhlásená za neplatnú je preto nepravdivé. Ďalej namietali, že uzatvorením Zmluvy o postúpení práv a povinností medzi spoločnosťou DACH-ING, a.s. a spoločnosťou BAUKRAFT, s.r.o. prešli všetky práva a povinnosti stavebníka zo stavebného konania založené stavebným povolením vydaným Mestskou časťou Bratislava - E., rozhodnutie č. F. XXXXX/ XXXX/X/MSV - 110 zo dňa 18. 8. 2015 na nadstavbu dvoch podlaží na existujúcom bytovom dome; nie je preto pravdivá argumentácia žalovaného, že nie je účastníkom Zmluvy o nadstavbe. Vlastníci bytov a nebytových priestorov dlhodobo vyvíjajú aktivity a uplatňujú svoje práva a nesúhlas s realizáciou nadstavby. V ďalšom texte žalobcovia opätovne opísali jednotlivé kroky, ktoré boli uskutočnené v rámci projektu realizácie nadstavby bytového domu, v jednotlivých rokoch. Zotrvali na svojom tvrdení, že zápis rozostavaných stavieb do katastra nehnuteľností bol zrealizovaný v rozpore s platnou právnou úpravou, keď tento vklad bol katastrom dňa 16. 3. 2009 povolený bez toho, aby v zmysle zákona bol k návrhu na vklad pripojený znalecký posudok na rozostavanú hrubú stavbu, pričom na bytovom dome žiadne stavebné práce neboli realizované. Žalovaný nemá pravdu, keď tvrdí, že realizovanou nadstavbou došlo k navýšeniu spoločných častí bytového domu a to chodieb a schodiska na 6 a 7. poschodí; rozšírenie nie je v takej veľkosti, aby sa vlastníkom do 5. poschodia neznížil ich reálny podiel na spoločných priestoroch, teda časti celého suterénu, chodieb a schodísk. Zopakovali, že od cca januára 2020 nie sú výťahy v prevádzke, vlastníci sú tak vinou žalovaného obmedzovaní na svojich právach, podľa ich názoru žalovaný v súčasnosti nedisponuje súhlasom vlastníkov na výmenu výťahov ani na realizáciu otvorenia stropu schodísk na 5. poschodí. Žalobcovia zastávajú názor, že pokiaľ žalovaný nebude disponovať ich súhlasom, zákonným spôsobom nebude môcť dokončiť svoju stavbu. Žalobcovia zvážili svoje možnosti a majú pripravené riešenie, ktorým vynaložením vlastných finančných prostriedkov (40 tis. €) na opravu výťahov opätovne spojazdnia výťahy do 5 nadzemného podlažia. 9/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a zistil, že napadnuté uznesenie je nutné zrušiť a konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia zastaviť, z procesných dôvodov, pre nedostatok procesnej podmienky. 10/ Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 11/ Podľa § 133 ods. 2 CSP, právnická osoba sa v žalobe označuje názvom, alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. 12/ Procesná subjektivita patrí medzi procesné podmienky, ktoré musí spĺňať strana sporu (navrhovateľ, odporca). Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP). Procesnému pojmu „procesná subjektivita“ zodpovedá v hmotnom práve pojem „právna subjektivita“ (t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti). Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím vznikom, t.j. spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného registra (obchodného registra, registra nadácií, registra občianskych združení a pod.). Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou; jej nedostatok vedie k zastaveniu konania, avšak len v prípade, ak tento nedostatok existuje už v momente začatia konania. Súd je povinný skúmať procesné podmienky, a teda aj procesnú subjektivitu strán sporu, v ktoromkoľvek štádiu konania. 13/ Vychádzajúc z označenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhujúcou stranou v danej právnej veci nie je fyzická osoba, podľa označenia by malo ísť o právnickú osobu; je však nesporné, že navrhujúca strana nie je ani fyzickou ani právnickou osobou. Pokiaľ by stranou v spore mala byť právnická osoba („Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu N. X, X, X, X, V.“), táto musí byť v žalobnom návrhu identifikovaná názvom, prípadne obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené. Názov alebo obchodné meno právnickej osoby musí zodpovedať údajom vyplývajúcim z príslušného registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná. Pokiaľ by žalobný návrh obsahoval údaje, ktoré by nezodpovedali údajom uvedeným v príslušnom registri, v ktorom je právnická osoba zapísaná, mal by súd zvoliť postup podľa § 129 CSP a žalobcov vyzvať na odstránenie rozporu alebo nedostatku v označení právnickej osoby. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v predmetnej právnej veci nevznikol dôvod ani na postup v zmysle spomínaného ust. § 129 CSP, nakoľko nevznikli pochybnosti, že žalobcovia nie je právnickou osobou. Žalobcovia sám seba ako stranu v spore označili ako subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu (ktorý vôbec neexistuje). 14/ Žalobcovia sú v návrhu označení ako „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu N. X, X, X, X, V.“, keď po správnosti mali byť žalobcovia - jednotliví vlastníci - fyzické osoby - uvedení menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom, t.j. identifikačnými znakmi v zmysle zákona (§ 133 ods. 1 CSP). Subjekt označený ako „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Cyrilova 3, 5, 7, 9, Bratislava“ neexistuje, je subjektom bez právnej subjektivity (a teda aj bez procesnej subjektivity), takýto subjekt nie je registrovaný v žiadnom z príslušných verejných registrov. Na adrese N. X, X, X, X V.ava žiadny subjekt pod názvom „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu N. X, X, X, X, V.“ nesídli. Ako neexistujúci subjekt potom nemohol byť v konaní ani zastúpený správcom SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o. a správca následne nemohol splnomocniť advokáta zastupovaním v spore. Pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie teda neboli splnené podmienky; súd prvej inštancie otázku procesnej spôsobilosti navrhujúcej strany neposúdil správne. Na nedostatok procesnej podmienky - v danom prípade nedostatok právnej, a teda i procesnej subjektivity žalobcov - je súd povinný prihliadať v každom štádiu konania. Odvolací súd po zistení nedostatku právnej (a teda aj procesnej) subjektivity žalobcov postupoval v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. Odvolací súd poznamenáva, že uvedený nedostatok v konaní pred odvolacím súdom nemožno napraviť. Odvolací súd ďalej dodáva, že v spisovom materiáli sa nenachádzajú žiadne listinné doklady, ktoré by osvedčovali, že jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovaním splnomocnili správcu bytového domu (spoločnosť SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o.) na podanie žalobného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na schôdzi vlastníkov, ktorá sa mala (podľa návrhu) konať dňa 20. 1. 2020. Spisový materiál obsahuje len „Zoznam vlastníkov bytov a nebytových priestorov k zmluve o výkone správy č. 168 N. X, X, X R. X“, pričom samotný Zoznam vlastníkov datovaný nie je (č.l. 25 až 31 spisu), avšak Zmluva o výkone správy č. 168 (č.l. 11 až 24 spisu) je datovaná ešte dňom 20. 2. 2014. Pripojený „Zoznam vlastníkov...“ (č.l. 25 až 31 spisu) sa teda netýka hlasovania žalobcov vo veci podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 20. 1. 2020. 15/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP pre nesplnenie procesných podmienok a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil, bez toho, aby sa zaoberal vecou samou. 16/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).