Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/78/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201689 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220201689.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: H. X., B. X, L., proti žalovaným: X. H. E., H.. R. V. X, L., X. J. K., F. X. XX/A, L., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.05.2020, č.k. 50C/29/2020-30, v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.06.2020, č.k.50C/29/2020-36, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e. Žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 07.04.2020 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovaným v 1. a v 2. rade vykonávať a brániť žalobkyni v užívaní bytu č. 51, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „byt“) do doby, kým nebude mať právoplatný rozsudok o vyprataní z bytu. Dôvodila tým, že s nezrušeným trvalým pobytom býva v 3 - izbovom byte, špecifikovanom podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie K., vo vzťahu ku ktorému mal (vraj) žalovaný v 1. rade uzavrieť so žalovaným v 2. rade ešte pred právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 21C/58/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 15Co/l29/2017, nájomnú zmluvu. Obsah tejto nájomnej zmluvy nebol žalobkyni známy, nakoľko s ňou nebola oboznámená. Žalovaní jej osadením železnej mreže zabránili a bránia vo vstupe do bytu, v ktorom tak nemôže bývať, a to i napriek tomu, že nedisponuje právoplatným rozsudkom o vyprataní z bytu. Žalovaní už takýto postup vykonali (zrejme v minulosti) a boli nútení prekážku odstrániť. Žalobkyňa podotkla, že o pomoc požiadala aj orgány činné v trestnom konaní. 3. Súd prvej inštancie preskúmaním návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj obsahu spisu, dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu žalobkyne. Zo žalobkyňou prezentovaného skutkového stavu súd prvej inštancie nezistil dôvody, odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Žalobkyňa svoj nárok odvodila od skutočnosti, že nemá k dispozícii nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným v 1. a 2. rade, pričom na jednej strane tvrdila, že byt obýva (viď jej tvrdenie, že „s nezrušeným trvalým pobytom bývam v 3 - izbovom byte“), na druhej strane sama toto tvrdenie vyvracala (viď jej tvrdenie, že „žalovaní jej bránia a zároveň zabránili/železné mreže/ vo vstupe do bytu, nemôže v ňom bývať“). S prihliadnutím na závery právoplatných rozhodnutí vo veci Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 21C/58/2015, a Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 15Co/ l29/2017, na ktoré poukazovala i samotná žalobkyňa, považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že jej žaloba o určenie vlastníckeho práva k bytu bola právoplatne zamietnutá. Ak teda žalobkyňa nebola vlastníčkou bytu, ani ho neobýva, nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, resp. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo viedlo konajúci súd bez ďalšieho k zamietnutiu jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala nijakým spôsobom dôvodnosť a opodstatnenosť svojho návrhu. 4. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za aplikácie ustanovení § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1, veta prvá C.s.p. ako nedôvodný zamietol. 5. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, ich náhradu proti žalobkyni nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v konaní nevznikli, a vzhľadom na charakter konania ani vzniknúť nemohli. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac, že konajúci súd rozhodol predčasne, pričom riadne neskúmal dôvody, ktoré uviedla v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jej návrh smeroval k zabezpečeniu jej práv, právom chránených záujmov do doby, dokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o včas podanom návrhu o vypratanie z bytu; podľa nej taký návrh žalovaní na súd nepodali. Z uvedených dôvodov navrhla žalobkyňa, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je. 8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je pritom osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. 14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala zakázať žalovaným v 1. a v 2. rade vykonávať a brániť jej v užívaní bytu až do doby, kým nebude disponovať právoplatným rozsudkom ukladajúcim jej povinnosť vypratať byt. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom i na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení. 15. Pokiaľ žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že nedostatočne zistil skutkový stav a nezaoberal sa dôvodmi, ktoré uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd udáva, že je zrejmé, že tieto konajúci súd zohľadňoval, pričom zhodnotiac i závery rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, vo veci sp. zn. 21C/58/2015, a rozsudku Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 15Co/ l29/2017, dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia o veci, ale sa zameriava len na to, či žalobca aspoň v miere potrebnej osvedčil základné skutočnosti. Osvedčenie znamená zisťovanie najvýznamnejších, a teda nie všetkých rozhodujúcich skutočností, ako je to pri dokazovaní vo veci samej. Žalobkyňa skutočnosti rozhodné pre nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila. 16. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. V tomto smere odvolací súd, s prihliadnutím na závery právoplatných rozhodnutí tak Okresného súdu Bratislava II (vo veci sp. zn. 21C/58/2015), ako aj Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 15Co/129/2017) zhodne so súdom prvej inštancie udáva, že žalobkyňa neosvedčila existenciu vlastníckeho, príp. iného práva k bytu, ktoré by ju oprávňovalo v byte bývať a tento užívať. Je totiž nesporné, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 26.02.2020, sp. zn. 15Co/8/2020, potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.08.2019, č.k. 21C/58/2015-299, ktorým zamietol žalobu žalobkyne proti žalovanému v 1. rade o určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetného bytu; len samotná existencia trvalého pobytu žalobkyne na adrese bytu, nezakladá jej nárok v byte bývať a tento užívať. Žalobkyňa tak pre účely nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčila existenciu a dôvodnosť nároku, ktorému žiadala poskytnúť ochranu. 17. Zároveň, možno súhlasiť s názorom konajúceho súdu, že žalobkyňa neosvedčila ani danosť ostatných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž vôbec nezdôvodnila nevyhnutnosť navrhovanej dočasnej úpravy pomerov, príp. existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, ktoré predpoklady následne ani nepreukázala. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaní pri vchodových dverách do bytu namontovali železnú mrežu, ktorá tvorí trvalú prekážku vstupu do bytu, odvolací súd udáva, že tieto skutočnosti uviedla už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v konaní Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 21C/58/2015, a tieto tak okresný súd a následne ani Krajský súd v Bratislave (konanie sp. zn. 15Co/9/2020) nepovažovali za takého charakteru, aby odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. 18. S poukazom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou možno uzavrieť, že žalobkyňa konajúcemu súdu nedôvodne vytýkala nesprávne právne posúdenie splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia; tieto sa žalobkyni nepodarilo preukázať, a tak neosvedčila potrebu rýchlej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením. Odvolací súd preto po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, prihliadajúc na dôvody uvedené žalobkyňou v odvolaní, dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným v 1. av 2. rade, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).