Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/114/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201798 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220201798.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členov senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci navrhovateľa: MANGINI s.r.o., Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO: 36 191 141, zastúpený: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava, proti odporcovi: OKTE, a.s., Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 45 687 862, práv. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/16/2020-59 zo dňa 28. apríla 2020, jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/16/2020-59 zo dňa 28. apríla 2020 p o t v r d z u j e . II. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V II. výroku súd rozhodol, že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, a to s odkazom na ust. § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1 písm. c), e), § 3b ods. 5 písm. c), § 18e ods. 1, § 5b ods. 7, § 16 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a § 193, § 194 a § 255 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 14.04.2020 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť uhrádzať navrhovateľovi doplatok vo výške rozdielu medzi cenou elektriny vyplývajúcou navrhovateľovi z cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cenou vyfakturovanej elektriny, a to v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej navrhovateľom v každom príslušnom mesiaci kalendárneho roka z obnoviteľných zdrojov energie, zníženého o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že je prevádzkovateľom bioplynovej stanice na výrobu elektrickej a tepelnej energie z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalovaným výkonom 0,999 MW, ktoré bolo uvedené do prevádzky dňa 26.09.2012. Zároveň je poberateľom podpory výroby elektrickej a tepelnej energie z obnoviteľných zdrojov. Odporca od 01.01.2020 vykonáva organizovanie a zúčtovanie podpory výroby elektriny u obnoviteľných zdrojov energie. Výšku podpory doplatkom za vyhodnocované obdobie má odporca oznámiť výrobcovi elektriny prostredníctvom svojho informačného systému vo forme podkladov. Ak výrobca elektriny prejaví súhlas s výpočtom výšky podpory doplatkom, následne odsúhlasí podklady prostredníctvom informačného systému odporcu. Doplatok sa určuje ako rozdiel medzi cenou elektriny určenou navrhovateľovi cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cenou vykupovanej elektriny. Pre zariadenie navrhovateľa vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 26.11.2016 cenové rozhodnutie č. 0077/2017/E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 136,33 Eur/MWh (bez DPH). Za mesiac február 2020 bol doplatok stanovený vo výške 51.837,71 Eur pre zariadenie navrhovateľa za každú jednotku elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedol, že uvedená podpora mu bola nerušene poskytovaná od uvedenia zariadení do prevádzky až do marca roku 2020. Dňa 16.03.2020 zverejnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na svojom webovom sídle oznam, ktorého súčasťou je zoznam výrobcov elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3b ods. 1 písm. c) alebo písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v dôsledku právnej skutočnosti podľa § 3b ods. 5 písm. c) tohto zákona. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o týchto skutočnostiach informoval aj odporcu, ktorý dňa 25.03.2020 na svojom webovom sídle zverejnil stanovisko. Podľa tohto stanoviska odporca nebude výrobcom elektriny, ktorý sa nachádzajú na zozname, vyplácať podporu. Zverejnenie zoznamu zo strany úradu má za následok, že navrhovateľovi zanikol nárok na podporu doplatkom. Zastavenie vyplácania podpory odporcom na nasledujúce obdobie je podľa navrhovateľa schopné negatívnym spôsobom ovplyvniť podnikateľskú činnosť a vôbec existenciu navrhovateľa. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že podľa jeho názoru mu nárok na podporu nezanikol, nakoľko v dôsledku aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona o podpore sa sankcia (následok) v podobe straty nároku na podporu nevzťahuje a sankciu možno v materiálnom právnom štáte ukladať výhradne iba na základe individuálneho správneho aktu a nie priamo na základe právneho predpisu, pričom sankcia v podobe úplnej straty nároku nebola navrhovateľovi nikdy právoplatne uložená. Navrhovateľovi bez podpory hrozí platobná neschopnosť, čo povedie k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Vo veci samej sa navrhovateľ voči odporcovi mieni domáhať vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd uložil povinnosť aj naďalej uhrádzať doplatok vo výške určenej ako rozdiel medzi cenou elektriny vyplývajúcou navrhovateľovi z cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cenou vykupovanej elektriny za skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadeniach navrhovateľa za jednotlivé mesiace roka 2020 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. 2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhovateľ neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko ním uvádzané skutkové tvrdenia, ako aj listiny, neosvedčujú nielen predpoklady potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia, ale neosvedčujú ani samotný navrhovateľom uplatnený nárok. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bolo odporcovi uložené, aby navrhovateľovi aj naďalej vyplácal podporu vo forme doplatku k cene elektrickej energie podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno považovať za osvedčené, že navrhovateľ bol poberateľom tejto podpory, pričom s odporcom uzatvoril zmluvu o doplatku, ktorej predmetom bolo práve vysporiadanie podpory za elektrinu s nárokom na doplatok za podmienok stanovených v tejto zmluve a v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z. Súd prvej inštancie uviedol, že za osvedčenú možno považovať aj skutočnosť, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zaradil navrhovateľa do zoznamu osôb, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. Práve na základe tejto skutočnosti odporca zverejnil na svojom webovom sídle stanovisko, v zmysle ktorého nebude výrobcom elektriny, ktorí sa nachádzajú na predmetnom zozname, teda ani navrhovateľovi vyplatená podpora. Súd považoval za nesporné, že zastavenie vyplácania podpory pre výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov, môže pre navrhovateľa ako výrobcu elektrickej energie znamenať vážne zhoršenie jeho ekonomickej situácie, avšak osvedčenie tejto skutočnosti je pre záver súdu o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia nedostatočný. Vyslovil názor, že pre naplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil nielen potrebu predbežnej úpravy pomerov, ale aj aby aspoň osvedčil existenciu ním uplatneného nároku. Navrhovateľ svoje nároky považoval za dôvodné, keďže sa domnieval, že na zoznam výrobcov elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z, bol zaradený neoprávnene, keďže ustanovenia § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. nie je možné vo vzťahu k navrhovateľovi aplikovať, keďže ich aplikáciu vylučuje § 18e ods. 1 tohto zákona. Samotnú skutočnosť, že nastala právna skutočnosť vymedzená v § 3b ods. 5 predmetného zákona, navrhovateľ nerozporoval. 3. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, v zmysle ktorej by ustanovenie § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z.z. malo odporovať zásadám materiálneho právneho štátu. Viazanie vzniku zmeny a zániku práv a povinností na právnu udalosť, nie je v rozpore s materiálnym právnym štátom, a to aj v prípade, ak je touto udalosťou spáchanie správneho deliktu, alebo napr. trestného činu. Tak, ako nemožno považovať za nezákonnú úpravu vyžadujúcu pre výkon určitých činností alebo povolaní, napr. bezúhonnosť, aj viazanie existencie nároku na vyplácanie podpory pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov na neexistenciu nedoplatkov na daniach a poistnom je plne v súlade s požiadavkami právneho štátu. Ustanovenie § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. navyše neviaže zánik nároku na podporu na spáchanie akéhokoľvek deliktu, ale na neuhradenie poistného na sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia predpisu sociálnou poisťovňou. Konštatoval, že práva a povinnosti odporcu ako zúčtovateľa podpory vo vzťahu k navrhovateľovi ako výrobcovi elektriny upravuje zákon č. 309/2009 Z.z. Ten ukladá odporcovi povinnosť vyplácať doplatok iba tomu výrobcovi elektriny, ktorý spĺňa všetky podmienky na jeho vyplácanie. V prípade, ak v rozpore so zákonom poskytne doplatok aj výrobcovi elektriny, na ktorého sa nárok na podporu vzťahuje, ukladá mu zákon povinnosť uplatniť si nárok na vrátenie tohto doplatku (§ 5b ods. 7 zákona č. 309/2009 Z.z.). Odporca nie je osobou, ktorej by prináležalo právo skúmať, či navrhovateľ spĺňa alebo prestal spĺňať podmienky na poskytovanie podpory. Touto osobou je naopak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Pokiaľ tento úrad spôsobom ustanoveným v § 3b ods. 7 zákona č. 309/2009 Z.z. oznámi odporcovi, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre poskytovanie podpory, nemožno zastavenie vyplácania podpory považovať za protiprávne konanie zo strany odporcu. Od posúdenia otázky, či navrhovateľovi skutočne zaniklo právo na poskytovanie podpory alebo nie, závisí aj posúdenie nielen otázky, či odporcovi zanikla povinnosť navrhovateľovi túto podporu vyplácať, ale aj otázky, či sa navrhovateľ dopustil správneho deliktu podľa § 16 zákona č. 309/2009 Z.z. Ďalej poukázal na to, že otázku, či je navrhovateľ oprávneným poberateľom podpory, resp. či túto podporu poberá a poberal oprávnene (t. j. otázku spáchania správneho deliktu), nie je všeobecný súd v sporovom konaní opravený riešiť ako otázku prejudiciálnu, nakoľko tento postup priamo vylučuje ustanovenie § 194 CSP. Ak by súd v civilnom sporovom konaní, napriek tomu sám uzavrel, že navrhovateľ nestratil oprávnenie poberať podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. (obdobne ako keby sám uzavrel, že strana sporu spáchala trestný čin), porušil by tým jednu zo základných zásad demokratického a právneho štátu, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba to, čo im je dovolené. Táto zásada našla svoje vyjadrenie v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navrhovateľ v priebehu konania nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol odstránený zo zoznamu subjektov, ktoré stratili nárok na podporu § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a nepredložil ani dôkaz o tom, že by túto skutočnosť skonštatovala Slovenská obchodná inšpekcia pri prejednaní správneho deliktu podľa § 16 zákona č. 309/2009 Z.z. V súlade s uvedeným je aj názor samotného navrhovateľa vyjadrený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že porušenie povinností výrobcu elektriny v zákone č. 309/2009 majú povahu správneho deliktu. 4. Záverom súd prvej inštancie skonštatoval, že súd nebol oprávnený posudzovať otázku existencie nároku navrhovateľa ako výrobcu elektriny na podporu na forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., nakoľko všeobecný súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený posudzovať správnosť postupu úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri zaradení navrhovateľa na zoznam subjektov, ktoré stratili nárok na podporu a nemôže ani posudzovať, či zo strany navrhovateľa došlo alebo nedošlo ku spáchaniu správneho deliktu. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieval, že zo strany príslušného správneho orgánu došlo k protiprávnemu zásahu do jeho práv, nič mu nebránilo domáhať sa odstránenia takéhoto stavu podaním správnej žaloby v konaní vedenom podľa Správneho súdneho poriadku. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené. Súd o trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. 5. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 2 písm. b) a h) CSP. Uviedol, že odporca vyplácal navrhovateľovi podporu vo forme doplatku do marca roku 2020, kedy oznámil navrhovateľovi, že bol zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“) informovaný o zániku navrhovateľovho práva na podporu doplatkom z dôvodu podľa ust. § 3b ods. 5 písm. c) Zákona o podpore, v dôsledku čoho mu už nebude vyplácaná podpora doplatkom. Skutočnosť, že navrhovateľovi malo zaniknúť právo na podporu doplatkom, vyplýva zo zoznamu, ktorý Úrad zverejnil na svojom webovom sídle dňa 16.03.2020, a ktorý obsahuje zoznam výrobcov s uvedením dňa zániku podpory. Nakoľko zánik podpory môže mať pre navrhovateľa likvidačné následky a je toho názoru, že k zániku podpory doplatkom v jeho prípade nedošlo, mal za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi. 6. Poukázal na to, že vo svojom návrhu argumentoval troma skutočnosťami, ktorými odôvodňoval trvanie nároku na podporu doplatkov, a to: a/ prechodným ustanovením § 18e ods. 1 Zákona o podpore, ktoré vylučuje aplikáciu § 3b ods. 5 na výrobcov elektriny, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013, a na ktorých sa vzťahujú podmienky podpory podľa právneho stavu platného pred 1. januárom 2014; b/ absenciou individuálneho správneho aktu (rozhodnutia správneho orgánu), ktorým by sa navrhovateľovi uložila sankcia za správny delikt podľa § 3b ods. 5 Zákona o podpore a bez ktorého nemôže ani Úrad konštatovať zánik práva na podporu, c/ právom odporcu zastaviť vyplácanie podpory doplatkom len v prípade, ak by k zániku práva na podporu došlo v dôsledku omeškania s úhradou nedoplatkov v čase po nadobudnutí účinnosti zákona č. 309/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o podpore, na uplatnenie ktorého nie sú splnené podmienky. 7. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že nakoľko sa jedná o zamietavé rozhodnutie, súd neozrejmuje skutkové a právne závery takým spôsobom, aby strana konania, v neprospech ktorej bolo vydané, nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov a aby mohla skutkovo aj právne proti rozhodnutiu argumentovať. Keďže odôvodnenie uznesenia nemá uvedené obsahové náležitosti, vyslovil záver o jeho nepreskúmateľnosti. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení uznesenia zaoberá len s jedným z navrhovateľových argumentov, a to konkrétne argumentom, ktorý navrhovateľ uvádza v ods. III bod 1. písm. b) tohto odvolania. V bode 22. odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie konštatuje, že nie je v rozpore s materiálnym štátom, ak je zmena a zánik práv viazaný na právnu udalosť, a to ani v prípade, ak je touto udalosťou spáchanie správneho deliktu. To znamená, že podľa názoru súdu prvej inštancie je odporca oprávnený, aj bez rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie o spáchaní správneho deliktu podľa ust. § 3b ods. 5 Zákona o podpore, prestať vyplácať podporu doplatkom, pričom vychádza len s Úradom zverejneného zoznamu, v ktorom sú evidovaní výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorým bez bližšieho odôvodnenia zaniklo právo na podporu. S týmto právnym názorom súdu prvej inštancie sa navrhovateľ nestotožňuje a má za to, že ak sa porušenie povinností podľa ust. § 3b ods. 5 Zákona o podpore považuje za správny delikt, v rámci správneho konania sa pri jeho preskúmavaní a ukladaní sankcií majú primerane aplikovať princípy uplatňované pri posudzovaní trestnej zodpovednosti a ukladaní trestov platné v trestnom práve. Ak odporca skutočne považuje zoznam výrobcov, ktorým zaniklo právo na podpore za dostatočný dôvod pre zastavanie vyplácania podpory, takýto postup odporuje vyššie spomínaným zásadám, nakoľko len v prípade, pokiaľ Slovenská obchodná inšpekcia ako správny orgán príslušný na posudzovanie zodpovednosti výrobcov elektriny za správne delikty, právoplatne nerozhodol, že navrhovateľ porušil § 3b ods. 5 písm. c) Zákona o podpore (t. j. že spáchal správny delikt). 8. Poukázal na to, že v bode 23. odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie vylučuje protiprávne konanie odporcu spočívajúce v nevyplácaní podpory navrhovateľovi, nakoľko len Úradu prináleží skúmať, či navrhovateľ skúma podmienky pre vyplácanie podpory a ak ich prestane spĺňať z dôvodu podľa § 3b ods. 5. písm. c) Zákona o podpore, je povinný o tom odporcu informovať. Pokiaľ sa tak stalo, odporca nie je povinný vyplácať navrhovateľovi podporu. Je nepochybné, že zánik povinnosti odporcu vyplácať podporu závisí od otázky, či navrhovateľ sa dopustil správneho deliktu. V tom prípade je odporca až do právoplatného rozhodnutia správneho orgánu povinný podporu naďalej vyplácať. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je oprávnený riešiť ako prejudiciálnu otázku, či navrhovateľ je oprávneným poberateľom podpory, resp. či túto podporu poberá oprávnene. Skutkovými a právnymi tvrdeniami podloženými relevantnými dôkazmi chcel navrhovateľ preukázať existenciu jeho práva na podporu doplatkom podľa Zákona o podpore, ktorému sa s ohľadom na rozhodnutie odporcu mala poskytnúť ochrana. Práve absencia rozhodnutia správneho orgánu o správnom delikte, bez ktorého nemožno konštatovať porušenie ust. § 3b ods. 5 písm. c) Zákona o podpore, je jedným z hlavných argumentov navrhovateľa. Z predložených dôkazov je zrejmé, že správny orgán o správnom delikte ani nezačal konať. Mal za to, že predmetom tohto konania tak nemá byť riešenie otázky, ako postupoval Úrad, ale prečo odporca prestal navrhovateľovi vyplácať podporu doplatkom bez rozhodnutia správneho orgánu o spáchaní správneho deliktu. 9. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne dôvody navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie a nariadi neodkladné opatrenie v znení, ako je sformulované v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.04.2020, prípadne vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie. 10. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 05.06.2020, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko uznesenie považoval za vecne správne a riadne odôvodnené. Súd sa v uznesení vysporiadal s jednotlivými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom, vec správne právne posúdil a na základe uvedeného dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa. 11. Odporca poukázal na to, že ust. § 3b ods. 5 až 7, § 3 ods. 1 písm. c), alebo písm. e) a ods. 6 zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 250/2012 o regulácii sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, určujú právny rámec trvania nároku na podporu, pričom predpokladajú existenciu právnej skutočnosti, s ktorou právna úprava spája zodpovednostný následok v podobe zániku práva na podporu. Predmetnou právnou skutočnosťou je existencia finančného záväzku voči štátu (nedoplatku vo vzťahu k určenému orgánu - sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, daňový úrad, existencia ktorého sa spája s vydaním správneho rozhodnutia príslušným orgánom) v spojení s uplynutím času - lehoty 15 dní (od zákonom ustanoveného momentu). Právna úprava určuje aj presný časový moment zániku práva na podporu, ktorým je dĺžka márneho uplynutia lehoty na úhradu nedoplatkov (dlžných súm podľa ods. 5). Výrobcom je teda, aj po vydaní rozhodnutia príslušného správneho orgánu, daňový určitý dodatočný časový priestor (lehota 15 dní) na dobrovoľné plnenie finančných záväzkov voči štátu, až v dôsledku márneho uplynutia tejto lehoty nastane následok predpokladaný právnym predpisom. 12. Kontrolná právomoc ohľadom overovania, resp. zisťovania vyrovnania finančných záväzkov voči štátu na účely splnenia podmienok poskytnutia podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., je pritom zákonom č. 250/2012 Z.z. zmenená ÚRSO. Tento následne po zistení podľa ods. 7: - zverejňuje a aktualizuje zoznam výrobcov elektriny, ktorými právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo; - informuje zúčtovateľa podpory (odporcu) o zariadení výrobcu elektriny, ktorému zaniklo právo na podporu podľa tohto zákona. Zdôraznil, že nakoľko v tomto prípade došlo k trvalej strate práva na podporu (v dôsledku existencie právnej skutočnosti predpokladanej v zákonoch), pričom uvedené bolo odporcovi oznámené zákonom predpokladaným subjektom, odporca považuje svoj postup, kedy pristúpil k nevyplácaniu podpory navrhovateľovi, za správny. Odporca podotkol, že nedisponuje žiadnou právomocou/nie je orgánom oprávneným posudzovať správnosť, či nesprávnosť poskytnutých údajov o zaradení na zoznam výrobcov, ktorým právo na podporu zaniklo. Uvedená právomoc je zverená ÚRSO, ktorý následne po overení uvedených skutočností zverejní uvedenú skutočnosť na svojom webovom sídle a zároveň o nej informuje odporcu. 13. Zákonodarca sa teda rozhodol „diskvalifikovať“ určité subjekty zo systému podpory, pričom zadefinoval situácie, za akých môže táto diskvalifikácia nastať, a to priamo v hypotéze právnej normy (§ 3b ods. 5 zák. č. 309/2009 Z.z.). Poukázal na to, že právna úprava nerozlišuje následky straty nároku na podporu v závislosti od momentu, kedy k zániku práva došlo. Pokiaľ táto skutočnosť nastala, je logickým následkom, že od momentu existencie vedomosti subjektu o tejto skutočnosti, prestane tento podporu vyplácať. Pokiaľ odporca ako subjekt, ktorý podporu vypláca, disponuje informáciou o skutočnosti, že právo výrobcu zaniklo (bez ohľadu na čas a spôsob získania tejto informácie), zastavenie vyplácania podpory je úplne legitímnym a správnym postupom na strane odporcu. Vyslovil názor, že konajúci súd v uznesení správne vyhodnotil, že odporca nie je oprávnený skúmať, či navrhovateľ spĺňa alebo prestal spĺňať podmienky na poskytovanie podpory, touto osobou je podľa názoru súdu ÚRSO. Pokiaľ ÚRSO spôsobom ustanoveným v § 3b ods. 7 oznámi odporcovi, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre poskytovanie podpory, nemožno zastavenie vyplácania podpory považovať za protiprávne konanie zo strany odporcu. To, že nastala právna skutočnosť vymedzená v § 3b ods. 5 predmetného zákona, navrhovateľ nerozporoval. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že navrhovateľ v konaní nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol odstránený zo zoznamu subjektov, ktoré stratili nárok na podporu. 14. Odporca bol toho názoru, že súd sa vysporiadal s argumentáciou navrhovateľa, pričom dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa a napadnuté uznesenie je správne a zákonné. Mal za to, že ak by súd pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia, došlo by k situácii, kedy by odporca bol súdom zaviazaný vyplácať podporu subjektu, ktorá ale zanikla. Súdne rozhodnutie by teda zaväzovalo odporcu k zákonom nedovolenému správaniu s následkom vzniku finančnej ujmy (škody) na strane odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že súd správne vyhodnotil všetky skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesenie o zamietnutí návrhu navrhovateľa riadne odôvodnil. Navrhovateľom podané odvolanie z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, považoval za nedôvodné. 15. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 16. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bolo odporcovi uložené, aby navrhovateľovi aj naďalej vyplácal podporu vo forme doplatku k cene elektrickej energie podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. Dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že odporca v dôsledku zániku práva navrhovateľa na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 309/2009) prestal v mesiaci marec 2020 navrhovateľovi vyplácať podporu podľa zák. č. 309/2009 Z.z. 17. Odvolací súd zistil, že pre zariadenie navrhovateľa vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 26.11.2016 cenové rozhodnutie č. 0077/2017/E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 136,33 Eur/MWh (bez DPH). Za mesiac február 2020 bol doplatok stanovený vo výške 51.837,71 Eur pre zariadenie navrhovateľa za každú jednotku elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Uvedená podpora mu bola nerušene poskytovaná od uvedenia zariadení do prevádzky až do marca roku 2020. Dňa 16.03.2020 zverejnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na svojom webovom sídle oznam, ktorého súčasťou je zoznam výrobcov elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo písm. e) zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v dôsledku právnej skutočnosti podľa § 3b ods. 5 písm. c) tohto zákona. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o týchto skutočnostiach informoval aj odporcu, ktorý dňa 25.03.2020 na webovom sídle zverejnil stanovisko. Podľa stanoviska odporca nebude výrobcom elektriny, ktorí sa nachádzajú na zozname, vyplácať podporu. Zverejnenie zoznamu zo strany úradu má za následok, že navrhovateľovi zanikol nárok na podporu doplatku. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že podľa jeho názoru mu nárok na podporu nezanikol, nakoľko v dôsledku aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona o podpore, sa sankcia (následok) v podobe straty nároku na podporu nevzťahuje a sankciou možno v materiálnom právnom štáte ukladať výhradne iba na základe individuálneho správneho aktu a nie priamo na základe právneho predpisu, pričom sankcia v podobe úplnej straty nároku nebola navrhovateľovi nikdy právoplatne uložená. Vo veci samej sa navrhovateľ voči odporcovi mieni domáhať vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd uložil povinnosť aj naďalej uhrádzať doplatok vo výške určenej ako rozdiel medzi cenou elektriny vyplývajúcou z cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cenou vykupovanej elektriny za skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadeniach navrhovateľa za jednotlivé mesiace roka 2020 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. 18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľom podané odvolanie z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, nie je dôvodné. 20. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne, osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť navrhovateľa pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.04.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“ 22. Aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/1/2017 z 09.02.2017 v rámci dovolania uviedol, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), okrem osvedčenia návrhu, je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľa, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) potrebné. 23. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, tak isto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). 25. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení §§ 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených navrhovateľom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko ním uvádzané skutkové tvrdenia, ako aj listiny neosvedčujúce nielen predpoklady potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia, ale neosvedčujú ani samotný navrhovateľom uplatnený nárok. Odvolací súd považuje za nesporné, že zastavenie vyplácania podpory pre výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov môže pre navrhovateľa, ako výrobcu elektrickej energie, znamenať vážne zhoršenie jeho ekonomickej situácie, avšak osvedčenie tejto skutočnosti je pre záver súdu o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, nedostatočný. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre naplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil nielen potrebu predbežnej úpravy pomerov, ale aj aby aspoň osvedčil existenciu ním uplatňovaných nárokov. Navrhovateľ svoje nároky považoval za dôvodné, keďže sa domnieval, že na zoznam výrobcov elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo e) zák. č. 309/2009 Z.z. bol zaradený neoprávnene. Ustanovenie § 3b ods. 5 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. nie je možné vo vzťahu k navrhovateľovi aplikovať, keďže ich aplikáciu vylučuje § 18e ods. 1 tohto zákona. Samotnú skutočnosť, že nastala právna skutočnosť vymedzená v § 3b ods. 5 zákona, navrhovateľ nerozporoval. 26. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou navrhovateľa, v zmysle ktorej by ust. § 3b ods. 5 zák. č. 309/2009 Z.z. malo odporovať zásadám materiálneho právneho štátu. Viazanie vzniku zmeny a zániku práv a povinností na právnu udalosť nie je v rozpore s materiálnym právnym štátom, a to aj v prípade, ak je touto udalosťou spáchanie správneho deliktu, alebo napr. trestného činu. Tak, ako nemožno považovať za nezákonnú úpravu vyžadujúcu pre výkon určitých činností alebo povolaní napr. bezúhonnosť, aj viazanie existencie nároku na vyplácanie podpory pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov na neexistenciu nedoplatkov na daniach a poistnom je plne v súlade s požiadavkami právneho štátu. Ustanovenie § 3b ods. 5 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. navyše neviaže zánik nároku na podporu na spáchanie akéhokoľvek deliktu, ale na neuhradenie poistného na sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v lehote 15 dní odo dňa doručenia predpisu sociálnou poisťovňou. 27. Práva a povinnosti odporcu ako zúčtovateľa podpory vo vzťahu k navrhovateľovi ako výrobcovi elektriny upravuje zák. č. 309/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ten ukladá odporcovi povinnosť vyplácať doplatok iba tomu výrobcovi elektriny, ktorý spĺňa všetky podmienky na jeho vyplácanie. V prípade, ak v rozpore so zákonom poskytne doplatok aj výrobcovi elektriny, na ktorého sa nárok na podporu vzťahuje, ukladá mu zákon povinnosť uplatniť si nárok na vrátenie tohto doplatku (§ 5b ods. 7 zák. č. 309/2009 Z.z.). 28. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a odporcu, že odporca nie je osobou, ktorej by prináležalo právo skúmať, či navrhovateľ spĺňa alebo prestal spĺňať podmienky na poskytovanie podpory. Touto osobou je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Pokiaľ tento úrad spôsobom ustanoveným v § 3b ods. 7 zák. č. 309/2009 Z.z. oznámi odporcovi, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre poskytovanie podpory, nemožno zastavenie vyplácania podpory považovať za protiprávne konanie zo strany odporcu. Od posúdenia otázky, či navrhovateľovi skutočne zaniklo právo na poskytovanie podpory alebo nie, závisí aj posúdenie nielen otázky, či odporcovi zanikla povinnosť navrhovateľovi túto podporu vyplácať, ale aj otázky, či sa navrhovateľ dopustil správneho deliktu podľa § 16 zák. č. 309/2008 Z.z. 29. Taktiež sa stotožňuje s názorom konajúceho súdu, že otázku, či je navrhovateľ oprávneným poberateľom podpory, resp. či túto podporu poberá a poberal oprávnene (t. j. otázku spáchania správneho deliktu), nie je všeobecný súd v sporovom konaní oprávnený riešiť ako otázku prejudiciálnu, nakoľko tento postup priamo vylučuje ust. § 194 CSP. Ak by súd v civilnom sporovom konaní napriek tomu sám uzavrel, že navrhovateľ nestratil oprávnenie poberať podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. (obdobne ako keby sám uzavrel, že strana sporu spáchala trestný čin), porušil by tým jednu zo základných zásad demokratického a právneho štátu, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba to, čo im je dovolené a môžu konať štátne orgány iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ v priebehu konania nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol odstránený zo zoznamu subjektov, ktoré stratili nárok na podporu (§ 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 309/2009 Z.z.) a nepredložil ani dôkaz o tom, že by túto skutočnosť skonštatovala Slovenská obchodná inšpekcia pri prejednaní správneho deliktu podľa § 16 zák. č. 309/2009 Z.z. 30. Odvolací súd má za to, že súd nebol oprávnený posudzovať otázku existencie nároku navrhovateľa, ako výrobcu elektriny, na podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z., nakoľko všeobecný súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený posudzovať správnosť postupu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri zaradení navrhovateľa na zoznam subjektov, ktoré stratili nárok na podporu a nemôže ani posudzovať, či zo strany navrhovateľa došlo alebo nedošlo ku spáchaniu správneho deliktu. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieval, že zo strany príslušného správneho orgánu došlo k protiprávnemu zásahu do jeho práv, mohol sa domáhať odstránenia takéhoto stavu podaním správnej žaloby v konaní vedenom podľa Správneho súdneho poriadku. 31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení, po preskúmavaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania a predložených listinných dôkazov, odvolací súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú naplnené a uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie riadne odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodom, i v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP, vo výroku ako vecne správne potvrdil. 32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. V danom prípade mal v konaní plný úspech odporca, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).