Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2NcC/10/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201803 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220201803.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Andrej Rýchlik, narodený 26.2.2009, trvale bytom: Komárovská 16/A, Bratislava, t. č. Estónska 10, Bratislava, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky: Ing. Alena Rýchliková MBA, narodená 17.7.1975, trvale bytom: Komárovská 16/A, Bratislava a otca: Ing. Róbert Rýchlik, narodený 14.3.1975, trvale bytom: Estónska 10, Bratislava, zastúpený JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, so sídlom: Drieňová 1/ D, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P/41/2020 - 49, zo dňa 23.4.2020 a o námietke zaujatosti vznesenej matkou Ing. Alenou Rýchlikovou MBA, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P/41/2020 - 49, zo dňa 23.4.2020 p o t v r d z u j e . II. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava II, JUDr. Michaela Pacherová n i e j e vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 28P/41/2020. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 28P/41/2020 - 49, zo dňa 23.4.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého Andreja Rýchlika, narodeného dňa 26.2.2009 do osobnej starostlivosti otca Ing. Róberta Rýchlika, narodeného dňa 14.3.1975 a uložil otcovi povinnosť do 10 dní od vykonateľnosti uznesenia podať návrh vo veci zmeny zverenia maloletého. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie rozhodol na základe návrhu podaného otcom maloletého, ktorým žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude maloletý Andrej predbežne zverený do jeho osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnil otec tým, že maloletý je právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 21C/120/2009-248 zo dňa 13.10.2010 zverený do osobnej starostlivosti matke, avšak vzhľadom na dlhotrvajúce konflikty v domácnosti matky ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti matky podľa názoru otca nie je v záujme maloletého, nakoľko uvedený stav negatívne vplýva na psychiku maloletého. Vyjadril presvedčenie, že výchovné prostredie v domácnosti matky je pre maloletého škodlivé, negatívne ovplyvňuje jeho psychický vývin. Opísal priebeh aktuálnej situácie, keď sa maloletý Andrej dňa 26.3.2020 v poobedných hodinách bez predchádzajúceho oznámenia dostavil do miesta bydliska otca na bicykli, emočne dekompenzovaný, plakal, triasol sa a povedal otcovi, že sa pohádal s matkou a jej partnerom, a preto utiekol z domu, že sa matky a jej partnera bojí, že s nimi žiť nechce a požiadal otca, aby mohol zostať u neho. Maloletý bol pod enormným stresom, dlho sa nevedel utíšiť, plakal, z kuchyne otca si vzal nôž na obranu, keby si matka pre neho mala prísť. Vo večerných hodinách si matka prišla pre syna v sprievode polície, maloletý matke, ako aj policajnej hliadke uviedol, že matky sa bojí, domov k nej isť nechce. Matka v prítomnosti policajnej hliadky maloletého aj otca označila za psychopatov, nakoniec ale odišla a dieťa zostalo u otca. Od toho času je syn v starostlivosti otca, po celú dobu matka s Andrejom nekomunikuje, neprejavuje o neho žiaden záujem. Vzhľadom na vyjadrenia maloletého podal otec trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Otec je toho názoru, že rozhodnutie maloletého utiecť od matky nie je výsledkom jednorazového nedorozumenia medzi matkou a dieťaťom, a teda výsledkom neuváženej inštinktívnej reakcie, ale výsledkom dlhodobo neuspokojivého prístupu matky a jej partnera k dieťaťu. 3. Matka podala súdu prvej inštancie stanovisko k návrhu s označením "ako som prišla o dieťa", v ktorom uviedla, že problémy s maloletým Andrejom nastali od času, ako sa zintenzívnil jeho vzťah s otcom, kedy sa začalo u neho prejavovať zhoršené správanie v škole, ťažko bol zvládnuteľný aj doma, nevhodne sa správal, tak voči matke, ako aj voči súrodencom. Mala za to, že v konaní, ktoré iniciovala, a v ktorom žiadala, aby súd zúžil otcovi styk, sa úplne odignorovala úloha súrodencov, starých rodičov, ako aj úloha matky pre život chlapca. Podľa názoru matky žiadna zo zainteresovaných inštitúcii nemôže presadzovať názor, že chlapec má vyrastať bez matky. Tvrdí, že v danom prípade ide o ťažkú manipuláciu chlapca zo strany jeho otca - " príkladného psychopata", a že zrejme preto si neuvedomuje, že najviac škodí a ubližuje dieťaťu. Uviedla ďalej, že otec maloletého Andreja zaťažuje súdnymi spormi, ktoré prebiehajú, dal mu dokonca čítať odvolanie matky, maloletý Andrej doma nerešpektuje nastavený režim, nechcel ísť spať, ale hrať x-box, doobeda potom dlho spí. Maloletý Andrej vyvolával konflikty aj umelo, čo vyvrcholilo dňa 26.3.2020, kedy pod zámienkou, že sa ide von kolobežkovať, vzal si bicykel a ušiel k otcovi. Keďže sa dobrovoľne domov vrátiť nechcel, privolala matka hliadku polície, Andrej však dostal hystericky záchvat, že domov nejde, že matku nenávidí, pretože ho vždy chcela pripraviť o otca. Matka sa taktiež obrátila na políciu, pretože Andrej sa pochválil, že otec mu v tele ničí všetky vírusy tak, že mu necháva telom prechádzať elektrický prúd - buď jednosmerný alebo striedavý, podľa toho, čo mu chce v tele vyhubiť a on pritom drží v rukách dva valčeky (elektródy). Polícia jej povedala, že nemôžu nič robiť, keďže dieťa nemá na tele viditeľné stopy. Od 26.3.2020 je teda Andrej v starostlivosti otca. 4. Súd prvej inštancie vykonal dňa 23.4.2020 za prítomnosti kolíznej opatrovníčky Mgr. Alexandry Dušaničovej s maloletým Andrejom pohovor. Maloletý uviedol, že s otcom sa istý čas nestretával, lebo mama ho tak nastavila, že otec nie je dobrý, aby tam nechodil, on jej vtedy veril. Postupom času však aj za účasti psychologičky sa začal s otcom stretávať a zistil, že s otcom sa cíti dobre, neskôr u neho aj prespal, chcel u neho tráviť viac času. Matka ho odhovárala, hádali sa kvôli tomu, mávala záchvaty, kedy kričala, bila ho päsťami po celom tele, raz ho dokonca kusla aj do nohy. Stalo sa napríklad, že keď neposlúchol a išiel do izby svojej nevlastnej sestry Natálii a partner matky to zistil, chytil pod krk jeho aj nevlastného brata Petra, ktorý bol s ním, vytiahol ich z izby, bil ich. Keď neposlúchal alebo urobil niečo, čo sa nepáčilo mame, bol častovaný vulgárnymi nadávkami. Okrem iného uviedol, že v škole bol agresívny, mal tam problémy, bol napätý z rodinnej situácie, cítil v sebe napätie, avšak nemohol nič robiť. Jediné čo robil bolo, že stláčal antistresovú loptičku. U otca je už asi štyri týždne, cíti sa tam dobre, chcel by tam bývať už navždy, s otcom sa učí, otec vie variť. Mama sa s ním vôbec nekontaktuje, ani mu nezatelefonuje, jedine babka mu k otcovi doniesla nejaké veci. Matka spolu s partnerom rovnaké praktiky používajú aj na ich spoločné dieťa mal. Petra, jedine k dcére Natálii sa správajú primerane. 5. Súd prvej inštancie predmetný návrh právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods.1, § 326 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a § 361 ods.1 a 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CMP) a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, vzhľadom na súčasnú eskalovanú situáciu v rodine, kedy považoval za nevyhnutné zakročiť okamžite zmenou výchovného prostredia dieťaťa, aby nedošlo k ohrozeniu jeho vývinu zásahmi do jeho dôstojnosti, duševnej, telesnej a citovej integrity s tým, že až po preskúmaní pomerov v rodine bude nastavený najoptimálnejší model starostlivosti o maloletého tak, aby reflektoval jeho najlepší záujem. K pomerom veci uviedol, že maloletý po rozvode rodičov v roku 2010 bol vo výlučnej starostlivosti matky, pričom žiadny styk s otcom sa v tomto období nerealizoval. Na súde prvej inštancie prebiehali viaceré konania o výkon rozhodnutia a až pod vplyvom týchto konaní sa za asistencie psychológa začal maloletý Andrej s otcom v roku 2018 stretávať a ich vzťah je v súčasnosti harmonický a blízky. Z pripojených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že situácia v rodine matky je nateraz vyhrotená, v rodine vládne atmosféra napätia, ktorá aj podľa slov maloletého Andreja eskaluje do bitiek a nadávok. Dieťa sa v tejto domácnosti necíti dobre, pod vplyvom opakujúcich sa udalostí z domu matky utiekol k otcovi dňa 26.3.2020, kde zotrváva doposiaľ a odmieta sa k matke vrátiť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z obsahu trestného oznámenia a výsluchu dieťaťa vzišli podozrenia o pochybení a nedostatkoch matky vo výchove maloletého Andreja, ktoré jednoznačne negatívne ovplyvňujú jeho zdravý fyzický a psychický vývoj. Zdôraznil, že násilie, nadávky a krik v žiadnom prípade nie sú výchovnými metódami, ktoré by pomohli prekonať prípadné výchovné problémy dieťaťa. Prihliadol na názor maloletého Andreja, ktorý je vo veku 11 rokov, a ktorý sa vyjadril tak, že v domácnosti otca sa cíti dobre a želá si u otca zostať aj v ďalšom období, a naopak v domácnosti matky pociťuje stres, napätie a nepohodu. 6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie matka napadla v zákonnej lehote odvolaním z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Matka zároveň namieta, že konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka uviedla, že celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je plný klamstiev. Cieľom otca maloletého je mať pseudo-kamaráta - spoločníka, pretože žije úplne sám - vlastná matka od neho utiekla z dôvodu jeho psychickej poruchy a žije radšej na chalupe, ale hlavne chce legálnym spôsobom prestať platiť výživné. Je si totiž veľmi dobre vedomý toho, že za normálnych okolností by mu dieťa nikto neprisúdil, a tak sa znížil k takémuto konaniu, udávaniu a klamaniu prostredníctvom chorobne zmanipulovaného chlapca. Matka namieta procesný postup súdu prvej inštancie, kedy došlo k výsluchu maloletého Andreja pri Štrkoveckom jazere v prítomnosti sudkyne a sociálnej kurátorky pani Dušaničovej, pričom zo spisu nie je zrejmé, ako a kedy prišlo k dohode, že maloletý Andrej má byť predvedený na výsluch, a prečo matka o tom nebola informovaná aj napriek tomu, že je maloletý stále zverený do jej osobnej starostlivosti. V tom čase sudkyňa disponovala informáciami výlučne zo strany otca maloletého, navrhovateľa opatrenia, ktorý po predchádzajúcej dohode so sudkyňou maloletého Andreja patrične „pripravil" na „výsluch". Pani sudkyňa nepovažovala vôbec za potrebné si vypočuť aj matku maloletého Andreja. Matka namieta, že nebola vypočutá aj napriek tomu, že obdržala oznámenie o tom, že ju súd pozýva na výsluch, v ktorom „považuje za potrebné si ju vypočuť v danej veci" a riadne sa dostavila. Z výsluchu maloletého navyše nebol urobený žiaden relevantný záznam. Z uznesenia súdu, ktoré bolo podľa dátumu spísané v ten istý deň, vidno len to, že maloletý opakoval dokola naučené frázy, ktoré sa úplne zhodovali s administratívnym výkonom otca maloletého v podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže sudkyňa nebola ochotná si matku maloletého Andreja vypočuť, je úplne vylúčené, aby mohla viesť výsluch s maloletým konštruktívne a so zameraním sa na konkrétne problémy alebo konkrétne udalosti. Z tohto dôvodu podľa názoru matky je úplne vylúčené, aby takýmto konaním sudkyňa dospela k nestrannému a objektívnemu zhodnoteniu stavu veci a k riadnemu a spravodlivému záveru so zreteľom na maloletého chlapca. Matka ďalej v odvolaní popisuje konkrétne príklady problematického správania maloletého a spôsob, ako situáciu rieši, kedy jej prístup si vyžaduje oveľa viac trpezlivosti ako pri ostatných deťoch. Uviedla ďalej, že maloletý mal problémy so základnými rodinno-životnými rituálmi, napr. keď bolo treba ísť spať, ráno vstávať, pomáhať s upratovaním, pričom do upratovania boli zapojení všetci členovia rodiny, alebo sa pripravovať do školy, avšak maloletý predviedol hysterický záchvat s tým, že ho týrajú. Pokiaľ v odôvodnení nariadenia neodkladného opatrenia sa uvádza, že chlapec má samovražedné sklony, stláča antistresovú loptičku a vyvádza s nožom v ruke, matka je toho názoru, že maloletý si uvedomuje, že strašne klamal pred plánovaným útekom z domu a potom aj polícii, ktorá matku sprevádzala, keď ho našli, a preto má problémy a bojí sa. Uviedla, že doma žiadne sebevražedné sklony neprejavoval. Prejavuje ich výlučne iba v byte a v prítomnosti otca. Matka zdôraznila, že chlapec potrebuje normálnu odbornú pomoc. Do pozornosti ďalej dala, že v poslednej dobe maloletý začal šíriť názory, že marihuana je úžasný liek. Doplnila, že otec bol vždy vášnivým konzumentom tejto drogy, dokonca ju pestoval v skrini s umelým osvetlením a potom distribuoval medzi svojich známych, a teda je zrejmé, odkiaľ prišiel tento názor. K starostlivosti o maloletého uviedla, že z jej strany sa mu venovali, podľa ich možností a schopností, spoločnými silami sa mu snažili zabezpečiť všetko, na čo si len pomyslel, snažili sa, aby svoj čas vyplnil zmysluplne, aby sa pri športe niečo naučil. Vychádzali mu v ústrety, aby sa cítil doma dobre. Matka je presvedčená, že momentálne bol maloletý zmanipulovaný chorým človekom. Zdôraznila, že počas konania sp.zn. 27P/50/2016, ktoré trvalo 5 rokov (jeseň 2015- až jeseň 2019), nebola ani zmienka o týraní maloletého, či fyzických trestoch. Rovnako uvedená skutočnosť nebola spomenutá ani v iných bežiacich konaniach. Matka taktiež označila za klamstvo, že sa o maloletého nezaujíma. Počas obdobia od 10.3.2020 až do 24.3.2020 maloletému pravidelne telefonovala, stále sa snažila zistiť, či sa venuje cez internet škole, či robí zadávané úlohy, chcela, aby prišiel domov, lebo pracovala z domu, takže sa s deťmi učila, varila im, piekla. Nakoniec ho presvedčila, aby prišiel domov. V dňoch 25. - 26.3.2020 sa s maloletým učila, riadne sa mu venovala, no aj tak na popud otca po sérii klamstiev utiekol z domu. Od výsluchu maloletého dňa 23.4.2020 otec maloletého nedvíha telefón, úplne matku aj rodinu odrezal od maloletého, matka nemá o ňom žiadne informácie. Matka žiada zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadiť návrat maloletého Andreja do miesto svojho trvalého pobytu. 7. Otec maloletého vo svojom vyjadrení uviedol, že matka svojimi tvrdeniami v odvolaní pokračuje v jeho hrubom osočovaní a znevažovaní, keď tieto tvrdenia produkuje v súdnych konaniach opakovane, pričom sú súdmi, ale aj zúčastnenými osobami (súdom určený znalec, kolízni opatrovníci, psychológovia v odborných zariadeniach určených na pomoc rozvádzajúcim sa rodičom) vyhodnocované v neprospech matky. Otec netrpí a nikdy netrpel psychiatrickou diagnózou, psychiatra nenavštevoval. Netrpí ani žiadnymi inými zdravotnými obtiažami, ktoré mu pripisuje matka. Jeho psychický aj fyzický zdravotný stav je dobrý. Otec od maloletého nikdy nevyžadoval žiadne peniaze, maloletý mu žiadne nikdy nevydával. Otec neholduje a nikdy neholdoval užívaniu marihuany. Styk otca s maloletým dieťaťom sa uskutočňoval (resp. neuskutočňoval) len v časoch určených v právoplatných súdnych rozhodnutiach, nikdy nie podľa otcových potrieb a želaní. V iných časoch sa otec styku s maloletým nedožadoval. Nenamieta, že matka mohla Andrejovi poskytovať dobrú starostlivosť vo sfére fyzickej. Z hľadiska zabezpečovania pokojného, láskyplného prostredia s cieľom prispieť k tomu, aby maloletý vyrástol vo vyzretú a emočne vyrovnanú ľudskú bytosť, však matka dlhodobo zlyháva. Od útleho detstva maloletého masívne manipuluje proti otcovi a akýkoľvek náznak vytvárania pozitívnych citových väzieb dieťaťa k otcovi ihneď deštruuje vytváraním nátlaku na dieťa, ponižovaním jeho schopností, odopieraním mu pozornosti a citovej náklonnosti, hrubými nadávkami a fyzickými trestami, ktoré sú za hranicami určenými zákonom o rodine. Maloletý Andrej dospel do veku, keď správanie matky voči nemu dokázal vyhodnotiť. U otca je prijímaný s primeraným rešpektom, jeho slabosti otec netrestá, ale maloletého podporuje, aby sa sám snažil ich napraviť. Aj u otca musí maloletý plniť svoje povinnosti, vrátane školských a vrátane primeranej pomoci v domácnosti. Otcov spôsob komunikácie s maloletým však maloletému celkom zjavne vyhovuje viac, pretože výchovné usmernenia od otca prijíma odlišne od toho ako svoju interakciu s maloletým popisuje matka. Maloletý má rozumovú spôsobilosť, pri ktorej dokáže rozlíšiť, ako sa cíti u matky a ako sa cíti u otca. Ťaživé pocity maloletého vyplývajúce z nevhodného prostredia v domácnosti sa prejavovali aj na správaní maloletého v školskom prostredí, pričom pedagogický kolektív ZŠ Podzáhradná podal dňa 21.10.2019 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny „žiadosť o prešetrenie pomerov v rodine.“ Problematické správanie maloletého tak ZŠ celkom evidentne vyhodnotila ako následok rodinného usporiadania v domácnosti maloletého. Výsledok žiadosti ZŠ nie je otcovi známy. Na nevhodné prostredie v domácnosti matky sa maloletý sťažuje aj vo svojom okolí, keď sám požiadal o možnosť navštevovať školskú psychologičku. Pokiaľ ide o výhrady matky k výsluchu maloletého, otec uviedol, že v danom prípade išlo o úplne štandardný prístup, plne súladný s príslušnými ustanoveniami CSP a CMP. Na výsluch bol maloletý prostredníctvom otca, resp. jeho právnej zástupkyne riadne písomne predvolaný, o výsluchu bola upovedomená aj matka, ktorá sa na neho taktiež dostavila. Maloletý je vo veku, keď je schopný formulovať svoje názory a definovať svoje pocity, jeho vyjadrenia pri rozhovore s ním znejú logicky, súvisle, maloletý si uvedomuje následky svojho konania aj svojich rozhodnutí. Otec zdôraznil, že aj po nariadení neodkladného opatrenia je maloletý pevne presvedčený, že chce zostať žiť u otca. Na postoji maloletého sa nič nezmenilo. Otec súhlasí s matkiným názorom, že úloha matky je v živote dieťaťa nespochybniteľná, v danom prípade však maloletý naďalej vyjadruje veľkú nevôľu s matkou sa stýkať, má negatívne emócie, cíti sa ublížený, na prítomnosť matky sprevádzajúcej Andrejovho brata na vyučovanie pred školou dňa 3.6.2020 nezareagoval. K tvrdeniam matky o tom, že maloletého po jeho úteku z jej domácnosti kontaktuje, otec uviedol, že maloletého matka nekontaktovala ani jediný krát, ani telefonicky, ani elektronicky, ani sa nepokúsila ho v domácnosti otca navštíviť. Maloletého v čase pred jeho výsluchom dvakrát telefonicky kontaktovala jeho stará matka Alena Mrvová, jej komunikácia s maloletým ale bola útočná a nátlaková. Otec v zmysle výroku II. neodkladného opatrenia podal návrh na začatie konania - návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, vecne aj formálne, ktorému rozhodnutiu predchádzal správny procesný postup a toto rozhodnutie je aktuálne v najlepšom záujme maloletého Andreja, navrhuje, aby odvolací súd matkou napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 8. Odvolací súd preskúmal vec, pričom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (387 ods.1 CSP). 9. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 10. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 11. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 12. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o odovzdaní - zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do starostlivosti tretej osoby prihliadne na relevantné ustanovenia Zákona o rodine. 15. Odvolací súd svojim šetrením zistil, že na návrh otca podaný dňa 11.5.2020 na Okresnom súde Bratislava II sa začalo pod sp. zn. 27P/49/2020 konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého dieťaťa (č. l. spisu - 130). 16. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je upraviť pomery, ak je to bezodkladne potrebné. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne sa dotýkajúcu záujmov maloletých detí, pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené, teda keď bez okamžitého zásahu súdu hrozí maloletému dieťaťu vznik ujmy. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu (v zhode s rozhodnutím súdu prvej inštancie) bolo dôvodné bezodkladne zasiahnuť do aktuálnych pomerov zmenou výchovného prostredia maloletého, nakoľko z návrhu otca a najmä výsluchu maloletého (obsah je zaznamenaný na č. l. - 43) vyplynuli podozrenia, že vo výchovnom prostrední matky a jej druha dochádza k správaniu, k výchovným situáciám, ktoré maloletý psychicky nezvláda a situáciu riešil útekom k otcovi. Nariadenie neodkladného opatrenia a dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca až do právoplatného rozhodnutia konania vo veci samej, rešpektuje názor, aktuálny postoj a v konečnom dôsledku najlepší záujem maloletého, ktorý sa vyjadril, že chce zostať v domácnosti a starostlivosti otca. Názor matky, ktorá jednostranne zhodnotila, že maloletý je nezvládnuteľný, respektíve má problematické správanie, momentálne bol zmanipulovaný otcom, ako aj spochybnenie rodičovských kompetencii otca, pričom matka daný stav nijako nepodložila dôkazmi, ale len vlastným tvrdením, bude potrebné preskúmať rovnako, ako aj pomery v rodine v konaní vo veci samej, pričom až na základe takto zisteného skutočného stavu bude možné určiť najoptimálnejší model starostlivosti o maloletého. V danej veci je zrejmé, že s výchovou maloletého sú problémy, čo nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je možné prezveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca. V danom prípade však problém prerástol až do úteku maloletého, ktorý odmieta návrat k matke a vzhľadom na skutočnosť, že maloletý má s otcom vytvorený blízky vzťah, keď aj otec má evidentne záujem o starostlivosť o maloletého a z obsahu spisu nie je možné vyvodiť jeho nekompetentnosť zvládať túto úlohu, je v záujme maloletého ponechať ho u otca a dočasne zosúladiť tento faktický stav aj právne. Táto dočasná úprava je predpokladom vyriešenia stabilizovania vzťahov až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. 17. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení v konaní o starostlivosti o maloleté deti odvolací súd opakuje, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana detí v prípade konkrétneho ohrozenia, ktoré v danom prípade jednoznačne nastalo, ako vyplýva zo samotnej aktuálnej situácie a najmä vyjadrenia maloletého. Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má totiž slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené a to do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie ako inštitút, u ktorého prevláda požiadavka rýchlosti nad realizáciou dokazovania, nemôže subsumovať rozhodnutie vo veci samej a zvlášť v tomto konkrétnom prípade, keď je potrebné dôkladne preskúmať rodinné pomery, a aj vzhľadom na protichodnosť záujmov a tvrdení rodičov, zodpovedať otázku vhodnosti modelu starostlivosti o maloletého až v rámci konania vo veci samej po náležitom zistení skutočného stavu, na základe vykonaného dokazovania. Odvolací súd je toho názoru, že momentálne vhodnejšie výchovné prostredie dokáže aktuálne zabezpečiť otec, záver ktorý reflektuje aj postoj maloletého. Konečná úprava pomerov k maloletému môže však byť nastavená až po vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej, kde súd posúdi, ktorý rodič môže mať lepšie predpoklady v starostlivosti o maloleté dieťa, resp., kde je pre maloletého zabezpečené vhodnejšie a zdravšie výchovné prostredie. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. Písomným podaním zo dňa 16.6.2020 matka maloletého v tomto konaní vzniesla námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni JUDr. Michaele Pacherovej. Tvrdí, že tým, že sudkyňa JUDr. Michaela Pacherová podala na matku trestné oznámenie a v konaniach matka vstupuje ako jedna zo zúčastnených strán, má dôvodné obavy, že v týchto konaniach nemôže takáto sudkyňa vystupovať nestranne, objektívne a nezaujato voči jej osobe, pretože jej averzia vyústila do trestného oznámenia voči jej osobe. Má za to, že sudkyňa ju chcela udaním zastrašiť, čo považuje matka z jej strany za konanie nehodné sudcovského talára. 19. Zákonná sudkyňa JUDr. Michaela Pacherová k tvrdeniam matky maloletého uviedla, že zotrváva na svojom pôvodnom vyjadrení k námietke zaujatosti vznesenou matkou maloletého v danej veci dňa 24.4.2020. Účastníkov ani ich právnych zástupcov nepozná, iba z pojednávacej miestnosti, nie je s nimi v príbuzenskom ani inom blízkom vzťahu. Právna zástupkyňa otca nie je jej kamarátkou, nemá s ňou nadštandardný blízky vzťah, pozná ju iba ako advokátku. Zákonná sudkyňa potvrdila, že na matku maloletého podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania z dôvodu, že matka maloletého ju obvinila, že zobrala od otca maloletého úplatok a treba preskúmať majetkové pomery. Napriek uvedenému zákonná sudkyňa JUDr. Michaela Pacherová uviedla, že sa necíti vo veci zaujatá. 20. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. 21. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 22. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. 23. Účelom citovaných ustanovení je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodnutia. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to: 1/ k veci, v rámci ktorého by mal mať sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom, či obdobnom vzťahu, alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania, alebo iným osobám zúčastneným na konaní (ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/). Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). Vzhľadom k tomu možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a za skutočne závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia vec prejednať a rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Dôvodom k vylúčeniu sudcu nemôžu byť ani okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Matka maloletého v námietke uviedla ako dôvod svojich pochybností o nestrannosti a nezaujatosti vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Michaely Pacherovej podanie trestného oznámenia sudkyňou na matku maloletého, hoci ona iba len vykonávala svoje procesné právo účastníka konania. Matka však z pohľadu zákonnej úpravy vyjadrenej v ustanovení § 49 ods. 1 CSP neuviedla žiadne také dôvody, ktoré by boli spôsobilé vyvolať relevantnú pochybnosť o nestrannosti zákonnej sudkyne, najmä pokiaľ sa zákonná sudkyňa sama vyjadrila, že sa necíti byť vo veci zaujatá, pričom vo svojej podstate je aj postup sudkyne spôsobilý matke vecne preukázať, že sudkyňa k veci pristupuje nestranne a jej rozhodovanie vo veci je výsledkom objektívneho vyhodnotenia skutkového stavu bez subjektívnych vplyvov na veci zainteresovaných osôb. K pochybnostiam o nezaujatosti sudkyne, ktoré matka odvodzuje zo skutočnosti, že zákonná sudkyňa podala proti nej trestné oznámenie, krajský súd uvádza, že tieto v danom štádiu veci nemôžu byť samy o sebe dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania v konkrétnej veci. 24. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd Okresného súdu Bratislava II preto podľa § 54 ods. 2 CSP rozhodol tak, že sudkyňa JUDr. Michaela Pacherová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci z dôvodov označených matkou v námietke zaujatosti zo dňa 16.6.2020. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).