KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava19. 7. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2NcC/10/2020 z 19. 7. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. júla 2020, sp. zn. 2NcC/10/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1220201803.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2NcC/10/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201803
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220201803.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Andrej Rýchlik, narodený 26.2.2009, trvale bytom: Komárovská 16/A, Bratislava, t. č. Estónska 10,
Bratislava, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom: Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky: Ing. Alena Rýchliková MBA, narodená 17.7.1975, trvale
bytom: Komárovská 16/A, Bratislava a otca: Ing. Róbert Rýchlik, narodený 14.3.1975, trvale bytom:
Estónska 10, Bratislava, zastúpený JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, so sídlom: Drieňová 1/
D, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II, č. k. 28P/41/2020 - 49, zo dňa 23.4.2020 a o námietke zaujatosti vznesenej matkou Ing.
Alenou Rýchlikovou MBA, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P/41/2020 - 49, zo dňa 23.4.2020 p
o t v r d z u j e .

II. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava II, JUDr. Michaela Pacherová n i e j e vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 28P/41/2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 28P/41/2020 - 49, zo
dňa 23.4.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého Andreja Rýchlika,
narodeného dňa 26.2.2009 do osobnej starostlivosti otca Ing. Róberta Rýchlika, narodeného dňa
14.3.1975 a uložil otcovi povinnosť do 10 dní od vykonateľnosti uznesenia podať návrh vo veci zmeny
zverenia maloletého. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie rozhodol na základe návrhu podaného otcom maloletého, ktorým žiadal nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorým bude maloletý Andrej predbežne zverený do jeho osobnej starostlivosti.
Návrh odôvodnil otec tým, že maloletý je právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.
k. 21C/120/2009-248 zo dňa 13.10.2010 zverený do osobnej starostlivosti matke, avšak vzhľadom na
dlhotrvajúce konflikty v domácnosti matky ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti matky podľa
názoru otca nie je v záujme maloletého, nakoľko uvedený stav negatívne vplýva na psychiku maloletého.
Vyjadril presvedčenie, že výchovné prostredie v domácnosti matky je pre maloletého škodlivé, negatívne
ovplyvňuje jeho psychický vývin. Opísal priebeh aktuálnej situácie, keď sa maloletý Andrej dňa 26.3.2020
v poobedných hodinách bez predchádzajúceho oznámenia dostavil do miesta bydliska otca na bicykli,
emočne dekompenzovaný, plakal, triasol sa a povedal otcovi, že sa pohádal s matkou a jej partnerom,
a preto utiekol z domu, že sa matky a jej partnera bojí, že s nimi žiť nechce a požiadal otca, aby mohol
zostať u neho. Maloletý bol pod enormným stresom, dlho sa nevedel utíšiť, plakal, z kuchyne otca si
vzal nôž na obranu, keby si matka pre neho mala prísť. Vo večerných hodinách si matka prišla pre syna
v sprievode polície, maloletý matke, ako aj policajnej hliadke uviedol, že matky sa bojí, domov k nej isť



nechce. Matka v prítomnosti policajnej hliadky maloletého aj otca označila za psychopatov, nakoniec ale
odišla a dieťa zostalo u otca. Od toho času je syn v starostlivosti otca, po celú dobu matka s Andrejom
nekomunikuje, neprejavuje o neho žiaden záujem. Vzhľadom na vyjadrenia maloletého podal otec
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Otec je
toho názoru, že rozhodnutie maloletého utiecť od matky nie je výsledkom jednorazového nedorozumenia
medzi matkou a dieťaťom, a teda výsledkom neuváženej inštinktívnej reakcie, ale výsledkom dlhodobo
neuspokojivého prístupu matky a jej partnera k dieťaťu.

3. Matka podala súdu prvej inštancie stanovisko k návrhu s označením "ako som prišla o dieťa", v ktorom
uviedla, že problémy s maloletým Andrejom nastali od času, ako sa zintenzívnil jeho vzťah s otcom, kedy
sa začalo u neho prejavovať zhoršené správanie v škole, ťažko bol zvládnuteľný aj doma, nevhodne sa
správal, tak voči matke, ako aj voči súrodencom. Mala za to, že v konaní, ktoré iniciovala, a v ktorom
žiadala, aby súd zúžil otcovi styk, sa úplne odignorovala úloha súrodencov, starých rodičov, ako aj úloha
matky pre život chlapca. Podľa názoru matky žiadna zo zainteresovaných inštitúcii nemôže presadzovať
názor, že chlapec má vyrastať bez matky. Tvrdí, že v danom prípade ide o ťažkú manipuláciu chlapca
zo strany jeho otca - " príkladného psychopata", a že zrejme preto si neuvedomuje, že najviac škodí a
ubližuje dieťaťu. Uviedla ďalej, že otec maloletého Andreja zaťažuje súdnymi spormi, ktoré prebiehajú,
dal mu dokonca čítať odvolanie matky, maloletý Andrej doma nerešpektuje nastavený režim, nechcel
ísť spať, ale hrať x-box, doobeda potom dlho spí. Maloletý Andrej vyvolával konflikty aj umelo, čo
vyvrcholilo dňa 26.3.2020, kedy pod zámienkou, že sa ide von kolobežkovať, vzal si bicykel a ušiel k
otcovi. Keďže sa dobrovoľne domov vrátiť nechcel, privolala matka hliadku polície, Andrej však dostal
hystericky záchvat, že domov nejde, že matku nenávidí, pretože ho vždy chcela pripraviť o otca. Matka
sa taktiež obrátila na políciu, pretože Andrej sa pochválil, že otec mu v tele ničí všetky vírusy tak, že mu
necháva telom prechádzať elektrický prúd - buď jednosmerný alebo striedavý, podľa toho, čo mu chce v
tele vyhubiť a on pritom drží v rukách dva valčeky (elektródy). Polícia jej povedala, že nemôžu nič robiť,
keďže dieťa nemá na tele viditeľné stopy. Od 26.3.2020 je teda Andrej v starostlivosti otca.

4. Súd prvej inštancie vykonal dňa 23.4.2020 za prítomnosti kolíznej opatrovníčky Mgr. Alexandry
Dušaničovej s maloletým Andrejom pohovor. Maloletý uviedol, že s otcom sa istý čas nestretával, lebo
mama ho tak nastavila, že otec nie je dobrý, aby tam nechodil, on jej vtedy veril. Postupom času však
aj za účasti psychologičky sa začal s otcom stretávať a zistil, že s otcom sa cíti dobre, neskôr u neho
aj prespal, chcel u neho tráviť viac času. Matka ho odhovárala, hádali sa kvôli tomu, mávala záchvaty,
kedy kričala, bila ho päsťami po celom tele, raz ho dokonca kusla aj do nohy. Stalo sa napríklad, že
keď neposlúchol a išiel do izby svojej nevlastnej sestry Natálii a partner matky to zistil, chytil pod krk
jeho aj nevlastného brata Petra, ktorý bol s ním, vytiahol ich z izby, bil ich. Keď neposlúchal alebo urobil
niečo, čo sa nepáčilo mame, bol častovaný vulgárnymi nadávkami. Okrem iného uviedol, že v škole
bol agresívny, mal tam problémy, bol napätý z rodinnej situácie, cítil v sebe napätie, avšak nemohol nič
robiť. Jediné čo robil bolo, že stláčal antistresovú loptičku. U otca je už asi štyri týždne, cíti sa tam dobre,
chcel by tam bývať už navždy, s otcom sa učí, otec vie variť. Mama sa s ním vôbec nekontaktuje, ani
mu nezatelefonuje, jedine babka mu k otcovi doniesla nejaké veci. Matka spolu s partnerom rovnaké
praktiky používajú aj na ich spoločné dieťa mal. Petra, jedine k dcére Natálii sa správajú primerane.

5. Súd prvej inštancie predmetný návrh právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods.1, § 326 ods.1
zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a § 361 ods.1 a 4 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CMP) a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, vzhľadom na súčasnú eskalovanú situáciu v rodine, kedy považoval za nevyhnutné zakročiť
okamžite zmenou výchovného prostredia dieťaťa, aby nedošlo k ohrozeniu jeho vývinu zásahmi do jeho
dôstojnosti, duševnej, telesnej a citovej integrity s tým, že až po preskúmaní pomerov v rodine bude
nastavený najoptimálnejší model starostlivosti o maloletého tak, aby reflektoval jeho najlepší záujem.
K pomerom veci uviedol, že maloletý po rozvode rodičov v roku 2010 bol vo výlučnej starostlivosti
matky, pričom žiadny styk s otcom sa v tomto období nerealizoval. Na súde prvej inštancie prebiehali
viaceré konania o výkon rozhodnutia a až pod vplyvom týchto konaní sa za asistencie psychológa
začal maloletý Andrej s otcom v roku 2018 stretávať a ich vzťah je v súčasnosti harmonický a blízky.
Z pripojených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že situácia v rodine matky je
nateraz vyhrotená, v rodine vládne atmosféra napätia, ktorá aj podľa slov maloletého Andreja eskaluje
do bitiek a nadávok. Dieťa sa v tejto domácnosti necíti dobre, pod vplyvom opakujúcich sa udalostí z
domu matky utiekol k otcovi dňa 26.3.2020, kde zotrváva doposiaľ a odmieta sa k matke vrátiť. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že z obsahu trestného oznámenia a výsluchu dieťaťa vzišli podozrenia



o pochybení a nedostatkoch matky vo výchove maloletého Andreja, ktoré jednoznačne negatívne
ovplyvňujú jeho zdravý fyzický a psychický vývoj. Zdôraznil, že násilie, nadávky a krik v žiadnom prípade
nie sú výchovnými metódami, ktoré by pomohli prekonať prípadné výchovné problémy dieťaťa. Prihliadol
na názor maloletého Andreja, ktorý je vo veku 11 rokov, a ktorý sa vyjadril tak, že v domácnosti otca
sa cíti dobre a želá si u otca zostať aj v ďalšom období, a naopak v domácnosti matky pociťuje stres,
napätie a nepohodu.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie matka napadla v zákonnej lehote odvolaním z dôvodov, že súd prvej
inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil
matke, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Matka zároveň namieta, že konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Matka uviedla, že celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je plný klamstiev. Cieľom
otca maloletého je mať pseudo-kamaráta - spoločníka, pretože žije úplne sám - vlastná matka od
neho utiekla z dôvodu jeho psychickej poruchy a žije radšej na chalupe, ale hlavne chce legálnym
spôsobom prestať platiť výživné. Je si totiž veľmi dobre vedomý toho, že za normálnych okolností by
mu dieťa nikto neprisúdil, a tak sa znížil k takémuto konaniu, udávaniu a klamaniu prostredníctvom
chorobne zmanipulovaného chlapca. Matka namieta procesný postup súdu prvej inštancie, kedy došlo
k výsluchu maloletého Andreja pri Štrkoveckom jazere v prítomnosti sudkyne a sociálnej kurátorky pani
Dušaničovej, pričom zo spisu nie je zrejmé, ako a kedy prišlo k dohode, že maloletý Andrej má byť
predvedený na výsluch, a prečo matka o tom nebola informovaná aj napriek tomu, že je maloletý stále
zverený do jej osobnej starostlivosti. V tom čase sudkyňa disponovala informáciami výlučne zo strany
otca maloletého, navrhovateľa opatrenia, ktorý po predchádzajúcej dohode so sudkyňou maloletého
Andreja patrične „pripravil" na „výsluch". Pani sudkyňa nepovažovala vôbec za potrebné si vypočuť aj
matku maloletého Andreja. Matka namieta, že nebola vypočutá aj napriek tomu, že obdržala oznámenie
o tom, že ju súd pozýva na výsluch, v ktorom „považuje za potrebné si ju vypočuť v danej veci"
a riadne sa dostavila. Z výsluchu maloletého navyše nebol urobený žiaden relevantný záznam. Z
uznesenia súdu, ktoré bolo podľa dátumu spísané v ten istý deň, vidno len to, že maloletý opakoval
dokola naučené frázy, ktoré sa úplne zhodovali s administratívnym výkonom otca maloletého v podaní
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže sudkyňa nebola ochotná si matku maloletého
Andreja vypočuť, je úplne vylúčené, aby mohla viesť výsluch s maloletým konštruktívne a so zameraním
sa na konkrétne problémy alebo konkrétne udalosti. Z tohto dôvodu podľa názoru matky je úplne
vylúčené, aby takýmto konaním sudkyňa dospela k nestrannému a objektívnemu zhodnoteniu stavu
veci a k riadnemu a spravodlivému záveru so zreteľom na maloletého chlapca. Matka ďalej v odvolaní
popisuje konkrétne príklady problematického správania maloletého a spôsob, ako situáciu rieši, kedy
jej prístup si vyžaduje oveľa viac trpezlivosti ako pri ostatných deťoch. Uviedla ďalej, že maloletý mal
problémy so základnými rodinno-životnými rituálmi, napr. keď bolo treba ísť spať, ráno vstávať, pomáhať
s upratovaním, pričom do upratovania boli zapojení všetci členovia rodiny, alebo sa pripravovať do
školy, avšak maloletý predviedol hysterický záchvat s tým, že ho týrajú. Pokiaľ v odôvodnení nariadenia
neodkladného opatrenia sa uvádza, že chlapec má samovražedné sklony, stláča antistresovú loptičku
a vyvádza s nožom v ruke, matka je toho názoru, že maloletý si uvedomuje, že strašne klamal pred
plánovaným útekom z domu a potom aj polícii, ktorá matku sprevádzala, keď ho našli, a preto má
problémy a bojí sa. Uviedla, že doma žiadne sebevražedné sklony neprejavoval. Prejavuje ich výlučne
iba v byte a v prítomnosti otca. Matka zdôraznila, že chlapec potrebuje normálnu odbornú pomoc. Do
pozornosti ďalej dala, že v poslednej dobe maloletý začal šíriť názory, že marihuana je úžasný liek.
Doplnila, že otec bol vždy vášnivým konzumentom tejto drogy, dokonca ju pestoval v skrini s umelým
osvetlením a potom distribuoval medzi svojich známych, a teda je zrejmé, odkiaľ prišiel tento názor.
K starostlivosti o maloletého uviedla, že z jej strany sa mu venovali, podľa ich možností a schopností,
spoločnými silami sa mu snažili zabezpečiť všetko, na čo si len pomyslel, snažili sa, aby svoj čas vyplnil
zmysluplne, aby sa pri športe niečo naučil. Vychádzali mu v ústrety, aby sa cítil doma dobre. Matka
je presvedčená, že momentálne bol maloletý zmanipulovaný chorým človekom. Zdôraznila, že počas
konania sp.zn. 27P/50/2016, ktoré trvalo 5 rokov (jeseň 2015- až jeseň 2019), nebola ani zmienka o
týraní maloletého, či fyzických trestoch. Rovnako uvedená skutočnosť nebola spomenutá ani v iných
bežiacich konaniach. Matka taktiež označila za klamstvo, že sa o maloletého nezaujíma. Počas obdobia
od 10.3.2020 až do 24.3.2020 maloletému pravidelne telefonovala, stále sa snažila zistiť, či sa venuje
cez internet škole, či robí zadávané úlohy, chcela, aby prišiel domov, lebo pracovala z domu, takže sa
s deťmi učila, varila im, piekla. Nakoniec ho presvedčila, aby prišiel domov. V dňoch 25. - 26.3.2020 sa



s maloletým učila, riadne sa mu venovala, no aj tak na popud otca po sérii klamstiev utiekol z domu.
Od výsluchu maloletého dňa 23.4.2020 otec maloletého nedvíha telefón, úplne matku aj rodinu odrezal
od maloletého, matka nemá o ňom žiadne informácie. Matka žiada zamietnuť návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a nariadiť návrat maloletého Andreja do miesto svojho trvalého pobytu.

7. Otec maloletého vo svojom vyjadrení uviedol, že matka svojimi tvrdeniami v odvolaní pokračuje v
jeho hrubom osočovaní a znevažovaní, keď tieto tvrdenia produkuje v súdnych konaniach opakovane,
pričom sú súdmi, ale aj zúčastnenými osobami (súdom určený znalec, kolízni opatrovníci, psychológovia
v odborných zariadeniach určených na pomoc rozvádzajúcim sa rodičom) vyhodnocované v neprospech
matky. Otec netrpí a nikdy netrpel psychiatrickou diagnózou, psychiatra nenavštevoval. Netrpí ani
žiadnymi inými zdravotnými obtiažami, ktoré mu pripisuje matka. Jeho psychický aj fyzický zdravotný
stav je dobrý. Otec od maloletého nikdy nevyžadoval žiadne peniaze, maloletý mu žiadne nikdy
nevydával. Otec neholduje a nikdy neholdoval užívaniu marihuany. Styk otca s maloletým dieťaťom sa
uskutočňoval (resp. neuskutočňoval) len v časoch určených v právoplatných súdnych rozhodnutiach,
nikdy nie podľa otcových potrieb a želaní. V iných časoch sa otec styku s maloletým nedožadoval.
Nenamieta, že matka mohla Andrejovi poskytovať dobrú starostlivosť vo sfére fyzickej. Z hľadiska
zabezpečovania pokojného, láskyplného prostredia s cieľom prispieť k tomu, aby maloletý vyrástol
vo vyzretú a emočne vyrovnanú ľudskú bytosť, však matka dlhodobo zlyháva. Od útleho detstva
maloletého masívne manipuluje proti otcovi a akýkoľvek náznak vytvárania pozitívnych citových väzieb
dieťaťa k otcovi ihneď deštruuje vytváraním nátlaku na dieťa, ponižovaním jeho schopností, odopieraním
mu pozornosti a citovej náklonnosti, hrubými nadávkami a fyzickými trestami, ktoré sú za hranicami
určenými zákonom o rodine. Maloletý Andrej dospel do veku, keď správanie matky voči nemu dokázal
vyhodnotiť. U otca je prijímaný s primeraným rešpektom, jeho slabosti otec netrestá, ale maloletého
podporuje, aby sa sám snažil ich napraviť. Aj u otca musí maloletý plniť svoje povinnosti, vrátane
školských a vrátane primeranej pomoci v domácnosti. Otcov spôsob komunikácie s maloletým však
maloletému celkom zjavne vyhovuje viac, pretože výchovné usmernenia od otca prijíma odlišne od
toho ako svoju interakciu s maloletým popisuje matka. Maloletý má rozumovú spôsobilosť, pri ktorej
dokáže rozlíšiť, ako sa cíti u matky a ako sa cíti u otca. Ťaživé pocity maloletého vyplývajúce z
nevhodného prostredia v domácnosti sa prejavovali aj na správaní maloletého v školskom prostredí,
pričom pedagogický kolektív ZŠ Podzáhradná podal dňa 21.10.2019 na Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny „žiadosť o prešetrenie pomerov v rodine.“ Problematické správanie maloletého tak ZŠ celkom
evidentne vyhodnotila ako následok rodinného usporiadania v domácnosti maloletého. Výsledok žiadosti
ZŠ nie je otcovi známy. Na nevhodné prostredie v domácnosti matky sa maloletý sťažuje aj vo svojom
okolí, keď sám požiadal o možnosť navštevovať školskú psychologičku. Pokiaľ ide o výhrady matky k
výsluchu maloletého, otec uviedol, že v danom prípade išlo o úplne štandardný prístup, plne súladný
s príslušnými ustanoveniami CSP a CMP. Na výsluch bol maloletý prostredníctvom otca, resp. jeho
právnej zástupkyne riadne písomne predvolaný, o výsluchu bola upovedomená aj matka, ktorá sa na
neho taktiež dostavila. Maloletý je vo veku, keď je schopný formulovať svoje názory a definovať svoje
pocity, jeho vyjadrenia pri rozhovore s ním znejú logicky, súvisle, maloletý si uvedomuje následky svojho
konania aj svojich rozhodnutí. Otec zdôraznil, že aj po nariadení neodkladného opatrenia je maloletý
pevne presvedčený, že chce zostať žiť u otca. Na postoji maloletého sa nič nezmenilo. Otec súhlasí s
matkiným názorom, že úloha matky je v živote dieťaťa nespochybniteľná, v danom prípade však maloletý
naďalej vyjadruje veľkú nevôľu s matkou sa stýkať, má negatívne emócie, cíti sa ublížený, na prítomnosť
matky sprevádzajúcej Andrejovho brata na vyučovanie pred školou dňa 3.6.2020 nezareagoval. K
tvrdeniam matky o tom, že maloletého po jeho úteku z jej domácnosti kontaktuje, otec uviedol, že
maloletého matka nekontaktovala ani jediný krát, ani telefonicky, ani elektronicky, ani sa nepokúsila ho
v domácnosti otca navštíviť. Maloletého v čase pred jeho výsluchom dvakrát telefonicky kontaktovala
jeho stará matka Alena Mrvová, jej komunikácia s maloletým ale bola útočná a nátlaková. Otec v zmysle
výroku II. neodkladného opatrenia podal návrh na začatie konania - návrh na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za správne, vecne aj formálne, ktorému rozhodnutiu predchádzal správny procesný postup a
toto rozhodnutie je aktuálne v najlepšom záujme maloletého Andreja, navrhuje, aby odvolací súd matkou
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Odvolací súd preskúmal vec, pričom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať



dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (387 ods.1 CSP).

9. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

10. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

12. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Vo
všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Obsah neodkladného
opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní o odovzdaní - zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do
starostlivosti tretej osoby prihliadne na relevantné ustanovenia Zákona o rodine.

15. Odvolací súd svojim šetrením zistil, že na návrh otca podaný dňa 11.5.2020 na Okresnom súde
Bratislava II sa začalo pod sp. zn. 27P/49/2020 konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého
dieťaťa (č. l. spisu - 130).

16. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je upraviť
pomery, ak je to bezodkladne potrebné. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne sa dotýkajúcu
záujmov maloletých detí, pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania,
miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov
sú záujmy, starostlivosť, výchova, zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené, teda keď bez
okamžitého zásahu súdu hrozí maloletému dieťaťu vznik ujmy. V danom prípade podľa názoru
odvolacieho súdu (v zhode s rozhodnutím súdu prvej inštancie) bolo dôvodné bezodkladne zasiahnuť
do aktuálnych pomerov zmenou výchovného prostredia maloletého, nakoľko z návrhu otca a najmä
výsluchu maloletého (obsah je zaznamenaný na č. l. - 43) vyplynuli podozrenia, že vo výchovnom
prostrední matky a jej druha dochádza k správaniu, k výchovným situáciám, ktoré maloletý psychicky
nezvláda a situáciu riešil útekom k otcovi. Nariadenie neodkladného opatrenia a dočasné zverenie
maloletého do osobnej starostlivosti otca až do právoplatného rozhodnutia konania vo veci samej,
rešpektuje názor, aktuálny postoj a v konečnom dôsledku najlepší záujem maloletého, ktorý sa vyjadril,
že chce zostať v domácnosti a starostlivosti otca. Názor matky, ktorá jednostranne zhodnotila, že
maloletý je nezvládnuteľný, respektíve má problematické správanie, momentálne bol zmanipulovaný
otcom, ako aj spochybnenie rodičovských kompetencii otca, pričom matka daný stav nijako nepodložila
dôkazmi, ale len vlastným tvrdením, bude potrebné preskúmať rovnako, ako aj pomery v rodine v konaní
vo veci samej, pričom až na základe takto zisteného skutočného stavu bude možné určiť najoptimálnejší
model starostlivosti o maloletého. V danej veci je zrejmé, že s výchovou maloletého sú problémy, čo nie
je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je možné prezveriť maloletého
do osobnej starostlivosti otca. V danom prípade však problém prerástol až do úteku maloletého, ktorý
odmieta návrat k matke a vzhľadom na skutočnosť, že maloletý má s otcom vytvorený blízky vzťah, keď
aj otec má evidentne záujem o starostlivosť o maloletého a z obsahu spisu nie je možné vyvodiť jeho
nekompetentnosť zvládať túto úlohu, je v záujme maloletého ponechať ho u otca a dočasne zosúladiť



tento faktický stav aj právne. Táto dočasná úprava je predpokladom vyriešenia stabilizovania vzťahov
až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

17. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení v konaní o starostlivosti o maloleté deti odvolací
súd opakuje, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených konaniach
je ochrana detí v prípade konkrétneho ohrozenia, ktoré v danom prípade jednoznačne nastalo, ako
vyplýva zo samotnej aktuálnej situácie a najmä vyjadrenia maloletého. Inštitút neodkladného opatrenia
v uvedených konaniach má totiž slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne
ohrozené a to do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení
Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie ako inštitút, u ktorého prevláda požiadavka rýchlosti nad
realizáciou dokazovania, nemôže subsumovať rozhodnutie vo veci samej a zvlášť v tomto konkrétnom
prípade, keď je potrebné dôkladne preskúmať rodinné pomery, a aj vzhľadom na protichodnosť záujmov
a tvrdení rodičov, zodpovedať otázku vhodnosti modelu starostlivosti o maloletého až v rámci konania vo
veci samej po náležitom zistení skutočného stavu, na základe vykonaného dokazovania. Odvolací súd
je toho názoru, že momentálne vhodnejšie výchovné prostredie dokáže aktuálne zabezpečiť otec, záver
ktorý reflektuje aj postoj maloletého. Konečná úprava pomerov k maloletému môže však byť nastavená
až po vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej, kde súd posúdi, ktorý rodič môže mať lepšie
predpoklady v starostlivosti o maloleté dieťa, resp., kde je pre maloletého zabezpečené vhodnejšie a
zdravšie výchovné prostredie. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Písomným podaním zo dňa 16.6.2020 matka maloletého v tomto konaní vzniesla námietku
zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni JUDr. Michaele Pacherovej. Tvrdí, že tým, že sudkyňa
JUDr. Michaela Pacherová podala na matku trestné oznámenie a v konaniach matka vstupuje ako jedna
zo zúčastnených strán, má dôvodné obavy, že v týchto konaniach nemôže takáto sudkyňa vystupovať
nestranne, objektívne a nezaujato voči jej osobe, pretože jej averzia vyústila do trestného oznámenia
voči jej osobe. Má za to, že sudkyňa ju chcela udaním zastrašiť, čo považuje matka z jej strany za
konanie nehodné sudcovského talára.

19. Zákonná sudkyňa JUDr. Michaela Pacherová k tvrdeniam matky maloletého uviedla, že zotrváva na
svojom pôvodnom vyjadrení k námietke zaujatosti vznesenou matkou maloletého v danej veci dňa
24.4.2020. Účastníkov ani ich právnych zástupcov nepozná, iba z pojednávacej miestnosti, nie je s
nimi v príbuzenskom ani inom blízkom vzťahu. Právna zástupkyňa otca nie je jej kamarátkou, nemá s
ňou nadštandardný blízky vzťah, pozná ju iba ako advokátku. Zákonná sudkyňa potvrdila, že na matku
maloletého podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania z dôvodu,
že matka maloletého ju obvinila, že zobrala od otca maloletého úplatok a treba preskúmať majetkové
pomery. Napriek uvedenému zákonná sudkyňa JUDr. Michaela Pacherová uviedla, že sa necíti vo veci
zaujatá.

20. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti.

21. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

23. Účelom citovaných ustanovení je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu
súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodnutia. Cieľu
sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska
vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného
vzťahu sudcu a to: 1/ k veci, v rámci ktorého by mal mať sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený
na príbuzenskom, či obdobnom vzťahu, alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere
k ním, alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania, alebo iným osobám zúčastneným na konaní (ktorý by
bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/). Rozhodnutie o vylúčení sudcu
predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi



(čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). Vzhľadom k tomu možno sudcu vylúčiť z prejednávania a
rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a za skutočne závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne
bránia vec prejednať a rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Dôvodom k vylúčeniu
sudcu nemôžu byť ani okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v
jeho rozhodovaní v iných veciach. Matka maloletého v námietke uviedla ako dôvod svojich pochybností o
nestrannosti a nezaujatosti vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Michaely Pacherovej podanie
trestného oznámenia sudkyňou na matku maloletého, hoci ona iba len vykonávala svoje procesné právo
účastníka konania. Matka však z pohľadu zákonnej úpravy vyjadrenej v ustanovení § 49 ods. 1 CSP
neuviedla žiadne také dôvody, ktoré by boli spôsobilé vyvolať relevantnú pochybnosť o nestrannosti
zákonnej sudkyne, najmä pokiaľ sa zákonná sudkyňa sama vyjadrila, že sa necíti byť vo veci zaujatá,
pričom vo svojej podstate je aj postup sudkyne spôsobilý matke vecne preukázať, že sudkyňa k veci
pristupuje nestranne a jej rozhodovanie vo veci je výsledkom objektívneho vyhodnotenia skutkového
stavu bez subjektívnych vplyvov na veci zainteresovaných osôb. K pochybnostiam o nezaujatosti
sudkyne, ktoré matka odvodzuje zo skutočnosti, že zákonná sudkyňa podala proti nej trestné oznámenie,
krajský súd uvádza, že tieto v danom štádiu veci nemôžu byť samy o sebe dôvodom pre vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania v konkrétnej veci.

24. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd Okresného súdu Bratislava II preto podľa § 54
ods. 2 CSP rozhodol tak, že sudkyňa JUDr. Michaela Pacherová nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania v predmetnej veci z dôvodov označených matkou v námietke zaujatosti zo dňa 16.6.2020.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 28P/41/2020

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam