Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/127/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220202075 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220202075.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: ProfiSolar, spol. s r.o., Hladovka 310, 027 13 Hladovka, IČO: 43 793 746 práv. zast. Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava, IČO: 47 257 211, proti žalovanému: OKTE, a.s., Mlynské nivy 48, Bratislava, IČO: 45 687 862, práv. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/24/2020-74 zo dňa 6.5.2020, jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/24/2020-74 zo dňa 6.5.2020 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V II. výroku súd rozhodol, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal a to s odkazom na ust. § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, ň 329 ods. 1 veta práv, ods. 2 zák. č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.), § 3 ods. 1 písm. c/, e/, § 3b ods. 5 písm. c/, § 18e ods. 1, § 5b ods. 7, § 16 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a § 193, § 194 a § 255 ods. 1 C.s.p.. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 29.4.2020 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť uhrádzať žalobcovi doplatok vo výške rozdielu medzi cenou elektriny vyplývajúcou žalobcovi z cenových rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0904/2014/E-OZ, 0906/2014/E-OZ, 0907/E-OZ a 0908/2014/E-OZ a cenou vyfakturovanej elektriny a to v rozsahu skutočného množstva elektriny, vyrobenej žalobcom v každom príslušnom mesiaci kalendárneho roka z obnoviteľných zdrojov energie, zníženého o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. Žalobca ďalej uviedol, že je výrobcom elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré bolo uvedené do trvalej prevádzky do 31.12.2013. Žalobca je zároveň poberateľom podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Žalobca prevádzkuje celkovo štyri zariadenia na výrobu elektriny, a to: fotovoltická elektráreň FVE Hladovka 309 s inštalovaným výkonom 99,36 kW, zariadenie uvedené do prevádzky dňa 17.6.2011 (1. zariadenie žalobcu), fotovoltická elektráreň FVE Hladovka 310 s inštalovaným výkonom 99 kW, zariadenie uvedené do prevádzky dňa 21.12.2011 (2. zariadenie žalobcu), fotovoltická elektráreň FVZ Hladovka 316 s inštalovaným výkonom 99 kW, zariadenie uvedené do prevádzky dňa 28.6.2012 (3. zariadenie žalobcu), fotovoltická elektráreň FVZ Hladovka 317 s inštalovaným výkonom 99 kW, zariadenie uvedené do prevádzky dňa 28.6.2012 (4. zariadenie žalobcu). Žalovaný od 1.1.2020 vykonáva organizovanie a zúčtovanie podpory výroby elektriny u obnoviteľných zdrojov energie. Výšku podpory doplatkom za vyhodnocované obdobie má žalovaný oznámiť výrobcovi elektriny prostredníctvom svojho informačného systému vo forme podkladov. Ak výrobca elektriny prejaví súhlas s výpočtom výšky podpory doplatkom, následne odsúhlasí podklady prostredníctvom informačného systému žalovaného. Doplatok sa určuje ako rozdiel medzi cenou elektriny určenou žalobcovi cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cenou vykupovanej elektriny. Pre zariadenie žalobcu vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0904/2014/E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 387,65 EUR/MWh (bez DPH) pre 1 zariadenie žalobcu, dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0906/2014/E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 259,17 EUR/MWh (bez DPH) pre 2. zariadenie žalobcu, dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0907/2014/E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 194,54 EUR/MWh (bez DPH) pre 3. zariadenie žalobcu, dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0908/2014/ E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 194,54 EUR/MWh (bez DPH) pre 4. zariadenie žalobcu. Za mesiac január 2020 bol doplatok stanovený vo výške 1.872,31 EUR pre zariadenia žalobcu za každú jednotku elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a za mesiac február 2020 bol doplatok stanovený vo výške 1.914,13 EUR pre zariadenie žalobcu za každú jednotku elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedol, že uvedená podpora mu bola nerušene poskytovaná od uvedenia zariadení do prevádzky až do marca roku 2020. Dňa 16.3.2020 zverejnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na svojom webovom sídle oznam, ktorého súčasťou je zoznam výrobcov elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v dôsledku právnej skutočnosti podľa § 3b ods. 5 písm. c) tohto zákona. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o týchto skutočnostiach informoval aj žalovaného, ktorý dňa 25.3.2020 na svojom webovom sídle zverejnil stanovisko. Podľa tohto stanoviska žalovaný nebude výrobcom elektriny, ktorý sa nachádzajú na zozname vyplácať podporu. Zverejnenie zoznamu zo strany úradu má za následok, že žalobcovi zanikol nárok na podporu doplatkom. Zastavenie vyplácania podpory žalovaným na nasledujúce obdobie je podľa žalobcu schopné negatívnym spôsobom ovplyvniť podnikateľskú činnosť a vôbec existenciu žalobcu. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že podľa jeho nároku mu nárok na podporu nezanikol nakoľko v dôsledku aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o podpore sa sankcia (následok) v podobe straty nároku na podporu nevzťahuje a sankciu možno v materiálnom právnom štáte ukladať výhradne iba na základe individuálneho správneho aktu a nie priamo na základe právneho predpisu, pričom sankcia v podobe úplnej straty nároku nebola žalobcovi nikdy právoplatne uložená. Žalobcovi bez podpory hrozí platobná neschopnosť, čo povedie k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Vo veci samej sa žalobca voči žalovanému mieni domáhať vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd uložil povinnosť aj naďalej uhrádzať doplatok vo výške určenej ako rozdiel medzi cenou elektriny vyplývajúcou žalobcovi z cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cenou vykupovanej elektriny za skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadeniach žalobcu za jednotlivé mesiace roka 2020 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. 3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko ním uvádzané skutkové tvrdenia ako aj listiny neosvedčujú nielen predpoklady potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia, ale neosvedčujú ani samotný žalobcom uplatnený nárok. 4. Žalobca sa svojim návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému uložené, aby žalobcovi aj naďalej vyplácal podporu vo forme doplatku k cene elektrickej energie podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno považovať za osvedčené, že žalobca bol poberateľom tejto podpory, pričom so žalovaným uzatvoril zmluvu o doplatku, ktorej predmetom bolo práve vysporiadanie podpory za elektrinu s nárokom na doplatok za podmienok stanovených v tejto zmluve a v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z. Za osvedčenú možno považovať aj skutočnosť, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zaradil žalobcu do zoznamu osôb, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c alebo písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. Práve na základe tejto skutočnosti žalovaný zverejnil na svojom webovom sídle stanovisko, v zmysle ktorého nebude výrobcom elektriny, ktorí sa nachádzajú na predmetnom zozname, teda ani žalobcovi vyplatená podpora. 5. Žalobca svoje nároky považoval za dôvodné, keďže sa domnieval, že na zoznam výrobcov elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c alebo písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z bol zaradený neoprávnene, Keďže ustanovenia § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. nie je možné vo vzťahu k žalobcovi aplikovať, keďže ich aplikáciu vylučuje § 18e ods. 1 tohto zákona. Samotnú skutočnosť, že nastala právna skutočnosť vymedzená v § 3b ods. 5 predmetného zákona žalobca nerozporoval. 6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej by ustanovenie § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z.z. malo odporovať zásadám materiálneho právneho štátu. Viazanie vzniku zmeny a zániku práv a povinností na právnu udalosť nie je v rozpore s materiálnym právnym štátom a to aj v prípade, ak je touto udalosťou spáchanie správneho deliktu alebo napr. trestného činu. Tak, ako nemožno považovať za nezákonnú úpravu vyžadujúcu pre výkon určitých činností alebo povolaní napr. bezúhonnosť, aj viazanie existencie nároku na vyplácanie podpory pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov na neexistenciu nedoplatkov na daniach a poistnom je plne v súlade s požiadavkami právneho štátu. Ustanovenie § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. navyše neviaže zánik nároku na podporu na spáchanie akéhokoľvek deliktu, ale na neuhradenie poistného na sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia predpisu sociálnou poisťovňou. 7. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že otázku, či je žalobca oprávneným poberateľom podpory, resp. či túto podporu poberá a poberal oprávnene (t.j. otázku spáchania správneho deliktu) nie je všeobecný súd v sporovom konaní opravený riešiť ako otázku prejudiciálnu, nakoľko tento postup priamo vylučuje ustanovenie § 194 C.s.p. Ak by súd v civilnom sporovom konaní, napriek tomu, sám uzavrel, že žalobca nestratil oprávnenie poberať podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. (obdobne ako keby sám uzavrel, že strana sporu spáchala trestný čin), porušil by tým jednu zo základných zásad demokratického a právneho štátu, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba to čo im je dovolené. Žalobca v priebehu konania nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol odstránený zo zoznamu subjektov, ktoré stratili nárok na podporu § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a nepredložil ani dôkaz o tom, že by túto skutočnosť skonštatovala Slovenská obchodná inšpekcia pri prejednaní správneho deliktu podľa § 16 zákona č. 309/2009 Z.z. V súlade s uvedeným je aj názor samotného žalobcu vyjadrený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že porušenie povinností výrobcu elektriny v zákone č. 309/2009 majú povahu správneho deliktu. 8. Na záver uznesenia súd prvej inštancie skonštatoval, že súd nebol oprávnený posudzovať otázku existencie nároku žalobcu ako výrobcu elektriny na podporu na forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 309/2009 Z.z., nakoľko všeobecný súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený posudzovať správnosť postupu úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri zaradení žalobcu na zoznam subjektov, ktoré stratili nárok na podporu a nemôže ani posudzovať, či zo strany žalobcu došlo alebo nedošlo ku spáchaniu správneho deliktu. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že zo strany príslušného správneho orgánu došlo k protiprávnemu zásahu do jeho práv, nič mu nebránilo domáhať sa odstránenia takéhoto stavu podaním správnej žaloby v konaní vedenom podľa Správneho súdneho poriadku. Súd po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené. Súd o trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. 9. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 2 písm. b/ a h/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „C.s.p.“. Žalovaný vyplácal žalobcovi podporu vo forme doplatku do marca roku 2020, kedy oznámil žalobcovi, že bol zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“) informovaný o zániku žalobcovho práva na podporu doplatkov z dôvodu podľa ust. § 3b ods. 5 písm. c/ Zákona o podpore, v dôsledku čoho mu už nebude vyplácaná podpora doplatkov. Skutočnosť, že žalobcovi malo zaniknúť právo na podporu doplatkom vyplýva zo zoznamu, ktorý Úrad zverejnil na svojom webovom sídle dňa 16.3.2020, a ktorý obsahuje zoznam výrobcov s uvedením dňa zániku podpory. Nakoľko zánik podpory môže mať pre žalobcu likvidačné následky a je toho názoru, že k zániku podpory doplatkov v jeho prípade nedošlo, mal za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi. 10. Žalobca argumentoval vo svojom návrhu troma skutočnosťami, ktorými odôvodňoval trvanie nároku na podporu doplatkov, a to: a/ prechodným ustanovením § 18e ods. 1 Zákona o podpore, ktoré vylučuje aplikáciu §3b ods. 5 na výrobcov elektriny, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013 a na ktorých sa vzťahujú podmienky podpory podľa právneho stavu platného pred 1. januárom 2014; b/ absenciou individuálneho správneho aktu (rozhodnutia správneho orgánu), ktorým by sa žalobcovi uložila sankcia sa správny delikt podľa § 3b ods. 5 Zákona o podpore a bez ktorého nemôže ani Úrad konštatovať zánik práva na podporu. Keďže odôvodnenie uznesenia nemá uvedené obsahové náležitosti, je nutný záver o jeho nepreskúmateľnosti. 11. Ako už žalobca uviedol, súd prvej inštancie sa v odôvodnení Uznesenia zaoberá len s jedným zo žalobcových argumentov a to konkrétne argumentom, ktorý žalobca uvádza v ods. III bod 1. písm. b) tohto odvolania. V bode 22. odôvodnenia Uznesenia súd prvej inštancie konštatuje, že nie je v rozpore s materiálnym štátom, ak je zmena a zánik práv viazaný na právnu udalosť a to ani v prípade, ak je touto udalosťou spáchanie správneho deliktu. To znamená, že podľa názoru súdu prvej inštancie je žalovaný oprávnený aj bez rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie o spáchaní správneho deliktu podľa ust. § 3b ods. 5 Zákona o podpore prestať vyplácať podporu doplatkom, pričom vychádza len z Úradom zverejneného zoznamu, v ktorom sú evidovaní výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorým bez bližšieho odôvodnenia zaniklo právo na podporu. S týmto právnym názorom súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožňuje a má za to, že ak sa porušenie povinností podľa ust. § 3b ods. 5 Zákona o podpore považuje za správny delikt, v rámci správneho konania sa pri jeho preskúmavaní a ukladaní sankcií majú primerane aplikovať princípy uplatňované pri posudzovaní trestnej zodpovednosti a ukladaní trestov platné v trestnom práve. Ak žalovaný skutočne považuje zoznam výrobcov, ktorým zaniklo právo na podpore za dostatočný dôvod pre zastavanie vyplácania podpory, takýto postup odporuje vyššie spomínaným zásadám, nakoľko len v prípade, pokiaľ Slovenská obchodná inšpekcia ako správny orgán príslušný na posudzovanie zodpovednosti výrobcov elektriny za správne delikty, právoplatne nerozhodol, že žalobca porušil § 3b ods. 5. písm. c) Zákona o podpore (t.j., že spáchal správny delikt). 12. V bode 23. odôvodnenia Uznesenia súd prvej inštancie vylučuje protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v nevyplácaní podpory žalobcovi, nakoľko len Úradu prináleží skúmať, či žalobca skúma podmienky pre vyplácanie podpory a ak ich prestane spĺňať z dôvodu podľa § 3b ods. 5. písm. c) Zákona o podpore, je povinný o tom žalovaného informovať. Pokiaľ sa tak stalo, žalovaný nie je povinný vyplácať žalobcovi podporu. Je nepochybné, že zánik povinnosti žalovaného vyplácať podporu závisí od otázky, či žalobca sa dopustil správneho deliktu. V tom prípade je žalovaný až do právoplatného rozhodnutia správneho orgánu je povinný podporu naďalej vyplácať. 13. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je oprávnený riešiť ako prejudiciálnu otázku, či žalobca je oprávneným poberateľom podpory, resp. či túto podporu poberá oprávnené. Skutkovými a právnymi tvrdeniami podloženými relevantnými dôkazmi chcel žalobca preukázať existenciu jeho práva na podporu doplatkom podľa Zákona o podpore, ktorému sa s ohľadom na rozhodnutie žalovaného mala poskytnúť ochrana. Práve absencia rozhodnutia správneho orgánu o správnom delikte, bez ktorého nemožno konštatovať porušenie ust. § 3b ods. 5 písm. c) Zákona podpore je jedným z hlavných argumentov žalobcu. Z predložených dôkazov je zrejmé, že správny orgán o správnom delikte ani nezačal konať. Predmetom tohto konania tak nemá byť riešenie otázky, ako postupoval Úrad, ale prečo žalovaný prestal žalobcovi vyplácať podporu doplatkom bez rozhodnutia správneho orgánu o spáchaní správneho deliktu. 14. Na záver žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu I. inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie a nariadi neodkladné opatrenie v znení ako je sformulované v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.4.2020, prípadne vráti vec súdu I. inštancie na ďalšie rozhodnutie. 15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným elektronickým podaním zo dňa 29.6.2020, ktorým navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.5.2020 č.k. 26Cb/24/2020-74 o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Žalovaný udelil plnomocenstvo advokátskej kancelárii SUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., s sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, ktoré bolo konajúcemu súdu zaslané elektronicky dňa 29.5.2020. Právnemu zástupcovi žalovaného bolo dňa 19.6.2020 doručené odvolanie žalobcu zo dňa 5.6.2020 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.5.2020 č.k. 26Cb/24/2020-74, ktorým súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný považuje uznesenie za vecne správne a riadne odôvodnené. Súd sa v uznesení vysporiadal s jednotlivými skutočnosťami uvádzanými žalobcom, vec správne právne posúdil a na základe uvedeného dospel k záveru, o nedôvodnosti návrhu žalobcu. 17. Citované ust. § 3b ods. 5 až 7, § 3 ods. 1 písm. c/, alebo písm. e/ a ods. 6 zák. č. 309/2009 Z.z. a podľa § 9 ods. 1 písm. e/ zák. č. 250/2012 o regulácii sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov určujú právny rámec trvania nároku na podporu, pričom predpokladajú existenciu právnej skutočnosti, s ktorou právna úprava spája zodpovednostný následok v podobe zániku práva na podporu. Predmetnou právnou skutočnosťou je existencia finančného záväzku voči štátu (nedoplatku vo vzťahu k určenému orgánu - Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, daňový úrad, existencia ktorého sa spája s vydaním správneho rozhodnutia príslušným orgánom) v spojení s uplynutím času - lehoty 15 dní (od zákonom ustanoveného momentu). Právna úprava určuje aj presný časový moment zániku práva na podporu, ktorým je dĺžka márneho uplynutia lehoty na úhradu nedoplatkov (dlžných súm podľa ods. 5). Výrobcom je teda aj po vydaní rozhodnutia príslušného správneho orgánu daňový určitý dodatočný časový priestor (lehota 15 dní) mu na dobrovoľné plnenie finančných záväzkov voči štátu až v dôsledku márneho uplynutia tejto lehoty nastane následok predpokladaný právnym predpisom. 18. Kontrolná právomoc ohľadom overovania, resp. zisťovania vyrovnania finančných záväzkov voči štátu na účely splnenia podmienok poskytnutia podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z,. je pritom zákonom č. 250/2012 Z.z. zmenená ÚRSO. Tento, následne po zistení podľa ods. 7: - zverejňuje a aktualizuje zoznam výrobcov elektriny, ktorými právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo; - informuje zúčtovateľa podpory (žalovaného) o zariadení výrobcu elektriny, ktorému zaniklo právo na podporu podľa tohto zákona. Nakoľko v tomto prípade došlo k trvalej strate práva na podporu (v dôsledku existencie právnej skutočnosti predpokladanej v zákonoch) pričom uvedené bolo žalovanému oznámené zákonom predpokladaným subjektom, žalovaný považuje svoj postup, kedy pristúpil k nevyplácaniu podpory žalobcovi za správny. Zákonodarca sa teda rozhodol „diskvalifikovať“ určité subjekty zo systému podpory, pričom zadefinoval situácie, za akých môže táto diskvalifikácia nastať, a to priamo v hypotéze právnej normy (§ 3b ods. 5 zák. č. 309/2009 Z.z.). Právo na podporu stráca aj ten výrobca elektriny, ak sa zistia daňové nedoplatky, nedoplatky poistného na zdravotné poistenie alebo nedoplatky na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Dňom trvalého zániku podpory je deň druhého zistenia nedoplatku. Zároveň sa navrhuje, aby ÚRSO na svojom webovom sídle zverejňoval a aktualizoval zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorými právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo. V tomto prípade sa zákonodarca rozhodol diskvalifikovať z poskytovania finančnej podpory subjekty, ktoré neplnia finančné záväzky voči štátu, čo z hľadiska proporcionality následku nemožno považovať za nevyvážené. 19. Právna úprava nerozlišuje následky straty nároku na podporu v závislosti od momentu, kedy k zániku práva došlo. Pokiaľ táto skutočnosť nastala, je logickým následkom, že od momentu existencie vedomosti subjektu o tejto skutočnosti prestane tento podporu vyplácať. Pokiaľ žalovaný ako subjekt, ktorý podporu vypláva disponuje informáciou o skutočnosti, že právo výrobcu zaniklo (bez ohľadu na čas a spôsob získania tejto informácie) zastavenie vyplácania podpory úplne legitímnym je správnym postupom na strane žalovaného. Súd v uznesení správne vyhodnotil, že žalovaný nie je oprávnený skúmať, či žalobca spĺňa alebo prestal spĺňať podmienky na poskytovanie podpory, touto osobou je podľa názoru súdu ÚRSO. Pokiaľ ÚRSO spôsobom ustanoveným v § 3b ods. 7 oznámi žalovanému, že žalobca nespĺňa podmienky pre poskytovanie podpory, nemožno zastavenie vyplácania podpory považovať za protiprávne konanie zo strany žalovaného. To, že nastala práva skutočnosť vymedzená v § 3b ods. 5 predmetného zákona žalobca nerozporoval. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v konaní nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol odstránený zo zoznamu subjektov, ktoré stratili nárok na podporu. 20. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky skutočnosti na základe ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesenie o zamietnutí návrhu žalobcu riadne odôvodnil. Žalobcom podané odvolanie z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom nie je dôvodné. Na záver žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 21. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 C.s.p. p oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 22. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.4.2020 elektronickými prostriedkami ZEP-ÚPVS podľa osobitného predpisu sa žalobca proti žalovanému domáhal, aby súd uložil žalovanému uhrádzať žalobcovi doplatok podľa zmluvy o doplatku č. 2019-33-2155 a to vo výške rozdielu medzi cenou elektriny vyplývajúcou žalobcovi z cenových rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0904/2014/E- OZ, 0906/2014/E-OZ, 0907/2014/E-OZ a 0908/2014/E-OZ a cenou vykupovanej elektriny, a to v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej žalobcom v každom v príslušnom mesiaci kalendárneho roka z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“), zníženého o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. Dôvodom podania návrhu žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný v dôsledku zániku práva žalobcu na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 309/2009) prestal v mesiaci marec 2020 žalobcovi vyplácať podporu podľa zák. č.309/2009 Z.z. Vo veci samej sa žalobca mieni žalobou na plnenie domáhať, aby mu žalovaný naďalej uhrádzal doplatok, konkrétne nároku, ktoré budú splatené v čase podania žaloby vo veci samej. 23. Odvolací súd zistil, že pre zariadenie žalobcu vydal „Úrad“ dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0904/2014/E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 387,65 EUR/ MWh (bez DPH) pre 1 zariadenie žalobcu, dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0906/2014-E-OZ cenu elektriny pre stavenie doplatku vo výške 259,17 EUR(MWh), pre druhé zariadenie žalobcu dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0907/2014-E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre doplatok vo výške 194,54 EUR/MWh (bez DPH) a dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0908/2014/E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre doplatok vo výške 194,54 EUR/MWh (bez DPH) pre tretie a štvrté zariadenie žalobcu. 24. Za mesiac január 2020 bol doplatok stanovený vo výške 1.872,31 EUR pre zariadenia žalobcu za každú jednotku elektriny, vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že mu uvedená podpora bola nerušene poskytovaná od uvedenia zariadení do prevádzky až do marca roku 2020. Dňa 16.3.2020 zverejnil „Úrad“ na svojom webovom sídle oznam, ktorého súčasťou je zoznam výrobcov elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c/ alebo písm. e/ zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v dôsledku právnej skutočnosti podľa § 3b ods. 5 písm. c/ tohto zákona. „Úrad“ o týchto skutočnostiach informoval aj žalovaného, ktorý dňa 25.3.2020 na webovom sídle zverejnil stanovisko. Podľa stanoviska žalovaný nebude výrobcom elektriny, ktorí sa nachádzajú na zozname vyplácať podporu. Zverejnenie zoznamu zo strany „Úradu“ má za následok, že žalobcovi zanikol nárok na podporu doplatku. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že podľa názoru, mu nárok na podporu nezanikol, nakoľko v dôsledku aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o podpore sa sankcia (následok) v podobe straty nároku na podporu nevzťahuje a sankciou možno v materiálnom právnom štáte ukladať výhradne iba na základe individuálneho správneho aktu a nie priamo na základe právneho predpisu, pričom sankcia v podobe úplnej straty nároku nebola žalobcovi nikdy právoplatne uložená. Vo veci samej sa žalobca voči žalovanému mieni domáhať vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd uložil povinnosť aj naďalej uhrádzať doplatok vo výške určenej ako rozdiel medzi cenou elektriny vyplývajúcou žalobcom z cenového rozhodnutia „Úradu“ a cenou vykupovanej elektriny za skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadeniach žalobcu za jednotlivé mesiace roka 2020 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. 25. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním dotknutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 27. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 29. Aj Najvyšší súd SR v uznesení č.k. 3Obdo/1/2017 z 9.2.2017 v rámci dovolania uviedol, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) potrebné. 30. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). 32. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 120 O. s. p. (resp. § 186 a nasl. C. s. p.), ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). 33. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko ním uvádzané skutkové tvrdenia ako aj listiny neosvedčujúce nielen predpoklady potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia, ale neosvedčujú ani samotný žalobcom uplatnený nárok. Odvolací súd považuje za nesporné, že zastavenie vyplácania podpory pre výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov, môže pre žalobcu ako výrobcu elektrickej energie znamenať vážne zhoršenie jeho ekonomickej situácie, avšak osvedčenie tejto skutočnosti je pre záver súdu o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia za nedostatočný. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre naplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil nielen potrebu predbežnej úpravy pomerov, ale aj, aby aspoň osvedčil existenciu ním uplatňovaných nárokov. Žalobca svoje nároky považoval za dôvodné, keďže sa domnieval, že na zoznam výrobcov elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c/ alebo e/ zák. č. 309/2009 Z.z. bol zaradený neoprávnene. Keďže ustanovenia § 3b ods. 5 písm. c/ zák. č. 309/2009 Z.z. nie je možné vo vzťahu k žalobcovi aplikovať, keďže ich aplikáciu vylučuje § 18e ods. 1 tohto zákona. Samotnú skutočnosť, že nastala právna skutočnosť vymedzená v § 3b ods. 5 zákona, žalobca nerozporoval. 34. Odvolací súd ako aj súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej by ust. § 3b ods. 5 zák. č. 309/2009 Z.z. malo odporovať zásadám materiálneho právneho štátu. Viazanie vzniku zmeny a zániku práv a povinností na právnu udalosť nie je v rozpore s materiálnym právnym štátom a to aj v prípade, ak je touto udalosťou spáchanie správneho deliktu alebo napr. trestného činu. Tak, ako nemožno považovať za nezákonnú úpravu vyžadujúcu pre výkon určitých činností alebo povolaní napr. bezúhonnosť, aj viazanie existencie nároku na vyplácanie podpory pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov na neexistenciu nedoplatkov na daniach a poistnom je plne v súlade s požiadavkami právneho štátu. Ustanovenie § 3b ods. 5 písm. c/ zák. č. 309/2009 Z.z. navyše neviaže zánik nároku na podporu na spáchanie akéhokoľvek deliktu, ale na neuhradenie poistného na sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v lehote 15 dní odo dňa doručenia predpisu sociálnou poisťovňou. 35. Práva a povinnosti žalovaného ako zúčtovateľa podpory vo vzťahu k žalobcovi ako výrobcovi elektriny upravuje zák. 3092009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ten ukladá žalovanému povinnosť vyplácať doplatok iba tomu výrobcovi elektriny, ktorý spĺňa všetky podmienky na jeho vyplácanie. V prípade, ak v rozpore so zákonom poskytne doplatok aj výrobcovi elektriny, na ktorého sa nárok na podporu vzťahuje, ukladá mu zákon povinnosť uplatniť si nárok na vrátenie tohto doplatku (§ 5b ods. 7 zák. č. 309/2009 Z.z.). 36. Žalovaný nie je osobou, ktorej by prináležalo právo skúmať, či žalobca spĺňa alebo prestal spĺňať podmienky na poskytovanie podpory. Touto osobou je „Úrad“. Pokiaľ tento úrad spôsobom ustanoveným v § 3b ods. 7 zákona č. 309/2009 Z.z. oznámi žalovanému, že žalobca nespĺňa podmienky pre poskytovanie podpory, nemožno zastavenie vyplácania podpory považovať za protiprávne konanie zo strany žalovaného. Od posúdenia otázky, či žalobcovi skutočne zaniklo právo na poskytovanie podpory alebo nie závisí aj posúdenie nielen otázky, či žalovanému zanikla povinnosť žalobcovi túto podporu vyplácať, ale aj otázky, či sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 16 zák. č. 309/2008 Z.z. 37. Či je žalobca oprávneným poberateľom podpory resp. či túto podporu poberá a poberal oprávnene (t.j. otázku spáchania správneho deliktu) nie je všeobecný súd v sporovom konaní oprávnený riešiť ako otázku prejudiciálnu, nakoľko tento postup priamo vylučuje ust. § 194 C.s.p.. Ak by súd v civilnom sporovom konaní napriek tomu sám uzavrel, že žalobca nestratil oprávnenie poberať podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 309/2009 Z.z. (obdobne ako keby sám uzavrel, že strana sporu spáchala trestný čin), porušil by tým jeden zo základných zásad demokratického a právneho štátu, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba to čo im je dovolené a môžu konať štátne orgány iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalobca v priebehu konania nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol odstránený zo zoznamu subjektov, ktoré stratili nárok na podporu (§ 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 309/2009 Z.z.) a nepredložil ani dôkaz o tom, že by túto skutočnosť skonštatovala Slovenská obchodná inšpekcia pri prejednaní správneho deliktu podľa § 16 zák. č. 309/2009 Z.z. 38. Odvolací súd má za to, že súd nebol oprávnený posudzovať otázku existencie nároku žalobcu ako výrobcu elektriny na podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 309/2009 Z.z., nakoľko všeobecný súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený posudzovať správnosť postupu „Úradu“ pri zaradení žalobcu na zoznam subjektov, ktoré stratili nárok na podporu a nemôže ani posudzovať, či zo strany žalobcu došlo alebo nedošlo ku spáchaniu správneho deliktu. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že zo strany príslušného správneho orgánu došlo k protiprávnemu zásahu do jeho práv, nemohol sa domáhať odstránenia takéhoto stavu podaním správnej žaloby v konaní vedenom podľa Správneho súdneho poriadku. 39. Odvolací súd rešpektujúc obmedzenie vyplývajúce z ust. § 329 ods. 2 C.s.p. nemôže vyvodzovať závery zo skutočností uvádzaných vo vyjadrení žalovaného k odvolaniu, ktoré nastali v čase po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení po preskúmavaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania a predložených listinných dôkazov, odvolací súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú naplnené a uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodom i v zmysle § 380 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 C.s.p. ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. 41. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. V danom prípade mal v konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).