Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/155/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220203365 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220203365.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. Y., Q. D. XX.XX.XXXX, D. N. - J.: J., M. D., Q. D. XX.XX.XXXX, U.: Š. XX, U., zastúpená advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom: Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 50 187 309, a otca: T. Y., Q. D. XX.XX.XXXX, U.: J. J. XXXX/X, U., zastúpený PARA, advokáti, s.r.o., so sídlom: Gagarinova 10A, Bratislava, IČO: 47 258 969, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. júla 2020, č. k. 59P/45/2020-90, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. júla 2020, č. k. 59P/45/2020-90, v napadnutej časti potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 24.07.2020, č. k. 59P/45/2020-90 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 130,- € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc doručením uznesenia súdu prvej inštancie. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že matka sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 26.06.2020, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú Y., Q. D. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 270,- € mesačne. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov matka dôvodila tým, že v súčasnosti je maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, s otcom sa nestretáva, otec na úhradu potrieb maloletej matke žiadnym spôsobom neprispieva, pri odovzdávaní maloletej otcom matke mala maloletá zničené oblečenie, topánky, školské pomôcky, ktoré jej matka kúpila, konanie vo veci samej stále prebieha, z doterajšieho správania otca možno predpokladať, že na výživu maloletej nebude dobrovoľne prispievať. V návrhu matka uviedla, že v súčasnosti je výkon rodičovských práv a povinností k maloletej dočasne upravený na podklade návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.08.2017, sp. zn. 27P/169/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2017, sp.zn. 11CoP/520/2017, ktorým súd uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti matky a nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod do 18.30 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a nedeľu od 9.00 hod do 18.00 hod. Dňa 02.10.2018 bol Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 28P/182/2017 vyhlásený rozsudok, ktorým súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletou a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 270,- € mesačne a povinnosť zaplatiť zročné výživné vo výške 3.867,- €. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie bol na podklade odvolania otca uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.05.2020, sp. zn. 20CoP/84/2019, zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že výživné na maloletú nie ju ku dnešnému dňu upravené žiadnym súdnym rozhodnutím. Vo veci je tiež vedené exekučné konanie na základe exekučného titulu t.j. rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.10.2018, sp.zn. 28P/182/2017, na vymoženie zročného výživného a bežného výživného, avšak exekučný titul bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.05.2020, sp. zn. 20CoP/84/2019, zrušený. Matka poukázala na skutočnosť, že otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej dobrovoľne neplní, je teda sama nútená znášať všetky náklady spojené so starostlivosťou o maloletú. Neplnenie si vyživovacej povinností voči maloletej otec dôvodí tým, že nemá žiaden príjem. Matka má však vedomosť, že otec býva v byte na X. X v Bratislave a má výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, ktoré výdavky je schopný znášať. Navyše otec požaduje zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, čo je však nezlučiteľné so situáciou, ak by bol v hmotnej núdzi. Matka vyčíslila mesačné náklady spojené so starostlivosťou o maloletú nasledovne bývanie 88,- €, splátka hypotéky (pomerná časť) 252,- €, strava 130,- €, oblečenie, obuv 40,- €, hygiena 20,- €, poplatky v škole (družina, obedy, fond ZRPŠ, triedny fond, talentída, Rajo desiate) 50,- €, pomôcky na výtvarnú, telesnú výchovu, prezuvky 7,- €, hračky, knihy 30,- €, krúžky (výtvarná v ZUŠ, keramika, vedecky krúžok) 33,- €, voľnočasové aktivity 60,- €, detské tábory 25,- €, lieky 10,- € mobilný telefón 5,- €, t. j. spolu vo výške 750,- €. K svojim rodinným a majetkovým pomerom uviedla, že je v súčasnosti vydatá, žije v spoločnej domácnosti s maloletou; manželom a jeho dvomi deťmi, ktoré má manžel zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Matkin aktuálny mesačný príjem je 1.700,- € netto, avšak v októbri 2020 sa jej má narodiť ďalšie dieťa, s ktorým plánuje ostať na materskej aj rodičovskej dovolenke. 3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1, § 2 ods. 1, § 366, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods.1, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 62 ods.1,2,3,4,5,6, § 75 ods.1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v okamžitom určení výživného na maloletú Y.. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo rodičov maloletej bolo právoplatne rozvedené, maloletá je dočasne neodkladným opatrením zverená do osobnej starostlivosti matke; vyživovacia povinnosť otca v dôsledku zrušenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.10.2018, č. k. 28P/182/2017-483 uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.05.2020, č. k. 20CoP/84/2019-805, nateraz nie je súdne určená, otec si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, pričom možno predpokladať, že túto si ani do budúcna dobrovoľne plniť nebude, čo preukazuje aj skutočnosť, že v čase keď bola vyživovacia povinnosť otca súdne určená vyživovaciu povinnosť si neplnil, v dôsledku čoho je voči nemu vedené exekučné konanie v prospech maloletej, všetky náklady spojené so starostlivosťou o maloletú znáša matka sama resp. za pomoci súčasného manžela, ktorý však nie je biologickým otcom maloletej, teda nemá voči maloletej vyživovaciu povinnosť. Takýto stav je pre súd neakceptovateľný, nakoľko matka okrem hradenia všetkých výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletú poskytuje maloletej vecné plnenia, za súčasného výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. S poukazom na to, že maloletá je plne odkázaná na výživu svojich rodičov a otec si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, súd prvej inštancie považoval za potrebné zohľadňujúc záujem maloletej, ktorý je v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých prvoradým a predchádza aj potrebe osvedčiť bezodkladnú úpravu pomerov, určiť sumu výživného, ktorou bude otec prispievať na výživu maloletej tak, aby boli zabezpečené jej potreby v nevyhnutnej miere. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z účelu neodkladného opatrenia a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 130,- € mesačne, keďže takto určené výživné zodpovedá veku maloletej a zabezpečí pokrytie jej nevyhnutných a základných potrieb zahŕňajúcich predovšetkým stravu, ošatenie, nevyhnutné školské výdavky a lekársku starostlivosť. Súd prvej inštancie vychádzajúc z matkou predloženého vyčíslenia výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletú ustálil, že na zabezpečenie stravy maloletej mesačne postačuje 130,- €, ošatenia 20,- €, hygieny 10,- €, školských výdavkov 35,- € a lekárskej starostlivosti 5,- €, to všetko v nevyhnutnej miere, a otcovi určil výživné ako 2/3 z tejto sumy, t. j. 2/3 z 200,- € (po zaokrúhlení na celú sumu nadol), zohľadňujúc skutočnosť, že maloletá je nateraz zverená do osobnej starostlivosti matky. 4. Súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v časti ktorej navrhovala určiť vyživovaciu povinnosť otca prevyšujúcu sumu 130,- € mesačne zamietol, nakoľko tak ako bolo uvedené v odseku 13 uznesenia súdu prvej inštancie súd neodkladným opatrením nariadeným v zmysle § 366 CMP určuje vyživovaciu povinnosť povinného rodiča len v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že súdom určené výživné vo výške 130,- € mesačne je na pokrytie nevyhnutných a základných potrieb maloletej postačujúce. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie, v rámci ktorého uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné preukázať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, pričom pre rozhodnutie súdu o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia postačujú častokrát listinné dôkazy predložené navrhovateľom. Otec si však dovolí vysloviť názor, že v prípade, kedy je účastníkovi konania zo strany súdu uložená určitá povinnosť, je v súlade s požiadavkou spravodlivého procesu mať za preukázané tvrdenia uvádzané navrhovateľom v rozsahu, ktorý umožňuje prijať záver o dôvodnosti uloženia povinnosti. Aj napriek tomu, že vo väčšine prípadov dochádza k nariadeniu neodkladného opatrenia bez toho, aby pred rozhodnutím súdu bol účastník konania, ktorého má súd v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaviazať k určitej povinnosti, vyzvaný na podanie vyjadrenia, resp. predloženie dôkazov, ktoré umožnia súdu rozhodnúť v súlade so zisteným stavom. Otec má za to, že podľa Ústavného súdu Českej republiky fundamentálnym zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované aj ústavné pravidlá ochrany toho, voči komu predbežné (neodkladné) opatrenie smeruje. Z pohľadu práva na spravodlivý proces je kľúčové, či bola dodržaná zásada rovnosti zbraní, pretože vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti návrhu na vydanie predbežného (neodkladného) opatrenia majú mať účastníci konania možnosť v porovnateľnom rozsahu uplatniť pred súdom svoje tvrdenia a námietky. Ústavný súd Českej republiky preto vyslovil, že je povinnosťou súdu vyžiadať si pred nariadením predbežného (neodkladného) opatrenia vyjadrenie odporcu, voči ktorému predbežné (neodkladné) opatrenie smeruje, pretože iba tak bude zachovaná zásada rovnosti zbraní a právo vyjadriť sa k prejednávanej veci ako jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces (nález, sp.zn. II. ÚS 1847/16). Pokiaľ sa týka akýchkoľvek možných námietok k výkladu vyššie citovaného nálezu, otec si je vedomý skutočnosti, že voči uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie je možné podať v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom môže účastník konania / povinná osoba zhrnúť svoje tvrdenia a predložiť dôkazy. Je však potrebné poznamenať, že uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie je vykonateľné už doručením uznesenia, t.j. účastníka konania zaväzuje povinnosť uložená vo výroku uznesenia už jeho doručením, bez ohľadu na to podanie odvolania. Podanie odvolania nemá v prípade uznesenia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiaden vplyv a uznesenie je vykonateľné predtým, ako o odvolaní rozhodne odvolací súd. Odvolací súd o podanom odvolaní rozhoduje niekedy niekoľko mesiacov, pričom do doby rozhodnutia odvolacieho súdu trvá stav nastolený nariadeným neodkladným opatrením. Je preto z pohľadu otca dôvodné, tak ako uviedol Ústavný súd Českej republiky, aby pred vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia účastník konania, ktorým sa má uznesením uložiť povinnosť, mal možnosť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, ešte pred rozhodnutím súdu, vyjadriť a prezentovať tak súdu svoje tvrdenia a dôkazy, ktorú sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vzhľadom na uvedené je otec názoru, že postupom Okresného súdu Bratislava II ako súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a k porušeniu zásady rovnosti zbraní, pretože pred tým, ako súd posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, si nevyžiadal stanovisko otca k tomuto návrhu, a teda rozhodol na základe jednostranne koncipovaných tvrdení matky, pričom na podklade takéhoto zisteného stavu uložil otcovi povinnosť. Z dôvodu absencie vyjadrenia otca k návrhu matky a s tým spojeného nedostatočne zisteného skutočného stavu veci došlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu rozhodnutiu. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala na skutočnosti aktuálne v roku 2018, kedy súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej na podklade dokazovania určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú vo výške 270,-€ mesačne. Od roku 2018 sa však finančná a majetková situácia otca pozmenila a nemožno pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať z pomerov otca v roku 2018. Od roku 2018 sa majetkové pomery otca rapídne zhoršili, k pomerom otca neprispela ani situácia spôsobená ochorením COVID-19 a tým spôsobená ekonomická kríza. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie takisto nevzal do úvahy ani skutočnosť, že matka je t.č. v manželstve s osobou na veľmi lukratívnej pracovnej pozícii, od čoho sa odvíja aj veľmi lukratívna mzda v sume niekoľko tisíc eur mesačne. Manžel matky je privátnym bankárom v Tatra Banka, a.s., čo predpokladá, vzhľadom na obmedzenú a exkluzívnu klientelu, vysoký mesačný príjem. Životný nadštandard, ktorý matke ponúka jej súčasný manžel, následne matka ponúka aj maloletej Y., keďže je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a s matkou trávi väčšinu času. Maloletá je tak naučená na určitý vyšší štandard, ktorý zabezpečuje matka maloletej aj prostredníctvom jej nového manžela. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že výdavky na maloletú matka vyčíslila v hodnote 750,- € mesačne, čo možno prirovnať k čistej mzde niektorých plnoletých osôb, ktoré následne z tejto mzdy musia zabezpečiť potreby svojej rodiny. Výdavky prezentované matkou na maloletú sú podľa názoru otca vysoké a vysoký životný štandard vytváraný matkou nemôže byť na škodu otcovi, ktorý vzhľadom na objektívne skutočnosti nemá taký príjem, ktorý by umožňoval platiť na maloletú výživné v matkou požadovanej, resp. súdom stanovenej výške. Otec má za to, že zo strany súdu je povinné skúmať okrem majetkových pomerov povinného rodiča aj majetkové pomery druhého rodiča, pretože v konkrétnej situácii môže jeden rodič svojim životným štandardom životnú úroveň dieťaťa zvyšovať a iný znižovať. Na rozdiel od matky býva otec v byte, ktorý nie je v jeho vlastníctve, a ktorý má k dispozícii dve izby. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu má otec odpustenú úhradu nájmu v plnej výške. Matka aj so súčasným manželom býva v päťizbovom nadštandardnom byte, za ktorý platí neprimerane vysokú hypotéku (podľa výpočtu vo výške 1.260,-€ mesačne), avšak na úhradu ktorej sa matka zaviazala dobrovoľne. Matka je vlastníckou osobného motorového vozidla, otec vlastníkom osobného motorového vozidla nie je, čo niekoľkokrát matke uviedol pri preberaní a odovzdávam maloletej (nemožnosť premiestňovať sa autom bola častým dôvodom pre zdržanie sa otca pri prevzatí / odovzdaní maloletej). Matka má podľa jej vlastných vyjadrení príjem okolo 1.700,-€ mesačne, otec má príjem vo výške dosahujúcej 1/3 matkou deklarovaného príjmu. Pokiaľ sa týka príjmu, je pochopiteľné, že otec má príjem nižší ako matka, pretože otec, na rozdiel od matky nie je vysokoškolsky vzdelaný a jeho možnosti na trhu práce sú obmedzené, resp. ponuka práce pre neabsolventov vysokej školy je menšia, resp. menej lukratívna, ako v prípade absolventov vysokej školy ovládajúcich aspoň jeden cudzí jazyk. Otec preto nie je povinný dosahovať príjem, ktorým bude vedieť prispievať na potreby maloletej v štandarde vytvorenom matkou a jej súčasným manželom. Pokiaľ sa týka tvrdenia matky o vôli otca zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, a teda povinnosti otca hradiť na maloletú výživné v konkrétnej výške, otec nesporuje, že má záujem, aby bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Pokiaľ však má vedomosť, zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nie je podmienené vysokými príjmami rodiča. Ak by sa súd riadil názorom matky, vyhovel by návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov iba pri majetných rodičoch, ktorí majú vysoké príjmy a sú majetní. Iní rodičia by návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti podať nemohli. V čase, kedy bola maloletá v starostlivosti otca (počas obdobia od marca do mája 2020), dokázal hradiť na maloletú všetky nevyhnutné výdavky, t.j. dokázal si plniť vyživovaciu povinnosť na maloletú v rámci svojich možností a pomerov, t.j. v rozsahu, ako mu dovoľovali jeho aktuálne pomery. Počas zabezpečovania starostlivosti zo strany otca bola maloletá v hygienicky nezávadnom prostredí, bola maloletej poskytovaná strava a dokázal otec hradiť nevyhnutné výdavky na maloletú. V predmetnom čase si otec plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej, otec sa o maloletú osobne staral a zabezpečoval všetky jej potreby. Aktuálna situácia je však taká, že otec nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, pretože matka zamedzuje akýkoľvek kontakt otca s maloletou a maloletú v súčinnosti s jej manželom takpovediac uniesla zo sídla kolízneho opatrovníka, kedy mala maloletá prejaviť svoj názor k úprave pomerov. Otec tak maloletú nevidel od mája 2020, a teda nemal možnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletú a poskytovať jej výživu vo forme osobnej starostlivosti. K relevancii a opodstatnenosti matkou predloženej správy od psychologičky sa otec vyjadril v inom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. Ako otec uviedol, bohužiaľ, vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu nemá príjmy, resp. majetkové pomery porovnateľné s pomermi matky, resp. jej súčasného manžela, avšak dokáže maloletej zabezpečiť výživu v nevyhnutnej miere, síce mimo nadštandardu vytvoreného matkou, ale v rozsahu dostatočnom pre maloletú. Výživné stanovené súdom, vo výške 130,-€ mesačne, označené ako výživné v nevyhnutnej miere, je vzhľadom na majetkové pomery otca a ďalšiu súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť vo výške 150,-€ mesačne na maloletého syna, vysoké. Ak má byť otcovi uložená povinnosť hradiť výživné v nevyhnutnom rozsahu, potom mu musí byť uložená povinnosť hradiť výživné vo výške nižšej, ako mu je uložená povinnosť hradiť výživné na jeho ďalšie maloleté dieťa, o ktorej bolo rozhodnuté po vykonaní riadneho dokazovania v konaní vo veci samej. Podľa názoru otca, vzhľadom na majetkové pomery a potrebu zachovania rovnakého štandardu pre obe maloleté deti, ak má súd záujem návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, môže súd rozhodnúť o prípadnej vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere vo výške 75,-€, čo predstavuje 1 sumy výživného na druhé maloleté dieťa otca. Otec podotýka, že návrh podľa predchádzajúcej vety je v súlade s ustanovením § 366 Civilného mimosporového poriadku, t.j. rozhodnutím o výživnom v nevyhnutnej miere a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené otec navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil napadnuté rozhodnutie nasledovne: „Súd mení uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.07.2020, sp.zn. 59P/45/2020 tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Eventuálne súd mení uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.07.2020, sp.zn. 59P/45/2020 tak, že otec je povinný platiť na maloletú Y. výživné vo výške 75,-€ mesačne vopred k rukám matky, vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia. 6. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že otec vo svojom odvolaní nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom na výživu maloletej prispieval a neuviedol ani žiadne relevantné tvrdenie, na základe ktorého by bolo možné skonštatovať, že otec je v zlej sociálnej situácii, a rovnako otec neoznačil ani jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení. Keďže v súčasnosti nie je výživné na maloletú určené žiadnym súdnym rozhodnutím a otec na jej výživu dobrovoľne neprispieva, s poukazom na uvedené má matka za to, že tu existuje potreba bezodkladnej úprav pomerov. Námietka otca, že matka nepreukázala, že by otec na výživu dcéry neprispieval, čo podľa jeho názoru znamená porušenie požiadavky spravodlivého procesu je irelevantná. Neplatenie výživného, resp. nekonanie v tejto veci nie je možné preukázať; pokiaľ otec na výživu dcéry dobrovoľne prispieva, je jeho povinnosťou predložiť o tom súdu doklady, čo však otec neurobil ani v rámci svojho odvolania. Otec to však v ďalšom texte svojho odvolania sám de facto pripúšťa, že na výživu dcéry neprispieva. Preto je rovnako irelevantná aj jeho námietka o tom, že mu mala byť okresným súdom poskytnutá možnosť sa k návrhu vyjadriť a predložiť svoje tvrdenia a dôkazy k veci. Otec na výživu maloletej neprispieval od rozpadu ich spoločnej domácnosti v r. 2014. Za celé obdobie odvtedy do súčasnosti otec na výživu maloletej poslal cca 200,- €, keď matke niekoľko mesiacov posielal minimálne výživné. Aj počas striedavej starostlivosti v rokoch 2014-2017 matka všetky výdavky dcéry hradila sama (poplatky v škole, krúžok, nákup nevyhnutných vecí ako oblečenie a pod.). Matka má za to, že svoje majetkové a príjmové pomery otec popisuje nepravdivo a v každom konaní, ktoré sa týka výživného na dcéru uvádza rôznorodé, vzájomne si odporujúce informácie. V konaní o zmene úpravy rodičovských práv a povinností vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp.zn. 28P/182/2017 súd prvej inštancie na základe dokladov a vyjadrení otca zistil, že otec pracuje v spoločnosti FLY Com, s.r.o., pričom jeho príjem je rovnaký ako matkin, teda v tom čase cca 1.500,-€ (bod 19. a bod 27. odôvodnenia rozsudku), pričom na výsluchu dňa 08.06.2020 v trestnom konaní otec uviedol, že nebol v r. 2018 (v čase vydania rozsudku) zamestnaný. Toto zistenie otec vo svojom odvolaní proti rozsudku nerozporoval. V danom konaní tiež otec uviedol, že v byte na X. I. Č.. X platí majiteľovi za poskytnutie bytu do užívania tak, že uhrádza prevádzkové náklady (bod 19. odvodnenia rozsudku). V trestnom konaní uviedol, že na X. I.l. otec žil len chvíľu po rozvode ich manželstva (ktorý bol v r. 2014) a teraz tam má iba korešpondenčnú adresu. V trestnom konaní o zanedbanie povinnej výživy k maloletej Y. otec uviedol, že je nezamestnaný, je v úpadku, nemá žiadny majetok a nemá žiadny príjem. Vo svojom odvolaní otec tvrdí, že má príjem na úrovni cca 1/3 z príjmu matky, teda okolo 550,-€, pričom za byt na X. neplatí nič. Neuviedol však žiadne ďalšie informácie, z akého zdroja má daný príjem, či je zamestnaný, ako dlho, akú prácu vykonáva a pod. Matka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že otec má 3 deti, popri maloletej Y. má maloletého syna T. a dcéru Q., ktorá je už dospelá. Minimálne vo veci výživného na maloletú Y. a maloletého T. je proti otcovi vedené trestné konanie pre zanedbanie povinnej výživy a pravdepodobne bolo proti otcovi vedené trestné konanie aj pre neplatenie výživného na Q.. V trestnom konaní ohľadom výživného na maloletú Y. otec uviedol, že na syna T. platí mesačné výživné 150,-€, čo matka maloletého T. poprela. Otec v odvolaní neuviedol žiadnu skutočnosť, pre ktorú by sa nemohol zamestnať a dosahovať aspoň priemerný mesačný príjem. Otec nemá žiadne zdravotné obmedzenia a má dostatočné vzdelanie na to, aby sa dokázal v Bratislave zamestnať. Otec nie je ani evidovaný na úrade práce, čiže je nezamestnaný dobrovoľne a zamestnanie si aktívne nehľadá, schopnosti a možnosti otca dosahovať určitý príjem sa v porovnaní s minulým obdobím nezhoršili. Počas manželstva dokázal mať také príjmy, že bol schopný hradiť 1.000,-€ prenájom luxusného bytu s veľkou terasou a výhľadom na hrad na Klenovej ul. v Bratislave, mali 2 autá na leasing, Landrover Discovery U. (leasing 524,48 €) a Citroen Xsara Picasso U. (leasing 347,26 €), prenájom garáže na J. ulici za 210,-€ mesačne, čo je spolu bez započítania bežných výdavkov na stravu, oblečenie, výdavky na dcéru, dovolenky atď. spolu 2.181,74 €. Je zrejmé, že otcove tvrdenia o jeho príjmových a majetkových pomeroch sú účelové a nepravdivé. Navyše, vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je povinný plniť si každý rodič (aspoň v minimálnom rozsahu), teda aj taký, ktorý nemôže dosahovať žiadny príjem z objektívnych dôvodov. Matka v rámci svojho vyjadrenia ďalej uviedla, že síce žije s manželom v 5 - izbovom byte, avšak v ich domácnosti žije 5 osôb resp. čoskoro ich bude šesť (ona, jej manžel, maloletá Y., 2 deti jej manžela a matke sa o niekoľko týždňov narodí ďalšie dieťa). Ich domácnosť nemá na tento počet osôb ani nadštandardný príjem ani nemáme nadštandardný byt. V septembri 2020 (teda už o niekoľko dní) nastupuje na materskú dovolenku, takže jej mesačný príjem poklesne o cca 1 jej aktuálneho príjmu. Jej manžel ju samozrejme finančne podporuje, ale on nemá voči dcére Y. primárne vyživovaciu povinnosť, túto má jej biologický otec. Za daných okolností, kedy je otec plne spôsobilý dosahovať dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletej Y. nie je dôvod, aby za otca suplovala jeho vyživovaciu povinnosť iná osoba. Tvrdenia, ktoré uvádza otec o údajnom príjme jej manžela v tomto konaní, nie sú pravdivé. S poukazom na uvedené matka navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.07.2020 sp.zn. 59P/45/2020 ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 9. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 10. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 12. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 13. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.10.2018 č.k. 28P/182/2017 - 483 súd prvej inštancie rozhodol tak, že zveril maloletú Simonu do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletú vo výške 270,- € mesačne, počnúc dňom 21.07.2017 vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 21.07.2017 o 30.09.2018 vo výške 3.867,- € uložil súd prvej inštancie otcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie súčasne upravil styk otca s maloletou konkrétnym spôsobom. Následne na odvolanie otca Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.05.2020 č.k. 20 CoP/84/2019 - 805 predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že neodkladným opatrením súdu prvej inštancie zo dňa 21.08.2017 č.k. 27P/169/2017 - 135 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2017 č.k. 11CoP/520/2017 - 314 otcovi uložil súd povinnosť odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti matky, a súčasne ex offo začal konanie o úprave styku otca s maloletou, pričom nariadil konkrétnu úpravu styku otca s maloletou. 15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 16. Otec v rámci podaného odvolania namietol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vyžiadať si pred nariadením predbežného (neodkladného) opatrenia vyjadrenie odporcu, voči ktorému predbežné (neodkladné) opatrenie smeruje, pretože iba tak bude zachovaná zásada rovnosti zbraní a právo vyjadriť sa k prejednávanej veci, ako jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces (nález sp.zn. II. ÚS 1847/16). Otec má za to, že na základe uvedeného došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, a preto uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie v rámci podaného odvolania namieta. Odvolací súd súčasne uvádza, že otcom preferovaný nález ústavného súdu je nálezom Ústavného súdu Českej republiky, a teda na území Slovenskej republiky nemôže byť považovaný za konštantnú judikatúru. Odvolací súd má ohľadom doručovania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iný názor ako odporca, pričom v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 331 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. K námietkam otca ohľadom údajného procesného pochybenia súdu prvej inštancie teda odvolací súd uvádza, že súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v pomerne krátkej zákonnej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP. Vychádza pritom primárne z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby zisťoval skutkový (skutočný) stav veci, na základe riadneho dokazovania. Relevantné skutočnosti musí mať súd za osvedčené, respektíve za hodnoverne osvedčené; teda nie za objektívne zistené dokazovaním v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP. Vo väčšine prípadov je naplnenie legitímne sledovaného účelu možné iba vďaka tomu, že o podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá protistrana vedomosť a nie je teda priamo motivovaná zmariť účinky neodkladného opatrenia ešte pred vykonateľnosťou uznesenia o jeho nariadení. Z tohto dôvodu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplatňujú osobitné pravidlá pre doručovanie, ktoré predstavujú zásadný odklon od všeobecnej úpravy doručovania súdnych rozhodnutí a žaloby, respektíve návrhu na začatie konania. Pritom je potrebné dôsledne rozlišovať medzi doručovaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a doručovaním samotného uznesenia, ktorým súd o návrhu rozhodol. Po doručení úplného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a začatia plynutia lehoty na rozhodnutie podľa § 328 ods. 2 CSP súd tento návrh nedoručuje protistrane na vyjadrenie, ako je to v prípade žaloby (§ 167 CSP). Doručenie návrhu protistrane pred rozhodnutím súdu bez ďalšieho vytvárania nelegitímny priestor na zmarenie účelu neodkladného opatrenia,. To platí bez ohľadu na skutočnosť, či súd považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, alebo nie. Samotný návrh doručí súd protistrane najskôr až spolu s uznesením, ktorým o tomto návrhu rozhodol, a to iba v prípade nariadenia neodkladného opatrenia. V prípade, ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne alebo zamietne, toto uznesenie doručí iba navrhovateľovi. Inak povedané, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne t.j. v zmysle ustanovenia § 331 ods. 1 CSP, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručoval súd prvej inštancie až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené (č.l. 92). Na základe uvedeného potom odvolací súd k tejto odvolacej námietke odporcu neprihliadol. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku otca t.j., že súd prvej inštancie určil neodkladným opatrením vyživovaciu povinnosť na maloletú Y. neprimerane k zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, nakoľko tento dosahuje iba jednu tretinu príjmu matky, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že výživné určené na maloletú Y., ktorá má 10 rokov, a súčasne s poukazom na mesačné výdavky maloletej Y., ktoré matka riadne vyčíslila v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 750,- € bolo podľa názoru odvolacieho súdu určené v nevyhnutnej miere t. j. v sume 130,- € mesačne. Takto určené výživné zabezpečí pre maloletú Y. iba nevyhnutnú mieru úhrady jej reálnych nákladov. Z rozsudku súdu prvej inštancie pod sp.zn. 28P/182/2017 vyplýva, že otec pracuje pre obchodnú spoločnosť FLY Com, s.r.o., na základe príkaznej zmluvy, pričom jeho náplň práce je sprostredkovateľská činnosť, s pružným pracovným časom. Z predmetného rozsudku však odvolací súd nevedel zistiť priemerný čistý mesačný príjem otca. Z tohto rozsudku súdu prvej inštancie taktiež odvolací súd zistil, že otec býva v prenajatom byte, pričom výška nájmu predstavuje úhradu nákladov za jeho užívanie. Otec v rámci svojho odvolania tvrdil, že jeho mesačný príjem nepredstavuje ani jednu tretinu príjmu matky. O uvedenom tvrdení však otec odvolaciemu súdu nepredložil žiaden dôkaz. Inak povedané, otec v rámci svojho odvolania odvolaciemu súdu ani neuviedol výšku jeho priemernej mesačnej mzdy. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že otec má 48 rokov, ide o muža v produktívnom veku, bez indikovaných zdravotných ťažkostí, ktorý v rámci svojho odvolania neuviedol odvolaciemu súdu žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by si nemusel alebo nemohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Inak povedané, otec je zdravý muž, v produktívnom veku žijúci v bratislavskom kraji, v rámci ktorého má možnosti a určite aj schopnosti mať taký príjem, aby mohol uhrádzať výživné na maloletú Simonu v nevyhnutnej miere. Pokiaľ ide o ďalší argument otca uvedený v rámci podaného odvolania t.j., že matka vďaka jej terajšiemu manželovi má ďaleko vyššiu životnú úroveň, ktorú zabezpečuje aj maloletej Y., v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že manžel matky nie je povinnou osobou k výžive maloletej Y., a preto majetkové pomery manžela matky nemajú vplyv na určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej Y.. Tieto skutočnosti môžu byť zohľadnené výlučne v rámci posudzovania životnej úrovne matky, avšak iba v rámci konania vo veci samej, nie v rámci konania o neodkladnom opatrení. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý určil neodkladným opatrením otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú Y. v sume 130,- € mesačne, pričom takto určené výživné bude zatiaľ v nevyhnutnej miere pokrývať odôvodnené výdavky na zabezpečenie potrieb maloletej. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie uvedie výšku vyživovacej povinnosti k maloletej, vo vzťahu k povinnému rodičovi, a to až na základe vykonaného dokazovania. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).