Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/194/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204207 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220204207.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. G. B., O. Y. XX.XX.XXXX, V.: B. XX, V., Y. E.D. - U.: U.. K. B., O. Y. XX.XX.XXXX, V.: B. XX, V. R. D.: U.. Q. B., O. Y. XX.XX.XXXX, V.: F. Z. XXXX/X, F., zastúpený: advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, so sídlom: 29. augusta 5, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.08.2020, č. k. 27P/97/2020-58, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.08.2020, č. k. 27P/97/2020-58 mení tak, že: Maloletá B. G. B., O. Y. XX.XX.XXXX sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti otca, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/95/2020. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej B. G. B., O. Y. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, a to až do vykonateľnosti rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/95/2020. II. Po dobu trvania tohto neodkladného opatrenia sa dočasne pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.03.2015 č.k. 61P/21/2014-128, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.10.2016 č.k. 11CoP/284/2015-195, a to vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej, a vo výroku o styku otca s maloletou. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 26.08.2020, č. k. 27P/97/2020-58 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal, aby súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti, zaviazal matku k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, a zároveň pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.03.2015, č. k. 61P/21/2014-128 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.10.2016, č. k. 11CoP/284/2015-195, a to vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej a vo výroku o styku otca s maloletou. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že v súčasnosti je výkon rodičovských práv a povinností k maloletej upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.03.2015, č. k. 61P/21/2014- 12, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.10.2016, č. k. 11CoP/284/2015-195, ktorým bola maloletá spoločne so svojim bratom R. zverená do osobnej starostlivosti matky, bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom a upravený jeho styk. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec dôvodil zmenou pomerov na strane maloletej od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, keď maloletá v júli 2020 prejavila túžbu žiť s otcom, pričom otec rozhovormi s maloletou dospel k záveru, že táto túžba maloletej je racionálna a dlhodobá. Maloletá je od 30.06.2020 v domácnosti otca, kde mala v súlade so súdnou úpravou styku otca s maloletou zotrvať do 15.07.2020, tá však 12.07.2020 vyslovila túžbu zotrvať v domácnosti otca dlhšie, následne túžbu ostať žiť u otca. V nadväznosti na uvedené si maloletá dňa 14.07.2020 pobalila svoje veci z domácnosti matky a v uvedený deň matke telefonicky oznámila, že sa rozhodla ostať žiť u otca. Matka spočiatku neprejavila výhrady voči zotrvaniu maloletej v domácnosti otca, naopak s otcom sa dohodla, že na základe zoznamu spísaného maloletou pobalí veci maloletej, ktoré si žiada vziať do domácnosti otca. Následne sa však postoj matky zmenil, keď tá sa v súčasnosti nesnaží s otcom dohodnúť a vyriešiť vzniknutú situáciu, naproti tomu zaslala otcovi výzvu na dodržiavanie súdnej úpravy jeho styku s maloletou. Otec ako dôvod, pre ktorý by mala byť maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti označil dlhodobú ignoráciu psychického stavu maloletej zo strany matky. Uviedol, že maloletá už dlhšiu dobu trpí depresiami, pričom žiadala matku, aby jej vybavila odbornú pomoc psychológa, čo matka odmietla, dôvodiac, že maloletej nič nie je. Maloletá následne z vlastnej iniciatívy na jeseň 2019 začala navštevovať školskú psychologičku R. Nemčokovú, s ktorej prácou však nebola spokojná. Z uvedeného dôvodu otec inicioval zmenu psychológa maloletej, s čím matka nesúhlasila, a to z dôvodu, že školská psychologička maloletú už pozná. Takýto postup matky označil otec za svojvoľný a v priamom rozpore s potrebami maloletej. Ako ďalší dôvod, pre ktorý by mala byť maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca, otec uviedol, že matka dlhodobo ignoruje problém maloletej, týkajúci sa šikany a konfliktov v triede, ktorý problém eskaloval natoľko, že maloletá už viac, ako rok žiadala o prestup do inej triedy. Rovnako školská psychologička navrhla zohľadňujúc psychický stav maloletej jej prestup do inej triedy. Matka však mala za to, že tento prestup nie je účelný, vzhľadom na to, že maloletej plánuje o 5 mesiacov zmeniť školu, rovnako mala za to, že maloletá by mala zapracovať na svojich vzťahoch so spolužiakmi a nie „utekať" do inej triedy. Prestup maloletej na inú školu sa zrealizoval, od 02.09.2020 mala nastúpiť na spojenú školu Sv. Vincenta de Paul, napriek tomu, že s výberom tejto školy maloletá nesúhlasila. Otec poukázal na skutočnosť, že matka dlhodobo nerieši zdravotné problémy maloletej, týkajúce sa jej fyzického zdravia. Uviedol, že maloletú dlhodobo trápia bolesti kolien. Matka tento zdravotný problém maloletej neriešila, preto ho musela začať riešiť stará matka maloletej. Maloletej bola odporúčaná fyzioterapia, na ktorú ju matka odmieta vodiť. Rovnako podľa tvrdení otca matka zanedbáva aj problém maloletej s krátkozrakosťou, keď potom, čo maloletá stratila svoje dioptrické okuliare, matka jej odmietla zabezpečiť náhradné, a to napriek sťažnosti maloletej, že nevidí na tabuľu. Taktiež otec zistil, že maloletej chýbajú povinné očkovania, ktoré mala absolvovať už minulý rok. Ďalším dôvodom, pre ktorý by mala byť maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca sú podľa tvrdení otca jej dlhodobé konflikty s bratom R., ktoré sú zo strany matky ignorované. Otec mal za to, že tieto konflikty medzi súrodencami sú vážne, presahujú bežnú súrodeneckú rivalitu alebo bežné konflikty a matka dlhodobou ignoráciou týchto súrodeneckých konfliktov spôsobila, že v súčasnosti je spoločné fungovanie súrodencov mimoriadne problematické a stresujúce pre obe deti. Otec zdôraznil, že matka nepodporuje vzdelávacie potreby maloletej, keď v domácnosti matky nie je využitý potenciál maloletej, čo preukazuje okrem iného aj skutočnosť, že maloletá neúspešne absolvovala prijímacie konanie na osemročné Gymnázium Grösslingová a Gymnázium Matky Alexie. Ďalej uviedol, že matka bráni maloletej v záujmových činnostiach vrátane športových aktivít, čo nie je pre maloletú prospešné, nakoľko maloletá trpí nadváhou, keď pri výške 155 cm váži 67 kg. Otec si uvedomujúc zdravotné rizika spojené s nadváhou zabezpečil maloletej osobného trénera vo FitCamp na Drieňovej. Matka v tejto športovej aktivite maloletej nebránila, ale ani ju v nej nepodporovala. Otec zdôraznil, že matka bráni maloletej v nadväzovaní a udržiavaní kamarátskych vzťahov s rovesníkmi, keď maloletej vyberá kamarátky na základe svojich preferencií. Poukázal na pocity maloletej, ktorá sa v domácnosti matky cíti stiesnene, nepochopene, bez pocitu slobody, ako bábka v rukách matky. Naopak v domácnosti otca má možnosť súkromia, je vnímaná ako osoba, otec si ju vždy rád vypočuje, naslúcha jej požiadavkám, dáva jej pocit, že je súčasťou rozhodovacieho procesu a nielen jeho objektom. Otec mal za to, že v jeho domácnosti dokáže maloletej poskytnúť stabilné a kľudné prostredie, kde bude venovaná adekvátna pozornosť jej fyzickým a zdravotným problémom, ako aj poskytnutá pomoc pri získavaní vzdelania. Tiež prostredie u otca je podnetné, všetci členovia otcovej rodiny kladú dôraz na zdravý životný štýl, venujú sa športovým aktivitám. In fine konštatoval, že maloletá sa k matke vrátiť nechce, preto je nevyhnutné, aby súd neodkladným opatrením poskytol ochranu záujmom maloletej. 3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov a ustálil nasledovný skutkový a právny stav. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.10.2012, č. k. 15C/44/2010-486, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.03.2013, č. k. 4Co/54/2013-521, bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej a maloletá (spoločne s bratom R.) bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom striedania a osobitnou úpravou počas jarných, veľkonočných, letných a zimných prázdnin, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Zároveň bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletého Alexa sumou 80,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, zatiaľ čo vyživovacia povinnosť matky k maloletým deťom nebola súdom určená. V súčasnosti je výkon rodičovských práv a povinností k maloletej upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.03.2015, č. k. 61P/21/2014-128, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.10.2016, č. k. llCoP/284/2015-195, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.10.2012, č. k. 15C/44/2010-486, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.03.2013, č. k. 4Co/54/2013-521 v časti zverenia a výživného na maloleté deti, keď súd zveril maloletú (spoločne s bratom R.) do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne a na výživu maloletého R. sumou 160,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele 16.00 hod., každú stredu od 16.00 hod. do štvrtka 18.00 hod. a počas letných prázdnin každý nepárny rok od 15.07. od 19.00 hod. do 31.07. do 19.00 hod. a 15.08. od 19.00 hod. do 31.08. do 19.00 hod. a v párny rok od 01.07. od 19.00 hod. do 15.07. hod. do 19.00 hod. a od 01.08. do 19.00 hod, s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. 4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Súd prvej inštancie skonštatoval, že otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletej, dôvodiac, že matka nevykonáva osobnú starostlivosť o maloletú riadnym spôsobom, keď dlhodobo ignoruje psychický stav maloletej, problém týkajúci sa šikany maloletej a konfliktov v triede, dlhodobo nerieši zdravotné problémy maloletej, týkajúce sa jej fyzického zdravia, ignoruje súrodenecké konflikty medzi maloletou a jej bratom R., ignoruje a nepodporuje vzdelávacie potreby maloletej, bráni maloletej v záujmových činnostiach vrátane športových aktivít, bráni maloletej v nadväzovaní kamarátskych vzťahov s rovesníkmi. Potrebu zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dôvodil zmenou pomerov, keď maloletá prejavuje túžbu zostať žiť u otca, teda byť zverená do osobnej starostlivosti otca. Súd prvej inštancie tvrdenia otca o nevykonávaní starostlivosti matky o maloletú riadnym spôsobom nemal za osvedčené. Otec nepodložil svoje tvrdenia o tom, že matka nerieši zdravotné problémy maloletej týkajúce sa jej fyzického zdravia listinnými dôkaznými prostriedkami, keďže nepredložil súdu lekárske správy, z obsahu ktorých by vyplývalo, že v čase odkedy je maloletá v osobnej starostlivosti matky došlo k zhoršeniu fyzického zdravia maloletej (napr. lekárske správy o zhoršení zraku maloletej, o problémoch s kolenami). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom otca, že matka ignoruje problémy maloletej, týkajúce sa jej psychického zdravia, keď na žiadosť maloletej odmieta zmeniť jej psychologičku, ktorá s ňou už roky pracuje. Súd prvej inštancie mal za to, že iný postoj v porovnaní s postojom otca a maloletej k riešeniu psychických problémov maloletej nemožno hodnotiť ako konanie matky, ktoré odporuje záujmu maloletej. Rovnako je zrejmé, že matka sa snažila riešiť problém maloletej so šikanou a konfliktami v triede, keď maloletej zabezpečila od 02.09.2020 prestup na inú školu, čo možno v porovnaní s prestupom do inej triedy považovať za efektívnejšie riešenie, keď maloletá bude úplne odlúčená od osôb, ktoré ju šikanovali. Súd prvej inštancie podotkol, že je nutné brať na zreteľ, že maloletá je v súčasnosti v pubertálnom veku, kedy je prirodzené, že sa môže cítiť nepochopená, neslobodná, smutná, ako bábka v rukách matky, a to aj z dôvodu, že matka sa jej snaží nastaviť určité hranice, preto nevyhovuje každej požiadavke maloletej, v dôsledku čoho sa maloletá utieka k otcovi, ktorý je zrejme benevolentnejší vo vzťahu k požiadavkám maloletej. Uvedené preukazuje napríklad skutočnosť, že matka vybrala maloletej spojenú školu Sv. Vincenta de Paul, je všeobecne známou skutočnosťou, že táto škola poskytuje deťom kvalitné vzdelávanie. Maloletá túto školu zo súdu neznámych dôvodov odmieta a otec okamžite vyhovuje požiadavkám maloletej a snaží sa nájsť inú školu pre maloletú. Súdu prvej inštancie sa javilo nepravdepodobné, že matka, ktorá v čase poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bola posúdená znalcom ako osoba, ktorá je schopná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, by v nadchádzajúcom období zmenila postoj k výchove maloletej spôsobom prezentovaným otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie z obsahu mailovej komunikácie medzi matkou o otcom zo dňa 25.07.2020 zistil, že matka považuje konanie otca za manipulatívne, keď maloletú jednoducho bez jej súhlasu uniesol. Vzhľadom na uvedené nie je možné jednoznačne určiť, či je v záujme maloletej osobná starostlivosť matky alebo otca, preto súd prvej inštancie zastáva názor, že do času vykonania riadneho dokazovania vo veci samej, nie je dôvodné zverovať maloletú do starostlivosti otca, nakoľko bez vykonania náležitého dokazovania nemožno ustáliť, či má byť maloletá ponechaná v osobnej starostlivosti matky, zverená do osobnej starostlivosti otca resp. striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z predošlých konaní týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej jednoznačne vyplynulo, že otázka zverenia maloletej do starostlivosti jedného z rodičov je otázkou vyžadujúcou si vykonanie riadneho dokazovania, pričom už v čase týchto konaní bolo preukázané, že zlý psychický stav maloletej je spôsobenými napätými vzťahmi medzi rodičmi, nie tým v koho starostlivosti sa maloletá nachádza. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že realizácia výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v zmysle súčasnej právnej úpravy je postačujúca do času riadneho zistenia záujmu maloletej, ktorý je prvoradým vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloletých vrátane konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj zistenia, či zo strany otca nedochádza k manipulácii maloletej, zistenia názoru maloletej. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nemal za preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy maloletej, nakoľko zotrvaním maloletej v starostlivosti matky nie je ohrozený jej psychický a fyzický vývin. 5. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal otec odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Otec poukazuje v odvolaní na to, že vydania neodkladného opatrenia sa domáhal z dôvodu, že maloletá ho požiadala o pomoc v situácii, v ktorej si už nevedela poradiť, pričom maloletá zároveň požiadala otca, aby mohla u neho zostať žiť. Otec potom, ako mu maloletá ozrejmila situáciu, v akej sa nachádza, dospel k záveru, že je nevyhnutné poskytnúť maloletej okamžitú podporu a pomoc. Dôvody opísané v návrhu, ktoré viedli maloletú k rozhodnutiu žiť s otcom, spôsobili maloletej pocit dlhodobej frustrácie, ktorá vyústila do jej rozhodnutia nevrátiť sa k matke. Otec pre úplnosť uvádza, že po vydaní uznesenia bola maloletá hospitalizovaná na Klinike detskej psychiatrie, NÚDCH, Limbová 1, Bratislava, v období od 07.09.2020 do 11.09.2020. Dňa 11.09.2020 bola maloletá Hana v parciálne kompenzovanom stave prepustená do ambulantnej starostlivosti. Otec predložil k odvolaniu predbežnú prepúšťaciu správu NÚDCH, Limbová 1, Bratislava, zo dňa 11.09.2020, v ktorej je uvedené, že maloletá bola po dohode rodičov prepustená do starostlivosti otca. Obaja rodičia prisľúbili ďalej spolupracovať v najlepšom záujme maloletej. Otec uvádza, že maloletá na základe vlastného rozhodnutia od 30.06.2020 žije s otcom v jeho domácnosti v Stupave a jednoznačne a opakovane vyjadrila názor, že chce zostať v starostlivosti otca. Matka toto rozhodnutie maloletej nerešpektuje, avšak pri prepustení maloletej z hospitalizácie matka potom, ako jej bola situácia vysvetlená, súhlasila s tým, aby bola maloletá prepustená do starostlivosti otca. Otec má za to, že rozhodnutie maloletej žiť s otcom je potrebné považovať za prejavenie názoru, ktorému súd musí venovať primeranú pozornosť, nakoľko maloletá je vo veku takmer 14 rokov, kedy dokáže primerane posúdiť situáciu a formovať svoje predstavy a želania. Dôvody, ktoré maloletú viedli k rozhodnutiu žiť s otcom, opísal otec v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a tieto dôvody sú natoľko vážne, že je potrebné sa nimi zaoberať. Súd prvej inštancie zamietavé uznesenie odôvodnil len vo všeobecnosti, pričom situáciu zľahčil dôvodiac, že maloletá je v pubertálnom veku, že otec je benevolentnejší a matka je schopná vykonávať starostlivosť o maloletú. Otec však v návrhu podrobne uviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie maloletej žiť s otcom, je potrebné vyhodnotiť ako také rozhodnutie, ktoré je v záujme maloletej. Otec namieta, že z odôvodnenia uznesenia vôbec nevyplýva, ako súd vyhodnotil záujem maloletej. Maloletá je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelá na to, aby prejavila svoj názor, a preto je potrebné, aby súd jej požiadavky nebagatelizoval, ale prihliadal na ne, ako na zásadné kritérium pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletej B.. Tým, že súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť názoru maloletej, nevypočul ju a vôbec nezisťoval jej záujem, postupoval pri vydaní uznesenia v rozpore s ust. § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Čl. 12 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a ust. § 38 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia dospel k nesprávnemu záveru, že otec je benevolentnejší vo vzťahu k požiadavkám maloletej. Otec svoj prístup k maloletej nepovažuje za benevolentný, ale za zodpovedný. Súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožnil s názorom otca, že matka ignoruje problémy maloletej týkajúce sa jej psychického zdravia, keď na žiadosť maloletej odmieta zmeniť jej psychologičku, ktorá s ňou už roky pracuje. Súd prvej inštancie má za to, že iný postoj v porovnaní s postojom otca a maloletej k riešeniu psychických problémov maloletej nemožno hodnotiť ako konanie matky, ktoré odporuje záujmu maloletej. Súd prvej inštancie však podľa otca prehliadol fakt, že keď maloletá žiadala matku, aby jej vybavila odbornú pomoc u psychológa, matka toto odmietla s odôvodnením, že maloletej nič nie je. Maloletá preto na jeseň 2019 začala z vlastnej iniciatívy a bez podpory matky navštevovať školskú psychologičku na ZŠ Drieňová, R. Nemčokovú, pretože bola jediná dostupná pomoc, ku ktorej sa maloletá vedela dostať. Riešenie problémov maloletej nie je o postoji, ale o tom, že matka s ich riešením maloletej vôbec nepomáha a jej trápenia ignoruje. Takýto nevšímavý postoj matky k riešeniu psychických problémov maloletej bezpochyby odporuje jej záujmom. Dlhodobá frustrácia maloletej viedla až k jej hospitalizácii na Klinike detskej psychiatrie, NÚDCH, Limbová 1, Bratislava, v období od 07.09.2020 do 11.09.2020. Skutočnosť, že maloletej bola po prepustení z hospitalizácie nariadená ambulantná starostlivosť u pedopsychiatra, svedčí o tom, že psychické problémy maloletej sú reálne a je potrebné im venovať náležitú pozornosť a nezľahčovať ich. Z e-mailu matky zo dňa 08.09.2020 vyplýva, že matka je toho názoru, že maloletá B. aktuálne možno prežíva menšiu depresiu, ale to iba kvôli tomu, že je odtrhnutá z reálneho života, od ľudí, ktorých ľúbi a potrebuje. Problém maloletej je však dlhodobého charakteru a skutočnosť, že maloletá bola hospitalizovaná súvisí s tým, že otec ju vzal na psychiatrické vyšetrenie na Kliniku detskej psychiatrie, NÚDCH, Limbová 1, Bratislava, na základe ktorého sa zistila potreba hospitalizácie. Maloletej bola zistená diagnóza F43.2, pričom podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb táto diagnóza nezahŕňa úzkostný strach z odlúčenia u detí (F93.0). Z uvedeného vyplýva, že subjektívne tvrdenia matky ohľadom príčiny psychických problémov maloletej, nie sú založené na reálnych základoch. Otec mal počas leta snahu vziať maloletú k súkromnej psychologičke, avšak táto snaha nebola úspešná z dôvodu, že otec nedisponoval súhlasom matky. Súd prvej inštancie prehliadol preukázaný fakt, že maloletá na sociálnej sieti Instagram v období september 2019 až február 2020 zverejnila texty evokujúce myšlienky na samovraždu. Matka tieto záležitosti neriešila. Otec má všetky predpoklady na to, aby maloletej poskytol plnohodnotnú starostlivosť a zázemie, ktoré sama požaduje. Preto zverenie maloletej do starostlivosti otca nie je v rozpore so záujmami maloletej a je v súlade s jej prejavenou vôľou. Maloletá chce žiť s otcom, teda s rodičom, ktorý má rovnaké práva a povinnosti ako druhý rodič. Ide o opakovane prejavený názor maloletej a je kontraproduktívne, aby maloletá bola proti svojej vôli nútená žiť s matkou. Otec nie je vo vzťahu k požiadavkám maloletej benevolentnejší, ale je všímavejší, ochotnejší ju počúvať a záležitosti, ktoré sa jej týkajú s ňou konzultovať. Otec aj s ohľadom na nepriaznivý psychický stav maloletej nepovažuje za v záujme maloletej nútiť ju k návratu k matke, keď maloletá B. návrat k matke striktne odmieta. Otec považuje za prvoradé pomôcť maloletej B. prekonať jej psychické problémy a vyriešiť problém týkajúci sa šikany v škole. Maloletá jednoznačne prejavila svoj názor, že chce zostať v starostlivosti otca, pričom tento názor potvrdila aj pri jej prepustení z hospitalizácie dňa 11.09.2020, kedy matka súhlasila s tým, aby maloletá B. bola prepustená do starostlivosti otca. Otec podotýka, že pri prepúšťaní maloletej z hospitalizácie bola riešená otázka, do starostlivosti ktorého rodiča bude maloletá prepustená. Táto otázka bola konzultovaná rodičmi aj v prítomnosti odborného personálu Kliniky detskej psychiatrie. Matka apelovala, že maloletá musí byť prepustená do jej starostlivosti, nakoľko to vyplýva z aktuálne platného rozsudku. Matke bolo odborným personálom kliniky vysvetlené, ako situáciu vníma maloletá, a matka nakoniec ustúpila a súhlasila, aby maloletá bola prepustená do starostlivosti otca. Maloletá je tak vo faktickej starostlivosti otca, avšak otec je napriek tomu povinný platiť na maloletú B. výživné k rukám matky, v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.03.2015, č.k. 61P/21/2014-128. Matka otcovi na výživu maloletej B. neprispieva. Táto skutočnosť tiež odôvodňuje naliehavosť dočasnej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Otec žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodol o dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/95/2020 a uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/95/2020. 6. Otec v odvolaní ďalej navrhol, že v prípade, ak bude mať odvolací súd z obsahu odvolania a k nemu priložených dôkazov dostatočne preukázanú potrebu neodkladnej úpravy pomerov aj vo vzťahu k nezhode rodičov ohľadom výberu školy pre maloletú, aby odvolací súd zároveň nariadil neodkladné opatrenie, ktorým udelí otcovi maloletej súhlas na podanie žiadosti o zápis na plnenie povinnej školskej dochádzky maloletej B. G. B. na Základnej škole kpt. J. Nálepku v Stupave. Podaním zo dňa 23.11.2020 otec informoval odvolací súd o tom, že s matkou dňa 13.11.2020 uzavreli dohodu, ohľadom zmeny školy maloletej, a preto návrh uvedený v rámci odvolania ohľadom nahradenia súhlasu matky na podanie žiadosti o zápis na plnenie povinnej školskej dochádzky maloletej na ZŠ kpt. J. Nálepku v Stupave berie späť. Odvolací súd sa preto týmto návrhom nezaoberal a navyše podotýka, že v rámci odvolacieho konania ani nie je možné podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd má príslušnosť rozhodovať v prvej inštancii o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len v prípade, ak vec sama sa nachádza z dôvodu odvolania na odvolacom súde, čo nie je daný prípad. 7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že za všetkými problémami sú oni rodičia a ich nezhody. Nikto z nich maloletú neignoruje a ani nezanedbáva, iba tak, ako je to už v živote, majú každý odlišné názory na výchovu. Maloletá je v pubertálnom veku a jednoducho situáciu zneužila čoho dôkazom je Správa o spolupráci školského psychológa, kde sa píše, že maloletá využíva výhody rôzneho prístupu rodičov vo svoj prospech. Otec je k maloletej benevolentnejší, čo sa mu už vypomstilo tým, že riaditeľ školy ZŠ Pavla Marcelyho Mgr. Gabriel Kaina, podal na otca trestné oznámenie za zanedbávanie povinnej školskej dochádzky. Matka poukázala i na to, že v auguste podala na súd prvej inštancie návrh na súdny výkon rozhodnutia, ktorý niekoľkokrát dopĺňala, nakoľko otec jej neumožňuje žiaden styk s maloletou už od júna 2020. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť ( § 388 Civilného sporového poriadku). 9. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 10. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 11. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 14. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 16. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu návrhu a listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 17. Odvolací súd na základe zisteného skutočného stavu veci dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že návrh otca je dôvodný a je nevyhnutné dočasne v záujme maloletej jej zotrvanie v osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie najmä skutočnosť o hospitalizácii maloletej na psychiatrickej klinike a potvrdenie psychických problémov maloletej a jej prejaveného názoru zotrvať toho času u otca. V čase rozhodnutia súd prvej inštancie nedisponoval týmito údajmi, keď k hospitalizácii došlo až po vydaní uznesenia. Odvolací súd však musí tieto nové skutočnosti brať do úvahy, nakoľko sú významné, z hľadiska posúdenia návrhu otca a záujmu maloletej. Je nepochybné, že maloletá sa u otca fakticky nachádza od júna 2020. Maloletou opakovane avizované problémy psychického charakteru, vyústili do hospitalizácie maloletej v Národnom ústave detských chorôb na psychiatrickom oddelení od 07.09.2020 do 11.09.2020. Odvolací súd sa oboznámil s podrobnou prepúšťacou správou, ktorú si vyžiadal od Národného ústavu detských chorôb. V správe, v časti psychologické vyšetrenie, je okrem iného uvedené, že maloletá vyjadruje túžbu bývať u otca a jeho aktuálnej rodiny. V epikríze správy, teda v celkovom úsudku o chorobe maloletej sa uvádza, že: „Bol realizovaný záverečný pohovor s oboma rodičmi za účasti sociálnej pedagogičky a psychologičky. Vzťah rodičov je výrazne problematický, majú tendenciu navzájom sa obviňovať, nevedia sa na ničom dohodnúť, odporúčané je poradenstvo a pomoc mediátora. Aktuálne maloletá vyjadruje túžbu ísť k otcovi. Pacientku po dohode rodičov prepúšťame do starostlivosti otca.“ Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že u maloletej bol prijatý diagnostický záver o adaptačnej poruche- reakcii na dlhodobý stres, rozvod rodičov a iné problémy súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti, a iné negatívne udalosti v detstve (šikana v anam.) a vzhľadom k tomu, že z prepúšťacej správy vyplýva, že maloletá opakovane vyjadrila túžbu byť v starostlivosti otca, dospel k záveru, že je nevyhnutné okamžite dočasne maloletú zveriť do starostlivosti otca a pozastaviť účinnosť predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti matky. Bez nariadenia neodkladného opatrenia tu je dôvodná hrozba ujmy na psychike maloletej. Odvolací súd vychádza aj zo záveru odborníkov, ktorý maloletú vyšetrili na psychiatrickej klinike a dospeli k záveru o dôvodnosti prepustenia maloletej do starostlivosti otca. Matkou tvrdené skutočnosti, že maloletá uprednostňuje otca z dôvodu jeho benevolentnej výchovy neboli preukázané, a takéto zistenie nevyplýva ani z prepúšťacej správy a v nej popísaného zdravotného stavu maloletej. Odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutné v záujme maloletej rešpektovať toho času vzhľadom na jej zdravotný stav jej chcenie byť v starostlivosti otca. 18. Nakoľko odvolací súd rozhodol o dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca a matka si neplní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči maloletej, hoci táto je už od júna 2020 fakticky v starostlivosti otca, stala sa dôvodnou aj otázka určenia matke povinnosti platiť výživné týmto neodkladným opatrením. V zmysle ust. § 366 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Suma 100,- eur, ktorú požaduje otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vzhľadom na vek maloletej a jej oprávnené náklady sumou, ktorá zodpovedá miere nevyhnutnej, preto odvolací súd návrhu otca, aj pokiaľ ide o určenie výživného matke vyhovel. Odvolací súd podotýka, že suma 100,- eur mesačne zodpovedá sume zákonného životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a teda je dôvodné konštatovať, že ide o sumu nevyhnutnú na uspokojenie aspoň základných životných potrieb maloletej. 19. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že daná neodkladná úprava neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Rodičom zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby v záujme maloletej spolupracovali a pracovali na zlepšení komunikácie v rodine prostredníctvom mediátora a ÚPSVaR, tak ako to je odporučené aj v prepúšťacej správe. 20. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 17.03.20185, č.k. 61P/21/2014-128, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.10.2016, č.k. 11coP/284/2015-195, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, otcovi uložil vyživovaciu povinnosť a upravil styk s maloletou. Nakoľko dané rozsudky sú toho času právoplatné a vykonateľné, bolo potrebné vo výroku tohto uznesenia pozastaviť ich účinnosť v časti zverenia, úpravy výživného a styku otca s maloletou, aby neexistovali popri sebe dve protichodné úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej a bolo zrejmé, že vykonateľná je úprava daná týmto neodkladným opatrením. 21. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 Civilného sporového poriadku), keď vzhliadol ako dôvodné dočasne zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otcovi. 22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).