Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/158/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220205086 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220205086.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo námestie 6, Bratislava, IČO: 00 397 865, zast.: JUDr. Miroslav Dobák, advokát, Kutuzovova 17, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. októbra 2020 č.k. 29C 78/2020 - 194 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e. II. V časti nároku na náhradu trov konania uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladné opatrenie, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému strpieť vykonávanie dojednaného druhu práce "prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB" N.. G.. K. Š., D.., G. a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by obmedzoval alebo rušil jeho výkon práce nad rozsah stanovený pracovnou zmluvou, príslušnými pracovnoprávnymi predpismi a osobitnými predpismi v danej oblasti, a to až do doby právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods.1, 2 písm. d), § 326 ods. 1,2, § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 3. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom tým, že určenie oprávneného výkonu funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB N.. G.. K. Š., D.., G. ako osobou, ktorá bola žalobcom aj žalovaným vybratá na základe regulárneho výberového konania a je v tejto funkcii zamestnancom žalobcu, má pre neho zásadný význam z hľadiska napĺňania jeho základného poslania prostredníctvom kompetentného, ním určeného a na výkon tejto funkcie oprávneného a kvalifikovaného zamestnanca. Uviedol, že má naliehavý právny záujem na plnení svojich zákonných povinností, vykonávaní svojho poslania, vplyvu a svojich kompetencií prostredníctvom ním určeného zamestnanca. Súčasný právny stav na Neurochirurgickej klinike LF UK, SZU a UNB mu riadne plnenie úloh a vykonávanie svojich kompetencií neumožňuje, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným. Konštatoval, že je aktívne vecne legitimovaný na základe hmotnoprávneho vzťahu so žalovaným, vyplývajúceho zo Zmluvy o praktickej výučbe na špecializovanom výučbovom pracovisku uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.03.2014. Uviedol, že jeho naliehavý právny záujem na určení uvedeného práva je zrejmý najmä z dôvodu existencie uvedenej zmluvy, z ktorej vyplýva, že pracovnoprávne úkony jednej strany majú dopad aj na pracovnoprávne vzťahy druhej zmluvnej strany. Neplatným odvolaním a zmenou druhu práce a pracovného zaradenia súčasného prednostu kliniky zo strany žalovaného sa dostal do situácie, že buď príjme podľa jeho názoru protiprávny stav, alebo budú funkciu prednostu kliniky vykonávať v kolízii dve osoby, čo považuje za neprípustné. Jednostranné odvolávanie prednostov spoločných kliník UK a UNB bez relevantných závažných dôvodov riaditeľmi univerzitných nemocníc, ktorých menuje a odvoláva minister zdravotníctva je v rozpore so samosprávnym charakterom UK a s jej nezávislosťou na moci a politike, vyplývajúcich z platného Štatútu UK. V zmysle čl. 8 Štatútu LF UK patrí Klinika medzi základné pracoviská lekárskej fakulty žalobcu a v zmysle čl. 1 ods. 9 Pracovného poriadku UK je prednosta kliniky vedúcim zamestnancom lekárskej fakulty žalobcu. Žalobca trvá na plnení platnej pracovnej zmluvy so súčasným prednostom kliniky, podľa ktorej má tento riadne vykonávať funkciu prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB. Jeho nerušené vykonávanie tejto funkcie však v súčasnosti nie je možné, nakoľko neodôvodneným rozhodnutím žalovaného má vykonávať kompetencie prednostu zástupca súčasného prednostu Kliniky, ktorý so žalobcom nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu, ktorá by mu umožňovala vykonávať funkciu prednostu Kliniky lekárskej fakulty žalobcu. Podľa názoru žalobcu súčasný právny stav na Neurochirurgickej klinike LF UK, SZU a UNB spôsobuje situáciu, keď dochádza k závažnej kolízii a konfliktu kompetencií v otázke riadenia tejto Kliniky a rozhodovania o poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, vrátane riadenia činností súvisiacich so závažnými operáciami, garanciou úrovne neurochirurgickej starostlivosti - plánovanej aj neodkladnej a súčasne rozhodovaní v procesoch vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti. Ku kolízii a konfliktu uvedených kompetencií dochádza podľa žalobcu v dôsledku neplatného odvolania súčasného prednostu Kliniky z funkcie prednostu žalovaným, ktoré bolo v rozpore s príslušnými platnými predpismi. Konštatoval, že zriaďovacia listina žalovaného neumožňuje odvolanie prednostov kliník UNB z funkcie bez uvedenia dôvodu, a žalobca považuje súčasného prednostu Kliniky aj naďalej za prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB, a to na základe pracovnej zmluvy so žalobcom, ktorá je stále platná a je viazaná na výkon funkcie prednostu Kliniky v žalobcovom záujme a na jeho prospech. Z hľadiska významu sú žalobca a žalovaný jedinými a rovnocennými partnermi pri menovaní a odvolávaní prednostov uvedenej Kliniky. Uviedol, že sa snažil o usporiadanie veci mimosúdnym spôsobom a žalovanému navrhoval spoločné stretnutie a dohodu o tejto a ďalších sporných otázkach, v ktorých žalovaný taktiež postupoval a postupuje v rozpore so zmluvne dohodnutými pravidlami, a to ešte 27.01.2020, žalovaný však doposiaľ nijako nereagoval. Žalovaný pri odvolaní súčasného prednostu z funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB okrem toho, že nerešpektoval vlastnú Zriaďovaciu listinu v platnom znení a v rozpore s ňou súčasného prednostu Kliniky odvolal z funkcie prednostu kliniky bez uvedenia dôvodu, taktiež nikdy vopred neoslovil žalobcu za účelom upozornenia, že plánuje odvolať, alebo odvoláva súčasného prednostu Kliniky, prípadne že má výhrady voči žalobcovmu (a svojmu) zamestnancovi a svoje počínanie a dôvody žalobcovi ako svojmu zmluvnému partnerovi zo Zmluvy o praktickej výučbe nikdy ani dodatočne nevysvetlil. Neurobil tak aj napriek tomu, že Zmluva o praktickej výučbe zmluvné strany výslovne zaväzuje, aby prednostné sporné otázky pri napĺňaní obsahu zmluvy prednostne riešili vzájomným rokovaním a dohodou. Poukázal na platnú legislatívu a právny stav, v zmysle ktorého súčasný prednosta Kliniky musel mať a mal ako prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB pracovný pomer ako so žalovaným, tak aj s UK, s jej Lekárskou fakultou. Povinnosť vykonávať pracovnú náplň prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB, vrátane povinnosti riadenia chodu kliniky a zamestnancov kliniky, ako aj zodpovednosti za poskytovanie správnej zdravotnej starostlivosti na klinike mu vyplývala z oboch pracovných zmlúv, výchovno - vzdelávacia a vedecko - výskumná činnosť prednostovi kliniky vyplýva z pracovnej zmluvy s LF UK. Konštatoval, že nevidí dôvod na zmenu pracovnej zmluvy súčasného prednostu Kliniky, ktorý je voči žalobcovi naďalej povinný plne vykonávať funkciu prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB, keďže ho k tomu naďalej viaže pracovná zmluva s LF UK, ako zamestnávateľom a žalobcovou fakultou. Súčasný prednosta je podľa jeho názoru nositeľom právnych povinností voči UK a nadväzne aj súvisiacich právnych povinností voči Klinike a pacientom. Svoje pracovné a právne povinnosti však nemôže voči žalobcovi účinne plniť v prípade, ak žalovaný považuje za kompetentnú osobu na výkon funkčných povinností prednostu žalobcovho zástupcu, ktorý neabsolvoval príslušné výberové konanie a nejde o vedecko-výskumného pracovníka, ktorý by mohol pre potreby žalobcu porovnateľne nahradiť súčasného prednostu Kliniky a nie je žalobcovým zamestnancom zazmluvneným na výkon tejto funkcie a na rozdiel od súčasného prednostu nemá ani vedecko-pedagogický titul, pričom vedecko- pedagogický titul "docent" alebo "profesor" je podmienkou na obsadenie funkcie prednostu kliniky v zmysle platnej Zmluvy o výberovom konaní na obsadzovanie funkčných miest prednostov špecializovaných výučbových pracovísk uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným. Podľa názoru žalobcu má v zmysle platných predpisov funkciu prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB vykonávať naďalej súčasný prednosta Kliniky ako osoba, ktorá splnila podmienky výberového konania, nebola platne z funkcie odvolaná a naopak na základe domnienky UNB má funkciu prednostu a súvisiace právomoci s významným dopadom na úroveň a výsledky zdravotnej starostlivosti, výuku, vedu a výskum vykonávať zástupca súčasného prednostu Kliniky. Konštatoval, že konflikt kompetencií navodzuje právny stav, keď dôležité odborné rozhodnutia s dopadmi na úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti a na zdravie pacientov majú v súčasnej situácii vykonávať v kolízii dve rôzne osoby, podľa žalobcu je to súčasný prednosta Kliniky a podľa žalovaného jeho zástupca. Uviedol, že je nutné, aby bolo jednoznačne stanovené, kto má v konečnom dôsledku právomoc rozhodovať, a preto je potrebné, aby súd dočasne - do doby rozhodnutia vo veci samej autoritatívne zaviazal žalovaného, aby v záujme odstránenia zmätočného a nebezpečného stavu a v záujme zachovania úrovne zdravotnej starostlivosti strpel výkon funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB súčasným prednostom, ktorý je medzinárodne akceptovaným odborníkom, je členom špičkového vedeckého tímu žalobcu, bol do funkcie prednostu ustanovený na základe výberového konania, zo strany žalobcu je stále považovaný za prednostu kliniky, a u ktorého žalovaný odvolal svoj súhlas s výkonom funkcie bez uvedenia dôvodu. Poukázal na skutočnosť, že zo strany žalovaného nešlo o odvolanie súhlasu z dôvodu prebiehajúceho disciplinárneho, trestného alebo obdobného konania, ale podľa názoru žalobcu v skutočnosti išlo o reakciu žalovaného na opakované uplatňovanie oprávnených nárokov Kliniky, ktorú neplatne odvolaný prednosta viedol, na jej nevyhnutné materiálno-technické a personálne zabezpečenie a dôsledné vyžadovanie podmienok umožňujúcich liečebné postupy "lege artisu; to všetko so zreteľom na záujmy a potreby pacientov - vrátane chlapca s nádorom mozgu, ktorého prípad bol široko medializovaný. Konštatoval, že súčasný stav je pre neho neprijateľný, nakoľko z dôvodu protiprávneho konania žalovaného nemôže riadne a účinne napĺňať svoje poslanie a dosahovať stanovené ciele vo vysoko konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Jeho stagnácia v oblasti vedecko-výskumnej činnosti a pokles úrovne výuky na dlhší čas sú pre žalobcu neprijateľné a spôsobujú mu straty na materiálnych a aj nemateriálnych hodnotách a ohrozujú jeho umiestnenia v medzinárodnom rankingu univerzít. Uviedol, že súčasný prednosta Kliniky uzatvoril so žalovaným dňa 30.09.2003 pracovnú zmluvu s tým, že týmto dňom vznikol aj pracovný pomer a začal pracovať u žalovaného v pozícii označenej ako "lekár". Dňa 21.04.2017 došlo k uzatvoreniu dohody o zmene pracovnej zmluvy súčasného prednostu Kliniky so žalovaným s tým, že od 01.05.2017 bude súčasný prednosta Kliniky vykonávať funkciu prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB. Dňa 12.04.2017 uzavrel s LF UK pracovnú zmluvu, ktorou vznikol pracovný pomer, s dátumom nástupu do práce 01.05.2017. Pracovná zmluva s LF UK bližšie špecifikuje, že N.. G.. K. Š., D.., G. má od dňa nástupu do práce vykonávať funkciu prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB. K jeho vymenovaniu do funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB s účinnosťou od 01.05.2017 najdlhšie do 30.04.2022 došlo menovaním zo strany žalobcu, jeho Lekárskej fakulty a zároveň zo strany žalovaného zo dňa 12.04.2017 na základe výsledkov výberového konania uskutočneného dňa 11.04.2017 a súhlasného stanoviska dekana LF žalobcu a rady riaditeľov žalovaného. Dňa 15.10.2019 bol žalobcovi žalovaným zaslaný stručný a bližšie neodôvodnený dokument, v ktorom dekanovi LF žalobcu riaditeľka žalovaného oznámila, že odvoláva svoj súhlas s výkonom funkcie prednostu súčasnému prednostovi, a že mu týmto funkcia prednostu Kliniky zaniká, a to bez uvedenia akéhokoľvek konkrétneho dôvodu. V danom dokumente sa žalovaný odvoláva výlučne na Zmluvu o praktickej výučbe na špecializovanom výučbovom pracovisku uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v Bratislave zo dňa 21.03.2014, ktorá odvolanie prednostu bez uvedenia dôvodu umožňovala. Konštatoval, že predmetný dokument neobsahoval žiadne odôvodnenie, ani vysvetlenie, prečo žalovaný nezačal so žalobcom v danej veci rokovanie podľa bodu 8.2. Zmluvy o praktickej výučbe. Uviedol, že s účinnosťou od 1.2.2019 boli podmienky odvolania prednostov kliník žalovaného upravené zmenou Zriaďovacej listiny žalovaného účinnou od 1.2.2019, ktorá podmienky, za ktorých môžu byť prednostovia kliník UNB odvolaní priamo stanovuje. a to tak, že odvolanie bez uvedenia dôvodu neumožňuje. Súčasnému prednostovi Kliniky bol dňa 15.10.2019 doručený dokument s názvom "Odvolanie súhlasu s výkonom funkcie prednostu", podpísaný riaditeľkou UNB (žalovaného), ktorým mu bolo oznámené že, s poukázaním na ČI. V. ods. 5.1 Zmluvy o praktickej výučbe na špecializovanom výučbovom pracovisku uzavretej medzi UNB a LF UK v Bratislave zo dňa 21.3.2014 riaditeľka UNB odvolala ku dňu súhlas UNB s výkonom funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK a UNB, ktorú súčasný prednosta Kliniky vykonával od 01.05.2017. Týmto rozhodnutím mala súčasnému prednostovi Kliniky dňom 15.10.2019 zaniknúť funkcia prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB s účinnosťou od 01.05.2017. Zároveň bolo súčasnému prednostovi Kliniky v dokumente "Odvolanie súhlasu s výkonom funkcie prednostu" oznámené, že bol žalovaným preradený na inú pracovnú pozíciu. V dokumente "Odvolanie súhlasu s výkonom funkcie prednostu" zo dňa 15.10.2019 nebol uvedený žiadny dôvod odvolania súhlasu, t.j. zbavenia súčasného prednostu Kliniky jeho funkcie. Od 16.10.2019 Neurochirurgickú kliniku LF UK, SZU a UNB vedie a kompetencie prednostu vykonáva zástupca prednostu (t.j. jeho dovtedajší zástupca) - G.. G. U., D.., G., na základe Zriaďovacej listiny UNB. Žalovaný so zástupcom súčasného prednostu Kliniky oficiálne jedná ako s jediným vedúcim lekárskym pracovníkom kliniky, napriek tomu že tento nie je žalobcovým zamestnancom zazmluvneným na výkon funkcie prednostu Kliniky, čím žalobca stratil riadiaci vplyv na činnosti, ktoré zabezpečuje, za ktoré zodpovedá. Konštatoval, že tým, že súčasný prednosta Kliniky je na základe pracovnej zmluvy s LF UK povinný naďalej vykonávať funkciu prednostu kliniky LF UK, SZU a UNB, ale zároveň musí kompetencie prednostu na základe jednostranného "odvolania" z funkcie prednostu žalovaným vykonávať iný lekár, ktorý bol do 15.10.2019 jeho zástupcom, sa vytvorili podmienky na nebezpečný konflikt kompetencií vedenia Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB. Žalobca trvá na tom, aby súčasný prednosta Kliniky vykonával funkciu prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB, ktorá mu vyplýva z platnej zmluvy s LF UK, ale zároveň dôsledku protiprávneho postupu žalovaného má tieto kompetencie vykonávať iný lekár. Uviedol, že takto vzniknutá situácia je jednoznačne predpokladom pre kolíziu a konflikt kompetencií, ktoré majú byť vykonávané dvoma rôznymi osobami, ktoré sú akceptované, či neakceptované buď žalobcom, alebo žalovaným. Uviedol, že nepopiera všeobecné právo žalovaného odvolávať prednostov kliník z funkcie, avšak popiera právo odvolávať špičkových odborníkov - prednostov kliník z dôvodov, ktoré celkom zjavne odporujú zákonu, dobrým mravom a odporujú verejnému záujmu. Je presvedčený o nezákonnosti postupu žalovaného pri odvolaní spoločného zamestnanca z funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB. Postup žalovaného a spôsob aplikácie zmluvného ustanovenia zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným (možnosť odvolávať prednostov kliník počas funkčného obdobia bez uvedenia dôvodu za účelom zastretia nemorálnych, či politických dôvodov), je podľa jeho názoru vzhľadom na daný skutkový stav odporujúci právnej úprave a ide o neplatný právny úkon a to najmä so zreteľom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca je toho názoru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami nariadením neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. Disponuje tiež poznatkom, že jeho zamestnancovi, súčasnému prednostovi Kliniky bude ihneď po skončení práceneschopnosti a nástupe na spoločné pracovisko žalobcu a žalovaného - zo strany žalovaného predložená "Dohoda o zmene pracovnej zmluvy". Ak súčasný žalobcov prednosta Kliniky túto dohodu o zmene pracovného zaradenia (z prednostu Kliniky na lekára) pod nátlakom žalovaného neuzavrie, dá sa predpokladať, že sa stane nezazmluvneným zamestnancom žalovaného, ktorý s ním pracovný pomer okamžite ukončí. Z uvedených dôvodov hrozí, že žalobcovo zákonné a zmluvné právo na vykonávanie svojich kompetencií, práv a povinností prostredníctvom takého svojho zamestnanca, ktorý bol ním (súčasne aj žalovaným) vybratý vo výberovom konaní, sa v krátkom čase prípadne stane nevymožiteľné. Podľa jeho názoru bude mať tento stav negatívne účinky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti neurochirurgickým pacientom v dôsledku nebezpečného konfliktu kompetencií, a preto je potrebné, aby súd bezodkladne upravil pomery strán konania a zamedzil už preventívne rizikám vzniku škody na zdraví pacientov a dobrom mene žalobcu a jeho fakulty, nakoľko zníženou úrovňou poskytovania zdravotnej starostlivosti univerzitného typu a súvisiacich rozhodovacích procesov utrpí subjektívne právo žalobcu na jeho dobré meno, ktorým je označená aj predmetná Neurochirurgická Klinika. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca sa zúčastňuje vedecko-výskumnej a hospodárskej súťaže nielen medzi slovenskými vysokými školami, ale aj medzinárodnej súťaže v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, pričom ide vysoko konkurenčné prostredie, zamerané na kvalitu a v tomto konkurenčnom prostredí má časový faktor enormný význam a plynutím zmareného času sa jeho konkurencieschopnosť a príjmy znižujú, preto je podľa jeho názoru potrebné aby súd bezodkladne upravil pomery medzi žalobcom a žalovaným a zamedzil ďalšiemu navyšovaniu žalobcovej ujmy. Podľa názoru žalobcu nedošlo k platnému odvolaniu jeho zamestnanca N.. G.. K. Š.K., D.., G. z funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB zo strany žalovaného a má za to, že právo na zotrvanie na uvedenej pracovnej pozícii a vykonávanie pracovných činností a kompetencií na prospech žalobcu je dôvodné, doposiaľ trvá a tomuto právu je potrebné poskytnúť ochranu. Podľa názoru žalobcu nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože žalovaný na odvolanie svojho súhlasu s výkonom funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB nemal žiadne závažné dôvody na jeho preradenie na inú pracovnú pozíciu, takéto dôvody ani sám vo svojom oznámení o odvolaní súhlasu s výkonom funkcie prednostu neuvádza a ide o osobu, ktorú si na uvedenú funkciu sám žalovaný riadne vybral vo výberovom konaní. Konštatoval, že odvolanie súčasného prednostu kliniky z funkcie odporuje pracovnoprávnym predpisom z mnohých dôvodov, avšak jeho pracovnoprávny vzťah vo funkcii prednostu Kliniky so žalovaným nesporne pretrváva a žalobca na jeho uplatňovaní trvá. 4. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov, z ktorých zistil, že na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy uzavretej dňa 21.04.2017 medzi žalovaným ako zamestnávateľom a N.. G.. K. Š., D.. ako zamestnancom došlo k zmene pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.09.2003 s účinnosťou od 01.05.2017. Zmena sa týkala dojednaného druhu práce, prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB v úväzku 0,400 pracovného miesta a miesta výkonu práce- Bratislava. Ako ďalšie dojednané podmienky je uvedené, že platnosť pracovnej zmluvy zmenenej touto dohodou je viazaná platnosťou menovacieho dekrétu LF UK a UNB zo dňa 12.04.2017, č.j. 1251-1/17-B II/1 účinného od 01.05.2017 najdlhšie do 30.04.2022. Dňa 12.04.2017 žalobca- Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta, ako zamestnávateľ, uzavrel s N.. G.. K. Š. D.., G., ako zamestnancom, pracovnú zmluvu s nástupom do práce 01.05.2017. Ako druh práce bol dohodnutý vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii docenta v študijnom odbore chirurgia, pričom zároveň bude vykonávať funkciu prednostu kliniky, najdlhšie do 30.04.2022. Miestom výkonu práce bola dohodnutá Neurologická klinika LF UK a UNB v Bratislave. Na základe výsledkov výberového konania a súhlasného stanoviska dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a rady riaditeľov Univerzitnej nemocnice Bratislava, v súlade so Zmluvou o praktickej výučbe na špecializovanom pracovisku uzavretou medzi LF UK a UNB a v súlade so zmluvou o výberom konaní na obsadzovanie pracovných a funkčných miest prednostov špecializovaných výučbových pracovísk uzavretou medzi LF UK a UNB, bol N.. G.. K. Š.Ň., D.., G., žalovaným a žalobcom (jeho Lekárskou fakultou) menovaný do funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB s účinnosťou od 01.05.207 najdlhšie do 30.04.2022 (č.j. 1251-1/17-B II/1). Listom zo dňa 15.10.2019 oznámil žalovaný N.. G.. K. Š., D.., G., že v zmysle čl. V ods. 5.1 Zmluvy o výučbe na špecializovanom výučbovom pracovisku odvolal ku dňu 15.10.2019 svoj súhlas s výkonom jeho funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB, na základe čoho mu dňom 15.10.2019 zaniká predmetná funkcia, do ktorej bol menovaný listom č.j. 1251-1/17 - B II-1 zo dňa 12.04.2017 s účinnosťou od 01.05.2017. Zároveň mu oznámil, že odo dňa 16.10.2019 bude v súlade s pracovnou zmluvou zo dňa 30.09.2003 v znení neskorších dohôd zamestnancom žalovaného v pracovnej pozícii lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností na Neurologickej klinike LF UK, SZU a UNB. N.. G.. K. Š., D.., G. list prevzal dňa 15.10.2019. 5. Poukázal na čl. 10 ods. 1 Vnútorného predpisu Univerzity Komenského v Bratislave, Štatút Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len Štatút UK"), fakulty sú súčasti UK, ktoré prispievajú k plneniu poslania UK. 6. Podľa čl. 12 ods. 1 písm. d) Štatútu UK v súlade so zákonom majú orgány akademickej samosprávy fakulty právo rozhodovať a konať v mene UK v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti UK, uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zaradených na fakulte, ktorá je v postavení zamestnávateľa, v súlade s počtom a štruktúrou pracovných miest navrhnutých dekanom fakulty a schválených senátom fakulty, určených v súlade s dlhodobým zámerom rozvoja fakulty schváleným UK. V zmysle čl. V ods. 5.1 Zmluvy o praktickej výučbe na špecializovanom výučbovom pracovisku uzavretej medzi žalobcom (jeho súčasťou, Lekárskou fakultou) na jednej strane a žalovaným na druhej strane dňa 21.03.2014 (ďalej len "Zmluva o praktickej výučbe") prednosta kliniky je vedúcim zamestnancom verejnej vysokej školy (žalobcu), s ktorou je v pracovnom pomere a zároveň je vedúcim zamestnancom zdravotníckeho zariadenia (žalovaného) v pracovnom pomere so zdravotníckymi zariadením. Prednostu ustanovuje do funkcie verejná vysoká škola v súlade so zákonom o vysokých školách. ... Podmienkou výkonu práce prednostu je súhlasné kladné stanovisko verejnej vysokej školy a zdravotníckeho zariadenia vyjadrené v spoločnom dekréte o ustanovení do funkcie prednostu. V prípade, že riaditeľ zdravotníckeho zariadenia odvolá rozhodnutím súhlas zdravotníckeho zariadenia alebo dekan lekárskej fakulty verejnej vysokej školy odvolá rozhodnutím súhlas vysokej školy na výkon funkcie prednostu, udelený mu v spoločnom dekréte o ustanovení do funkcie prednostu, týmto funkcia prednostovi zaniká. ... Riaditeľ zdravotníckeho zariadenia alebo dekan lekárskej fakulty verejnej vysokej školy môžu súhlas s výkonom funkcie prednostu odvolať aj bez uvedenia dôvodu. ... Voľné miesto prednostu obsadzuje riaditeľ zdravotnícke zariadenia bez výberového konania poverením len do ustanovenia do funkcie prednostu po úspešnom vykonaní výberového konania, a to najdlhšie na dobu šesť mesiacov. Poukázal tiež na list rektora žalobcu zo dňa 27.01.2020 adresovaného riaditeľke žalovaného, z ktorého vyplýva, že situáciu na Neurologickej klinike LF UK a UNB, vníma ako osobitný problém, za prednostu naďalej považuje N.. G.. K. Š., D.., G., nakoľko listom označeným ako Odvolanie súhlasu s výkonom funkcie prednostu nemohlo dôjsť k zmene pracovného zaradenia docenta. Ostatné žalobcom predložené listinné dôkazy nepovažoval súd prvej inštancie za právne relevantné pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 7. Súd prvej inštancie nepovažoval za osvedčené, že v súčasnosti existuje dôvod na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Mal za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na nesúlad skutkových tvrdení žalobcu s petitom neodkladného opatrenia v tom, že žalobca navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie "...a to až do doby právoplatnosti rozsudku vo veci samej" s tým, že z celého textu návrhu neodkladného opatrenia nevyplýva, akého konania vo veci samej. Konštatoval, že len nepriamo, možno vyvodiť z odseku 74 návrhu, v ktorom sa uvádza, že na Okresnom súde Bratislava III prednosta kliniky ako poškodený zamestnanec navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia, že na Okresnom súde Bratislava III prebieha (prebiehalo) konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo zamietnuté, rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave. Uviedol, že nie je zrejmé, či prebieha aj konanie vo veci samej, v akej veci a čo je jeho predmetom, nakoľko v posudzovanej veci žalobca navrhuje len vydanie neodkladného opatrenia, pričom súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je dôvod postupovať podľa § 336 Civilného sporového poriadku. 8. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný postupoval v súlade s relevantnými ustanoveniami Zmluvy o výučbe, a to už pri menovaní prednostu, rovnako, ako aj žalobca. Túto skutočnosť považoval za preukázanú z predložených listinných dôkazov. List žalobcu a žalovaného zo dňa 12.04.2017 č.j. 1251-1/17-B II/1 je podľa názoru súdu prvej inštancie spoločný dekrét o ustanovení do funkcie prednostu v zmysle Čl. V ods. 5.1 Zmluvy o výučbe, v ktorom je vyjadrené súhlasné stanovisko žalobcu aj žalovaného. Uviedol, že v predmetnom ustanovení je uvedený aj postup v prípade odvolania súhlasu ktorejkoľvek zo zmluvných strán (sporových strán v tomto konaní) udelený v spoločnom dekréte, a to tak, že odvolaním súhlasu funkcia prednostovi zaniká. Konštatoval, že medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že obe zmluvné (sporové) strany môžu súhlas s výkonom funkcie prednostu odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Z listu žalovaného zo dňa 15.10.2019 podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný v zmysle čl. V ods. 5.1 Zmluvy o výučbe odvolal svoj súhlas s výkonom funkcie prednostu, do ktorej bol menovaný listom č. j. 1251-1/17-B II/1 zo dňa 12.04.2017 a oznámil mu, že funkcia prednostu mu zaniká dňom 15.10.2019. 9. Dospel k záveru, že neodkladným opatrením, bez vykonania náležitého dokazovania, nie je možné nahradiť vôľu, jej prejav, zmluvnej strany a uložiť žalovanému, aby strpel vykonávanie funkcie prednostu N.. G.. K. Š., D.., G., teda, aby súd určil, kto, resp. že práve N.. G.. K. Š., D.., G., je prednostom, navyše ak žalovaný prejavil opačnú vôľu, a to s odkazom na príslušné ustanovenie Zmluvy o výučbe, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným. Konštatoval, že ustanovenie Zmluvy o výučbe upravuje postup po tom, ako jedna zo zmluvných strán svoj súhlas odvolá, pričom výklad považoval za jednoznačný v tom, že funkcia prednostu zanikne. Poukázal aj na skutočnosť, že Zmluva o výučbe neobsahuje žiadne ustanovenie pre prípad, že druhá zo zmluvných strán s týmto postupom nesúhlasí a súhlas neodvolá, resp. trvá na vykonávaní funkcie prednostu, avšak posúdenie tejto otázky je podľa názoru súdu prvej inštancie nad rámec konania o neodkladnom opatrení a bude ju potrebné posúdiť v konaní vo veci samej. Ďalšie žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia týkajúce sa predmetu činnosti žalobcu či žalovaného, vplyv N.. G.. K. Š., D.., G. na činnosť žalobcu či žalovaného, dôvody, ktoré viedli žalovaného k odvolaniu svojho súhlasu a ich súlad s dobrými mravmi, s príslušnými ustanoveniami zákonov, vnútorných predpisov, či zmlúv a mnoho iných, nepokladal za právne relevantné v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. 10. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a 331 CSP a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že nakoľko v konaní nebol úspešný. 11. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že neodkladným opatrením, bez vykonania náležitého dokazovania, nie je možné nahradiť vôľu, jej prejav zmluvnej strany a uložiť žalovanému, aby strpel vykonávanie funkcie prednostu N.. G.. K. Š., D.., G., teda, aby súd určil, kto, resp. že práve N.. G.. K. Š., D.., G., je prednostom. Namietal, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa nedomáhal toho, aby súd nahradil vôľu žalovaného, alebo jej prejav - ale toho, aby súd žalovanému nariadil „strpieť“ vykonávanie takého pracovného zaradenia tým konkrétnym zamestnancom (N.. G.. K. Š., D.., G., - ďalej aj len „Prednosta“), ktorého zmluvné strany - žalobca a žalovaný do funkcie ustanovili a na výkon tejto činnosti určili na základe výberového konania a ktorého žalovaný bez uvedenia dôvodu „odvolal“. Konštatoval, že klinika v súčasnosti už rok nemá prednostu, ale iba zastupujúcu osobu, preto vzhľadom na skutkové okolnosti nie je obsahom, či účelom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd niekoho odvolal, či vymenoval a nejde o nahradenie vôle, či jej prejavu, ako súd prvej inštancie konštatuje. Uviedol, že nariadením takéhoto neodkladného opatrenia by došlo len k odkladu účinkov takej žalovaného vôle, ktorá vykazuje znaky protiprávnosti, a ktorá odporuje aj vôli žalobcovho zriaďovateľa (Ministerstvo zdravotníctva) prejavenej v Zriaďovacej listine žalovaného v platnom znení, ktorá neumožňuje odvolanie prednostu bez uvedenia dôvodu, pričom vôľou zriaďovateľa je žalovaný viazaný. Poukázal na § 325 ods. 1 CSP s tým, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí a jeho odôvodnení nezaoberal a nevysporiadal s tou najpodstatnejšou otázkou v zmysle § 325 ods. 1 CSP, prečo nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery, v dôsledku čoho bolo podľa jeho názoru porušené právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca bol toho názoru, že predložil dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že mu hrozí nielen vznik a rozširovanie škôd, ale aj k nenahraditeľným škodám, či ujmám na jeho právach aj skutočne dochádza. Namietal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec neprihliadol na dôkazy (Pracovná zmluva Prednostu Kliniky so žalobcom a Popis jeho pracovnej činnosti, vykonávanej pre žalobcu) a nezohľadnil skutkový stav, z ktorého jednoznačne vyplýva, že Prednosta Kliniky pre žalobcu vykonáva také činnosti a vplyvy, ktoré sú zásadné z pohľadu vykonávania jeho zákonných práv a oprávnených záujmov. Konštatoval, že v prípade ak je týchto práv pozbavený, vznikajú mu škody, či nemajetková ujma, ktorú nebude možné nahradiť, čo nielen hrozí, ale k čomu už aj reálne dochádza a postupom času sa navyšuje. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru nezaoberal základnou otázkou, rozhodujúcou pre posúdenie potreby poskytnutia dočasnej ochrany práv žalobcu vo vzťahu k hroziacim škodám, či ujme na právach. Uviedol, že z hľadiska proporcionality dopadov ujmy na žalobcu a žalovaného teda u žalobcu dochádza odvolaním jeho zamestnanca k nenahraditeľnej ujme, ale u žalovaného v prípade nariadenia neodkladného opatrenia nemá aká vážna ujma nastať, a to tiež so zreteľom na skutočnosť, že žalovaný nemal dôvod na odvolanie prednostu (resp. žiadny dôvod Prednostovi vo svojom „odvolaní“ neuviedol a neuviedol ho ani dokonca ani žalobcovi, ako svojmu zmluvnému partnerovi a na jeho požiadavku o stretnutie a prerokovanie veci nereagoval), nakoľko si sám si vo výberovom konaní tohto Prednostu vybral, následne ho dôvodne vymenoval, ale už bezdôvodne odvolal. Tieto skutočnosti považoval za významné z hľadiska prípadného nariadenia neodkladného opatrenia, čo súd prvej inštancie podľa jeho názoru nezohľadnil a ani sa nimi nezaoberal. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na dôkaz -Rozhodnutie o zmene Zriaďovacej listiny, ktoré sa zaoberá odvolacími dôvodmi na odvolávanie prednostov a konštatoval, že táto jej časť je ku zvyšku znenia Zriaďovacej listiny v tejto zásadnej otázke (možnosť odvolať prednostu) vo vzťahu špeciálnej úpravy k úprave len všeobecnej. Uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval iba tú skutočnosť, že citovaná časť Zriaďovacej listiny v platnom znení upravuje len postup pri jednostrannom odvolaní prednostu štatutárnym orgánom žalovaného a prehliadol skutočnosť, že tento postup, ku ktorému došlo jednostranným odvolaním prednostu upravuje tak, že žalovanému bezdôvodné odvolávanie prednostov kliník celkom zjavne neumožňuje. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie zaoberal len tým, čo Zriaďovacia listina (Rozhodnutie o jej zmene) neobsahuje, namiesto toho, aby zaujal stanovisko k tomu, čo skutočne obsahuje (nemožnosť bezdôvodného odvolávania prednostov kliník-čo je súladné so záujmami žalobcu, žalobcových študentov, pacientov, Ministerstva zdravotníctva, a.t.ď.). Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nezaoberal proporcionalitou dôsledkov odvolania prednostu na žalobcu (plní úlohy veľmi špecifickej povahy) a žalovaného (plní úlohu štandardného manažéra v lekárskom povolaní) a skutočnosť, že žalovaný nemal na odvolanie žiadny vážny dôvod, resp. takýto dôvod neuviedol. Konštatoval, že Zriaďovacia listina žalovaného neobsahuje možnosť „c“ a teda odvolanie prednostu „aj bez uvedenia dôvodu“, ale naopak - vyčerpávajúcim a veľmi presným popisom a výslovnými nárokmi na „závažnosť“ takúto možnosť logicky a celkom zjavne vylučuje. Podľa názoru žalobcu je žalovaný Zriaďovacou listinou viazaný a bol povinný aj predchádzajúcu zmluvu (Zmluvu o praktickej výučbe) následne (po zmene Zriaďovacej listiny) aplikovať v súlade s takto neskoršie upravenou Zriaďovacou listinou. Považuje preto za osvedčenú existenciu významnej právnej skutočnosti, ktorá nasvedčuje tomu, že bezdôvodné odvolanie Prednostu je, alebo aspoň môže byť protiprávne a žalobcovo uplatňovanie práva nie je možné považovať za vopred zjavne bezúspešne. Nestotožnil sa s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v bode 12 s tým, že k nesúladu skutkových tvrdení s petitom - a teda rozporu medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu a petitom by došlo v inom prípade, a to ak by si vzájomne odporovali. Podľa názoru žalobcu si však neodporujú, nakoľko obvyklým atribútom neodkladného opatrenia je jeho dočasnosť. Uviedol, že v súlade s petitom sa nedomáhal toho, aby súd pri nariadení neodkladného opatrenia rozhodol už aj vo veci samej, nakoľko by súd (bez vykonania komplexného dokazovania) takýto návrh pravdepodobne zamietol. Preto petit návrhu deklaroval požiadavku len dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným a v prípade vyhovenia jeho návrhu by súd mohol aplikovať § 336 ods. 1 CSP a nariadiť podanie žaloby vo veci samej. Konštatoval, že náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 CSP nie je uvedenie skutočnosti, či vo veci samej prebieha konanie. Poukázal na to, že ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je výslovne uvedené, že spor je založený na hmotnoprávnom vzťahu zo Zmluvy o praktickej výučbe medzi žalobcom a žalovaným (sporové strany) - tak nemôže ísť o pracovnoprávny spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, že spor medzi žalobcom a žalovaným je vo svojej podstate pracovnoprávnym sporom s tým, že nemôže ísť o pracovnoprávny spor (kauzálna príslušnosť OS BA III) - nakoľko žalobca a ani žalovaný nie sú zamestnancami (a ani odborovou organizáciou v zmysle kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov), pričom v pracovno-právnom spore niektorý z nich musí mať takýto status vzhľadom na ustanovenie § 23 CSP. Poukázal na Zmluvu o praktickej výučbe, ktorá bola podľa jeho názoru uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na účely zabezpečenia predmetu činnosti žalobcu a žalovaného a nie je tomu opačne - nevykonávajú svoju činnosť preto, aby naplnili zmluvu. Preto podľa názoru žalobcu nie je možné aplikovať jediné ustanovenie zmluvy (o možnosti bezdôvodného odvolávania prednostov kliník) tak, aby to znemožňovalo riadny a platným právom predpokladaný výkon činnosti žalobcu. Konštatoval, že vykonáva veľmi špecifické činnosti a jeho predmet činnosti má mimoriadny vplyv na úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti, na vykonávanie činností v oblasti vedy a výskumu a v oblasti vzdelávania medikov, ale tiež v oblasti medzinárodnej kooperácie v danej oblasti a istej reprezentácie svojej a svojej krajiny. Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie mal s touto jeho argumentáciou aspoň predbežne zaoberať a tiež preskúmať, či u žalobcu môže v tejto súvislosti dochádzať k ujme a prípadne mu poskytnúť dočasnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalobcu predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovanému neodkladným opatrením povinnosť strpieť vykonávanie dojednaného druhu práce "prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB" N.. G.. K. Š., D.., G. a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by obmedzoval alebo rušil jeho výkon práce nad rozsah stanovený pracovnou zmluvou, príslušnými pracovnoprávnymi predpismi a osobitnými predpismi v danej oblasti, a to až do doby právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenia. 15. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 18. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 19. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 20. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 21. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené z obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladne opatrenie, navrhované žalobcom. 23. Ako už odvolací súd uviedol, neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Z opisu skutkového stavu súdom prvej inštancie, ako aj z obsahu spisu, odvolací súd ustálil, že skutkové okolnosti nespĺňajú podmienku bezodkladnej potreby upraviť pomery strán. Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh nariadenia neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. 24. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 25. V danom prípade sa žalobca domáhal prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia uloženia povinnosti strpieť žalovanému vykonávanie dojednaného druhu práce "prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB" N.. G.. K. Š., D.., G. a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by obmedzoval alebo rušil jeho výkon práce nad rozsah stanovený pracovnou zmluvou, príslušnými pracovnoprávnymi predpismi a osobitnými predpismi v danej oblasti, a to až do doby právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Žalobca mal za to, že vykonávanie funkcie prednostu Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB N.. G.. K. Š., D.., G., ktorý bol do tejto funkcie vybratý na základe výberového konania a je zamestnancom žalobcu má pre neho zásadný význam z hľadiska napĺňania jeho základného poslania prostredníctvom kompetentného, ním určeného a na výkon tejto funkcie oprávneného a kvalifikovaného zamestnanca. Dôvodil, že má naliehavý právny záujem na plnení svojich zákonných povinností a vykonávaní svojho poslania prostredníctvom ním určeného zamestnanca, avšak súčasný právny stav na Neurochirurgickej klinike LF UK, SZU a UNB mu riadne plnenie úloh a vykonávanie svojich kompetencií neumožňuje. Súčasný právny stav na Neurochirurgickej klinike LF UK, SZU a UNB považuje za protiprávny, nakoľko dochádza ku kolízii a konfliktu kompetencií v otázke riadenia kliniky a rozhodovania o poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom. Podľa tvrdenia žalobcu k tejto situácii dochádza v dôsledku neplatného odvolania súčasného prednostu Kliniky (N.. K. Š.) z funkcie prednostu Kliniky žalovaným, ktoré bolo podľa názoru žalobcu v rozpore s príslušnými platnými predpismi. Žalobca je toho názoru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko v opačnom bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. 26. Odvolací súd sa stotožnil so závermi sudu prvej inštancie. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne dokazovanie súd zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a o návrhu je povinný rozhodnúť v zákonnej lehote 30 dní od jeho doručenia. V danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia bolo, aby žalobca osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods. 1 CSP) a zároveň osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Žalobca tvrdí, že navrhovaným neodkladným opatrením, ktorým by súd nariadil žalovanému strpieť vykonávanie pracovného zaradenia konkrétnym zamestnancom N.. G.N.. K. Š., ktorého zmluvné strany - žalobca a žalovaný do funkcie ustanovili, by došlo len k odkladu účinkov takej žalovaného vôle, ktorá vykazuje znaky protiprávnosti. S týmto právnym názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje a súhlasí s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami Zmluvy o výučbe aj pri menovaní prednostu aj pri odvolaní súhlasu s výkonom funkcie prednostu. V čl. V ods. 5.1 Zmluvy o výučbe je uvedený postup pri ustanovení prednostu do funkcie a aj postup v prípade odvolania súhlasu ktorejkoľvek zo zmluvných strán (sporových strán v tomto konaní) udelený v spoločnom dekréte, a to tak, že odvolaním súhlasu funkcia prednostovi zaniká. Medzi zmluvnými stranami bolo aj dohodnuté, že obe zmluvné (sporové) strany môžu súhlas s výkonom funkcie prednostu odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Z listu žalovaného zo dňa 15.10.2019 vyplýva, že žalovaný v zmysle čl. V ods. 5.1 Zmluvy o výučbe odvolal svoj súhlas s výkonom funkcie prednostu, do ktorej bol menovaný listom č. j. 1251-1/17-B II/1 zo dňa 12.04.2017 a oznámil mu, že funkcia prednostu mu zaniká dňom 15.10.2019. Odvolací súd nemá v tomto štádiu konania bez vykonania náležitého dokazovania dostatočne osvedčenú neplatnosť odvolania súčasného prednostu Kliniky (N.. K. Š.) z funkcie prednostu Kliniky žalovaným, na uloženie povinnosti žalovanému strpieť vykonávanie dojednaného druhu práce "prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB" N.. G.. K. Š.O., D.., G. a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by obmedzoval alebo rušil jeho výkon práce nad rozsah stanovený pracovnou zmluvou, príslušnými pracovnoprávnymi predpismi a osobitnými predpismi v danej oblasti, a to až do doby právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že z obsahu spisu, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj odvolania, nie je zrejmé s akým konaním vo veci samej navrhované neodkladné opatrenie súvisí a teda do skončenia akého konania by mal žalovaný strpieť uloženú povinnosť. 27. Ani druhá podmienka pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia však nebola v danom prípade splnená. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobca odôvodňoval hrozbou, že jeho zákonné a zmluvné právo na vykonávanie svojich kompetencií, práv a povinností prostredníctvom svojho zamestnanca, ktorý bol ním a žalovaným vybratý vo výberovom konaní sa v krátkom čase stane nevymožiteľné, pričom hrozí, že tento stav bude mať negatívne účinky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti neurochirurgickým pacientom a aj v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Túto skutočnosť mali potvrdzovať dôkazy - Pracovná zmluva Prednostu kliniky so žalobcom a Popis jeho pracovnej činnosti, vykonávanej pre žalobcu. Odvolací súd nespochybňuje vysoko konkurenčné prostredie, v ktorom pôsobí žalobca zamerané na počet publikovaných článkov, vedeckú a medzinárodnú spoluprácu s tým, že N.. G.. K. Š. D.., G. je medzinárodne uznávaný odborník, autor a spoluautor mnohých vedeckých publikácií publikovaných aj vo významných svetových časopisoch, avšak tieto skutočnosti nie je možné považovať za osvedčenie nevyhnutnosti okamžitého zásahu súdom nariadeným požadovaným neodkladným opatrením. 28. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolacie argumenty žalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého uznesenia a má za to, že súd prvej inštancie pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia vec správne právne posúdil a svoje právne posúdenie riadne odôvodnil a následne zistený skutkový stav zrozumiteľne a náležite vyhodnotil, kedy zohľadnil všetky pre túto vec podstatné skutočnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. danosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán a osvedčenie pravdepodobností nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 29. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správne podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. 30. V časti nároku na náhradu trov prvoinštančného konania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne podľa § 388 CSP zmenil a žalovanému, ktorému v zmysle § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vzhľadom na jeho úspech v konaní (nie žalobcovi, ktorý úspech nemal), nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods.1 CSP a § 255 ods.1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu preukázateľné trovy konania nevznikli. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).