Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/339/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220205138 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220205138.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci prípustnosti prevzatia R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX U., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, pracovisko Nemocnica Ružinov, Ružinovská 6, 826 06 Bratislava, Psychiatrická klinika SZU, na odvolanie umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 25.09.2020, č.k. 28Pu/11/2020 - 15, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II, uznesením, zo dňa 25.09.2020, č.k. 28Pu/11/2020 - 15, rozhodol, že prevzatie R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX U., do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 6 ods. 4, ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 260 ods. 1, 2, 3, § 261, § 262 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že mal na základe vykonaného dokazovania preukázané naplnenie podmienok na použitie citovaných zákonných ustanovení, keď u umiestneného je vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného a po výsluchu zastupujúcej ošetrujúcej lekárky MUDr. M. N., ako aj umiestneného dospel k záveru, že aktuálny zdravotný stav umiestneného si vyžaduje ďalšiu liečbu, bez ktorej hrozí zhoršenie jeho zdravotného stavu, pričom umiestnený môže pod vplyvom svojho ochorenia ohrozovať seba i svoje okolie. Konštatoval, že umiestnený bol dňa 22.02.2020 bez svojho súhlasu hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení, do ktorého bol privezený z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia Bratislava za účelom stabilizácie jeho psychického stavu. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky MUDr. M. N. bol umiestnený pri príjme manický, impulzívny, dráždivý, kveruloval, vyhrážal sa žalobami, v jeho myslení boli prítomné paranoické koncepty, na svoj zdravotný stav nemal žiaden náhľad a s liečbou nesúhlasil. Z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky mal ďalej preukázané, že umiestnený v ambulantnej liečbe dlhodobo nespolupracuje, pod vplyvom narušeného kontaktu s realitou u neho hrozí heteroagresívne správanie a bez hospitalizácie by mohol niekoho ohroziť. Z lekárskej správy vypracovanej MUDr. P. U. zistil, že umiestnený udržiava vizuálny a verbálny kontakt, jeho odpovede sú nesúvislé a nie vždy adekvátne, má hlasitejší verbálny prejav, pri relevantných témach je u neho prítomná zvýšená emočná dráždivosť, kričí na personál a vyhráža sa žalobami, vedomie má lucídne, orientáciu vo všetkých modalitách správnu, zvýšená je u neho hladina intrapsychickej tenzie, sú u neho prítomné známky instability, paranoidno-perzekučné koncepty, nekritickosť k jeho stavu a potrebe liečby. V zmysle znaleckého posudku vypracovaného MUDr. D. J. v trestnej veci č. ORP-626/1-VYS-B2-2019 trpí umiestnený závažným psychiatrickým ochorením, pri ktorom sa u neho prejavujú symptómy psychózy spolu so symptómami afektívnej poruchy, umiestnený trpí psychotickými príznakmi aj vtedy, keď u neho nie je v popredí patologická zmena afektivity. Z predmetného znaleckého posudku tiež vyplynulo, že priebeh ochorenia u umiestneného komplikuje jeho abúzus narkotických látok, najmä alkoholu, THC a benzodiazepínov. V prípade nedodržiavania naordinovanej liečby umiestneným a pri jeho nespolupráci v liečbe je podľa daného znaleckého posudku jeho pobyt na slobode pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska potenciálne nebezpečný. Konštatoval, že umiestnený pri svojom vypočutí prejavil nesúhlas s hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení a odmietol prevziať uznesenie tamojšieho súdu zo dňa 24.09.2020, č.k. 28Pu/11/2020-5 o začatí predmetného konania. Po tom, ako umiestnený odmietol vypovedať bez svojho právneho zástupcu JUDr. O., výsluch umiestneného prerušil za účelom kontaktovania JUDr. O., ktorý však uviedol, že umiestneného v predmetnom konaní nezastupuje. Na základe následného telefonického dopytu na Centrum právnej pomoci zistil, že umiestnený požiadal o poskytnutie právnej pomoci, avšak správne konanie o jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci bolo dňa 21.9.2020 zastavené. Umiestnený mal následne uviesť, že je psychiatrickým pacientom od roku 2005, ambulantne sa lieči u MUDr. T. a MUDr. A., pričom lieky po dohode s lekárom užíval do roku 2015, užívanie psychoaktívnych látok poprel, pri výpovedi bol zabiehavý a upozorňoval na negatívne dôsledky svojej hospitalizácie. Telefonickým dopytom na Okresnú prokuratúru Bratislava II mal preukázané, že umiestnený bol dňa 22.9.2020 prepustený z väzby. Vzhľadom na nekritickosť umiestneného k svojmu zdravotnému stavu, jeho nezodpovednosť v doterajšej liečbe a dlhodobú nespoluprácu v ambulantnej liečbe bol toho názoru, že ďalšiu liečbu mu je možné poskytovať len v ústavnom zariadení. Mal za to, že hospitalizácia umiestneného a jeho nastavenie na potrebnú liečbu je jednoznačne v jeho záujme, a to najmä vzhľadom na jeho opakované nedobrovoľné hospitalizácie, o ktorých prípustnosti tamojší súd rozhodoval v konaniach sp.zn. 49Pu/3/2020, 49Pu/1/2020, 49Pu/2/2005, 49Pu/4/2007, 11Pu/10/2018, 11Pu/10/2019 a 59Pu/7/2019. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozhodol o jeho prepustení do ambulantnej starostlivosti. Súdu prvej inštancie vytkol, že neboli splnené procesné podmienky, pretože mu pri prepustení z ÚVV a ÚVTOS nebolo prečítané poučenie. Namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že mu bolo odopreté právo zvoliť si advokáta, a to napriek jeho dôraznému upozorneniu, že podal žiadosť na Centrum právnej pomoci. Rovnako namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že v rozpore so zákonom ho previezli priamo na oddelenie bez toho, aby prešiel centrálnym príjmom. Od policajnej hliadky sa údajne dozvedel, že všetko bolo vopred dohodnuté medzi prokurátorom a primárom K., pričom službukonajúci lekár U. mu následne povedal, že nemal inú možnosť, ako ho prijať, pretože jednal na príkaz primára K.. Daný postup označil za nezákonný s tým, že ho má v úmysle nahlásiť lekárskej komore a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Uviedol, že MUDr. M. N. pri jeho príjme vôbec nebola. Výpisom z jeho zdravotného poistenia možno podľa jeho tvrdení preukázať, že liečbu dodržiava, pravidelne navštevuje svojho ošetrujúceho lekára, návykové látky neužíva a nikdy mu nebolo zistené THC ani benzodiazepíny. Namietal tiež, že mu doposiaľ nebol doručený znalecký posudok MUDr. J.. Poukázal na skutočnosť, že podávanie vysokých dávok utlmujúcich liekov môže viesť k poškodeniu jeho zdravia a psychiky, pričom lieky nemá možnosť odmietnuť, hoci nie je nebezpečný pre seba a svoje okolie. 4. Zdravotnícke zariadenie vo svojom vyjadrení k odvolaniu umiestneného uviedlo, že umiestnený v ňom bol hospitalizovaný od 22.09.2020 do 05.10.2020. Umiestnený mal byť prijatý do zdravotníckeho zariadenia po predchádzajúcom telefonickom dohovore v nadväznosti na príkaz okresného prokurátora JUDr. J. R. na okamžité prepustenie umiestneného z väzby vydaný dňa 22.09.2020. Vyjadrilo sa, že uvedenému predchádzalo vyšetrenie umiestneného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. D. J. v priebehu prípravného konania dňa 27.08.2020, ktorá znalkyňa navrhla ochrannú ústavnú liečbu umiestneného, keď tento neužíva perorálne ordinovanú liečbu, s liekmi manipuluje a v liečbe nespolupracuje. Umiestnený bol v zmysle predloženého vyjadrenia do zdravotníckeho zariadenia privezený za asistencie Policajného zboru Slovenskej republiky a Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia Bratislava. Následne mal byť vyšetrený MUDr. U., ktorý u umiestneného konštatoval diagnózu schizoafektívna porucha, manický typ v štádiu dekompenzácie a indikoval akútny príjem umiestneného do zdravotníckeho zariadenia za účelom stabilizácie jeho psychického stavu aj proti jeho vôli pred plánovanou súdom nariadenou ochrannou liečbou. Uviedlo, že v priebehu hospitalizácie bol umiestnený liečený lege artis adekvátnou medikamentóznou liečbou zodpovedajúcou jeho akútnemu stavu a odmietavému postoju k medikácii, pričom dňa 05.10.2020 bol umiestnený po dohovore s primárkou MUDr. N. preložený do Psychiatrickej nemocnice v Pezinku, kde je plánovaná jeho súdom nariadená liečba ústavnou formou. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie Petra Ježa nie je dôvodné. 6. V prvom rade je potrebné uviesť, že konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení (§ 253 CMP), má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu bez jej písomného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti. Celá úprava detenčného konania je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu buď prevzatie chorého bez jeho súhlasu, alebo zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je kontrola a zabránenie možnému zneužitiu prevzatia a držania chorého v zdravotníckom zariadení. 7. V danej veci súd prvej inštancie po oznámení zdravotníckeho zariadenia o prevzatí umiestneného podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 23.09.2020, uznesením zo dňa 24.09.2020, č.k. 28Pu/11/2020-5 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení, vo veci následne vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúcej lekárky MUDr. M. N. a umiestneného, a oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného zákonným sudcom, pričom pri svojom rozhodovaní správne posudzoval zákonnosť dôvodov hospitalizácie umiestneného. V danej veci, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zdravotný stav R. H. prejavujúci sa v čase umiestnenia výraznými zmenami v jeho správaní, si vyžadoval umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu nevyhnutnej potreby jeho liečby, keďže v prípade neliečenia hrozí zhoršenie jeho zdravotného stavu, pričom umiestnený môže pod vplyvom svojho ochorenia ohrozovať seba i svoje okolie a pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil. 8. Pokiaľ ide o námietky umiestneného uvedené v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, predmetné námietky odvolací súd považuje za neopodstatnené a irelevantné poukazujúc na vyjadrenie ošetrujúcej lekárky a ňou prezentovaný jednoznačný diagnostický záver po vyšetrení umiestneného, pričom ide o stanovisko odborného lekára svedčiace o potrebe hospitalizácie umiestneného v čase jeho umiestnenia. V danom prípade vznikla potreba rozhodovať o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, nakoľko jeho súhlas s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti nebol daný. Odvolací súd neprihliadal ani na námietky vznesené umiestneným súvisiace s vytýkanými vadami konania dospejúc k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie a postupoval v súlade s ust. § 260, 261 a 262 CMP, keď po oznámení o prevzatí umiestneného do zdravotného zariadenia pristúpil výsluchu umiestneného a ošetrujúcej lekárky a rozhodol v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o námietky umiestneného týkajúce sa údajných informácií o jeho prevezení do zdravotníckeho zariadenia a komunikácie s MUDr. K., dané námietky vzhľadom na správnosť postupu súdu prvej inštancie nezakladajú dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia. 9. Odvolací súd sa rovnako zaoberal umiestneným uvádzanou požiadavkou o pridelenie advokáta a namietaným porušením jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu, že mu nebolo umožnené byť v konaní zastúpený. K danej žiadosti odvolací súd udáva, že z obsahu spisu vyplýva, že umiestnený bol v rámci jeho výsluchu poučený zákonnou sudkyňou o jeho práve zvoliť si právneho zástupcu, prípadne dôverníka (ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z bodu 3. odôvodnenia), na ktoré poučenie reagoval žiadosťou o zabezpečenie prítomnosti jeho právneho zástupcu JUDr. O. a vo veci hospitalizácie zabezpečenie advokáta z Centra právnej pomoci, o ktorého žiadal pred tromi týždňami. Uvedené vyplýva zo zápisnice o výsluchu umiestneného vykonanom dňa 25.9.2020 v zdravotníckom zariadení. Rovnako tak je z obsahu zápisnice zrejmé, že zákonná sudkyňa vyhovela požiadavke umiestneného a ihneď telefonicky kontaktovala JUDr. O., ktorý jej oznámil, že R. H. zastupuje len v trestnej veci a nie v konaní o prípustnosti jeho prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. Zákonná sudkyňa následne telefonicky kontaktovala i Centrum právnej pomoci s cieľom overenia si tvrdení umiestneného a dopytom zistila, že R. H. požiadal Centrum o poskytnutie právnej pomoci, avšak konanie bolo prerušené z dôvodu výzvy zasielanej R. H. na doloženie potrebných dokumentov ku žiadosti a pre nesplnenie výzvy bolo dňa 21.09.2020 zastavené. Súd prvej inštancie postupoval správne v súlade s ust. § 252 a nasl. CMP vrátane splnenia manudukačnej povinnosti podľa § 258 a § 259 CMP a správne vo veci rozhodol. Právo účastníka, u ktorého sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, požiadať súd o ustanovenie zástupcu z radov advokáta na ochranu jeho záujmov patrí medzi jeho procesné práva. Ani v rámci procesných predpisov však nejde o poučovaciu povinnosť neohraničenú, teda že by súd, napr. na začiatku konania oboznámil účastníka so všetkými mysliteľnými procesnými právami a povinnosťami, bez zreteľa k tomu, či procesná situácia, v ktorej by mohol svoje procesné právo v konaní realizovať, vôbec nastane a bez ohľadu na to, či účastník prejavuje vôľu smerujúcu k realizácii procesného práva. Podstatné je, aby bol účastník poučený v čase, kedy je to podľa stavu konania pre neho potrebné. V danej prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že umiestnený bol pred rozhodnutím súdu prvej inštancie v rámci výsluchu poučený o svojich právach, na ktoré poučenie reagoval, a súd prvej inštancie sa riadne zaoberal jeho požiadavkou zastúpenia v konaní, pričom po preverení tvrdení umiestneného a zistení, že JUDr. O. ho v danom konaní nezastupuje a Centrom právnej pomoci mu nebolo pridelené právne zastupovanie z dôvodu zastavenia konania o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, vo veci v zákonnej lehote správne rozhodol. Odvolací súd zároveň konštatuje, že umiestnený nevyužil možnosť zvoliť si právneho zástupcu, keď ani v priebehu celého konania (vrátane odvolacieho konania) do spisu nedoložil plnú moc udelenú právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní. V prípade, ak žiadal o pridelenie právneho zástupcu z Centra právnej pomoci pred tromi týždňami, je možné sa domnievať, že jeho požiadavka sa nevzťahovala k predmetnému konaniu. Rovnako tak z ním podaného odvolania vyplýva, že námietka o nesplnení procesných podmienok (vytýkané neprečítané poučenie) sa vzťahuje k postupu pri prepustení z ÚVV a ÚVTOS. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a na základe uvedených dôvodov vyhodnotil námietku umiestneného o porušení jeho práv na spravodlivý proces ako nedôvodnú. 10. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).