Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/205/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220205641 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220205641.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. I., E. B. XX.XX.XXXX, I.: D. X, I., zastúpená kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: O. K., E.. XX.XX.XXXX, I.: D. X, I., zastúpená: advokátkou JUDr. Martinou Benčíkovou Poliakovou, so sídlom: Azovská 7, Bratislava a otca: A. I., E. B. XX.XX.XXXX, I.: E. XX, I., zastúpený: Mgr. Ivana Polivková, advokátka, so sídlom: Kláštorská 9, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 13.10.2020, č.k. 27P/139/2020-37, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 13.10.2020, č.k. 27P/139/2020-37, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 13.10.2020, č.k. 27P/139/2020-37 zakázal dočasne styk otca s maloletou a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, vedenej pred súdom prvej inštancie pod sp.zn. 27P/121/2020. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom zo dňa 11.09.2020 sa matka domáha úpravy styku otca s maloletou S., bez konkrétnej formulácie petitu, dôvodiac, že v tomto štádiu konania formulácia petitu nie je možná, keďže do úvahy prichádza nielen úprava styku otca s maloletou za prítomnosti matky, ale aj iný zásah do rodičovských práv a povinností otca v závislosti od výsledkov vyšetrovania a trestného stíhania vedeného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Súčasne s návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej zakázal styk otca s maloletou. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2018, kedy sa matka s maloletou odsťahovali do prenajatého bytu na adrese D. X, I., kde žijú doteraz. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej je upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.03.2019, č.k. 11P/179/2018-44, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej styk otca s maloletou nebol upravený. Na styku otca s maloletou sa rodičia dohadovali vopred. Otec sa s maloletou stretával sporadicky, bez prítomnosti matky, a to v exteriéri, alebo u neho doma. V lete v roku 2019 začala mať matka podozrenie, že v čase realizácie styku otca s maloletou sa dejú nežiaduce veci, keďže maloletá matke hovorila, že „ocko si pri hre búcha akúsi nohu o brucho", čo zároveň sama znázorňovala a smiala sa pritom. V marci a apríli 2020 maloletá matke avizovala, že otec jej prelepuje oči a hrá s ňou čudnú hru. Maloletou uvádzané skutočnosti sa matka snažila prekonzultovať s otcom, ale ten pri akejkoľvek zmienke o jeho správaní počas realizácie styku s maloletou matku odbil s tým, že nech si nevymýšľa, bol agresívny, kričal na matku obviňujúc ju, že je chorá, ba dokonca sa jej vyhrážal, že skončí v Leopoldove. V nadchádzajúcom období sa správanie maloletej začalo zhoršovať, veľmi často sa u nej prejavovalo nadmerné masturbovanie, obtierala sa o rôzne predmety, ktoré zároveň aj oblizovala. Na uvedené správanie maloletej bola matka upozorňovaná aj učiteľkami Materskej školy, ktorú maloletá navštevuje. Maloletá označovala tieto úkony ako „hojdanie" a na apeláciu matky, aby sa takto prestala správať, matke uviedla, že s „otcom sa hojdať môže". V období od marca 2020 otec vyvíjal na matku nátlak, aby mu umožnila ísť s maloletou na OČR, matka sa nakoniec nátlaku otca podvolila. Počas tohto obdobia maloletá trávila s otcom podstatne viac času, vždy len počas dňa bez nočného prespatia. V tomto období nastalo rapídne zhoršenie emočných prejavov maloletej, keď bola plačlivá, neistá a ustráchaná. Pri náhodnom stretnutí s otcom maloletá ihneď chytila nohu matky a skrývala sa za ňu, dopytujúc sa matky, či ostanú len samé dve. Dňa 10.06.2020 v čase, keď sa maloletá hrala na ihrisku pri bytovom dome sa otec v nadväznosti na telefonický dopyt matky zastavil za maloletou na ihrisku. Do času príchodu otca sa maloletá hrala s ostatnými deťmi, avšak po príchode otca prišla k rohu ihriska a začala sa oň obtierať - akože „hojdať". Matka uviedla, že podanie trestného oznámenia zvažovala už od leta 2019. Stále však dúfala, že situácia sa zlepší a zároveň si nechcela pripustiť, že by otec bol schopný maloletej ubližovať týmto spôsobom. Vždy, keď matka otcovi naznačila, že to, čo zrejme robí s maloletou, nie je v poriadku, bol otec voči matke agresívny, ale následne sa „stiahol" a nekontaktoval matku a maloletú napr. aj mesiac. Potom zase naliehal, opakovane matke telefonoval a posielal sms, a vyhrážal sa. V apríli 2020 sa otec začal vyslovene dožadovať maloletej a vyhrážať sa matke, že podá na súd návrh, pretože mu údajne bráni v styku s maloletou. Matka sa v nadväznosti na napätú situáciu medzi ňou a otcom, na obavu, že v čase realizácie styku otca s maloletou sa dejú neprípustné a zvrátené veci a strach o zdravý psychický a fyzický vývin maloletej, snažila maloletej vysvetliť, čo je a čo nie je dovolené. Vtedy maloletá matke podrobne ukazovala, ako sa s ňou otec hrá, že pri tej hre má prelepené oči a sú zatiahnuté žalúzie, atď. Matka je presvedčená, že uvedené tvrdenia si maloletá nemohla vymyslieť, čo preukazuje aj skutočnosť, že maloletá sa pri náhodných stretnutiach s otcom začala správať útočne, uisťuje sa, či zostane s matkou, doma vyťahuje žalúzie, dôvodiac, že nechce tmu. Za účelom riešenia uvedenej situácie matka v máji 2020 kontaktovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj viaceré organizácie zaoberajúce sa diagnostikou a pomocou obetiam zneužívania a násilia. Na odporúčanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podala matka dňa 29.052020 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Trestné konanie je vedené pod sp. zn. ČVS.ORP-558/1-VYS- B2-2020. V júli 2020 bola maloletá vyšetrená znalkyňou poverenou príslušným oddelením polície Mgr. Oľgou Tomišovou za účelom zistenia, či existuje podozrenie, že maloletá mohla byť zneužívaná. V septembri 2020 matka bola kontaktovaná vyšetrovateľkou PZ a informovaná o priebehu vyšetrovania, zároveň bolo matke vydané uznesenie o začatí trestného stíhania a doklad o Znaleckom úkone č. 8 vyhotovenom znalkyňou Mgr. Oľgou Tomišovou, ktorá znalkyňa odporučila dočasný zákaz styku otca s maloletou. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov dôvodila tým, že ak by zo strany súdu nedošlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, boli by nezvratným spôsobom ohrozené práva maloletej, ako aj jej psychický a fyzický vývoj. 2. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom a priloženými listinnými dôkazmi poukázal na to, že uznesením zo dňa 05.08.2020, ČVS: ORP-558/1-VYS-B2-2020, bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, keďže na poklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že páchateľ od presne nezisteného času a dňa až do 11.05.2020 do presne nezisteného času, pravdepodobne v Bratislave na Nezábudkovej 10, ako aj na iných doposiaľ bližšie nezistených v miestach v Bratislave, sexuálne zneužil odkázanú osobu, mladšiu ako 15 rokov, maloletú S. I., E.. XX.XX.XXXX, a to tak, že s ňou vykonal iný pohlavný styk, či iné sexuálne praktiky, čo potvrdzuje i odborné vyjadrenie znalca č. 8/2020. Z obsahu znaleckého úkonu č. 8/2020 (odborné vyjadrenie) vyhotoveného Mgr. Oľgou Tomišovou, znalkyňou v odbore psychológia, s miestom výkonu znaleckej činnosti Malé námestie 2874/32, Malacky, na základe opatrenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Odbor kriminálnej polície, Osvetová ul. č. 4, Bratislava, zo dňa 09.07.2020, súd prvej inštancie zistil, že znalkyňa vyšetrila maloletú, ktorá prišla na vyšetrenie v sprievode matky. Znalkyni boli matkou predložené kresby maloletej z materskej školy a z domu, v ktorých kresbách boli zaznamenané falické symboly (pozn. symboly týkajúce sa mužského pohlavného údu). Maloletá na druhom stretnutí so znalkyňou bola uvoľnená, reagujúc na fotku znalkyne s vnúčatami uviedla, že aj ju otec fotografuje, ale neoblečenú, holú, a to celé „telíčko aj „riťku vpredu". Počas hry si maloletá z ponúknutých hračiek vybrala pohyblivú žirafu, následne z farbičiek, ktoré boli na stole, jednu vybrala a agresívne ju zasunula do otvoru žirafy medzi prednými a zadnými nohami. Na dotaz znalkyne „čo to tam žirafa má", maloletá odpovedala, že to má „pipíka". Na dotaz znalkyne, „kde ho videla", maloletá odpovedala, že „ocko má takého, ukazoval mi ho, ale len keď som bola malá, tak od 0 do 4 rokov, teraz už nie". Počas toho ako maloletá rozprávala o otcovi držala v ruke pero, z ktorého strhla jednu časť a do vzniknutého otvoru zasunula farbičku, následne uvedenými predmetmi agresívne búchala o stôl. Pri ďalšej hre sa maloletá upokojila, znalkyni uviedla, že s matkou rada kreslí čísla, hrá sa s legom, vláčikom. S otcom si taktiež kreslí, rovnako sa hrajú na hojdačku, hojdali sa na hojdačke na ihrisku, rovnako bol pri nej doma, keď sa hojdala, pričom hojdačka nesmrdela, ale hračka smrdela. In fine znalkyňa konštatovala, že na základe zistených skutočností sa s najväčšou pravdepodobnosťou jedná o sexuálne zneužívané dieťa. Znalkyňa odporučila dočasný zákaz styku otca s maloletou a doplniť odborné vyjadrenie znaleckým dokazovaním. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku dieťaťa s jedným z rodičov je nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom, psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti. 4. S poukazom na zistený skutkový stav a vyhodnotiac predložené dôkazy, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z matkou predložených listinných dôkazných prostriedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že bolo začaté trestné stíhanie pre zločin sexuálneho zneužívania maloletej podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký úkon č. 8/2020, v ktorom znalkyňa ako osoba disponujúca kvalifikovanými predpokladmi na posúdenie, či matkou uvádzané tvrdenia o sexuálnom zneužívaní maloletej otcom sú pravdivé, konštatovala, že je vysoko pravdepodobné, že maloletá je sexuálne otcom zneužívaná a odporúčala dočasne styk otca s maloletou zakázať. Súd prvej inštancie doplňujúco konštatoval, že správanie maloletej je alarmujúce, keď pre dieťa v tak útlom veku nie je prirodzené správanie spočívajúce v obtieraní sa o predmety znázorňujúc masturbáciu resp. kreslenie kresieb s falickými symbolmi. Rovnako sa súdu prvej inštancie javí vysoko nepravdepodobné, že by si maloletá mohla tvrdenia o hre na „hojdačku" resp. so zakrytými očami a „hračkou" vymyslieť. V nadväznosti na uvedené poukazujúc najmä na odborné vyjadrenie znalkyne súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nevyhnutné a v najlepšom záujme maloletej jej styk s otcom zakázať. Súd prvej inštancie uvedomujúc si prezumpciu neviny, ako aj skutočnosť, že zákaz styku otca s maloletou je závažným zásahom do výkonu jeho rodičovských práv a povinností, konštatoval, že uvedenému predchádza záujem maloletej na ochrane jej psychického a fyzického zdravia, nakoľko v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia a potvrdenia sexuálneho zneužívania maloletej otcom by toto viedlo k nenavrátiteľnému stavu a ujme na psychickom a fyzickom zdraví maloletej. 5. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (nesprávny postup súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli), z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na výrok rozhodnutia, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe čoho tak podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného uznesenia v bode 14.. str. 5 a 6 uviedol, že v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký úkon č. 8/2020, v ktorom znalkyňa konštatovala, že je vysoko pravdepodobné, že maloletá je sexuálne otcom zneužívaná. Podľa otca takýto záver súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nezodpovedá predloženému znaleckému úkonu a ani z neho nevyplýva. Mgr. Oľga Tomišová, znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia deti, klinická psychológia dospelých, ktorá vypracovala v trestnom konaní znalecký úkon č. 8/2020 (ďalej aj ako „odborné vyjadrenie“) vo svojom posúdení v žiadnom prípade neuvádza, že maloletá je skutočne sexuálne zneužívaná, v tomto smere nerealizovala žiadne diagnostické úkony potrebné na vyslovenie tak závažného záveru a rovnako ani nekonštatovala, že otec má byť za uvedené zodpovedný. Otec uvádza, že v prvom rade, pokiaľ matka tvrdí, že maloletá údajne začala v nadmernej miere masturbovať, či sa obtierať o rôzne predmety, uvedené nebolo znalkyňou preukázané. Otec dáva do pozornosti, že masturbácia maloletých detí nie je prejavom ich sexuálneho zneužívania tak, ako sa snaží navodiť matka, ale je jedným zo znakov neurotizácie dieťaťa, čo však znalkyňa neskúmala. Je pritom dôvodné predpokladať, že odborne spôsobilá osoba akou znalkyňa nepochybne je, bude o tejto všeobecne známej skutočnosti oboznámená. Podľa otca znalkyňa vo svojom odbornom vyjadrení iba interpretovala prevzaté tvrdenia matky a maloletej, no bez ich akejkoľvek verifikácie a preskúmania pravdivosti. K údajnému tvrdeniu maloletej, ktoré znalkyňa uvádza vo svojom odbornom vyjadrení: "Ukazoval mi ho, ale len keď som bola malá, tak od 0 do 4 rokov, teraz už nie" je podľa otca pravdepodobné, že ide o účelovo podsunutú rétoriku dospelej osoby, nakoľko maloletá vo veku 5 rokov nevie formulovať údaj o čase, resp. jeho plynutí týmto spôsobom. Na základe aj takejto údajnej verbalizácie maloletej, má otec dôvodné obavy, či maloletá nie je manipulovaná zo strany dospelej osoby. K podrobne popísanému výberu a následne údajne agresívnej manipulácie maloletej s hračkou žirafy, ktorú znalkyňa podrobne opisuje, otec uvádza, že ním oslovení odborníci v tomto odbore konštatovali, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o perverzné predstavy dospelej osoby a nie dieťaťa vo veku maloletej. V ďalšom je tiež potrebné podľa otca uviesť, že nie je zrejmé, na základe akých diagnostických postupov znalkyňa konštatovala prítomnosť agresívnych prejavov. Vo vzťahu k matkou predloženým kresbám, na ktoré sa znalkyňa vo svojom odbornom vyjadrení odvoláva, otec uvádza, že zo strany znalkyne nebolo skúmané, či predložené kresby skutočne vyhotovila maloletá, čím postupovala v rozpore so základnými psychodiagnostickými postupmi. I za prijatia predpokladu, že by maloletá vyhotovila kresby s falickými symbolmi, uvedené nezakladá záver o sexuálne zneužívanom dieťati. V neposlednom rade otec považuje za neprijateľné prekročenie zákonných právomoci znalkyne, ktorá sa vyjadruje k právnej stránke veci a vyslovuje odporúčania na úpravu styku niektorého z rodičov s maloletým dieťaťom, a to tak v trestnom konaní, ako aj v civilnom konaní. V nadväznosti na tak závažné vyššie uvádzané pochybenia znalkyne, odborné vyjadrenie, ktoré zjavne tvorí podstatný podklad pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, je v celom rozsahu nepreskúmateľné a nie je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým dochádza k zákazu styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie zjavne pochybil, keď sa stotožnil so skutočnosťami a okolnosťami uvádzanými výlučne samotnou matkou maloletej, tvrdenými aj v podanom trestnom oznámení zo dňa 29.05.2020, ktoré síce môžu vyznievať dôveryhodne, avšak zo strany matky sa jedná iba o ničím nepodložené a vyfabulované tvrdenia, s cieľom oklieštenia nielen práv a záujmov otca, ale predovšetkým maloletej. Naopak, súd prvej inštancie zjavne nevzal do úvahy niektoré tvrdenia matky uvádzané v trestnom oznámení, ktoré majú zásadný význam pre tak krajný prostriedok ochrany záujmov maloletej, ktorým je dočasný zákaz styku s maloletou. Matka kontaktovala podľa vlastných slov viaceré psychologičky (Bartovú, Šimkovú), ako aj pediatričku maloletej, no ani jedna z týchto osôb nevyslovila žiadne podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej. Matke bolo nanajvýš odporúčané, aby s maloletou navštívila logopéda. Jediné pravdivé tvrdenie matky je, že sa otec s maloletou stretával iba sporadicky. Otec uvádza, že dôvodom prečo nevídal maloletú bola skutočnosť, že matka mu všemožným spôsobom bránila v akejkoľvek starostlivosti o maloletú, ako aj zamedzovala spoločnému kontaktu s maloletou. Styk s maloletou bol ponechaný výlučne iba na ľubovôli matky, pričom na takéto jej konanie neexistoval žiaden dôvod. V prípade, že mu matka styk s maloletou umožnila, bolo to iba na veľmi oklieštený čas, ktorý sa snažil s maloletou využiť predovšetkým pobytom v prírode, na detských ihriskách, kde maloletá mohla rozvíjať športové a pohybové schopnosti. Konanie matky maloletej vníma otec ako absolútne nevhodný spôsob riešenia ich rodičovského konfliktu po tom, ako matku oboznámil o svojej vôli žiadať súd o úpravu rozsahu styku s maloletou. Podľa otca je tiež dôvodným sa zaoberať úvahou, či nedôjde k rovnakej ujme pri nariadení matkou žiadaného neodkladného opatrenia a nepotvrdení popisovaného podozrenia. Vzhľadom na dĺžku prebiehajúceho konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorú aktuálne nie je možné predpovedať, môže nespochybniteľne dôjsť k pretrhnutiu pozitívnej väzby otca s maloletou, čím bude otec bez svojej viny (dokonca v dôsledku súdneho rozhodnutia) absolútne a neprijateľne vylúčený zo života maloletej. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletou je nedôvodný a zjavne účelový, ale aj v celom rozsahu v rozpore so záujmami maloletej. Otec zdôrazňuje, že zákaz styku s dieťaťom je zásadnou výnimkou zo všetkých pravidiel povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom a to výlučne iba v prípade, že záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo stretávanie s jedným rodičom úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a de facto najzávažnejší zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, odôvodnený iba okolnosťami na strane dieťaťa a tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu zamedziť prirodzenému kontaktu. Otec žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Alternatívne otec žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Svoradova 1, Bratislava za asistencie psychológa, ktorý bude nepretržite prítomný. 6. Matka podala vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uvádza, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a považuje ho za správne. Matka uvádza, že všetky jej úkony smerovali a smerujú k ochrane záujmov maloletej. Matka kategoricky odmieta tvrdenie podsúvané súdu zo strany otca, konanie matky maloletej je ňou zvolený absolútne nevhodný spôsob riešenia rodičovského konfliktu. Matka uvádza, že vždy ponechávala intenzitu stretávania sa otca s maloletou na vôli a rozhodnutí otca. Vždy sa mu snažila vyjsť v ústrety a nikdy v styku otca s maloletou nebránila. Matka pri podaní trestného oznámenia opísala všetky okolnosti a situácie, na ktoré si spomenula, a ktoré jej vtedy a aj s odstupom času pripadali minimálne zvláštne alebo neštandardné. Napríklad, keď otec trávil čas s maloletou v lete 2019 počas dňa na pár hodín a otec vrátil maloletú matke s čerstvo opranými nohavicami maloletej. Na začudovanú otázku matky, prečo pral maloletej nohavice, keď mala aj rezervné oblečenie, otec iba niečo neurčité zašomral. Matka uvádza, že vždy, keď sa pri najmenšom podozrení snažila zistiť u otca odpovede na svoje otázky o tom, čo s maloletou robí, a ako sa to hrajú, keď jej maloletá potom doma rozprávala divné veci, otec začal byť agresívny a obviňoval matku, že si vymýšľa. Proces uvedomovania si reálneho ohrozenia fyzického a psychického vývinu maloletej bol dlhý a komplikovaný. Matka si uvedomovala, že nemôže na základe iba svojich pocitov žiadať príslušné orgány ochrany práv detí o pomoc. Matka by bola najradšej, keby takúto vec nemusela riešiť vôbec, ale prejavy a správanie maloletej boli čím ďalej horšie a alarmujúce. Zlé pocity matky sa pretavovali do istoty, že otec maloletú môže zneužívať a pravdepodobne to robí veľmi sofistikovaným a ťažko preukázateľným spôsobom. Matka pri výsluchu na polícii pri podávaní trestného oznámenia pravdivo odpovedala na otázky vyšetrovateľky týkajúce sa výskytu povrchových poranení, modrín, pomliaždenín na tele maloletej, tak, že nikdy si nič podozrivé nevšimla. To, že na to poukazuje otec vo svojom odvolaní, považuje matka za mimoriadne nebezpečné. Z tohto vyjadrenia otca jednoznačne vyplýva, že jedine fyzické znaky zneužívania otec považuje za relevantné a preukázateľné. Matka tvrdí, že práve psychické zdravie je minimálne rovnako dôležité a správanie maloletej (masturbácia, oblizovanie predmetov, agresivita, otázky: „Maminka, čo to bolo za hračku o ocka, ktorá tak strašne smrdela a mala som jej dať pusinku“, pričom dcéra mala prelepené oči pri tejto „hre“ s otcom, sú prejavy, ktoré nie sú pre 5 ročné dieťa prirodzené. Matka nesúhlasí s interpretáciou znaleckého úkonu zo strany otca, ktorý sa otec snaží znevažovať a napádať jeho výsledok. Matka poukazuje na ust. § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, prekladateľoch a tlmočníkoch, podľa ktorého znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Žiadateľom o vypracovanie tohto úkonu je OR PZ Bratislava II, Odbor kriminálnej polície. Znalkyňa vypracovala tzv. odborné vyjadrenie, čo je v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Akákoľvek polemika so závermi a obsahom znaleckého úkonu zo strany otca je len pokusom odviesť pozornosť od podstaty problému, čo robil počas návštev s maloletou. Matka uvádza, že posledný telefonický kontakt otca vo vzťahu k maloletej a matke bol dňa 19.8.2020. Matka sa domnieva, že práve po tomto dátume bol otec zadržaný políciou a vypočúvaný, matka nevie, či strávil aj nejaký čas v cele predbežného zadržania. To bol však z pohľadu matky moment, od ktorého nastal zlom a otec sa prestal ozývať úplne. Absolútne matku ani maloletú nekontaktuje. Neozval sa ani dňa 3.10.2020, kedy mala maloletá meniny. Tvrdenie otca o tom, ako sú zasiahnuté jeho práva a ako hrozí, že dôjde k pretrhnutiu pozitívnej väzby otca s maloletou, sú podľa matky len prázdne frázy a konštrukt pre akési odôvodnenie údajného zásahu do jeho práv rozhodnutím súdu. Realita je však taká, že otec sa úplne odmlčal a ani pred dňom, kedy došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, teda pred 13.10.2020 sa dva mesiace absolútne nedomáhal svojich údajne porušovaných rodičovských práv a tieto svoje práva vo vzťahu k maloletej nerealizoval. Otec teda nekontaktoval matku ani maloletú od 19.8.2020. Nariadené neodkladné opatrenie matka považuje za nevyhnuté, pretože sa domnieva, že jedine týmto spôsobom môže byť zabezpečená ochrana záujmov ,psychického a fyzického zdravia maloletej a jej normálny a zdravý vývin. Už teraz sú nepriaznivé následky na maloletej evidentné a matka musí s maloletou pravidelne navštevovať Centrum pedagogicko - psychologického poradenstva, pani psychologičku Detvanovú. Alternatívny návrh otca a to stretnutia s maloletou na referáte úradu práce sociálnych vecí a rodiny považuje matka za nerealizovateľný v navrhovanom rozsahu, a navyše takýto návrh v predloženom znení považuje za nevykonateľný. Matka vidí ako rizikový a nerealizovateľný takýto režim z dôvodov personálnych, priestorových a aj časových, a to nielen na strane matky, ale najmä na strane dotknutého úradu. Matka si nie je istá, či je súd oprávnený nariadiť styk otca s maloletou v priestoroch úradu práce sociálnych vecí a rodiny v navrhovaných časoch, v navrhovanom rozsahu a za účasti neurčitej osoby, ktorá nie je ani riadne špecifikovaná. Matka nevie posúdiť, či na úrade pôsobí takýto psychológ a čo si otec predstavuje pod pojmom „za asistencie psychológa“. Matka namieta jednak vhodnosť takéhoto opatrenia a upozorňuje na neurčitosť, nezrozumiteľnosť takéhoto odvolacieho návrhu a v konečnom dôsledku aj jeho nevykonateľnosť. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 65, 66 Civilného mimosporového poriadku a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 8. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 9. Podľa § 66Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 10. Podľa § 67 Civilného mimosporovéhoporiadkunavady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 11. Podľa ust. § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie, akonáhle súd poskytne ohrozenému, alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého a ohrozeniu jeho zdravia. 13. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu návrhu a listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 14. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca, ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal návrhom, vyhodnotil všetky skutočnosti a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že ochrana zdravia maloletej je v danom prípade prvoradým dôvodom na zákaz styku otca s maloletou a na prijatie tohto záveru je postačujúce začatie trestného stíhania pre zločin sexuálneho zneužívania a závery odborného vyjadrenia vypracovaného znalkyňou Mgr. Oľgou Tomišovou, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. V odbornom vyjadrení je uvedené, že možno vysloviť podozrenie, že sa jedná s najväčšou pravdepodobnosťou o sexuálne zneužívané dieťa. Aj keď nie je konštatované, že by páchateľom mal byť otec maloletej, z doposiaľ zaznamenaných vyjadrení maloletej sa možno domnievať, že tou osobou mal byť práve otec maloletej. Aj znalkyňa odporučila v nadväznosti na jej odborné zistenia dočasne zakázať styk otca s maloletou. Súd nemôže na zistenia znalkyne uvedené v odbornom vyjadrení neprihliadať, či rezignovať, v opačnom prípade by konal proti záujmu maloletej. Otcom uvedené dôvody, pre ktoré spochybňuje relevantnosť odborného vyjadrenia, nie sú opodstatnené a spôsobilé spochybniť predmetné odborné vyjadrenie. Odborné vyjadrenie je podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov úkonom znaleckej činnosti, ktorá je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených týmto zákonom znalcami pre zadávateľa. Predmetné odborné vyjadrenie bolo vypracované znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, z príslušného odboru a nenasvedčuje žiadne otcom uvedené tvrdenie tomu, že by pri vypracovaní odborného vyjadrenia znalkyňa nepostupovala odborne a v zmysle príslušných ustanovení zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Otcove tvrdenie, že masturbácia maloletých detí nie je prejavom ich sexuálneho zneužívania, tak ako sa snaží navodiť matka, ale je jedným zo znakov neurotizácie dieťaťa, nie je správne. Jedným z prejavov sexuálneho zneužívania môže byť nevhodné sexuálne vyzývavé správanie dieťaťa neprimerané jeho veku, čiže aj nadmerná masturbácia pre dieťati vo veku 5 rokov. Taktiež prejavy neurotizácie môžu byť prejavom sexuálneho zneužívania. Aj keby masturbácia bola jedným zo znakov neurotizácie, nevylučuje to to, že prejavmi sexuálneho zneužívania u dieťaťa môže byť, ako nadmerná masturbácia, tak aj neurotické prejavy. Odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že záujem maloletej na ochrane jej psychického a fyzického zdravia je potrebné v danom prípade klásť nad prezumpciu neviny, nakoľko v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia a potvrdenia sexuálneho zneužívania maloletej otcom by toto viedlo k nenavrátiteľnému stavu a ujme na psychickom a fyzickom zdraví maloletej. Odvolací súd nemá za to, že by na základe doposiaľ zisteného stavu veci bolo dôvodné upraviť styk otca s maloletou za účasti psychológa na referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Svoradova 1, Bratislava, tak ako navrhuje prípadne rozhodnúť otec v odvolaní. Navyše takúto formu asistovaného styku referáty poradensko - psychologických služieb ani nevykonávajú. 15. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že v danom prípade je v záujme ochrany zdravia maloletej dočasne styk otca s maloletou zakázať, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne odvolací súd potvrdil (§387 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku). 16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).