Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/289/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313229453 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1313229453.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: X/ I. T., D. Č.. XX, D., X/ P. T., D. Č.. XX, D., obaja zastúpení advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom, Holíčska č. 28, Bratislava, proti žalovanému: W.. G. Š., K. XX, D., W. : XXXXXXXX, X. S. T. T. G., D..O..M., D. Č.. X, D., W.: XXXXXXXX, o zaplatenie 1.080 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/220/2014-207 z 28.6.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/220/2014- 257 z 30.7.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva proti žalobcom plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali od žalovaného zaplatenia 1.080 eur s príslušenstvom a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania 827,83 eura pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 64,50 eur a odmeny za právne zastupovanie 763,33 eur. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil označenie žalovaného v záhlaví rozsudku. 2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že žalovaný im na požiadanie vyhotovil geometrický plán, ktorý však nemohli použiť, pretože nebol riadne vyhotovený a boli nútení dať si vyhotoviť nové zameranie stavby, čím im vznikla škoda. Ako spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia D., okres D., si v máji 2012 objednali u žalovaného vypracovanie geometrického plánu, ktorý potrebovali na kolaudáciu stavby, žalovaný im v septembri 2012 oznámil, že časť ich prístavby je na pozemku mesta, na čo mu oznámili, že geometrický plán už nechcú a za neoverený a neopečiatkovaný náčrtok plánu mu zaplatili 240 eur. Spoločnosť N.-P. D., D..O..M.., K. XX, J. (ďalej len „N. - P. D.“), ktorú požiadali o polohové zameranie stavby, zistila že posunuté sú hranice pozemkov, a nie ich stavba. Za zameranie zaplatili 840 eur a spolu s platbou poskytnutou žalovanému za nevyhovujúci geometrický plán im vznikla škoda 1.080 eur. 3. Žalovaný k žalobe uviedol, že žalobca 1/ si u neho 23.8.2012 ústne objednal dielo, geodetické zameranie prístavby rekreačnej chaty nachádzajúcej sa v obci D., katastrálne územie D. so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parcela č.XXXX/X a č. XXXX/X zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, že zameral predmetnú prístavbu a na základe polohopisného merania zistil, že prístavba sa nachádza sčasti na susednom pozemku vo vlastníctve mesta D.. Geometrický plán vyhotovil riadne a včas, preto mal nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo. Ďalej uviedol, že so žalobcom 2/ nemal žiadny právny vzťah. Tvrdenie žalobcov, že vzhľadom na nekvalitne urobený geometrický plán si museli dať urobiť polohové zameranie prístavby, je neodôvodnené, čo potvrdzuje geodetické polohové zameranie skutkového stavu a jeho porovnanie so stavom v katastri nehnuteľností, ktoré bolo vyhotovené spoločnosťou N.-P. D., z ktorého vyplýva, že prístavba rekreačnej chaty presahuje hranice pozemku a zasahuje do susedného pozemku vo vlastníctve mesta D. (parcela č.XXXX/XX), teda aj podľa tohto zamerania je prístavba rekreačnej chaty postavená na susednom pozemku so značným presahom. 4. Súd prvej inštancie na základe skutkových záverov vyvodených z vykonaného dokazovania, ktoré posúdil podľa ustanovení § 420 ods. 1 a ods. 3, § 438 ods. 1, § 442 ods. 1 a ods. 3, § 443 Občianskeho zákonníka a § 120 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobcovia, ktorých v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázali zákonné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za predmetnú škodu. V spore bolo preukázané, že na základe ústnej objednávky si žalobca 1/ objednal u žalovaného vykonanie diela, ktoré spočívalo v geodetickom zameraní prístavby rodinného domu (rekreačnej chaty) v D. so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele číslo XXXX/X a č.XXXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom územní D.. Nebolo sporným, že žalovaný vykonal zameranie prístavby, vyhotovil geometrický náčrt a geometrický plán, ktorý odovzdal žalobcovi 1/. Sporné nebolo ani to, že žalobca 1/ následne SMS správou 17.9.2012 zrušil objednávku s odôvodnením, že nemá záujem o geometrický plán. Žalovaný požiadal žalobcu o zaplatenie 240 eur za vykonané práce, čo žalobca 1/ zaplatil. Nedostatky geometrického plánu v konaní podľa súdu preukázané neboli. Svedkovia W.. K. Y. a W.. E. N. v konaní potvrdili obranu žalovaného, že prístavba presahuje na susedný pozemok, k čomu dospeli meraním. V konaní nebol teda preukázaný dôvod, pre ktorý by žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi 1/ prijatú odmenu za vypracovaný geometrický plán. Keďže žalobcovia v spore nepreukázali žiadne porušenie dojednaných alebo zákonných povinnosti žalovaného, škoda, ktorú si vyčíslili, nie je v príčinnej súvislosti s jeho konaním, neuniesli dôkazné bremeno a preto súd prvej inštancie ich žalobu zamietol. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania 827,83 eura, z toho za zaplatený súdny poplatok 64,50 eur a 763,33 eura ako náhradu odmeny za právne zastupovanie, ktorá bola vyčíslená ako tarifná odmena v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“) za tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 15.4.2014, odmena 61,41 eur, režijný paušál 8,04 eur; písomné podanie na súd (odpor zo dňa 24.4.2014), á 61,41 eur, režijný paušál 8,04 eur; účasť na pojednávaní dňa 20.11.2014, odmena 61,41 eur, režijný paušál 8,04 eur; účasť na pojednávaní dňa 29.1.2015, odmena 61,41 eur, režijný paušál 8,39 eur; účasť na pojednávaní dňa 5.5.2015, á odmena 61,41 eur, režijný paušál 8,39 eur; písomné podanie na súd, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.7.2015, 1/2 základnej sadzby, odmena 30,70 eur, režijný paušál 8,39 eur; účasť na pojednávaní dňa 12.4.2016, odmena 61,41 eur, režijný paušál 8,58 eur; účasť na pojednávaní dňa 28.6.2016, odmena 61,41 eur, režijný paušál 8,58 eur. Súd priznal žalobcovi aj náhradu cestovného podľa ustanovenia § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a to za cestu zo Senca do Bratislavy a späť na pojednávanie dňa 20.11.2014, 29.1.2015, 5.5.2015, 12.4.2016, 28.06.2016, t.j. 60 km x 0,183, spolu 76,80 eur a náhradu za stratu času podľa § 17 vyhlášky za cestu na tieto pojednávania, spolu 167,90 eur. 6. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedli, že v sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli v katastrálnom území D. v rámci technicko-hospodárskeho mapovania nesprávne zobrazené polohy podrobných bodov, z čoho vyplynulo, že hranica ich pozemku parc. č. XXXX a parc. č. XXXX nebola správne zobrazená. Žalobcovia na svojej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X postupne stavali a kolaudovali svoje stavby. Žalovaný im počas merania oznámil, že ich stavba zasahuje do susednej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, ktorej vlastníkom bolo mesto D.. Pokiaľ žalovaný zistil, že v tomto prípade ide o chybu v katastri nehnuteľností, mal vec ešte v roku 2012 predložiť katastrálnemu úradu na opravu chýb podľa ustanovení § 59 a § 60 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). V takomto prípade nemal žiadne právo na dohodnutý honorár, ale mal ich upozorniť na chybu v katastri, a nie vypracovať účelový geometrický plán, za ktorý si vyhrážaním sa priestupkovou komisiou vyžiadal 240 eur, čím sa bezdôvodne obohatil. Objednávku mal zrušiť, pretože nemohlo dôjsť k právnemu plneniu. K tvrdeniu žalovaného, že predmetný geometrický plán je perfektný a bezchybný uviedol, že je v ňom uvedený nesprávny druh pozemku ako aj to, že jeho stavba zasahuje do susedovho pozemku a že tento posun by mal byť 0,5 m. Podľa jeho názoru žalovanému išlo o to, aby od mesta odkúpil časť susedného pozemku o výmere 14 m2 á 120 eur, teda 1.680 eur, čím by mu vznikla škoda 1.680 eur. K odvolaniu pripojil nové dôkazy, a to kópiu pozemkovej mapy z 1.10.1990, oznámenie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR z 6.4.2014 o vykonaní štátneho dozoru za účelom sprístupnenia pozemku, predvolanie na katastrálne konanie z 10.12.2014, návrh na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu v Bratislave, odboru opravných prostriedkov č.k. Xo 20/2015-BPR z 20.4.2014, otvorený list primátorovi mesta D. z 18.6.2016, výzvu Mesta D. na vysporiadanie pozemku D. I. „. zo 6.6 2016 adresovanú D. T. a S. T., odpoveď na túto výzvu a geometrický plán vypracovaný žalobcom s vyznačenými chybami. Žalobcovia namietali aj výšku priznanej náhrady trov právneho zastúpenia. Podľa nich prvé tri úkony, za ktoré súd priznal žalovanému náhradu sú fakticky jeden úkon a samotné prevzatie zastúpenia nie je samostatným úkonom právnej služby v zmysle vyhlášky o odmeňovaní advokátov. 7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok pre použitie nových prostriedkov procesnej obrany a teda na nové predložené dôkazy nie je dôvod prihliadať. Zopakoval, že pre žalobcu 1/ vykonal zameranie prístavby rekreačnej chaty, pri ktorom zistil, že prístavba sa nachádza sčasti aj na susednom pozemku. Zhotovil preto geodetický náčrt obsahujúci skutkové zameranie prístavby a stav podľa katastra nehnuteľností. Objednaný geometrický plán riadne zaevidoval na Okresnom úrade Senec, katastrálnom odbore a na jeho autorizačné overenie stačilo podať žiadosť na okresný úrad, k čomu však nedošlo, pretože žalobca 1/ bez udania dôvodu od zmluvy odstúpil. Podľa jeho názoru správnosť ním vypracovaného geometrického plánu potvrdzuje polohové zameranie prístavby urobené spoločnosťou N. - P. D., rozhodnutie Okresného úradu Senec, katastrálny odbor z 20.4.2014 č.k. XO 20/2015-BPR, ako aj upovedomenie o vybavení podnetu prokurátorom, ktoré žalobcovia predložili súdu v konaní. Pokiaľ žalobca 1/ využil právo vyplývajúce z ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu vzhľadom na špecifickosť diela, ktoré sa nedá využiť inak, úhrada 240 eur zodpovedá vykonaným prácam a účelne vynaloženým nákladom. Žalobcovia až v odvolaní vytýkali vady geometrického plánu, na čo v odvolacom konaní nie je možné prihliadať. Záverom uviedol, že žalobcovia vôbec neuviedli aký súvis má vypracovanie polohového zamerania spoločnosťou N. - P. D. na zmluvný vzťah medzi stranami a to najmä, ak potvrdzovalo správnosť geometrického plánu, ktorý vypracoval pre žalobcu 1/. 8. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného uviedli, že tento si protirečí, ak tvrdí, že urobil práce navyše a pritom bez akéhokoľvek podkladu zobral z pozemku suseda 14 m2 a im ich pridal. Žalovanému vytkli, že predmetný geometrický plán nepredložil na zaevidovanie v katastri nehnuteľností, chýbajú v ňom okrúhle pečiatky a podpisy autorizovaného geodeta a katastrálneho úradu a že nepochopil jeho vážnosť, pretože ním mal chrániť jeho majetok a nie majetok susedov. V nasledujúcom vyjadrení žalobcovia uviedli, že dohoda o vypracovaní geometrického plánu so žalovaným je neplatná, rovnako ako vyhotovený geometrický plán. Žalovaný označil tieto vyjadrenia za zmätočné a zotrval na svojich vyjadrenia k odvolaniu. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.6.2020 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP). 10. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd pre jeho vecnú správnosť potvrdil pričom sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a poukazuje na toto odôvodnenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal podľa odvolacieho súdu náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu na priznanie náhrady škody. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. platným v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie dospel podľa odvolacieho súdu k správnym skutkovým záverom, na vec aplikoval prislúchajúce zákonné ustanovenia a na ich základe vyvodil správne právne závery o nedôvodnosti žalobného návrhu a dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu náležite, hoci stručne, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. 11. Žalobcovia v odvolaní zhrnuli ako došlo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia pri technicko- hospodárskom mapovaní k chybe v záznamom katastra nehnuteľností a k tomu, že ich stavba je čiastočne postavená na pozemku mesta. Ako nesprávne konanie žalovaného uviedli to, že hneď ako zistil chybu v katastri nehnuteľností, nepostúpil vec na riešenie katastrálnemu úradu v zmysle ustanovenia § 59 katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov na jej opravu. 12. V danej veci súd prvej inštancie dospel na základe skutkových zistení, ktoré boli v podstate nesporné, že žalobcovia nepreukázali existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu stanovenú § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z odôvodnenia žalobného návrhu, že škoda mala žalobcom vzniknúť tým, že žalovaný na ich žiadosť o vypracovanie geometrického plánu z mája 2012, ktorý potrebovali ku kolaudácii stavby v D., súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X katastrálneho územia Senec, im v septembri 2012 oznámil, že stavba stoji sčasti na pozemku mesta, na čo žalobca 1/ oznámil žalovanému, že už od neho nechcú vypracovanie plánu. Žalobným návrhom uplatňovaných 1 080 eur je súčet odmeny 240 eur, ktoré žalovanému zaplatili za geometrický plán z 12.9.2012, ktorý však nebol autorizačne overený a odmeny 840 eur, ktorú zaplatili spoločnosti N. - P. D. za ďalší geometrický plán, tiež na zameranie predmetnej stavby. Tvrdenie žalobcov, že geometrický plán vypracovaný žalovaným je zlý kvôli jeho zisteniu, že prístavba žalobcov stojí sčasti na pozemku mesta, nepovažoval za opodstatnené, keďže v konaní neboli preukázané nedostatky tohto geometrického plánu. Podľa súdu prvej inštancie bol v konaní preukázaný opak a to, že zistenie žalovaného o presahu prístavby na susedný mestský pozemok je správne. Súd prvej inštancie nemal za preukázaný dôvod, pre ktorý by mal žalovaný žalobcom vrátiť odmenu za vypracovaný geometricky plán a nahradiť im odmenu zaplatenú za druhý plán, ani porušenie dohodnutých alebo zákonných povinnosti žalovaného, ktoré by boli príčinou vzniku uplatňovanej škody. 13. K právnemu odôvodneniu napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že zodpovednosť geodetov za výkon ich činnosti, ktorá je špecificky stanovená zvláštnymi predpismi (zák. č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, zák. č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov v znení neskorších predpisov), možno posudzovať i ako všeobecnú zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu je záväzkovým právnym vzťahom medzi poškodeným na jednej strane a škodcom, resp. osobou zodpovednou za škodu na druhej strane. Zodpovednostný právny vzťah v sebe zahŕňa vždy, bez ohľadu na druh zodpovednosti tieto prvky: škodu, protiprávnosť (obvykle ide o protiprávnosť konania alebo nekonania škodcu) a príčinnú súvislosť medzi protiprávnosťou a škodou. 14. K uplatňovanej náhrade škody na podporu záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a úhradou odmeny za geodetické práce uvádza, že o vzťah príčinnej súvislosti, ktorý je jednou z podmienok zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodovému následku nedošlo. 15. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím osoby a vznikom škody nejde o otázku právnu, ale o otázku skutkovú, ktorá sa nerieši ako všeobecná, ale len v konkrétnych súvislostiach. Postup pri zisťovaní príčinnej súvislosti spočíva v tom, že škodu je treba vyňať z jej všeobecnej súvislosti a skúmať ju izolovane, len z hľadiska jej príčin. Pretože príčinná súvislosť je zákonitosťou prírodnou a spoločenskou, ide o hľadania javu, ktorý škodu vyvolal. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú. Na druhej strane reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou vtedy, ak vstupuje do deja iná, na konaní nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca. 16. K náhrade škody 840 eur, ktorá mala žalobcom vzniknúť zaplatením odmeny za polohopisné a geodetické zameranie skutkového stavu a jeho porovnanie so stavom v katastri nehnuteľností spoločnosti N. - P. D., žalobcovia v návrhu na začatie konania uviedli, že tieto práce si museli dať urobiť pre zlý a nekvalitný geometrický plán žalobcu, osobitne však neuviedli príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu (vypracovanie zlého a nekvalitného geometrického plánu) a úhradou za práce, ktorú pre nich urobila iná spoločnosť. Záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi vypracovaním geometrického plánu žalobcom a úhradou odmeny za iné geodetické práce vyplýva predovšetkým z toho, že na rozhodnutí žalobcov zaobstarať si ďalšie geodetické práce u inej osoby sa žalovaný nijakým spôsobom nepodieľal. Ak sa žalobcovia rozhodli riešiť situáciu, na ktorú poukázal žalovaný, a to že ich stavba je čiastočne na pozemku, ktorý je vo vlastníctve iného tým, že požiadajú o polohopisné a geodetické zameranie skutkového stavu a jeho porovnanie so stavom v katastri nehnuteľností, de facto o kontrolné zameranie, nebolo toto ich rozhodnutie vyvolané protiprávnym konaním žalovaného, v prvom rade preto, že zistenie žalovaného o presahu ich prístavby na pozemok iného, proti čomu žalobcovia v podstate namietali, nebolo v konaní preukázané ako nesprávne. 17. Súd prvej inštancie návrh na uloženie povinnosti žalovanému vrátiť zaplatenú odmenu za vypracovanie geometrického plánu zamietol s odôvodnením, že žalobcovia v konaní nepreukázali tvrdenie, že geometrický plán je zlý a nekvalitný, naopak, z výpovedi svedkov mal za preukázané, že záver žalovaného o presahu prístavby na susedný pozemok je správny, k čomu dospeli meraním aj oni. To, že geometrický plán nebol dokončený spôsobil žalobca 1/, ktorý oznámil, že žiada, aby žalovaný práce na geometrickom pláne ukončil. 18. V odôvodnení napadnutého rozsudku k výpovediam svedkov, na ktorom založil uvedený záver súd prvej inštancie uviedol, že svedok W.. K. Y., spoločník spoločnosti N. - P. D., ktorá vypracovala pre žalobcov ďalší geometrický plán na zameranie ich prístavby a porovnanie s údajmi katastra nehnuteľností, potvrdil, že časť prístavby žalobcov sa aj podľa ich zamerania nachádza na pozemku mesta D., čo je grafický znázornené a zaznačené v ich geometrickom pláne, a svedok W.. E. N., ktorý sa podieľal na vypracovaní geometrického plánu spoločnosťou N. - P. D., pred súdom uviedol, že bol oboznámený s geometrickým plánom žalovaného, a aj oni dospeli k rovnakým výsledkom ako žalovaný, že prístavba žalobcov presahuje do pozemku mesta asi o 0,5 m. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný pri vypracovávaní geometrického plánu na zameranie prístavby parc. č. XXXX/X v kat. území D. (č. 62/2012 z 12.9.2012) poskytol žalobcom nesprávnu informáciu o tom, že ich prístavba stojí sčasti na pozemku mesta, zodpovedá výsledkom dokazovania získaných vypočutím svedkov v konaní. Vyjadrenia svedkov, o ktoré súd prvej inštancie oprel rozhodnutie o tejto časti žaloby, napokon žalobcovia v konaní súdu prvej inštancie a ani v odvolaní nespochybňovali. Uvádzanie ďalších dôvodov nesprávnosti predmetného geometrického plánu a predloženie ďalších dôkazov až v odvolaní, predstavuje neprípustné novoty v zmysle ustanovenia § 366 CSP, a preto na ne odvolací súd nemohol prihliadať. 19. Na námietku žalobcov odvolací súd preskúmal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania v rozsahu, v akom sa toho žalobcovia domáhali, konkrétne priznanie náhrady trov žalovanému za úkony právnej pomoci a to, za prevzatie a prípravu zastúpenia, za odpor podaný proti platobnému rozkazu a za účasť advokáta žalovaného na pojednávaní 20.11.2014, spolu s režijnými paušálmi. Porovnaním s prislúchajúcou vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení platnom v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie zistil, že namietanú náhradu za úkony právnej služby úspešnému účastníkovi konania súd prvej inštancie určil v súlade s prislúchajúcimi ustanovenia tejto vyhlášky. 20. Ustanovením § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby pri tarifnej hodnote (Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu, § 10 ods. 2) nad 663,88 eura do 6.638,78 eura je 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura. V danej veci bola hodnota sporu 1 080 eur, z toho nad 663,88 eura bolo 462,16 eura (1.080 - 663,88), k sume 41,49 bolo treba pripočítať 2 x 9,96, čo je 19, 92 eura a výsledná odmena je súčet sumy 41,49 + 19,92, čo je 64,41 eura, tak ako to určil aj súd prvej inštancie. 21. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí, okrem iného, za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (písm. a), písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej (písm. c) a účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny (písm. c). 22. Súd prvej inštancie priznal úspešnému žalovaného náhradu trov konania za prvé úkony právnej služby, z ktorých je každý samostatným úkonom právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenie dňa 15.4.2014, za podanie odporu proti platobnému rozkazu z 24.4.2014 a za účasť na pojednávaní 20.11.2014, ktorých vykonanie potvrdzuje obsah preskúmavaného spisu podľa uvedených ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. Námietky žalobcov proti tomuto rozhodnutiu o náhrade trov konania teda tiež neboli dôvodné. 23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal proti neúspešným žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).