Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/275/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315213460 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315213460.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: SVT Golem s.r.o., so sídlom: Mierové nám. 2/11, Senec, IČO: 35 727 128, proti žalovanej v 1/ rade: G. L.Í., U. N. XX.XX.XXXX, R.: G. XA, E., O. E., H. X/ A.: C. I., U. N. XX.XX.XXXX, R.: G. XA, E., občan SR, obaja zastúpený JUDr. Ľuboslav Linder, advokát, so sídlom: Zámocká 8, Malacky, o zaplatenie 587,02 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.marca 2017, č. k. 12C/429/2015 -102, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17. marca 2017, č. k. 12C/429/2015 -102 p o t v r d z u j e. II. Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným, spoločne a nerozdielne na zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 587,02 €, ako nedoplatok z rozúčtovania za rok 2014, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z istiny odo dňa 18.03.2015 do zaplatenia a istinu vo výške 663,- €, ako zálohové platby v roku 2015 spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 28.02.2015 do zaplatenia, t.j. celkom istinu vo výške 1.250,02 €. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa § 8 a § 10 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy zo dňa 31.10.2012 bol žalovaný povinný uhradiť nedoplatok z ročného rozúčtovania nákladov za správu a prevádzku svojho bytu podľa čl. II. ods.8. Túto povinnosť žalovaná a súčasne žalovaný porušili, čím im vznikla pohľadávka vo výške 587,02 €. Žalovaní si nesplnili svoju zmluvnú povinnosť a k náhradnému termínu, t.j. ku dňu 28.05.2015 neuhradili svoj záväzok, ktorý majú za rozúčtovanie nákladov za rok 2014 a chýbajúce zálohové platby za rok 2015.Pred vydaním platobného rozkazu, žalobca podaním zo dňa 01.07.2015 upravil žalobný petit,z dôvodu úhrady časti dlhu žalovanými a to uhradením zálohových platieb vo výške 663,- € tak, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 587,02 €, ako nedoplatok z rozúčtovania 2014 spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z istiny odo dňa 18.03.2015 do zaplatenia, ako i trovy konania. 3. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 12C/429/2015-24 zo dňa 09.07.2015 a žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 587,02 € s príslušenstvom, ako i trovy konania. 4. V zákonnej lehote podali žalovaní v 1. a 2. rade voči platobnému rozkazu odpor, ktorý každý zvlášť odôvodnili rovnako tým, žalobca si žalovanú sumu musí žiadať od svojho zmluvného partnera, ktorým je spoločnosť STAV-COLOR investičná, s.r.o. a ďalej tiež tým, že hoci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 587,02 €, na základe rozúčtovania zo dňa 04.03.2015, takáto suma sa v ňom neuvádza. Okrem toho zúčtované obdobie je odo dňa 01.05.2014, kedy nebol bytový dom „Polárka“ skolaudovaný, lebo súp. č. bolo domu pridelené až 09.06.2014. Žalobu žiadali preto zamietnuť. 5. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že ako správca domu vymáha od žalovaných v 1. a 2. rade, titulom vyúčtovania za r. 2014, pôvodne vyčísleného vo výške 1.018,45 €, iba zvyšnú časť, vo výške 587,02 €, nakoľko časť nedoplatku vo výške 431,43 €, už žalovaný v 2. rade uhradil. Žalovaná v 1. rade z dlžnej sumy neuhradila nič. Žalovaná suma teda pozostáva z nedoplatku z poskytnutých plnení t.j. elektrina, voda, plyn, za obdobie od 01.05.2014 do 01.01.2015. Náklady za vodu boli vo výške 40,28 €, TUV vo výške 96,20 €, 10,02 € je paušál za 10% ceny tepla do TUV na byt. Prepočet spotreby tepla za daný byt je vo výške 144,52 €, cena energie je 614,45 €, výťah je 17,86 €, poplatok za správu kotolne je 54 €, poplatok za vyúčtovanie 7,- €, správcovský poplatok za dané obdobie vo výške 42,- €, výdavky fondu 48,15 €, celkové náklady za účtovné obdobie boli vo výške 1.074,47 € + vlastníci bytov sa rozhodli, že si nakúpia do bytov merače, správca ich rozúčtuje vo vyúčtovaní a pretože merač nebol súčasťou bytu, správca ich účtoval vo výške 59,98 € - označené ako iné poplatky, sú náklady na zakúpené merače. Z celkových nákladov boli odrátané zálohové platby vo výške 116,- €. Nedoplatok vo výške 1.018,45 € predstavuje rozdiel celkových nákladov t.j. 1.074,47 € - zálohové platby 116,-€ + 59,98 € za merače = 1.018,45 €. 6. Súd prvej inštancie v rámci skutkového stavu zistil, že vlastníci bytov faktúru ZSE zaplatili a až po zaplatení majú právo ju reklamovať na schôdzi. Ak budú neúspešní aj na SOI, majú právo dať rozúčtovanie preskúmať súdom. Žalovaní v 1. a 2. rade to neurobili. Každý prehlasovaný vlastník má právo sa do 30 dní obrátiť na súd, pokiaľ sa domnieva, že jeho práva boli v zmysle zákona o bytoch porušené, čo neurobili, čím deklarovali, že súhlasia s tými pravidlami. Ich nárok bol prekludovaný. Hoci v tom čase nebol byt skolaudovaný, žalovaní v 1. a 2. rade ho užívali a v zmysle kúpnej zmluvy, ktorou nadobudli sporný byt, podľa jej čl. 9 ods. 7 veta posledná, podľa ktorej ak kupujúci užíval nehnuteľnosť pred kolaudáciou a odovzdaním bytu, bude sa podieľať na úhrade energií tvrdil, že ročné zúčtovanie nákladov za správu a prevádzku bytu za r. 2014 zasielal iba jednému zo spoluvlastníkov a to žalovanému v 2. rade. 7. Z výsluchu žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie zistil, že za spornú považuje iba faktúru za elektrinu, ktorá bola vystavená za čas, kedy staviteľ stavbu dokončoval a daný objekt nebol obývateľný. Nikto vtom čase v dome nebýval, žiaden zo 16-tich vlastníkov. Nerozumie, prečo staviteľ, ktorým bol STAV-COLOR Investičná s.r.o., hoci ZSE a. s. spornú faktúru zaplatil, žiadal v čase rozostavanej stavby, za ktorú bol zodpovedný, aby následne správca za ostatných vlastníkov faktúru zaplatil. Pokiaľ tak správca už učinil, nerozumie tomu, prečo správca rozúčtoval faktúru iba medzi 4 byty a nie medzi všetkých vlastníkov bytov, t.j. medzi 16-tich, čo by vychádzalo na jeden byt suma cca 128,- €. On odmieta zaplatiť i túto čiastku, ktorá by pripadla na jeho byt, pretože podľa jeho názoru, mal za čas rozostavanej stavby platiť energie stavebník, a nie vlastníci bytov a nebytových priestorov. 8. Z prednesu právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade súd prvej inštancie zistil, že podľa § 2 zák. č. 182/93 Z. z. účinného v rozhodnom čase, je byt súborom miestností, trvalo určených na bývanie a to rozhodnutím stavebného úradu. Rozhodnutie stavebného úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2014, preto žalovaní v 1. 2. rade nenadobudli vlastníctvo bytu skôr, ako k tomuto dátumu. Dovtedy nadobudli vlastníctvo iba k rozostavanej stavbe, ako je to uvedené i v kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2013, v jej čl. 1 ods. 1 písm. a) t.j. byt č. 2 je rozostavaný bytový dom, v tom čase neskolaudovaný. Podľa čl. 9 ods. 3 zmluvné strany sa dohli, že byt bude odovzdaný najneskôr do 30 dní, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Žalovaní v 1. a 2. rade neužívali a neboli oprávnení užívať predmetný rozostavaný byt pred jeho odovzdaním. Doposiaľ nebol podpísaný preberací protokol, ako je to v tomto článku zmluvy uvedené. Žalovaní v 1. a 2. rade začali byt užívať až v júni 2014. Dovtedy bol majiteľom stavby STAV COLOR investičná s.r.o., ako predávajúci, ktorý bol aj vlastníkom 14 rozostavaných stavebných domov, a preto iba on uzatvoril zmluvu o výkone správy so správcom, t.j. žalobcom dňa 31.10.2012. Poukázal na ustanovenie § 6 cit. zák., podľa ktorého si na správu domu vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy, pričom však STAV COLOR Investičná s.r.o., nebola v zmysle § 2 cit. zák. vlastníkom bytov, ale len rozostavanej stavby, preto nebola ani oprávnená uzatvoriť zmluvu o výkone správy. Avšak, ak už bola zmluva uzatvorená, vlastník rozostavaného bytu bol povinný do 30 dní od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade do katastra nehnuteľností podľa § 10 ods. 1 cit. zák. poukazovať mesačné preddavky, ako úhradu za plnenie, na účet banke. Z predloženej zmluvy o výkone správy vyplýva, že za vlastníkov bytov a nebytových priestorov je tam 14- krát uvedený iba STAV COLOR Investičná s.r.o., a po prevedení vlastníctva k rozostavanému bytu bol vklad vlastníckeho práva povolený na základe predloženej kúpnej zmluvy na žalovaných až dňa 21.05.2013. V tom čase v rozostavanej stavbe nebola voda, plyn, elektrina, bol tam iba stavebný prúd, ktorý využíval staviteľ. V jarných mesiacoch r. 2014 vykonávala pre sporný bytový dom prestavbu dokonca nejaká iná stavebná firma, ktorá tento stavebný prúd využívala. 9. Žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili zmluvu so ZSE dňa 09.05.2014 na dodávku elektrickej energie na byt, hoci tam nebývali. Preto z rozúčtovania nákladov za r. 2014 uhradil žalovaný v 2. rade iba sumu 431,43 €, ako cenu za SV, TUV, výťah, avšak odmietajú zaplatiť cenu za spotrebu elektrickej energie, ako je uvedená v rozúčtovaní, t.j. vo výške 614,45 €. Súd prvej inštancie mal v rámci zistenia skutkového stavu za to, že táto suma je sporná z toho dôvodu, že v rozúčtovacom období boli vlastníkmi len troch bytov fyzické osoby, a vlastníkom ostatných bytov bol stále STAV COLOR Investičná s.r.o., Podľa cit. zákona je správca povinný nedoplatky rozpočítať aj na ostatných vlastníkov, teda ostatných 11 subjektov STAV COLOR Investičná s.r.o., a 5 bytov vlastnili súkromní vlastníci. Keď žalovaní nadobúdali do vlastníctva byt, ako rozostavanú stavbu bytu, byt nebol schválený stavebným úradom na účel užívania, tak bola v užívaní iba jediná prípojka elektriny, ktorú mal v užívaní stavebník, ktorým bol tiež STAV COLOR Investičná s.r.o. STAV COLOR Investičná s.r.o. fakturoval fa č. 2014025 zo dňa 3.9.2014 správcovi, ako náhradu za spotrebu energie, pričom mal povinnosť túto sám uhradiť ako spoluvlastník bytov, pretože hoci ju zaplatil ZSE, nemohol ju celú dať uhradiť správcovi, ale mal sa na nej podieľať. Jeho klienti kúpnu zmluvu na byt uzatvorili ako partneri a podieloví spoluvlastníci dňa 09.04.2013, vklad bol povolený dňa 21.05.2013. Do bytu sa nasťahovali niekedy v júni 2014. Byt doposiaľ predávajúci protokolárne neodovzdal. 10. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 136 ods.1,2, § 137 ods.1, 2, § 511 Občianskeho zákonníka, § 2 ods.1, § 6 ods.3, § 7b ods. 5, § 8a ods. 2, 3, § 8b ods.2 písm. e), § 8b ods. 3, § 10 ods.6 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinný od 01.03.2012 do 30.09.2014, a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2013 žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli sporný byt od predávajúceho, STAV-COLOR Investičná s.r.o., ako kupujúci, a to každý v podiele 1/2. Následne mal súd prvej inštancie z LV č. 8309 preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sú podieloví spoluvlastníci bytu súp. č. 4981, postaveného na parc. č. 669/4, bytového domu „Polárka“, každý v podiele 1 . Kúpnu zmluvu na byt uzatvorili ako partneri a podieloví spoluvlastníci, nie ako manželia a manželmi doposiaľ nie sú. 11. Predmetom sporu sa stala zaplatená faktúra STAV-COLOR Investičná s.r.o., ktorá ju ako refaktúru následne vystavila žalobcovi, ako správcovi a to fa č. XXXXXXX zo dňa 3.9.2014, splatnú dňa 17.09.2014, za spotrebu elektrickej energie vo výške 2.050,85 €. Správca následne rozdelil túto čiastku medzi jednotlivých vlastníkov bytov a žiadal od nich ich podiel za byt, na úhrade elektrickej energie, uhradiť. Súd prvej inštancie dal za pravdu žalovaným, že žalobca počas súdneho konania, napriek námietkam žalovaných, neobjasnil, ako k sume 614,45 €, uvedenej v spornom vyúčtovaní žalovaných, dospel. Suma odporuje i samotnej výzve správcu zo dňa 13.01.2015 adresovanej vlastníkom bytov, kde mal každý vlastník bytu a nebytového priestoru uhradiť čiastku 317,- €, teda zase inú sumu. Podľa názoru súdu prvej inštancie tomuto nároku žalobcu odporuje aj zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 04.02.2013, v bode 1, kde vlastník bytov : STAV-COLOR Investičná s.r.o., navrhol správcovi domu, aby sa predmetný odber a zmluva so ZSE a.s. nemenila, nakoľko je uzatvorená so zľavou za kwh na dvojročné obdobie. Viazanosť uplynie v apríli 2014, a preto až po tomto termíne sa prehlási odberné miesto na správcu, ktorý zastupuje vlastníkov bytov. Ďalej bolo dohodnuté, že Fond údržby a opráv na r. 2013 a 2014 sa nebude tvoriť. Toto vyplýva aj zo zápisnice vlastníkov bytov zo dňa 23.03.2015, v bode 4, preto bola výzva správcu zo dňa 13.01.2015 adresovaná vlastníkom bytov, kde sumu za elektrickú energiu označuje ako mimoriadny príspevok do fondu údržby a opráv, je prinajmenšom zavádzajúca. 12. Súd prvej inštancie v zhode s právnym zástupcom žalovaných konštatoval, že žalobcom predložené zápisnice zo schôdzí sú bez výpovednej hodnoty, nakoľko v nich nie je uvedené, ako jednotliví vlastníci bytov na schôdzi hlasovali, chýbajú i prezenčné listiny k nim a pod., napokon samotný správca potvrdil, že ich obsah menil. Z týchto nejednoznačných zápisníc ale podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že do apríla 2014 mala zostať v platnosti zmluva, ktorú mal so ZSE a.s, uzatvorenú stavebník a vlastník bytu, STAV-COLOR Investičná a.s, nakoľko išlo o výhodnú zmluvu, s ohľadom na stavebný prúd a táto po dobu jej viazanosti, t.j. do 30.04.2014 zaväzovala ako stranu zmluvy, odberateľa elektrickej energie, STAV- COLOR Investičná a.s. Potvrdzuje to i predmetná vytavená faktúra ZSE a.s, vystavená na STAV-COLOR Investičná a.s., zo strany ZSE a.s., fa č. XXXXXXX zo dňa 3.9.2014, splatná dňa 17.09.2014, za spotrebu elektrickej energie vo výške 2.050,85 €, kde je jednoznačne uvedený dátum spotreby 14.04.2014, teda doba, kedy bol na stavbe zavedený stavebný prúd, ktorý mal stavebník, STAV-COLOR Investičná a.s. sám, ako strana zmluvy a odberateľ platiť, nakoľko bytový dom bol preukázateľne daný do užívania až na základe Rozhodnutia Mesta Senec č.j. Výst. 1316-13 Sc, Om, právoplatné dňa 06.06.2014. Do tohto momentu by bolo v rozpore so zákonom a najmä bezpečnostnými predpismi, aby v bytoch vôbec niekto býval. Preto súd prvej inštancie nemal dôvod neveriť tvrdeniu žalovaných, až „niekedy v júni 2014“ sa do bytu nasťahovali. Bolo na žalobcovi, aby vyvrátil ich tvrdenia a preukázal opak, mohol napríklad predložiť „Protokol o prevzatí a odovzdaní bytu“, ale nakoľko žalovaní tvrdili, že im byt protokolárne odovzdaný nebol, takýto dôkaz súdu ani predložiť nemohol. 13. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané tvrdenie právneho zástupcu žalovaných, že žalovaná suma, ako zvyšok vyúčtovania za r. 2014, po jej čiastočnej úhrade žalovaným v 2. rade, je nedoplatok za spotrebu elektrickej energie a to pred povolením užívania stavby, teda za apríl 2014, ako stavebný prúd. Naviac žalobca v konaní nevyvrátil tvrdenia žalovaných, že v danom čase sa dokončovala výstavba sporného bytového domu „Polárka“, a tento prúd užívala aj iná stavebná firma. Jeho klienti sporný byt začali užívať až v júni 2014, preto neboli povinní za elektrickú energiu, dodanú v apríli 2012, platiť, nakoľko sa na jej spotrebe nepodieľali. Súd prvej inštancie dal žalovaným tiež za pravdu v tom, že ak by aj správca bol oprávnený účtovať vlastníkom bytov, ktorí v apríli 2014 sporné byty užívali elektrickú energiu za spoločné priestory, musel by túto sumu správne rozpočítať ako medzi vlastníkov minimálne 11 subjektov STAV -COLOR Investičná s.r.o, ako aj medzi ďalších 5 vlastníkov bytov, fyzické osoby, ktoré v tom čase byty obývali. Za daného stavu by žalovaná suma vo výške 2.050,85 €, delená 16 predstavovala pre každého sumu 128,18 € a nie sumu 614, 45 €, ako ju vyčíslil žalobca a žiadnym spôsobom na námietku žalovaných túto nešpecifikoval ani neobjasnil. Súd prvej inštancie mal námietku žalovaného v 2. rade za dôvodnú i preto, že samotný žalobca na otázku pred súdom, koľko vlastníkov v danom čase byty užívalo, odpovedal, že presne nevie. Na ďalšiu otázku, či dal všetkých 14 vlastníkom STAV -COLOR Investičná s.r.o. uhradiť nedoplatok elektriny za rok 2014, odpovedal, že vlastníkom sa rozúčtováva podľa pravidiel rozúčtovania, ktoré ale nemá, založí ich do spisu, avšak žiadne pravidlá rozúčtovania súdu prvej inštancie nepredložil. Súd prvej inštancie preto nemal žalovanú sumu za dôvodnú a riadne preukázanú. 14. Napokon žalobca sa napriek tomu, že sporná nehnuteľnosť je v podielom spoluvlastníctve dvoch navzájom právne cudzích fyzických osôb, domáhal žalobného petitu v znení, že sú mu obaja povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 587,02 € s príslušenstvom, teda, nie každému z nich sumu rovnajúcu sa výške podielu k nehnuteľnosti, t.j. sumu 293,51 €. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade ide o typ delených záväzkov, pri ktorých je dlžník povinný plniť vždy iba svoju časť dlhu a nijako sa nepodieľa na plnení záväzku spoludlžníka. U väčšiny spoločných záväzkov ide o delené záväzky. Ich podstatou je skutočnosť, že každý z viacerých dlžníkov je povinný splniť veriteľovi iba svoj diel, ako časť celkového záväzku s deliteľným plnením. Veriteľ pritom nie je oprávnený požadovať od konkrétneho dlžníka viac a splnením jeho časti dlhu dochádza k riadnemu zániku danej časti záväzku. Tak, ak sa žalobca domáha voči žalovaným splatenia dlhu spoločne a nerozdielne, išlo by o typ pasívnej solidarity, pri ktorom ide o spoločný záväzok na strane dlžníkov. Zo solidárneho dlhu je niekoľko dlžníkov identickému veriteľovi zaviazaných na to isté plnenie tak, že veriteľ môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Pasívna solidarita nie je v občianskoprávnych vzťahoch pravidlom. Jej vznik je podmienený ustanovením právneho predpisu, rozhodnutím súdu, dohodou účastníkov alebo povahou plnenia. Dohoda účastníkov, že každý je vlastníkom spornej nehnuteľnosti v podiele 1 nebola inak zmienená, a v súdnom konaní ani spochybnená. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. V zmysle zásady, že za výsledok v spore zodpovedá účastník, v danom prípade žalobca, je vecou žalobcu, čoho sa žalobou domáha. Je na jeho vôli a tomu zodpovedá aj žalobný petit, ako ho žalobca naformuluje. V danom prípade nebolo vecou súdu, aby ho poučoval o hmotnom práve, ako formulovať žalobný petit, koho žalovať a aký podiel od každého zo žalovaných v 1. a 2. rade požadovať. Naopak, súd by tým porušil zásadu „rovnosti zbraní“ v spore. Nebolo by preto naviac možné a v súlade so zákonom, aby súd založil v spore pasívnu solidaritu žalovaných v 1. a 2. rade, nakoľko táto nevyplývala ani z právneho predpisu, ani z ich dohody, ako spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti. Na základe uvedené súd prvej inštancie návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. 15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovaným v 1. a 2. rade, ako úspešnej strane sporu podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodu, že má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na to, že má uzatvorenú platnú zmluvu o výkone správy domu so všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome Moyzesova 2/A v Senci. K tejto zmluve dobrovoľne žalovaní pristúpili a rovnako dobrovoľne podpísali Kúpnu zmluvu na byt č. 2-B.V oboch zmluvách deklarovali svojím vlastnoručným podpisom, že sa budú podieľať na nákladoch rozostavaného bytu. Jediným nákladom v tomto rozhodujúcom období (do dokončenia rozostavaného bytu) bola elektrická energia. Nik z kompetentných (správca domu, predávajúci) im nezamlčoval, že vzniknú určité náklady, takže mali vedomosť o budúcich nákladoch do dňa kolaudácie. V bode č. 50 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa vytýka žalobcovi, že nerozdelil žalovaním dlžnú sumu podľa ich výšky podielu na byte. Správca domu (žalobca) nedelí náklady bytu podľa podielu jednotlivých spoluvlastníkov bytu, nakoľko to ani nie je možné spravodlivo deliť. Byt má len jeden merač tepla, vodomer a podobne. Spoluvlastníci bytu sa podieľajú na nákladoch spoločne a nerozdielne, nakoľko v zmysle zákona o bytoch je „účtovnou“ jednotkou byt a nie podielnici tohto bytu. Na základe vyššie uvedeného navrhuje Krajskému súdu v Bratislave, aby rozsudok sp.zn. 12C/429/2015 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava III. 17. Žalovaní v 1. a 2. rade sa vyjadrili k odvolaniu žalobcu a uviedli, že sú podieloví spoluvlastníci bytu č. 2-B, nachádzajúceho sa na 1 poschodí domu „Polárka" so súpisným číslom 4981, vchod 1, Senec zapísaný na Liste vlastníctva č. 8309 pre k.ú. Senec. Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, pri podielovom spoluvlastníctve podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Čiže aj pri hradení nákladov za spoločnú nehnuteľnosť sa spoluvlastníci podieľajú na plnení záväzkov podľa veľkosti svojich podielov, pritom spoluvlastníkom vznikajú delené práva či záväzky. Žalovaní v 1. a 2. rade v rámci svojho vyjadrenia uviedli, že nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 9.4.2013 len rozostavanú stavbu bytu, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho opráv do katastra nehnuteľností nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2013. Správu rozostavanej stavby bytového domu už v tom čase vykonával žalobca, ktorý uzatvoril Zmluvu o výkone správy so staviteľom, ako vlastníkom rozostavaných bytov pred kolaudáciou. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinný k 21.5.2013 „Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinný k 21.5.2013 Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou. Žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 9.4.2013 len rozostavanú stavbu bytu, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2013. Správu rozostavanej stavby bytového domu už v tom čase vykonával žalobca, ktorý uzatvoril Zmluvu o výkone správy so staviteľom, ako vlastníkom rozostavaných bytov pred kolaudáciou, čo bolo v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona č. 182/1993 Z.z. Žalovaní v 1. a 2. rade sa v kúpnej zmluve zaviazali, že pristupujú k Zmluve o výkone správy. Samotnú Zmluvu o výkone správy nikdy so žalobcom nepodpísali, dokonca im ju odmietal aj vydať na nahliadnutie. Uvedená skutočnosť je uvedená už v odpore proti platobnému rozkazu, kde je namietaná aktívna legitimácia žalobcu. V prípade, že žalovaní nepodpísali zmluvu a neoboznámili sa správami a povinnosťami tak obsah zmluvy o výkone správy je pre nich neurčitý a z toho titulu neplatný a nezakladá právo žalobcovi na vymáhanie pohľadávky. V ďalších prostriedkoch procesnej obrany sa pridržiavajú písomných a ústnych vyjadrení žalovaného v 2. rade a právneho zástupcu žalovaných. Majú za to, že prvoinštančný súd dospel po vykonanom dokazovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec právne posúdil správne a žalobu zamietol. Navrhli, aby odvolací súd podľa § 387 CSP rozhodnutie prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovaných v 1. a 2. rade. 18. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku boli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné, ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods.1, 2 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.10.2020 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli žalobca, žalovaní v 1. a v 2. rade, ako aj ich právny zástupca upovedomení zákonným spôsobom. 19. Podľa § 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinný od 01.03.2012 do 30.09.2014 ( ďalej len „citovaný zákon“) vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu. 20. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) citovaného zákona zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy. 21. Podľa § 8a ods.1 citovaného zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2. 22. Odvolací súd po preskúmaní veci ustálil, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie žalobu zamietol je vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Na doplnenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že z opisu skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bolo nepochybné, že žalobca spolu so stavebníkom t.j. so spoločnosťou STAV -COLOR Investičná s.r.o. uzavreli dňa 31.10.2012 zmluvu o výkone správy. Z čl. II bod 8 citovanej zmluvy vyplýva, že vyúčtovaním zistený nedoplatok bytu a nebytového priestoru je vlastník bytu a nebytového priestoru povinný zaplatiť správcovi do 14 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. V tej istej lehote je správca povinný vrátiť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru preplatok zistený vyúčtovaním. Z predmetnej zmluvy o výkone správy taktiež vyplýva, že za všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetnú zmluvu podpísal 14 x STAV -COLOR Investičná s.r.o., ako vlastník bytov a nebytových priestorov. V čase podpisu tejto zmluvy išlo nepochybne o rozostavanú stavbu a rozostavané byty. Súd prvej inštancie v rámci skutkového stavu taktiež zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 9.4.2013 len rozostavanú stavbu bytu, pričom rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2013 t.j. týmto dňom boli žalovaní v 1.a 2. rade zapísaní ako podieloví spoluvlastníci rozostavaného bytu, každý v podiele 1 - ica. Žalovaní v 1. a 2. rade sa v kúpnej zmluve zaviazali, že pristupujú k Zmluve o výkone správy. Medzi stranami sporu bolo nepochybné, že rozhodnutím Mesta Senec č.j. výst.1316-13-Sc, Om, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2014 (tzv. kolaudačné rozhodnutie) bolo povolené užívanie stavby s označením „Bytový dom „Polárka“ postavenej na pozemku parc.č. 669/4, katastrálne územie Senec. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že na 1 NP bytový dom bude obsahovať 6 obchodov, ktorých vlastníkom okrem konkrétnych fyzických osôb je označená aj fy. STAV -COLOR Investičná s.r.o., na druhom NP boli skolaudované 3 byty konkrétnych vlastníkov, na treťom NP 3 byty konkrétnych vlastníkov, na štvrtom NP boli skolaudované 3 byty konkrétnych vlastníkov ( t.j. 9 bytov + 6 obchodov). Výsluchom strán sporu súd prvej inštancie zistil, že žalovaní v 1. a v 2. rade začali svoju nehnuteľnosť t.j. byt č. 2B na druhom nadzemnom podlaží užívať niekedy od júna 2014 t.j. po kolaudácii. Z vyúčtovania správcu bytového domu založeného v súdom spise vyplýva, že správca realizoval vyúčtovanie za obdobie od 01.05.2014 do 01.01.2015. Odvolaciemu súdu a súčasne ani súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, akým spôsobom žalobca vypočítal dlžnú sumu t.j. aký spôsob výpočtu pri rozúčtovaní sumy za spotrebu elektrickej energie použil, čo bolo takpovediac predmetom sporu. Z dokladov založených v súdom spise vyplýva, že suma za spotrebovanú elektrickú energiu za celý rok 2014 bola vyúčtovaná od dodávateľa elektrickej energie ZSE, a.s. priamo stavebníkovi t.j. fy. STAV -COLOR Investičná s.r.o. dvoma faktúrami a to za obdobie od 01.01.2014 do 24.02.2014 vo výške 2.050,85 € a následne za obdobie od 24.02.2014 do 31.12.2014 vo výške 1.208,63 €. Inak povedané, žalobca pri vyúčtovaní za správu bytového domu, ktoré realizoval v marci 2015 za obdobie od 01.05.2014 do 01.01.2015 vyúčtoval sumu za spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 614,45 € pre byt žalovaných. Na dopyt súdu prvej inštancie žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nevedel uviesť spôsob výpočtu výšky sumy za spotrebovanú elektrickú energiu, ako aj spôsob následného prepočtu elektrickej energie medzi jednotlivých vlastníkov. Inak povedané, žalobca nevedel uviesť, prečo z celkovej sumy za spotrebovanú elektrickú energiu za rok 2014 vo výške 3.259,48 € za celý bytový dom si voči žalovaným uplatnil sumu 614,45 € za 8 mesiacov. Okrem uvedeného je treba uviesť, že žalobca predmetné vyúčtovanie urobil aj za obdobie, kedy reálne žalovaní nemohli elektrickú energiu spotrebovať, nakoľko toto vyúčtovanie urobil aj za máj 2014, hoci títo začali nehnuteľnosť užívať až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Taktiež nebolo zrejmé, akým spôsobom žalobca došiel k výpočtu resp. k prepočtu vyúčtovanej sumy, nakoľko, ak by žalobca pri svojom výpočte zohľadnil napríklad všetkých vlastníkov bytov, respektíve nebytových priestorov v dome, musel by fakturovanú sumu za elektrickú energiu vydeliť počtom vlastníkov, čo však neurobil, nakoľko z tohto výpočtu nepochybne vynechal minimálne fy. STAV -COLOR Investičná s.r.o., ktorá sa však taktiež stala vlastníkom nebytových priestorov t.j. obchodov v predmetnom dome. Ak by totiž žalobca pri prepočte zohľadnil tieto skutočnosti, rozpočítaná suma za celý rok 2014 by predstavovala úplne inú výšku ako žalovaná suma, t.j. 2.050,85 € + 1.208,63 € = 3.259,48 / 15 (vlastníkov) = 217,30 € za celý rok 2014 na jeden byt. Rovnako tak odvolací súd ani súd prvej inštancie nevedel predmetný výpočet a následný prepočet sumy za spotrebovanú elektrickú energiu vypočítať ani podľa veľkosti podlahovej plochy jednotlivých bytov, nakoľko žalobca žiaden spôsob výpočtu prvej inštancie súdu neuviedol. Preto vyúčtovanie žalobcu, ktorým žiadal od žalovaných zaplatenie sumy vo výške 587,02 €, ktorá v sebe zohľadňovala aj pomernú časť sumy za spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 614,45 € za obdobie 8 mesiacov ( od 05/do 12/2014) vyvolávalo pochybnosti o správnosti výpočtu a to nielen u žalovaných, ale aj pre súd prvej inštancie, a rovnako aj pre odvolací súd. Uvedená situácia spolu s vyúčtovaním nákladov za správu a prevádzku bytového domu pre žalovaných vyvolala pre odvolací súd dojem, že stavebník sa snaží náklady vynaložené na stavbu bytového domu premietnuť do správy a následného rozúčtovania za správu bytového domu realizovaného žalobcom voči žalovaným, inak povedané stavebník sa týmto postupom snažil prefaktúrovať si svoje náklady spojené s výstavbou bytového domu. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že tieto náklady spojené s výstavbou bytového domu sú nákladmi stavebníka, ktoré sa mohli premietnuť výlučne do výšky kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť, ale nie do rozúčtovania nákladov za správu bytového domu. 23. Odvolací súd na podporu správnosti predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje aj na to, že v zmysle § 2 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Z vyššie popísaného skutkového stavu veci je zrejmé, že predmetný rozostavaný byt sa bytom v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase vyúčtovania stal až rozhodnutím o kolaudácii predmetného bytu. Do tohto času išlo iba o rozostavaný bytový dom a rozostavaný byt, a to bez ohľadu na nadobudnutie vlastníctva k tomuto rozostavanému bytu, ktoré nadobudli žalovaní už ku dňu 21.5.2013. Inak povedané, aj zmluva o výkone správy uzatvorená dňa 31.10.2012, ku ktorej žalovaní pristúpili v rámci kúpnej zmluvy k rozostavanej nehnuteľnosti sa mohla takpovediac stať účinnou až momentom, kedy sa rozostavaný byt stal bytom, v zmysle vyššie citovaného zákona a taktiež momentom, kedy sa rozostavaný dom stal bytovým domom. Vlastníkovi rozostavaného bytu totiž ešte nevyplývajú práva a povinnosti zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov t.j. napríklad právo hlasovať, povinnosť platiť príspevky do fondu prevádzky údržby a opráv, a iné. Do tohto času preto predmetná zmluva uzavretá medzi stavebníkom t.j. fy. STAV -COLOR Investičná s.r.o. a správcom t.j. žalobcom nemohla mať charakter zmluvy o výkone správy (mohlo ísť o inominátnu zmluvu), nakoľko takáto zmluva sa môže viazať výlučne k bytu a k bytovému domu. Keďže rozostavaná stavba a rozostavaný byt nemali charakter bytu a bytového domu a to do právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii t.j. do 06.06.2014 nemohli sa uplatniť ani následky zo zmluvy o výkone správy, ktorá až týmto momentom t.j. dňom kolaudácie bytu a bytového domu nadobudla takpovediac účinnosť a strany ňou mohli byť vzájomne viazané. Do tohto dňa t.j. do dňa 06.06.2014 však žalobca nebol oprávnený účtovať žalovaným náklady spojené s prevádzkou bytu resp. bytového domu, nakoľko tieto náklady boli nákladmi stavebníka a nie nákladmi vlastníkov rozostavaných bytov. Z uvedených dôvodov preto argumentáciu žalobcu týkajúcu sa vyúčtovania za správu bytového domu a rozúčtovania nákladov za byt za obdobie predchádzajúce dňu 06.06.2014 považuje odvolací súd za bezpredmetnú, nakoľko vyúčtovanie urobené pred dňom 06.06.2014 nezohľadňuje zákonný ani skutočný stav, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený požadovať predmetný nárok. 24. Odvolací súd iba zopakuje, že dôkazná povinnosť týkajúca sa vysvetlenia spôsobu rozúčtovania nákladov za správu a prevádzku bytu postihuje žalobcu a nie žalovaných. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Civilný sporový poriadok v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na strane sporu, ako bude v konaní postupovať. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany sporu v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je možné preukázať, že niečo sa nestalo). V prejednávanej veci to potom znamená, že žalobca mal preukázať spôsob výpočtu nákladov za správu a prevádzku bytu za rok 2014 vo vzťahu k žalovaným, čo však v konaní pred súdom prvej inštancie neurobil. Súčasne však ani nebol oprávnený urobiť v zmysle zmluvy o výkone správy, ako aj v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyúčtovanie nákladov správu a prevádzku bytu pred dňom 06.06.2014 (deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia), pričom toto vyúčtovanie žalobca urobil už ku dňu 01.05.2014, a preto aj s poukazom na nemožnosť viazanosti zmluvou o výkone správy v danom čase medzi žalobcom a žalovanými, respektíve absenciu účinnosti tejto zmluvy považoval odvolací súd nárok žalobcu za neopodstatnený. Skutočnosti tvrdené žalobcom v odvolaní nemajú žiaden význam pre rozhodnutie prvoinštančného alebo odvolacieho súdu. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP). 25. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 26. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 27. trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a ich náhradu úspešným žalovaným priznal v rozsahu 100%. 28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).