Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215926 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315215926.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: X. F.. S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XX, G., X. F.. I. E., J.. XX.XX.XXXX, G. S. X, G., X. S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. V. Č.. XX, všetci zastúpení AK Balara, s.r.o., Košická 56, Bratislava, proti žalovaným: X. K. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX, Y., X. D. E., J.. XX.XX.XXXX, G. N. X, G., X. K. G., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX, L., X. M. H., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XX, O. X., X. M. K.Ý., J.. XX.XX.XXXX, G. V. Č.. XXX, X. L. S., J.. XX.XX.XXXX, G. V. Č.. XXX, X. S. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. G. X, J. O., X. S. K., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XX, F. K. O.. X. V. K., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XX, F. K. O., všetci zastúpení JUDr. Annou Besedičovou, advokátkou, Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. októbra 2017 č. k. 21C 493/2015-171 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa proti žalovaným domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku registra „. parc. č. XXXX orná pôda o výmere 10.896 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. V. tak, že novovytvorené pozemky vytvorené geometrickým plánom vypracovaným F.. I. E.D. - A. Č.. XX/XXXX zo dňa 09.09.2011 označené ako parc. .č XXXXX/XXX orná pôda o výmere 29 m2 a parc.č. XXXX orná pôda o výmere 749 m2 prikáže do podielového spoluvlastníctva každého žalobcu 1 až 3 v podiele 1/3-iny a do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1 až 9 žiadali prikáže novovytvorené pozemky parc.č. XXXXX/XXX orná pôda o výmere 7895 m2, parc.č. XXXXX/XXX orná pôda o výmere 401 m2, parc.č. XXXXX/XXX orná pôda o výmere 1483 m2, parc.č. XXXXX/XXX ostatné plochy o výmere 339 m2, a to žalovanému 1 v podiele 2/13-in, žalovanej 2 v podiele 2/13-in, žalovanej 3 v podiele 2/13-in, žalovanej 4 v podiele 2/13-in, žalovanému 5 v podiele 2/13-in, žalovanej 6 v podiele 1/13-inay, žalovanej 7 v podiele2/39-iny, žalovanému 8 v podiele 2/39-iny, žalovanému 9 v podiele 2/39-iny. Žalovaným 1/ až 9/ priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Skutkovo bola žaloba odôvodnená tým, že žalobcovia spoločne so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „. s parc. č. XXXX orná pôda o výmere 10.896 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. V.. Žalobcovia 1 až 3 majú záujem byť podielovými spoluvlastníkmi len časti pozemku, preto dali vyhotoviť geometrický plán č. 95/2011 F.. I. E. - A. (žalobcom 2) dňa 09.09.2011, ktorý bol úradne overený Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra N. pod č. 1370/2011 dňa 03.11.2011. Geometrický plán predpokladá rozdelenie parc.č. XXXX na novovzniknuté parcely, a to parc. č. XXXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXX. Po vypracovaní geometrického plánu č. XX/XXXX žalobcovia 1 až 3 vypracovali návrh Zmluvy o rozdelení podielového spoluvlastníctva parcely č. XXXX spôsobom, akým požadujú v ich prospech vyporiadať podielové spoluvlastníctvo žalobou. Návrh Zmluvy bol prijatý žalovanými 5,7,8 a 9, ktorí ho podpísali v dňoch 16.11.,2011 - 28.11.2011. Žalobca 1 ešte pred podaním žaloby oslovil výzvou zo dňa 06.05.2015 žalovaných 1,2,3,4,6, avšak bezvýsledne. Pozemky, ktoré žalobcovia 1 až 3 požadujú prikázať do ich podielového spoluvlastníctva sú susediacimi pozemkami k parcele registra „. parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. V., ktorého spoluvlastníkmi sú žalobca 2 s manželkou. Žalobca 1 užíva tento susedný pozemok parc.č. XXXX ako záhradku, pričom so žalobcom 2 a s manželkou uzatvoril dňa 10.04.2013 Zmluvu o nájme pozemku na dobu neurčitú. Na novovzniknutých pozemkoch, ktoré žiadajú žalobcovia podanou žalobou im prikázať do podielového spoluvlastníctva, stojí stavba plotu postavená žalobcom 1, ktorou došlo k oploteniu parc.č. XXXX a časti parc. č. XXXX, ktorú časť navrhujú žalobcovia 1 až 3 im prikázať do podielového spoluvlastníctva. Ohľadne stavby plotu prebieha konanie o dodatočné povolenie stavby iniciované žalobcom 1. 3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia 1 až 3 priložili LV č. XXX kat. úz. V., Geometrický plán č. XX/XXXX vypracovaný F.. I. E. - A., zo dňa 09.09.2011, návrh Zmluvy o rozdelení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, výzvy adresované žalovaným 1,2,3,4,6 na uzavretie zmluvy o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s doručenkami žalovaných 1,2,3,4,6, LV č. XXXX kat. úz. V., Zmluvu o nájme pozemku zo dňa 10.04.2013, výzvu Obce V. adresovanú žalobcovi 1 dňa 04.06.2015. 4. Žalovaní 1 až 9 so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukázali na to, že pozemok registra „. parc. č. XXXX orná pôda o výmere 10.896 m2 bol nadobudnutý žalovanými titulom dedenia pod č. O. XXX/XX M. O. XXX/XX. Predmetný pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce a doposiaľ je užívaný výlučne na poľnohospodársku výrobu. Žalovaní 1 až 5 sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej parcely každý v podiele 1/7-iny, žalovaná 6 v podiele 1/14-iny, žalovaní 7 až 9 každý v podiele 1/21-iny. Žalobcovia 1 až 3 sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej parcely každý v podiele 1/42-iny, ktorú nadobudli titulom Zámennej zmluvy č. I.-XXXX/XX zo dňa 06.03.2007 bez vedomia žalovaných 1 až 9 bez uplatnenia predkupného práva pre žalovaných. O spoluvlastníkoch parcely č. XXXX sa dozvedeli v roku 2011-2012, kedy ich žalobcovia 1-3 oslovili s ponukou na prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX, ktorý mal kúpou nadobudnúť developer X. F. M..N.. pre účely výstavby a ďalšieho predaja nehnuteľnosti, čo odmietli a naďalej pozemok užívali na poľnohospodársku výrobu plodín. Keďže sa žalobcom nepodarilo týmto spôsobom dostať k parc.č. XXXX, dožadovali sa od nich uzatvorenia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, ktorú pripravili a doporučene im rozoslali, pričom tomuto predchádzalo vypracovanie viacerých verzií geometrického plánu vypracovaného žalobcom 1, ktorými bez ich súhlasu oddeľoval a vytváral nové pozemky z pôvodnej parc. č. XXXX. Takto bol vypracovaný aj geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý je prílohou žaloby. 5. Žalovaní uviedli, že spoluvlastnícky podiel stavebníka 1/42-iny predstavuje minimálnu mieru účasti na hospodárení so spoločnou vecou. Žalobca 1 podľa nich nezákonne postaveným oplotením si svojvoľne ohradil a privlastnil z predmetného pozemku časť ornej pôdy a zasiahol tak do vlastníckych práv väčšinových spoluvlastníkov, ktorí mu k takémuto činu nedali súhlas. Na prelome rokov 2014-2015 zistili, že bez ich súhlasu a vedomia na predmetnom pozemku parc.č. XXXX je postavená stavba betónového plotu, ktorú podľa oznámenia Stavebného úradu Obce V. ohlásil žalobca 1 s manželkou F.. Z. E. na pozemku parc. č. XXXX v kat. úz. V. z materiálu betónových tvárnic DT20 s výškou oplotenia 2,00 m. Vzťah k pozemku podľa § 139 ods. 2 Stavebného zákona preukázali Nájomnou zmluvou zo dňa 10.04.2013 uzatvorenou so žalobcom 2 o prenechaní pozemku č. XXXX do užívania žalobcovi 1 ako záhradky. Stavebný úrad nemal k stavbe oplotenia námietky a stavebníkovi k drobnej stavbe na pozemku č. XXXX vydal súhlas dňa 22.07.2013. Žalobca 1 ako geodet plot postavil vo vnútri pozemku parc.č. XXXX, a nie na parc.č. XXXX. Vytýčením vlastníckej hranice parcely č. XXXX a zameraním stavby plota firmou M., N..V..Q.. mali za preukázané, že stavba je postavená na parc.č. XXXX, na ktorom nebola stavebným úradom povolená, čím stavebník vedome a úmyselne plotom oddelil pozemok, ktorým sa žalobou domáhajú žalobcovia prikázať im do podielového spoluvlastníctva. 6. Podľa žalovaných Obec V., stavebný úrad na ich podnet vykonal štátny stavebný dohľad dňa 30.03.2015 a zistil, že stavebník obdržal súhlas Obce V. k ohláseniu drobnej stavby oplotenia na parc. č. XXXX reg. D., avšak vybudoval oplotenie na parc.č. XXXX, v dĺžke 67 m a výške 2 m na parc.č. XXXX, na ktorom je minoritným spoluvlastníkom v podiele 1/42 bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Na ústne pojednávanie 28.04.2015, 22.05.2015 sa žalobcovia nedostavili, ale bola vyhotovená fotodokumentácia stavby plota preukazujúca, že stavebník a žalobca 1 za účelom postavenia plota nákladnými vozidlami zničili značnú časť parc.č. XXXX a poľnohospodársku produkciu na nej, pozemok parc. č. XXXX je využívaný na stanovený účel poľnohospodárskej výroby, za oplotením sa nenachádza žiadna záhrada v užívaní žalobcu 1, je tam ujazdená pôda od navážky stavebného materiálu. Parcela č. XXXX nikdy žalobcom 1 nebola užívaná ako záhrada a zmluva o nájme uzavretá medzi žalobcami 1 a 2 je fiktívna na získanie súhlasu Obce V. k vybudovaniu oplotenia, ktorým sa žalobcovia 1 -3 snažia žalobou navodiť dôvodnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parc.č. XXXX kat. úz. V.. 7. Uviedli, že listom zo dňa 28.08.2015 Obec V. začala konanie o dodatočnom povolení resp. odstránení stavby, voči ktorému uplatnil stavebník - žalobca 1 námietky, pričom rozhodnutím č.j. N.- XXX-XXX/XXXX/XXXX/XX/Sin. zo dňa 25.09.2015 bolo toto správne konanie prerušené vo veci vydania dodatočného stavebného povolenia na stavbu plota na parc.č. XXXX stavebníkom - žalobcom 1 bez súhlasu Obce V., až do právoplatného rozhodnutia v predmetnom konaní. 8. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žiadali žalovaní 1-9 žalobu zamietnuť, považovali skutočnosť, že - žalobcovia 1 -3 od počiatku konali v rozpore s dobrými mravmi v snahe zmocniť sa podielu na nehnuteľnosti, ktorého sú minoritní spoluvlastníci, - pripraveným predajom parc.č. XXXX developerskej spoločnosti X. F. M..N.. na základe žalobcami vopred pripravenej a predloženej kúpnej zmluvy medzi spoluvlastníkmi a developerskou spoločnosťou bol úmysel žalobcov parc.č. XXXX predať, a nie užívať. - fiktívnou zmluvou o prenechaní do užívania parc.č. XXXX orná pôda o výmere 8661 m2 ako záhrady medzi žalobcami 1 a 2 bolo získanie súhlasu stavebného úradu s drobnou stavbou - oplotenie na pozemku neexistujúcej záhrady z účelom zmocnenia sa časti pozemku č. XXXX jej ohradením a oddelením postaveným plotom, - jedná sa o poľnohospodársky pozemok, doteraz trvalo užívaný na poľnohospodársku výrobu nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, evidovaný v reg. D. ako orná pôda, na ktorý sa podľa zákona č. 180/1995 Z.z. vzťahuje zákaz drobenia lesnej a poľnohospodárskej pôdy. Spoluvlastnícky podiel žalobcov 1 -3 je podiel 1/42-ina z celku pre každého žalobcu, čo predstavuje z celkovej výmery parcely č. XXXX podiel pre každého žalobcu je 259,42 m2, teda podiel pre žalobcov 1 -3 výmeru 778,26 m2, čo je pod výmeru 2.000 m2 stanovenú zákonom. 9. Vykonaným dokazovaním vo veci súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že podľa LV č. XXXX (predtým LV č. XXX) kat. úz. V. podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „. parc .č. XXXX ornej pôdy o výmere 10.896 m2 umiestnenej mimo zastavaného územia obce sú žalovaní 1 až 5 každý v podiele 1/7-iny, žalovaná 6 v podiele 1/14, žalovaní 7 až 9 každý v podiele 1/21-iny; žalobcovia 1 až 3 každý v podiele 1/42-ine. 10. Z LV č. XXXX kat. úz. V. zistil, že žalobca 2 s manželkou Z. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc.č. XXXX ornej pôdy o výmere 8661 nachádzajúcej sa mimo zastavaného územia obce. 11. Právny zástupca žalobcov 1 -3 poukázal na skutočnosť, že zákaz rozdelenia parc. č. XXXX v zmysle §24 ods. 3 písm. d/ Zákona č. 180/1995 Zb. sa nevzťahuje na pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na rekreačné účely, čo preukazovali žalobcovia územnoplánovacou informáciou obce. 12. Žalobca 1 vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú parcelu č. XXXX kat. úz. V. nadobudli žalobcovia 1 - 3 zámennou zmluvou, každý v podiele 1/42-iny. Z dôvodu, že žalobca 2 vlastnil susedný pozemok parc.č. XXXX, chceli žalobcovia 1 -3 vysporiadať predmetnú parc. .č XXXX a úzky pás z tejto parcely odčleniť a pričleniť k parc.č. XXXX, aby neobmedzovali užívanie parc.č. XXXX. Z tohto dôvodu nechali vypracovať deľbovú zmluvu, s ktorou súhlasili štyria žalovaní. Žalobca 1 poprel, že by oslovoval developerskú spoločnosť za účelom odkúpenia parc. č. XXXX, naopak, táto spoločnosť X. F., M..N.. oslovila žalobcov za účelom odkúpenia parc. č. XXXX a XXXX, čo žalobcovia 1 - 3 odmietli. Ďalej žalobca 1 poprel, že by pri výstavbe oplotenia bola stavebnými mechanizmami zničená značná časť parc. č. XXXX, nepoprel, že táto parcela je v užívaní K. Ú. vedená ako orná pôda a je územným plánom Obce Rovinka určená na záhradkárske účely. V rozpore so stavebným povolením vystavil a posunul oplotenie parcely č. XXXX o 1,80 m na parcelu č. XXXX. 13. Žalobca 2 uviedol, že odčlenením parc.č. XXXX podľa navrhovaného vyporiadania požadujú žalobcovia 1-3 v ich prospech oddeliť len časť vyjadrujúcu ich spoluvlastnícky podiel. Skutočnosť, že parc.č. XXXX a novovzniknuté pozemky sú v KN charakterizované ako orná pôda nemá podľa neho žiaden vplyv na možnosť alebo nemožnosť ich drobenia a rozdelenia. 14. Žalovaný 8 vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú parc.č. XXXX zdedil po predkoch. V rokoch 2013-2014 zistil na mieste, že na parc.č. XXXX je postavený plot žalobcom 1, o čom žalovaní 1-9 vedomosť nemali. Žalovaný 8 nepoprel, že v roku 2011 ho žalobcovia oslovili za účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedenej parcele, s čím on súhlasil, avšak neskôr po porade s ostatnými žalovanými pôvodný úmysel zmenil. S rozdelením parc.č. XXXX nesúhlasí, nakoľko žalovaní chcú túto parcelu užívať ako poľnohospodársku pôdu, nesúhlasí s vybudovaním ulice, rozdelenie by im zamedzilo prístup k vode. 15. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že listom č. N.-O.-XX-XXX/XXXX/XXXX/X/Šin. zo dňa 22.07.2013 Obec V. udelila žalobcovi 1 súhlas s realizáciou drobnej stavby, ktorou je oplotenie časti pozemku reg. „. parc.č. XXXX kat. úz. V. z dôvodu preukázania Zmluvy o nájme pozemku uzavretej s vlastníkmi pozemku dňa 10.04.2013. Popis stavby : materiál - betónové debniace tvárnice DT 20, výška oplotenia 2 m nad terénom. Žalovaní 1 až 9 listom zo dňa 10.02.2015 žiadali Obec Rovinka vykonať štátny stavebný dohľad (ďalej len „ŠSD“)v zmysle § 98 Zák. č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) z dôvodu porušenia ich práv stavbou oplotenia na pozemku E-KN parc.č. XXXX kat. úz. V., stavbou postavenou v rozpore so súhlasným stanoviskom starostu Obce V. so stavbou drobnej stavby na susednom pozemku E-KN parc.č. XXXX kat. úz. V.. Zo Záznamu zo ŠSD Obce V. zo dňa 22.05.2015 v budove OÚ V. zistil, že pracovníčka OÚ oznámila, že ŠSD bol vykonaný dňa 20.05.2015 za účasti stavebníka - žalobcu 1 v neprítomnosti ostatných dotknutých účastníkov. Žalovaní 1-9 s konvalidáciou nepovolenej stavby na parc.č. XXXX nesúhlasili a trvali na jej odstránení. Zo Záznamu zo ŠSD zo dňa 20.05.2015 za účasti pracovníčky OÚ V. a žalobcu 1 zistil, že na pozemku parc.č. XXXX kat. úz. V. sa nachádza oplotenie zrealizované menšinovým spoluvlastníkom - žalovaným 1. 16. Oznámením Obce V. č. N.-XXX-XXX/XXXX/XXXX/X/Šin. zo dňa 28.08.2015 bolo začaté konanie o dodatočnom povolení /odstránení/ stavby na pozemku parc. č. XXXX kat. úz. V. v lokalite I. Z. zapísanej na LV č. XXX ako orná pôda mimo zastavaného územia obce. Podľa stavu KN reg. „. sa stavba nachádza na pozemkoch parc. č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX kat. úz. V.. Listom zo dňa 08.09.2015 podali žalovaní 1 - 9 voči oznámeniu o začatí konania o dodatočnom povolení stavby námietky. Rozhodnutím Obce V., č.j. N.-XXX-XXX/XXXX/XXXX/XX/ŠF.. zo dňa 25.09.2015 bolo stavebné konanie o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu plota stavebníkom - žalobcom 1 postavenom na parc. č. XXXX kat. úz. V. bez súhlasu Obce V. prerušené do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Bratislava III o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Výzvou zo dňa 06.11.2015 vyzval Okresný úrad Senec, pozemkový a lesný odbor žalobcu 1 na doplnenie podania vo veci trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy na stavbu plotu na pozemku E-KN parc.č. XXXX kat. úz. V. o doručenie súhlasu spoluvlastníkov s uvedeným zámerom, projektovú dokumentáciu, identifikačné údaje o pozemku. 17. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že Zmluvou o nájme pozemku zo dňa 10.04.2013 žalobca 2 s manželkou prenajal žalobcovi 1 pozemok E-KN parc. č. XXXX zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. V. za účelom zriadenia záhradky bezodplatne na dobu neurčitú s tým, že nájomník môže na pozemku robiť terénne úpravy a vybudovať oplotenie a prípojku elektriny na vlastné meno. Z návrhu Zmluvy o rozdelení podielového spoluvlastníctva nehnuteľností z roku 2011 zistil, že táto mala byť uzavretá medzi všetkými stranami sporu a návrh rozdelenia parc.č. XXXX kat. úz. V. je totožný ako požadujú žalobcovia 1 - 3 žalobou v preskúmavanej samej. Návrh zmluvy bol podpísaný žalovanými 5,7,8,9. 18. Z Odpovede Obce V. zo dňa 09.09.2016 adresovanej žalobcovi 1 na žiadosť o vydanie územnoplánovacej informácie na pozemok E - KN parc.č. XXXX kat. úz. V. zistil, že predmetná parcela č. XXXX sa v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie nachádza vo funkčnej ploche F 25 - zeleň záhrad a sadov, časť pozemku sa nachádza vo funkčnej ploche F 24 - verejná zeleň. Podstatná časť pozemku sa nachádza vo funkčnej ploche F9b-F-30 - záhradkárske a chatové osady s využitím na: hlavné funkčné využitie (sústredené plochy prírodného charakteru využívané na individuálnu rekreáciu formou záhradkárskych aktivít s lokalizáciou drobných záhradkárskych a rekreačných chát, ktoré nie sú určené na trvalé bývanie), doplnkové funkčné využitie (príslušné technické a dopravné vybavenie), s tým, že spôsob zástavby určí ÚPP nižšieho stupňa - urbanistická štúdia. Vzhľadom k tomu, že pozemok sa nachádza v troch rôznych funkčných plochách, pre presné určenie hraníc medzi týmito plochami je potrebné si zabezpečiť zameranie geodetom. 19. Takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 137 ods. 1 OZ, § 142 ods. 1, 2 OZ a § 3 OZ, ďalej podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 23 ods. 1 Zák. č. 180/1995 Z.z. a § 24 ods. 2, 3 uvedeného zákona. 20. Konštatoval, že reálnym rozdelením sa v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozumie reálne rozdelenie jednej určitej, spravidla nehnuteľnej veci v súčinnosti so znalcom a pri nevyhnutnej existencii oddeľovacieho geometrického plánu. Rozdelenie spoločnej veci mal za dobre možné iba v prípade, ak je predmet spoluvlastníckeho právneho vzťahu fakticky a funkčne deliteľný. Pozemky ako samostatné veci považoval za zásadne deliteľné kedykoľvek, najmä pokiaľ pod pojmom rozdelenie chápeme iba vytvorenie meračských predpokladov pre vytýčenie nespochybniteľného priebehu novej vlastníckej hranice. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je podľa súdu prvej inštancie rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, keď predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je, že ide o deliteľnú vec / z technického hľadiska/ a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, ak rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti mal za potrebné dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť geometrický plán ako technický podklad na zmenu pozemkov. 21. Súd prvej inštancie dôvodil, že zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu. Dôvodmi na zamietnutie takejto žaloby sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru na oboch stranách sporu, ale aj objektívneho charakteru. V niektorých prípadoch možno zamietnuť takúto žalobu aj s ohľadom na zásadu dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 OZ. (R 26/1979, R45/1986). 22. Z vykonaného dokazovania vyhodnotil súd prvej inštancie za preukázané a medzi stranami sporu nesporné, že žalobcovia 1 až 3 sú podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti parc. č. XXXX orná pôda o výmere 10.896 m2 kat. úz. V. každý v podiele 1/42-iny nadobudnutej Zámennou zmluvou v roku 2007, žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi tejto parcely: žalobcovia 1 až 5 každý v podiele 1/7-iny, žalovaná 6 v podiele 1/14-iny a žalovaní 7 až 9 každý v podiele 1/21-iny na základe dedičských rozhodnutí. Predmetná parcela č. XXXX je ornou pôdou nachádzajúcou sa mimo zastavaného územia obce užívanou na poľnohospodárske účely K. Ú.Y.. Z listinných dôkazov vyvodil, žalobca 2 s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susednej parcely č. XXXX ornej pôdy o výmere 8661 m2 nachádzajúcej sa mimo zastavaného územia obce. Ešte v roku 2011 žalobcovia 1 až 3 pripravili návrh deľbovej zmluvy o rozdelení podielového spoluvlastníctva k predmetnej parcele č. XXXX s rozdelením parcely na novovytvorené pozemky podľa návrhu totožného ako sa žalobcovia 1-3 domáhajú podanou žalobou, s ktorou zmluvou súhlasili výlučne žalovaní 5,7,8,9. Geometrický plán rozdelenia parc.č. XXXX vypracovával žalobca 1 ako geodet. Zmluvou o nájme pozemku zo dňa 10.04.2013 prenajal žalobca 2 s manželkou žalobcovi 1 pozemok parc.č. XXXX kat. úz. V. na dobu neurčitú bezodplatne, na ktorom mu povolil vykonávať terénne úpravy a vybudovať oplotenie a prípojku elektriny. Dňa 22.07.2013 udelila Obec V. žalovanému 1 súhlas s realizáciou drobnej stavby - oplotenia časti pozemku E-KN parc.č. XXXX kat. úz. V. vystaveného z materiálu betónových debniacich tvárnic DR 20 vo výške oplotenia 2 m nad terénom. Listom zo dňa 10.02.2015 žiadali žalovaní 1-9 Obec V. vykonať štátny stavebný dohľad z dôvodu porušenia ich práv výstavbou oplotenia na parc.č. XXXX žalovaným 1 z dôvodu nepovolenej stavby a trvali na jej odstránení. Dňa 28.08.2015 bolo začaté konanie o dodatočnom povolení /odstránení/ stavby oplotenia na pozemku parc.č. XXXX kat. úz. V., v ktorom konaní podali žalovaní 1-9 námietky týkajúce sa stavby nepovolenej a postavenej bez ich súhlasu ako väčšinových spoluvlastníkov parc. č. XXXX. Z dôvodu, že žalobca 1 nemal súhlas žalovaných 1-9 ako spoluvlastníkov predmetnej parcely, na časti ktorej bez povolenia oplotenie vystavil, rozhodnutím Obce Rovinka zo dňa 25.09.2015 bolo konanie o dodatočnom povolení /odstránení/ stavby prerušené do právoplatnosti ukončenia tohto súdneho konania č.k. 21C 493/2015. Žalobca 1 v roku 2015 podal na Okresný úrad Senec, pozemkový a lesný odbor žiadosť o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy na stavbu plotu na pozemku E-KN parc. č. XXXX kat. úz. V., pričom bol výzvou zo dňa 06.11.2015 vyzvaný na doručenie súhlasu spoluvlastníkov predmetnej parcely s uvedeným zámerom. 23. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobcovia 1-3 mali záujem výlučne na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parc.č. XXXX kat. úz. V. reálnou deľbou, žalovaní vôbec nesúhlasili s akýmkoľvek vyporiadaním z dôvodov osobitného zreteľa, a to nemožnosti reálnej deľby pre prekážku v zmysle § 180/1995 Zz., t. j. pre nemožnosť drobenia poľnohospodárskej pôdy pod výmeru 2000m2, ako i z dôvodu rozporu s dobrými mravmi spočívajúceho v konaní žalobcov 1-3 v snahe zmocniť sa podielu na nehnuteľnosti, ktorého sú minoritní spoluvlastníci, ktorú časť si bez vedomia a súhlasu žalovaných oplotili vystavaným plotom. 24. V konaní vyhodnotil ako preukázané, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu žalobcovia 1-3 podali v súlade s § 142 ods. 1 OZ žalobu, pričom žiadali vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbou pozemku na základe vyhotoveného geometrického plánu č. 95/2011 zo dňa 09.09.2011 vyhotoveného žalobcom 1 ako geodetom s tým, že s prihliadnutím na výšku podielov žalobcov 1 - 3 a výšku podielov žalovaných 1-9 navrhovali žalobcovia prikázať do ich podielového spoluvlastníctva každému v 1/3-ine dve novovytvorené parcely o výmere 29 m2 a 749 m2, teda v celkovej výmere 778 m2, z čoho na každého pripadá 259,33 m2. Do podielového spoluvlastníctva žalovaných žiadali prikázať novovytvorené parcely o výmere 7895 m2, 401 m2, 1483 m2, 339 m2. 25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia 1-3 mali záujem vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej parc.č. XXXX výlučne navrhovaným rozdelením a prikázaním novovytvorených parciel osobitne do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1 až 3 a osobitne novovytvorených parciel do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1-9, zaoberal sa výlučne touto formou spôsobu vyporiadania. Za hlavný predpoklad reálneho rozdelenia nehnuteľnosti označil ich reálnu možnosť a tým aj dovolenosť deľby zákonom. Ako mal súd prvej inštancie za preukázané, parcela č. XXXX o výmere 10.896 m2 kat. úz. V. je ornou pôdou užívanou na poľnohospodársku výrobu a nachádza sa mimo zastavaného územia obce. Pri prechode alebo prevode nehnuteľnosti takéhoto charakteru je potrebné v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov aplikovať a uplatňovať zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov. Podľa uvedeného zákona sa nepostupuje okrem iného v prípade, ak by sa jednalo o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhradky v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely. Žalobcovia túto skutočnosť preukazovali Odpoveďou Obce V. o vydanie územnoplánovacej informácie na parc. E-KN č. XXXX kat. úz. V., avšak súd prvej inštancie z tohto oznámenia vyvodil, že uvedená parcela sa v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie nachádza v troch rôznych funkčných plochách, t.j. zeleň záhrad a sadov, verejná zeleň, záhradkárske a chatové osady, pričom pre presné určenie hraníc je potrebné zameranie geodetom. Dospel k záveru, že z tohto dôvodu žalobcovia 1-3 vôbec nepreukázali, že na predmetnej parc. č. XXXX, príp. v ktorej časti sa majú zriadiť záhrady na záhradkárske a rekreačné účely, v dôsledku čoho by zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy sa na uvedenú parcelu nevzťahoval. Súd prvej inštancie tak nemal preukázané splnenie podmienky § 24 ods. 3 písm. c/ Zákona č. 180/1995 Z.z., k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva navrhovaným reálnym rozdelením predmetnej nehnuteľnosti by mohlo dôjsť len za predpokladu splnenia § 23 ods. 1, § 24 ods.1 Zák. č. 180/1995 Z.z., a to že rozhodnutím súdu rozdelením parcely č. XXXX orná pôda by vznikol pozemok s výmerou väčšou ako 2 000 m2, čo v prípade žalobcov 1-3 a ich navrhovanému spôsobu vyporiadanie splnené nebolo. Keďže by v prípade vyhovenia žalobe došlo k porušeniu citovaného zákona, takéto rozdelenie nehnuteľnosti a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považoval za rozporné so zákonom (§ 24 ods. 3 Zák. č. 180/1995 Z.z.), ako i s poukazom na Nález Ústavného súdu SR č. III .ÚS 154/2010. Súd prvej inštancie pre nemožnosť a nedovolenosť z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ žalobu zamietol. 26. Žalobu okrem vyššie uvedeného dôvodu nedovolenosti zo zákona zamietol i pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, a to z dôvodu konania žalobcov 1-3, predovšetkým žalobcu 1. Ako mal z vykonaného dokazovania za preukázané, žalobcovia sa snažili od roku 2011 vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej parcele odčlenením požadovanej časti v žalobe ako minoritní spoluvlastníci, každý v podiele 1/42-iny a túto časť pričleniť k susednej parcele č. XXXX ornej pôde, ktorá je vo vlastníctve žalobcu 2 s manželkou, ktorí ju Nájomnou zmluvou z roku 2013 bez uvedenia výmery prenajali bezodplatne žalobcovi 1 na dobu neurčitú s možnosťou jej oplotenia a vybudovania elektrickej prípojky. Žalobca 1 na parc.č. XXXX obdržal súhlas na výstavbu oplotenia na časti parc.č. XXXX, avšak tento ako znalý v stavebnej a geodetickej oblasti úmyselne oplotenie posunul do parcely č. XXXX (vopred zameranej tak, ako ju žalobou žalobcovia požadujú prikázať do ich spoluvlastníctva v rámci novovzniknutých parciel), a to bez vedomia a súhlasu žalovaných 1-9, hoci o nesúhlase žalovaných s rozdelením a odčlenením parcely v prospech žalobcov 1-3 mal vedomosť od roku 2011. Táto nedovolená výstavba oplotenia na parc. č. XXXX žalobcom 1 a jeho následné kroky, t.j. žiadosť o dodatočné povolenie stavby v roku 2015 a žiadosť o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy na stavbu plota na parc. č. XXXX podľa súdu prvej inštancie svedčia o jeho úmyselnom konaní dosiahnuť obídenie zákona č. 180/1995 Z.z. a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bez súhlasu väčšinových spoluvlastníkov uvedenej parcely, a teda jej rozdelenie a prikázanie novovytvorených parciel vyhovujúcich žalobcom 1-3 a konvalidovanie i nepovolenej výstavby oplotenia. Takéto konanie predovšetkým žalobcu 1 charakterizoval práve vo vzťahu k väčšinovým spoluvlastníkom - žalovaným 1-9 s prihliadnutím aj na § 137 ods. 1 OZ ako konanie v rozpore s dobrými mravmi úmyselne obísť zákon a týmto docieliť vopred stanovený účel bez vedomia a súhlasu väčšinových spoluvlastníkov. Keďže žalovaní 1-9 chcú naďalej predmetnú parcelu užívať na poľnohospodársky účel, na ktorý je určená, nesúhlasia s jej rozdelením, súd prvej inštancie aj z tohto dôvodu hodného osobitného zreteľa pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ žalobu v celom rozsahu zamietol podľa § 142 ods. 2 OZ. Poukázal na judikáty R 26/1979, R 45/1986. 27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 28. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobcovia a žiadali ho zmeniť a ich žalobe vyhovieť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konane a nové rozhodnutie. Namietali, že súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie im patriacich procesných práv a porušil ich právo na spravodlivý súdny proces a zároveň na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zhrnuli, že žalobou žiadali zrušiť ich spoluvlastníctvo so žalovanými a vysporiadať ho reálnym rozdelením pozemku s parc. č XXXX, za účelom toho dali zhotoviť geometrický plán č. 95/2011, ktorý obsahoval navrhované rozdelenie. Geometrický plán bol úradne overený Správou katastra N. a bol vypracovaný návrh zmluvy o rozdelení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Tento bol prijatý žalovanými 5/,7/,8/ a 9/, ktorí návrh zmluvy podpísali v dňoch 16.11. a 28.11. Zvyšní žalovaní návrh zmluvy neprijali a k uzatvoreniu zmluvy o rozdelení spoluvlastníctva nedošlo. Žalobou žiadali rovnaký spôsob vyporiadania spoluvlastníctva prihliadajúc na účelné využitie pozemku, keď žalobca 2 s manželkou sú vlastníci susediaceho pozemku a žalobca 1 je nájomcom susedného pozemku, pričom pozemok žalovaných je celistvý a môže slúžiť na poľnohospodárske účely. Vo vzťahu k aplikácii zákona č. 180/1995 Z. z. argumentovali výnimkou zo zákazu drobenia a na podporu svojej argumentácie doložili odpoveď ovce V. zo dňa 09.09.25678016 ohľadom územnoplánovacej informácie. Doložili aj Výpisy z katastra nehnuteľností, v zmysle ktorých Okresný úrad Senec, katastrálny odbor zaevidoval pozemky vytvorené geometrickým plánom č. 95/2011 a z uvedených dôvodov netrvali na ďalšom navrhnutom dokazovaní (vyjadrene miestneho katastrálneho úradu a vyjadrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Súdu prvej inštancie vytkli nesprávny procesný postup týkajúci sa toho, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je konajúci súd viazaný návrhom žalobcu na konkrétny spôsob vyporiadania a môže rozhodnúť inak, nakoľko spôsoby vyporiadania majú v zákone určenú postupnosť, ktorá musí byť konajúcim súdom rešpektovaná. Považovali za neprávne, ak súd prvej inštancie sa zaoberal výlučne vyporiadaním spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemku s parc. č XXXX a nevykonal vyporiadanie niektorým z ďalších spôsobov uvedených v § 142 ods. 2 OZ. Pokiaľ ide o skutkové zistenia súdom prvej inštancie konštatovali, že doložili výpisy z katastra nehnuteľností, v zmysle ktorých miestne príslušný katastrálny odbor zaevidoval pozemky novonavrhnuté v geometrickom pláne č. 95/2011 na katastrálnej mape, pričom neaplikoval zákaz podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ale aplikoval výnimku podľa § 24 ods. 3 písm. d) uvedeného zákona. Uvedenými listinami mali za preukázaný súlad geometrického plánu so zákonom č. 180/1995 Z. z. Verejné listiny pripúšťajú dôkaz opaku, ktorý žalovaní nepredložili. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby z dôvodu nesúladu vyporiadania s dobrými mravmi, poukázali na súdnu judikatúru, podľa ktorej aplikácia ust. § 3 ods. 1 OZ pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je prípustná, nakoľko ust. § 142 ods. 2 OZ pripúšťa možnosť nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, a to formou prikázania veci za náhradu a formou predaja veci a rozdelenia výťažku, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa neboli žalovanými tvrdené a teda nemali ich za preukázané. Súdu prvej inštancie vytkli, že sa nezaoberal možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva iným spôsobom ako reálnym rozdelením veci. Pokiaľ ide o údajné konanie žalobcu 1./ v rozpore s dobrými mravmi pripomenuli, že stavba oplotenia bola postavená v čase, kedy žalovaní 5/, 7/, 8/ a 9/ prijali návrh na uzatvorenie Zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a v čase ústneho prísľubu na navrhované rozdelenie pozemku. Pozemok sa snažili rozdeliť spravodlivo, aby ostali pozemky celistvé a kvalitatívne rovnaké. Žalovaní uzavreli zmluvu o nájme s K. Ú. a ohľadom prenájmu ich spoluvlastníckych podielov. Mali za to, že oddelenie novonavrhnutých pozemkov by pre nich nepredstavovalo žiadnu zmenu oproti súčasnému stavu okrem skutočnosti, že by strany sporu nefigurovali na liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci. Za snahu žalovaných označili odstránenie oplotenia postaveného žalobcom 1/, čo považujú za šikanózny výkon práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi. 29. Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrili. 30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 31. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti., pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 32. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania. 33. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. 34. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010). 35. V predloženej preskúmavanej veci súd prvej inštancie dôvod pre zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemkov vzhliadol na základe vyhodnotenia vykonaného dôkazu, a to žalobcami doloženej Odpovede Obce V. o vydanie územnoplánovacej informácie na parc. E-KN č. XXXX kat. úz. V., z ktorej súd prvej inštancie vyvodil, že uvedená parcela sa v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie nachádza v troch rôznych funkčných plochách, t.j. zeleň záhrad a sadov, verejná zeleň, záhradkárske a chatové osady, pričom pre presné určenie hraníc je potrebné zameranie geodetom. Dospel k záveru, že práve z tohto dôvodu žalobcovia 1-3 vôbec nepreukázali, že na predmetnej parc. č. XXXX, prípadne v ktorej časti sa majú zriadiť záhrady na záhradkárske a rekreačné účely, v dôsledku čoho by zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. sa na uvedenú parcelu nevzťahoval. Zaujal názor, že k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva navrhovaným reálnym rozdelením predmetnej nehnuteľnosti by mohlo dôjsť len za predpokladu splnenia § 23 ods. 1, § 24 ods.1 Zák. č. 180/1995 Z.z., a to že rozhodnutím súdu rozdelením parcely č. XXXX orná pôda by vznikol pozemok s výmerou väčšou ako 2 000 m2, čo v prípade žalobcov 1-3 a ich navrhovanom spôsobe vyporiadania splnené nebolo. 36. Hodnotenie zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie sa v zmysle jeho argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku javí odvolaciemu súdu ako nie celkom preskúmateľné, ako nedostatočné a tým nie presvedčivo logické. Žalobcovia za dôvod výnimky zo zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy mali skutočnosť, že má byť odčlenený pozemok, ktorý je v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely, t. j. výnimka podľa ust. § 24 ods. 3 písm. d) uvedeného zákona. Práve túto skutočnosť preukazovali Odpoveďou Obce V., keď podľa názoru odvolacieho súdu aj práve túto skutočnosť súd prvej inštancie vykonávaným dokazovaním zisťoval, hoci v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že uvedená odpoveď nemala za následok naplnenie zákonných podmienok pre výnimku zo zákazu drobenia pozemkov podľa ust. § 24 ods. 3 písm. c) tohto zákona. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobcovia nepreukázali naplnenie dôvodu takejto zákonnej výnimky, keďže podľa obsahu odpovede Obce V. sa parc. č. XXXX nachádza v troch funkčných pásmach, a to v pásme zeleň záhrad a sadov, verejná zeleň, záhradkárske a chatové osady. Listinný dôkaz tak vyhodnotil v ich neprospech, hoci podľa uvedeného listinného dôkazu podstatná časť pozemku sa nachádza vo funkčnej ploche F9b-F-30 - záhradkárske a chatové osady s využitím na : hlavné funkčné využitie (sústredené plochy prírodného charakteru využívané na individuálnu rekreáciu formou záhradkárskych aktivít s lokalizáciou drobných záhradkárskych a rekreačných chát, ktoré nie sú určené na trvalé bývanie), doplnkové funkčné využitie (príslušné technické a dopravné vybavenie), s tým, že spôsob zástavby určí ÚPP nižšieho stupňa - urbanistická štúdia. Vzhľadom k tomu, že pozemok sa nachádza v troch rôznych funkčných plochách, pre presné určenie hraníc medzi týmito plochami je potrebné si zabezpečiť zameranie geodetom. Zameranie geodetom žalobcovia aj zrealizovali, geometrický plán č. 95/2011 bol úradne overený Správou katastra N.. Okresný úrad N., katastrálny odbor zaevidoval pozemky vytvorené geometrickým plánom, keď žalobcovia doložili aj výpisy z katastra nehnuteľností v zmysle tohto geometrického plánu, založené akceptujúc práve existenciu zákonných výnimiek zo zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, na základe akých právnych úvah vykonané dokazovanie vyhodnotil inak, resp. z akých dôvodov tieto ďalšie dôkazy nehodnotil. Jeho hodnotenie dôkazov je v zmysle vyššie uvedeného nekonzistentné, zmätočné a nedostatočné, porušujúce právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, nakoľko im odníma možnosť na účinné bránenie sa záverom súdu prvej inštancie v štádiu odvolacieho konania. 37.Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje. 38. Súd prvej inštancie pri právnom posudzovaní ním vykonaného a vyhodnoteného dokazovania vyslovil, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia 1-3 mali záujem vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej parc.č. XXXX výlučne navrhovaným rozdelením a prikázaním novovytvorených parciel osobitne do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1 až 3 a osobitne novovytvorených parciel do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1-9, zaoberal sa výlučne touto formou spôsobu vyporiadania. Keďže zaujal právny názor, že by v prípade vyhovenia žalobe došlo k porušeniu zákona č. 180/1995 Z. z., takéto rozdelenie nehnuteľnosti a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považoval za rozporné so zákonom a práve pre túto nemožnosť a nedovolenosť zákonom z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ žalobu zamietol. 39. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná jeho vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom., prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 40. Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 41. Právo ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Obmedzenie v tomto smere stanovuje práve len ust. § 142 ods. 2, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k vyporiadaniu spôsobom prikázania veci jednému zo spoluvlastníkov alebo predajom veci a rozdelením výťažku z predaja spoluvlastníkom. Súdne konanie sa začína žalobou, ktorú môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj menšinový spoluvlastník, keď výška spoluvlastníckeho podielu nerozhoduje. Konajúci súd je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia a nie je viazaný žalobou a ani vzájomnými návrhmi strán sporu pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Konajúci súd musí pri rozhodovaní autoritatívnym rozsudkom najskôr podielového spoluvlastníctvo zrušiť a následne pri procesnom postupe dodržať záväzné poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Cieľom súdneho konania je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah. V prípade, ak nemožno vec reálne rozdeliť, k akému skutkovému záveru (i keď zatiaľ predčasnému) dospel súd prvej inštancie, nastupuje možnosť prikázania veci do výlučného vlastníctve niektorého z bývalých spoluvlastníkov za náhradu alebo predaj veci a rozdelenie výťažku. Ust. § 142 ods. 2 CSP práve pre tieto dva druhy vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva ustanovuje, že v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa niektorý z týchto zákonných spôsobov vyporiadania nevykoná. Súd prvej inštancie však uvedené zákonné ustanovenie neaplikoval v danej veci správne, resp. pri jeho aplikácii sa dopustil omylu v jeho interpretácii, keď dôvod hodný osobitného zreteľa ustanovujúci nemožnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo predajom a rozdelením výťažku z predaja vzhliadol práve v nedovolenosti delenia pozemku zákonom č. 180/1995 Z. z. Jeho právne posúdenie veci preto trpí vadou, ktorá spôsobuje opäť nekonzistentnosť odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia a tým odňatie práva strán sporu na spravodlivý súdny proces. Ak súd prvej inštancie v zmysle záverov vykonaného dokazovania právne posúdil, že drobenie pozemku nie je v danom prípade zákonom dovolené, bolo jeho povinnosťou pristúpiť k skúmaniu možnosti iného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, čo však súd prvej inštancie nerealizoval a neprípustne skumuloval za dôvod hodný osobitného zreteľa relevantný pre nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci alebo predajom a rozdelením výťažku s nemožnosťou rozdelenia veci pre nedovolenosť zákonom. 42. V neposlednom rade je nutné súdu prvej inštancie vytknúť, že ak pri rozhodovaní vo veci bral zreteľa na ust. § 3 ods. 1 OZ o nutnosti výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi a podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevysporiadal na základe zistenej skutočnosti, že žalobca 1 stavbu betónového plotu postavil v rozpore s povolením na parc. č. XXXX a nie na relevantnej parcele č. XXXX, v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, prečo pri posudzovaní tohto konania žalobcu 1 nebral na zreteľ tú medzi stranami nespornú skutočnosť, že pôvodne žalovaní 5/, 7/, 8/ a 9/ s jeho návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom totožným so žalobným návrhom súhlasili. Jeho právny záver je tak v tomto smere nepreskúmateľný a predčasný. 43 .Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c), b) CSP, keďže súd prvej inštancie jeho nepreskúmateľným právnym posúdením veci porušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok v záujme zachovania dvojinštančnosti civilného sporového konania nie je účelné naprávať súdom odvolacím, zároveň ho porušil jeho nie celkom dostatočným hodnotením zisteného skutkového stavu veci. Ďalšie dokazovanie a potrebné právne posudzovanie veci vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového konania nie je účelné vykonávať súdom odvolacím, a to v záujme predídenia neprípustnému vydaniu prekvapivého rozhodnutia vo veci bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku stranami sporu. V danom prípade uvedená zásada o práve strán sporu na realizáciu svojich procesných práv prevláda nad zásadou hospodárnosti civilného sporového konania. 44. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedenými intenciami súdu odvolacieho (§ 391 ods. 2 CSP). Jeho úlohou bude postupovať v zmysle týchto intencií, t. j. vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy a odôvodniť prípadné nevykonanie niektorých navrhnutých dôkazov, a taktiež právne posúdiť všetky právne aspekty veci podľa tohto zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu (§ 391 ods. 3 CSP). 45.V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).