Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/277/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215932 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315215932.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: V. S. - K., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX, M., zast. JUDr. Tomášom Plankom, advokátom, Nám. Slobody 10, Bratislava, proti žalovaným: 1/ T. S., N.. XX.XX.XXXX, A. W. Š. XX, B. Q., 2/ F. V., N.. XX.XX.XXXX, A. E. X, A., 3/ DM-Capital, s.r.o., IČO: 46 880 828, Cabanova 6, Bratislava, žalovaní 1/ až 3/ zastúpení JUDr. Evou Klemovou, advokátkou, M. R. Štefánika 1, Pezinok, o určenie vlastníckeho práva a určenie neplatností právnych úkonov, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. februára 2019 č.k. 14C 493/2015-207 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ až 3/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ č. V-XXXX/2015 zo dňa 04.05.2015 zamietol. Konanie v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva a v časti určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy č. V-XXXX/2015 zo dňa 17.06.2015 zastavil. Žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v pomere úspechu 100%. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. D., a to dielňa súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXX/XX a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/XX patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ (ďalej len „BSM“), neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ č. XXXX/2015 zo dňa 04.05.2015, neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ č. V-XXXX/2015 zo dňa 17.06.2015 tým, že v čase podania žaloby na súd bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ neprávoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 12P/418/2012-91 zo dňa 02.06.2015, pričom žalovaný 1/ podal voči uvedenému rozsudku odvolanie. V júni 2015 žalobkyňa zistila, že žalovaný 1/ ako jej manžel začiatkom mája 2015 previedol bez jej vedomia na žalovaného 2/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. D., a to dielňu súp. č. XXX postavenú na parc. č. XXXX/XX a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/XX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Žalovaný 1/ bol síce na pôvodnom LV č. XXX kat. úz. D. zapísaný ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností, avšak nehnuteľnosti postavila žalobkyňa spoločne s manželom za trvania ich manželstva zo spoločných finančných prostriedkov, stavbám boli pridelené súpisné čísla v roku 2002 a 2008. Žalovaný 1/ sa rôznymi obštrukciami snažil predlžovať rozvodové konanie v snahe vyhnúť sa zániku ich BSM a jeho vyporiadaniu. Dňa 16.04.2015 bol vyhlásený rozsudok o rozvode žalobkyne a žalovaného 1/, pričom žalovaný 1/ už začiatkom mája 2015 previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 2/. Preto žalobkyňa dňa 05.06.2015 podala na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúceho voči žalovanému 2/, ktorým by mu zakázal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, ktorému návrhu súd uznesením č.k. 12C/387/2015-20 zo dňa 09.06.2015 vyhovel. Dňa 17.06.2015 však žalobkyňa zistila, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo žalovaným 2/ prevedené na žalovaného 3/, ktorého jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný 2/. Z tohto dôvodu žalobkyňa podala na súd ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia smerujúceho voči žalovanému 3/ ohľadne zákazu disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami, ktorému súd uznesením č.k. 7C/430/2015-40 zo dňa 30.06.2015 vyhovel. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP žalobkyňa preukazovala tým, že bez požadovaného určenie bude ohrozené jej právo a jej postavenie je neisté. K žalobe žalobkyňa pripojila výpis z LV č. XXXX kat. úz. D. zo dňa 19.06.2015. 3. Konštatoval, že podaním doručeným súdu dňa 06.10.2018, vzala žalobkyňa žalobu v časti určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného 1/ a v časti určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ č. V-XXXX/2015 zo dňa 17.06.2015 späť. Zotrvala na zmenenom (upravenom) žalobnom návrhu o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2015 uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ o prevode predmetných nehnuteľností s povoleným vkladom č. V-XXXX/2015. Podanie odôvodnila žalobkyňa tým, že na požadovanom určení neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2015 má naliehavý právny záujem v tom, že súčasný stav ju oberá o spoluvlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam a žalobným petitom chce docieliť pôvodný zápis vlastníctva na žalovaného 1/ - jej bývalého manžela. K výstavbe predmetných nehnuteľností došlo počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1/, preto stavby patria do BSM. Mala za to, že právne nie je dôležité, že stavby boli na LV zapísané do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ich nenadobudol ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. Prevod predmetných nehnuteľností zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ mala za relatívne neplatný právny úkon podľa § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). 4. Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nie je ohrozené jej právo ani právne postavenie nie je neisté, žalobkyni nič nebráni, aby si uplatnila svoje práva v rámci vyporiadania BSM. 5. Žalovaní 2/, 3/ žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu, že nadobudli predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere od vlastníka predmetných nehnuteľnosti zapísaného na LV. 6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, oboznámil sa s listinnými dokladmi: LV č. XXX a XXXX kat. úz. D., katastrálnymi spismi Okresného úradu Senec, katastrálny odbor č. V-XXXX/2015 a V-XXXX/2015, vyjadrením zo dňa 15.06.2015 a odvolaním zo dňa 26.06.2015 žalovaného 2/ v konaní k návrhu na vydanie predbežného opatrenia č.k. 12C 387/2015, vyjadrením žalovaného 3/ zo dňa 22.06.2015 a odvolaním zo dňa 21.07.2015 k návrhu na vydanie predbežného opatrenia č.k. 7C 430/2015, uzneseniami tunajšieho súdu o nariadení predbežných opatrení č.k. 12C/387/2015-20 zo dňa 09.06.2015, vyjadrením žalobkyne k odvolaniu žalovaného 1/ proti rozsudku o rozvode v konaní 12P/418/2012 zo dňa 02.06.2015, výpisom z obchodného registra žalovaného 3, rozvodovým rozsudkom žalobkyne a žalovaného 1/ Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/418/2012-202 zo dňa 17.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/362/2016-233 zo dňa 24.10.2016, Listinami Obce Zálesie o určení súpisného a orientačného čísla č. XXXX/XX zo dňa 12.12.2002 a č. XXXX/XX zo dňa 12.12.2002, Rozhodnutím Okresného úradu v Senci, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku č.j. ŽP-Výst, 3119-02-Kt zo dňa 06.12.2002 o povolení užívania stavby, Osvedčením Obce Zálesie č.k. 244/97 zo dňa 24.09.1997 samostatne hospodáriaceho roľníka, Rozhodnutím Okresného úradu v Senci, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. XXXX/OPP-R. zo dňa 04.02.1998, Stavebným povolením Okresného úradu Senec, odbor životného prostredia, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku č. ŽP-Výst/XXXX/XX-R. zo dňa 23.06.1998, ako i celým obsahom spisu. 7. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/418/2012-202 zo dňa 17.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/362/2016-233 zo dňa 24.10.2016, právoplatným dňa 12.12.2016, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ uzavreté dňa 07.07.1990, rozvedené. Z Katastrálneho spisu Okresného úradu Senec, katastrálny odbor č. V-XXXX/15 zistil, že žalovaný 1/ Kúpnou zmluvou zo dňa 30.04.2015, ktorej vklad bol povolený dňa 04.05.2015 pod č. V XXXX/2015, previedol na žalovaného 2/ nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. XXX kat. úz. D., a to stavby: rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX a dielňu súp. č. XXX postavenú na parc.č. XXXX/XX spolu so súčasťami a príslušenstvom na priľahlej parc. č. XXXX/XX za kúpnu cenu 98.000 eur. Súčasťou Kúpnej zmluvy bola Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.04.2015. Z Katastrálneho spisu Okresného úradu Senec, katastrálny odbor č. V-XXXX/2015 zistil, že žalovaný 2/ Kúpnou zmluvou zo dňa 25.05.2015, ktorej vklad bol povolený dňa 17.06.2015 pod č. V-XXXX/2015, previedol na žalovaného 3/ v zastúpení konateľom - žalovaným 2/ predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. D. za kúpnu cenu 98.000 eur. Z LV č. XXX kat.úz. D. vyhotoveného dňa 03.10.2018 zistil, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom okrem iných parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX zast. plochy a nádvoria, pričom na týchto parcelách sú evidované stavby: dielňa súp. č. XXX a rodinný dom súp. č. XXX na LV č. XXXX kat. úz. D.. Súpisné čísla stavbám boli pridelené na základe Rozhodnutí o pridelení súpisného čísla č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2002 a č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2002 podľa Z-XXXX/08 zo dňa 11.06.2008. Z LV č. XXXX kat. úz. D. zistil, že výlučným vlastníkom stavieb: dielne so súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXXX/XX a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/XX je žalovaný 3/ na základe Kúpnej zmluvy č. V-XXXX/2015 zo dňa 17.06.2015. Rozhodnutím Okresného úradu v Senci, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku č.j. ŽP-Výst, XXXX-XX-Kt zo dňa 06.12.2002 bolo stavebníkovi - žalovanému 1/ povolené užívanie stavby s názvom „Hospodárska stavba“ postavená na pozemku parc. č. XXXX/ XX obytná časť a parc. č. XXXX/XX dielňa kat. úz. D., pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie dňa 23.06.2002 pod č. ŽP-Výst. XXXX/XX/La. Dokazovanie vykonal aj výsluchom žalobkyne, jej právneho zástupcu, žalovaných 1/, 2/ a 3/ a ich právnej zástupkyne. 8. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení § 377 ods. 1, § 40a, § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (ďalej len „OZ“), § 137 písm. c/, d/, § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 9. Konštatoval, že žalobkyňa sa pôvodne žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2015 domáhala určenia troch žalobných nárokov: určenia, že predmetné stavby zapísané na LV č. XXXX kat. úz. D. patria do BSM jej a žalovaného 1/; určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ č. V-XXXX/2015 zo dňa 04.05.2015 a určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ č. V-XXXX/2015 zo dňa 17.06.2015, pričom podaná žaloba bola podaná na súd ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a naliehavý právny záujem bolo potrebné preukazovať podľa § 80 písm. c/ OSP. V priebehu súdneho konania pred prvým pojednávaním došlo k zmene právnej úpravy OSP, kedy dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), v dôsledku čoho platí, že ustanovenia novej právnej úpravy CSP sa uplatňujú v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán (rozhodnutie Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 36/1995). 10. Uviedol, že určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP je svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Ustanovenie citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje istú kvalitu určovacej žaloby spočívajúcu v tom, že žalobkyňa musí preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žaloba na začatie konania s petitom určovacím je prostriedkom procesnej prevencie a možno ju podať predovšetkým tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním žaloby predíde zásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Tam, kde k zásahu došlo, je namieste petit iný než určovací. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobkyňa nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi stranami sporu môže byť odstránená len podaním žaloby s petitom určovacím. Žaloba, ktorý nerieši spornosť vzťahu strán sporu, nie je procesne prípustná. Úspešne môže podať žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý tu nahrádza vecnú legitimáciu účastníka. Podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to na určení proti označenému žalovanému, ak sa žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a tým sa potom zabráni prípadným ďalším žalobám. Právny záujem na určení (ne)existencie práva vyplývajúci z osobitného predpisu podľa § 137 písm. c/ CSP žalobca nemá povinnosť preukazovať, nakoľko tento vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Žalobami na určenie (ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu sú napr. žaloba podľa §55 ods. 1, § 55 ods. 2 Exekučného poriadku, žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu podľa § 32, § 78, § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. K žalobe na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP uviedol, že pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku § 80 písm. c/ neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami podľa § 2 ods. 2 OZ. Určenie existencie právnej skutočnosti, že (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok o tom, či je zmluva platná alebo neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Nová právna úprava v § 137 písm. d/ CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti len za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. V niektorých prípadoch hmotné právo pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť, príp. neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konanie, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, valné zhromaždenie). Takýmito žalobami sú napr. žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončenie pracovného pomeru podľa § 77 ZP, žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 OZ, žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131, § 183, § 242, § 260 Obch. zák., žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľnej dražbe, žaloba o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a OZ, pri ktorých žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. Napr. hmotné právo vyžaduje, aby zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a ak tak neurobí, bude sa výpoveď považovať za platnú, aj keby zamestnanec jej neplatnosť nenamietal. 11. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že v posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/, 2/, 3/ určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, ktorý vklad bol povolený Okresným úradom Senec, odborom katastrálnym pod č. V-XXXX/2015 zo dňa 04.05.2015 a ktorej predmetom boli stavby súp. č. XXX dielňa postavená na parc. č. XXXX/XX a súp. č. XXX rodinný dom postavený na parc. č. XXXX/ XX kat. úz. D., zapísané na LV č. XXXX (predtým LV č. XXX), pretože predmetné stavby boli vystavené počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1/, patria do ich BSM aj napriek tomu, že boli na LV č. XXX kat. úz. D. zapísané pôvodne vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, ktorý predmetné stavby previedol na žalovaného 2/ napadnutou Kúpnou zmluvou bez vedomia a súhlasu žalobkyne v rozpore s § 145 ods. 1 OZ a tento následne ďalšou kúpnou zmluvou na žalovaného 3/. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti prvej Kúpnej zmluvy č. V-XXXX/2015 zo dňa 04.05.215 odôvodňovala žalobkyňa tým, že vyhovením jej žalobe bude môcť byť odstránená spornosť právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným 1 a ochrana práv žalobkyne a jej oprávnených záujmov, pričom naliehavý právny záujem je daný všade tam, kde rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie v prípade určenia relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy č. V- XXXX/2015 zo dňa 04.05.2015 bude podkladom na zápis žalobcu 1/ ako vlastníka do katastra nehnuteľností, pričom ak by súd vyhovel žalobe o určenie neplatnosti prvej Kúpnej zmluvy č. V- XXXX/2015, pri ktorej si súd prejudiciálne vyhodnotí otázku masy BSM medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, obnovil by sa formálne zápis vlastníckeho práva k predmetným stavbám na žalovaného 1/ s výkladom v odôvodnení rozsudku, že stavby patria do BSM žalobkyne a žalovaného 1/, čím by nastala pre žalobkyňu možnosť uplatnenia si právneho nároku vyporiadania BSM k týmto stavbám. 12. Vyslovil, že hlavným predpokladom úspešnosti určovacích žalôb je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP, pričom súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, v opačnom prípade bez skúmania vecnej stránky veci musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli manželstvo dňa 07.07.1990 a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 12.12.2016. Stavby súp. č. XXX a č. XXX kat. úz. D. boli od roku 2002 zapísané vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, ktorý predmetné stavby Kúpnou zmluvou č. V-XXXX/2015 zo dňa 04.05.2015 previedol do výlučného vlastníctva žalovaného 2/ a tento následne opäť Kúpnou zmluvou č. V-XXXX/2015 zo dňa 17.06.2015 na žalovaného 3/, ktorý sa cíti ako ich dobromyseľný nadobúdateľ. Žalobkyňa podanou žalobou na súd dňa 22.07.2015 sa domáhala relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy č. V-XXXX/2015 z dôvodu, že žalovaný 1/ ako jej manžel počas trvania manželstva previedol bez jej súhlasu predmetné stavby na žalovaného 2/. Žalobkyňa sa domáhala vyhovenia žalobe v zmysle §137 písm. d/ CSP, predpokladom vyhovenia ktorej podľa tohto ustanovenia sú skutočnosti uvedené v bode 18 odôvodnenia tohto rozsudku. Keďže na základe tohto ustanovenia CSP nevyplýva možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti, kedy nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko tento by mal vyplývať z právneho predpisu, avšak nie zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. žalobkyňa nepreukázala, z ktorého ustanovenia OZ takáto možnosť vyplýva, keďže OZ nie je osobitným predpisom, podľa § 137 písm. d/ CSP žalobu zamietol z dôvodu, že zmluvy a iné právne úkony, ich neexistencia, či platnosť sú právnymi skutočnosťami podľa § 2 ods. 1 OZ, preto podaná žaloba je nedôvodná podľa uplatneného § 137 písm. d/ CSP. Uviedol, že pokiaľ sa žalobca rozhodne žalovať takú skutočnosť, ktorú mu právny poriadok neumožňuje, musí znášať v kontradiktórnom konaní následok v podobe zamietnutia žaloby. Ak by sa aj na požadovaný nárok vzťahovalo ust. § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého je potrebné naliehavý právny záujem preukazovať, pokiaľ nevyplýva z osobitného predpisu, musí sa tu jednať o určenie, či je tu právo alebo nie je. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobkyňa sa domáha určenia právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu, ktoré určenie právnej skutočnosti umožňuje výlučne § 137 písm. d/ CSP, naliehavý právny záujem na určení platnosti či neplatnosti právneho úkonu neexistuje, ak možno žalovať priamo na určenie existencie či neexistencie práva, príp. priamo na plnenie. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy č. V-XXXX/2015 zo dňa 04.05.2015, pričom je zrejmé, že v prípade vyhovenia žaloby by sa nedosiahlo v budúcnosti pozitívne a konečné vyriešenie spornosti jej vlastníctva k predmetným stavbám. Žalobkyňa nebola nikdy zapísaná na LV ako vlastníčka, či spoluvlastníčka predmetných stavieb. Samotné určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nevyjasňuje právne postavenie sporových strán definitívne a nevylučuje podávanie v budúcnosti ďalších žalôb, konkrétne žaloby o vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného 1/, práve v ktorom konaní si súd prejudiciálne bude riešiť otázku vlastníctva predmetných stavieb, t.j. či tieto patria do BSM žalobkyne a žalovaného 1/ (a teda aj platnosť predmetnej Kúpnej zmluvy č. V-XXXX/2015 zo dňa 04.05.2015) a následne podľa tohto zistenia súd BSM vyporiada. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobkyňa ani v zmysle § 137 písm. c/ CSP nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, preto žalobu zamietol. Návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom sporových strán, preukázanie účtovníctva žalovaným 1/ samostatne hospodáriaceho roľníka z obdobia rokov 2002, 2003, 2005 zamietol z dôvodu, že pre rozhodnutie v prejednávanej veci pre nepreukázanie naliehavosti právneho záujmu by bolo dokazovanie v tomto smere nadbytočné. 13. O späťvzatí žaloby v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného 1/, ako i v časti určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ č. V- XXXX/2015 zo dňa 17.06.2015 rozhodol súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 2 CSP tak, že v tejto časti konanie zastavil, keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním vo veci, kedy súhlas žalovaných 1/,2/a 3/ so späťvzatím nebol potrebný. 14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, s tým, že o ich výške prvoinštančný súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 15. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac tým, že sa obmedzil len na výsluch právnych zástupcov sporových strán a nevykonal ďalšie dokazovanie. Vytýkala mu, že si neprečítal, neoboznámil sa so založenými listinnými dôkazmi, tieto na pojednávaní nevykonal a jej návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania zamietol bez prejednania merita veci pre nedostatok jej naliehavého záujmu na určovacom petite. Zastáva stanovisko, že naliehavý právny záujem je daný a nemá inú právnu možnosť domáhať sa svojich práv ako predmetnou žalobou. Uviedla, že v žalobe vysvetlila, prečo majú byť stavby, ktoré sú predmetom napadnutého prevodu v BSM jej a žalovaného 1/, ktoré boli postavené za trvania manželstva, zapísané na neho ako manžela ako na fyzickú osobu/nie podnikateľa a neboli právnym spôsobom vyňaté z režimu BSM. K napadnutému prevodu došlo počas rozvodového konania pred jeho právoplatným skončením, v čase právoplatného rozvodu boli stavby už formálnoprávne vo vlastníctve iného subjektu. Konštatovala, že vyporiadanie BSM po rozvode sa vykonáva ku dňu právoplatného rozsudku, preto by nebolo možné bez napadnutia žalovanej kúpnej zmluvy vec riešiť iba v konaní o vyporiadanie BSM. Mimosúdne by to žalovaný 1/ neuznal a pri súdnom vyporiadaní by bolo preukázané, že ku dňu právoplatnosti rozvodu už nehnuteľnosti neboli v spoluvlatníctve manželov. Bolo preto podľa nej potrebné napadnúť neplatnosť kúpnej zmluvy, ku ktorej žalovaný 1/ nemal potrebný zákonný súhlas od žalobkyne (manželky) v zmysle § 145 ods. 1 OZ. Bola toho názoru, že ak je táto zmluva neplatná, neplatné sú aj ďalšie úkony, ktoré na ňu nadväzujú, kataster by v prípade kladného rozhodnutia zapísal právny stav pred napadnutou neplatnou zmluvou, čím by sa stavby opäť dostali do režimu BSM a žalobkyňa by bola ich spoluvlastníčkou, v čom je naliehavý právny záujem, obnovil by sa právny stav spred napadnutej zmluvy. Mala za to, že ak by bol súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie, mohol prejudiciálne dospieť k záveru, že stavby boli v BSM, nebolo možné priamo žalovať o určenie, že stavby patria do BSM, lebo v zmysle §40a OZ sa bolo treba dovolať relatívnej neplatnosti zmluvy, to sa dá reálne iba žalobou o neplatnosť, medzi účastníkmi nie sú dobré vzťahy. Podľa žalobkyne súd by nemohol výrokom rozhodnúť o tom, čo patrí do BSM, to mu neprináleží a bol by to nadbytočný petit. Preto posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu bolo možné po predbežnom vyhodnotení, či stavby boli pôvodne v BSM, pričom dôležité je ust. § 143 OZ. Bola toho názoru, že súd nemôže uprieť manželovi právo na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a pri absencii súhlasu s úkonom podľa § 145 ods. 1 OZ, čo urobil súd prvej inštancie. Za jedinú formu reálneho riešenia považovala žalobkyňa žalobu o neplatnosť úkonu, pri ktorom uplatnení dovolania sa relatívnej neplatnosti úkonu nemožno uprieť zamietnutím žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Uviedla, že na súde si uplatnila aj tzv. absolútnu neplatnosť napadnutej zmluvy s poukazom na § 37 a § 39 OZ. Podľa žalobkyne ide o nie vážne myslené úkony, ale zastieracie, účelové, ktoré jej majú znemožniť nárok na spoluvlastníctvo. Žalovaní 2/ a 3/ postupne kúpili predmetné stavby bez pozemku, bez prístupu ku stavbám, doposiaľ stavby užíva žalovaný 1/, žalovaný 2/ si ich ponechal len niekoľko dní a stavby previedol na svoju spoločnosť. Navrhované dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie nepripustil, bolo zamerané aj na tieto skutočnosti. K absolútnej neplatnosti súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko. 16. Žalovaní 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení, podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu žalobkyne, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K argumentácii žalobkyne, že súd prvej inštancie vychádzal len z výsluchov, uviedli, že je povinný nariadiť a vykonať výsluch strany, ktorá je zastúpená zástupcom na celé konanie a výsluch strany môže (avšak nie je povinný) nariadiť a vykonať v prípade, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. Za stavu, keď zástupcovia sporových strán predniesli podstatné tvrdenia nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a z týchto nevzišli skutočnosti, ktoré by bolo potrebné preukazovať výsluchom strán, rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne na vykonanie výsluchu strán nie je rozhodnutím, ktorým súd znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za nedôvodnú považovali žalovaní námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie neprečítal, neoboznámil v spise založené listinné dôkazy a na pojednávaní ich riadne nevykonal z dôvodu, že žalobkyňa návrh na prečítanie/oboznámenie listinných dôkazov nepredniesla a jej návrh na vyžiadanie kúpnej zmluvy a následnej kúpnej zmluvy z katastra nehnuteľností alebo od nich, bol bezpredmetný, pretože tieto listiny sa v súdnom spise nachádzali od 16.10.2017 a žalobkyňa sa s ich obsahom oboznámila po tom, ako si pri preštudovaní spisu dňa 27.3.2018 vyžiadala ich kópie. K zamietavému návrhu žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému 1/ preukázať účtovníctvo SHR, odôvodňovaný tým, že z neho bude zistiteľné, či žalovaný 1/ vniesol nehnuteľnosti prevádzané kúpnymi zmluvami ako majetok samostatne hospodáriaceho roľníka do účtovníctva svojej podnikateľskej jednotky, že ich po predaji z tohto majetku vyňal a kúpnu cenu riadne zaúčtoval, žalovaní uviedli, že za stavu, keď účtovníctvo žalovaného 1/ má iba evidenčný charakter nevyhnutný pre daňové účely a na jeho základe nevznikajú/nezanikajú/nemenia sa právne vzťahy, a keď z listinných dôkazov predložených nimi na pojednávaní dňa 29.1.2019 vyplýva, že rozhodnutia ohľadom nehnuteľností, neskôr prevádzaných kúpnymi zmluvami, vydané v správnych konaniach súviseli s podnikateľskou činnosťou žalovaného 1/, ktorý tieto nehnuteľnosti postavil, aby slúžili výkonu jeho povolania, nevykonaním žalobkyňou navrhovaného dôkazu neznemožnil žalobkyni uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Konštatovali, že na to, aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nestačí iba podanie žaloby, je potrebné aj to, aby bola žaloba v 3-ročnej premlčacej dobe doručená všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Tvrdene žalobkyne, že uplatnenie relatívnej neplatnosti je reálne možné iba žalobou, pretože dovolanie sa jej písomným oznámením by bolo bez účinkov, považovali žalovaní za nesprávne, pretože následky relatívnej neplatnosti, t.j. zánik platnosti právneho úkonu je spôsobilé vyvolať jedine doručením písomného oznámenia všetkým účastníkom relatívne neplaného právneho úkonu, z ktorého obsahu vyplýva dovolanie sa takej neplatnosti, ako aj jej dôvody. Takým písomným oznámením pritom nemusí byť iba žaloba, ale aj osobitný písomný prejav. Uviedli, že v období, keď vlastníkom nehnuteľností bol žalovaný 2/ titulom 1. kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2015, týmto nebol ako účastníkom tejto kúpnej zmluvy doručený písomný prejav, z ktorého by vyplývala jednoznačná, určitá, zrozumiteľná vôľa žalobkyne, vyjadrujúca, že voči nim žalobkyňa uplatňuje relatívnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy a špecifikujúca vadu, ktorá mala/mohla uplatnenú relatívnu neplatnosť spôsobiť. Nakoľko žalovaný 2/ previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam(nadobudnutým na základe1.kúpnej zmluvy so žalovaným 1/) na žalovaného 3/ v čase, kedy sa voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ žalobkyňa nedovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2015, žalovaný 2/ disponoval s nehnuteľnosťami ako vlastník, a preto 2. kúpna zmluva zo dňa 25.5.2015 mala právne účinky prevodu vlastníctva na žalovaného 3/. Aj keby sa žalobkyňa neskôr (po prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam na žalovaného 3/, po 17.6.2015) voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ relatívnej neplatnosti 1. kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2015 účinne dovolala, toto dovolanie by nemalo vplyv na vlastnícke právo žalovaného 3/, pretože k uzavretiu 2.kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2015 medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ a podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva žalovaného 3/ k nehnuteľnostiam na základe 2. kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2015, uzavretej v dobrej viere, nadobudol žalovaný 3/ v čase, keď sa žalobkyňa relatívnej neplatnosti 1. kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2015 voči všetkým jej účastníkom účinne nedovolala, ani sa nedovolávala. Nakoľko žalovaný 3/ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od žalovaného 2/ ako vlastníka, nie je daný žalobkyňou definovaný naliehavý právny záujem na určení, pretože ani prípadné určenie relatívnej neplatnosti 1. kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2015 rozhodnutím súdu v tomto konaní, nebude mať vplyv na vlastnícke právo žalovaného 3/ a nebude môcť byť podkladom pre obnovenie zápisu v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného 1/. Za stavu, keď naliehavý právny záujem žalobkyne na určení relatívnej neplatnosti 1.kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2015 nebol daný a súd prvej inštancie sa správne nezaoberal meritom veci a rozhodol, nie je možné prijať záver, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ani záver, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy. K žalobkyňou namietanej absolútnej neplatnosti žalovaní uviedli, že žalobkyňa po dobu 3,5 roka od začatia konania (do pojednávania dňa 29.1.2019) nikdy skutkovo nevymedzila neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2015 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dôvodmi jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 a § 39 OZ. Hoci je možné absolútnu neplatnosť namietať kedykoľvek, doplnenie rozhodujúcich skutočností žalobkyňou dňa 29.1.2019 je takou zmenou, že výsledky dokazovania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Žalobkyňou tvrdenú absolútnu neplatnosť 1.kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2015 z dôvodu, že táto nebola vážna, ale zastieracia a účelová, s cieľom znemožniť žalobkyni nárok na spoluvlastníctvo, pretože žalovaný 2/ a následne aj žalovaný 3/ kúpili predmetné stavby bez pozemku a bez prístupu k stavbám, neobstojí vzhľadom na obsah 1.kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2015. Poukázali na to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva neplatnosť kúpnej zmluvy, že je predmetom bola iba kúpa stavieb bez zastavaného pozemku alebo bez priľahlého pozemku alebo, že predmet predaja/kúpy naďalej užíva predávajúci/pôvodný vlastník. Akékoľvek užívacie vzťahy, či už ohľadom zastavaného pozemku alebo priľahlého pozemku alebo ohľadom stavieb môžu byť predmetom iných zmluvných vzťahov. Žalobkyňa podľa žalovaných žiadnym spôsobom neodôvodnila svoje tvrdenie, že „nebolo možné žalovať priamo o určenie, že stavby patria do BSM, lebo v zmysle § 40a OZ sa bolo treba dovolať relatívnej neplatnosti zmluvy“, ktoré tvrdenie nepovažujú za správne, pretože námietka relatívnej neplatnosti mohla byť v takom konaní skúmaná ako predbežná otázka. Mali za to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neuprel žalobkyni právo na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ pri absencii jej súhlasu s úkonom žalovaného 1/ v zmysle § 145 ods. 1 OZ a nebránil žalobkyni žiadnym spôsobom v uplatňovaní jej práv a skutočnosť, že tieto neboli uplatnené/uplatňované účinne alebo včas, nemôže byť pripísaná na ťarchu súdu. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať (§ 385 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v rozsahu odvolacích dôvodov a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Aj keď žalobkyňou uvedený odvolací petit znel na zrušenie napadnutého rozsudku ako v celom rozsahu, podľa obsahu odvolania ide o napadnutie odvolaním žalobkyne rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti. 18. Pôvodne sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. D., a to dielňa súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXX/XX a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/XX patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ (ďalej len „BSM“), neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ č. XXXX/2015 zo dňa 04.05.2015, neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ č. V- XXXX/2015 zo dňa 17.06.2015 tým, že v čase podania žaloby na súd bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ neprávoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/418/2012-91 zo dňa 02.06.2015, pričom žalovaný 1/ podal voči uvedenému rozsudku odvolanie. V júni 2015 žalobkyňa zistila, že žalovaný 1/ ako jej manžel začiatkom mája 2015 previedol bez jej vedomia na žalovaného 2/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. D., a to dielňu súp. č. XXX postavenú na parc. č. XXXX/XX a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/XX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Žalovaný 1/ bol síce na pôvodnom LV č.XXX kat. úz. D. zapísaný ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností, avšak nehnuteľnosti postavila žalobkyňa spoločne s manželom za trvania ich manželstva zo spoločných finančných prostriedkov, stavbám boli pridelené súpisné čísla v roku 2002 a 2008. Dňa 17.06.2015 žalobkyňa zistila, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo žalovaným 2/ prevedené na žalovaného 3/, ktorého jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný 2/. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP žalobkyňa preukazovala tým, že bez požadovaného určenia bude ohrozené jej právo a jej postavenie je neisté. Podaním zo dňa 06.10.2018 vzala žalobkyňa žalobu v časti určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného 1/ a v časti určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ č. V-XXXX/2015 zo dňa 17.06.2015 späť. Zotrvala na zmenenom (upravenom) žalobnom návrhu o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2015 uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ o prevode predmetných nehnuteľností s povoleným vkladom č. V-XXXX/2015. Podanie odôvodnila žalobkyňa tým, že na požadovanom určení neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2015 má naliehavý právny záujem v tom, že súčasný stav ju oberá o spoluvlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam a žalobným petitom chce docieliť pôvodný zápis vlastníctva na žalovaného 1/ - jej bývalého manžela. K výstavbe predmetných nehnuteľností došlo počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1/, preto stavby patria do BSM. Mala za to, že právne nie je dôležité, že stavby boli na LV zapísané do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ich nenadobudol ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. Prevod predmetných nehnuteľností zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ mala za relatívne neplatný právny úkon podľa § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Naliehavý právny záujem na určovacom žalobnom petite o neplatnosť Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ č. V-XXXX/2015 zo dňa 04.05.2015 žalobkyňa preukazovala tým, že ak bude žalobe vyhovené, obnoví sa zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 1/, ktorý v čase výstavby predmetných stavieb bol v manželstve s ňou, preto stavby tvoria masu BSM. Toto pôvodne chcela žalobkyňa určiť osobitným určovacím petitom, ktorý však už nepovažovala za potrebné s tým, že otázku vlastníctva je možné určiť si prejudiciálne a v prípade úspechu žaloby o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy č. V- XXXX/2015 zo dňa 04.05.2015 sa žalobkyňa stáva spoluvlastníčkou predmetných stavieb s právom vyporiadania BSM. Žalobné petity o určenie, že stavby patria do BSM žalobkyne a žalovaného 1/, ako i neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ č. V-XXXX/2015 zo dňa 17.06.2015 boli nadbytočné, preto ich vzala žalobkyňa späť. V zmysle katastrálnej legislatívy je podľa nej postačujúce domáhať sa neplatnosti prvotného právneho úkonu a v prípade jeho neplatnosti sú neplatné všetky nasledujúce úkony, pričom kataster vyznačí pôvodný vlastnícky vzťah. Podľa žalobkyne k otázke preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, jej súčasné postavenie je také, že nie je spoluvlastníčkou predmetných stavieb, ktoré boli predmetom prevodu Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným3/, pretože na LV je ako vlastník stavieb zapísaný žalovaný 3/. Ak by súd vyhovel požadovanej žalobe pri prejudiciálnom vyhodnotení otázky masy BSM, obnovilo by sa vlastnícke právo k stavbám formálne na žalovaného 1/ s výkladom, že ide o BSM, čím by u žalobkyne nastala možnosť uplatnenia si právneho nároku na vyporiadanie BSM k týmto stavbám. 19. Ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. zakotvovalo všeobecný predpoklad určovacích žalôb, ktorým bol (je) právny záujem žalobcu, pričom tento musel (musí) byť naliehavý. Z tohto dôvodu štandardnou pasážou dobre pripravenej žaloby bolo riadne zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu, nakoľko konštantná judikatúra pri neosvedčení naliehavého právneho záujmu viedla súdy k tomu, aby určovaciu žalobu zamietli bez jej vecného prejednania. Súčasný sporový súdny kódex diferencuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP) a na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP), pričom žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ide napríklad o žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP), žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 131 ObZ), akciovej spoločnosti (§ 183 ObZ), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ZoDD), žaloba na určenie neplatnosti výpovede z nájmu (§ 711 ods. 6 OZ) a odporovacie žaloby (§ 42a OZ). 20. V danom prípade predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2015 uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ o prevode predmetných nehnuteľností s povoleným vkladom č. V-XXXX/2015. V odvolacom konaní išlo o odvolanie žalobkyne, ktorej bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s jej argumentáciou o preukázaní naliehavého právneho záujmu, s ktorým záverom sa stotožnil aj odvolací súd. 21. Naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu, z ktorého dôvodu sa už nezaoberal meritom veci, ako aj s jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP). Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku žalobkyne, že sa súd prvej inštancie nezaoberal meritom veci, súdna prax je jednotná v tom, že ak súd dospeje k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žalobu z tohto dôvodu zamietne, nezaoberá sa žalobou vo veci samej. Ak preto súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, jeho rozhodnutie je vecne správne. Nepostupoval tiež spôsobom, ktorý by znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V prejednávanej veci by sa ani vyhovením žalobe žalobkyne jej postavenie nezmenilo a nemožno sa stotožniť s jej argumentáciou, že ak je kúpna zmluva zo dňa 04.05.2015 uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ o prevode predmetných nehnuteľností neplatná, neplatné sú aj ďalšie úkony, ktoré na ňu nadväzujú, kataster by v prípade kladného rozhodnutia zapísal právny stav pred napadnutou neplatnou zmluvou, čím by sa stavby opäť dostali do režimu BSM a žalobkyňa by bola ich spoluvlastníčkou, v čom je naliehavý právny záujem, obnovil by sa právny stav spred napadnutej zmluvy. Odvolací súd v tomto poukazuje na to, že na LV bol ako vlastník predmetných nehnuteľností vedený len žalovaný 1/ a nie aj žalobkyňa, v dôsledku čoho by sa postavenie žalobkyne bez ďalšieho nezmenilo. 22. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ až 3/, úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.