Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/83/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315217883 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315217883.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: AKONT CB s.r.o., Široká 432/11, České Budějovice 1, PSČ 37001, IČO: 28 105 702, Česká republika, zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Tomášikova 10/B, Bratislava 821 03, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: Banstav s.r.o., J. Hagaru 9, Bratislava 831 51, IČO: 43 771 629, zastúpený: JUDr. Silvia Rolková, LL.M., advokátka, Ľ. Fullu 5, Senec 903 01, o zaplatenie 64.747,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/342/2015 - 258 zo dňa 13.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/342/2015 - 258 zo dňa 13. 11. 2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 33,04%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 21.679,03 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd žalobcu v časti nároku na zaplatenie 43.068,88 Eur zamieta. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,04%. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu vo výške 64.747,91 Eur pozostávajúcu z vyčíslených úrokov z omeškania s tým, že pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - spoločnosti ARQE s.r.o.. so sídlom Holandská 878/2, Brno - Štýřice, ČR, IČO: 291 87 443, ktorý zhotovil pre žalovaného dielo - časť prác a dodávok na stavbe Fotovoltaická elektráreň FVE a vyvedenie výkonu do lokálnej distribučnej sústavy v lokalite Baňa Bankov, Stará spišská cesta 37, Košice. Žalovaný postupne plnil svoj záväzok na zaplatenie ceny diela a to buď úhradou alebo aj iným spôsobom (započítaním platby, ktorú uskutočnil žalovaný voči tretej osobne a ktorou uhradil cenu za práce a dodávky priamo subdodávateľovi pôvodného veriteľa). Žalovaný časť svojho záväzku splnil až po lehote splatnosti, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil úrok z omeškania pri použití 9,5% ročnej sadzby. Za deň splatnosti záväzku žalovaného určil deň 20.08.2011. Úrok z omeškania vyčíslil nasledovne : výška záväzku žalovaného (cena diela) ku dňu splatnosti : 1.691.110,-- Eur faktúra 2520110004 2.894.926,50 Eur znížená o doodpisované sumy: dobropis 2520110012 dobropis 2520110016 dobropis 2520110019 dobropis 2520110020 zľava podľa dohody zo dňa 06.03.2013 - dobropis 2520130001 -36.290,--Eur znížená o zaplatenú zálohu: znížená o čiastočne postúpenú pohľadávku dňa 21.09.2011 úroky z omeškania : a) 9,5% ročne zo sumy 1.691.110,-- Eur za dobu od 21.08.2011 do 30.11.2011, t.j. za 70 dní, vo výške 30.810,63Eur, vysvetlenie: ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti ceny diela bol žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy vo výške 1.751.430,-- Eur, dňa 21.09.2011 však ARQE, s.r.o. časť svojej pohľadávky vo výške 60.320,-- Eur postúpila na inú osobu, preto žalobca o túto sumu výšku dlžnej sumy znížil spätne ku dňu splatnosti a uplatňuje si úroky z omeškania od počiatku len zo sumy 1.691.110,-- Eur, tento stav trval až do 30.11.2011, kedy došlo k čiastočnému zániku záväzku žalovaného započítaním - žalovaný za ARQE s.r.o. zaplatil priamo subdodávateľovi Zhejiang Sunflower Light Energy Science & Technology LLC sumu 1.191.016,-- Eur, čím sa zväzok žalovaného dňom 30.11.2011 znížil o túto sumu; b) 9,5% ročne zo sumy 500.094,-- Eur za dobu od 01.12.2011 do 06.03.2012, t.j. za 97 dní, vo výške 12.625,66 Eur, vysvetlenie: ku dňu nasledujúcemu po dni zániku časti záväzku podľa písm. a) bol žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy 500.094,-- Eur, tento stav trval až do 06.03.2012, kedy došlo k čiastočnému zániku záväzku žalovaného započítaním - spoločnosť Energodata, s.r.o. postúpila na žalovaného svoju pohľadávku voči ARQE, s.r.o. vo výške 4.900,-- Eur, čím sa zväzok žalovaného dňom 06.03.2012 znížil o túto sumu; c) 9,5% ročne zo sumy 495.194,-- Eur za dobu od 07.03.2012 do 15.03.2012, t.j. za 9 dní, vo výške 1.159,97 Eur, vysvetlenie: ku dňu nasledujúcemu po dni zániku časti záväzku podľa písm. b) bol žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy 495.194,-- Eur, tento stav trval až do 15.03.2012, kedy došlo k čiastočnému zániku záväzku žalovaného započítaním - spoločnosť HAGARD:HAL, a.s. postúpila na žalovaného svoju pohľadávku voči ARQE, s.r.o. vo výške 300.000,-- Eur, čím sa záväzok žalovaného dňom 15.03.2012 znížil o túto sumu; d) 9,5% ročne zo sumy 195.194,-- Eur za dobu od 16.03.2012 do 20.03.2013, t.j. za 370 dní, vo výške 18.797,45 Eur, vysvetlenie: ku dňu nasledujúcemu po dni zániku časti záväzku podľa písm. c) bol žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy 195.194,-- Eur, tento stav trval až do 20.03.2013, kedy žalovaný zaplatil na účet ARQE, s.r.o. sumu 50.000,-- Eur, čím sa záväzok žalovaného dňom 20.03.2013 znížil o túto sumu; e) 9,5% ročne zo sumy 145.194,-- Eur za dobu od 21.03.2013 do 15.04.2013, t.j. za 26 dní, vo výške 982,55 Eur, vysvetlenie: ku dňu nasledujúcemu po dni zániku časti záväzku podľa písm. d) bol žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy 145.194,-- Eur, tento stav trval až do 15.04.2013, kedy žalovaný zaplatil na účet ARQE, s.r.o. sumu 50.000,-- Eur, čím sa zväzok žalovaného dňom 15.04.2013 znížil o túto sumu; f) 9,5% ročne zo sumy 95.194,--Eur za dobu od 16.04.2013 do 30.04.2013, t.j. za 15 dní, vo výške 371,65 Eur, vysvetlenie: ku dňu nasledujúcemu po dni zániku časti záväzku podľa písm. e) bol žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy 95.194,-- Eur, tento stav trval až do 30.04.2013, kedy žalovaný zaplatil na účet ARQE, s.r.o. sumu 95.194,-- Eur, čím sa zväzok žalovaného dňom 30.04.2013 znížil o túto sumu a bol splatený. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalovaný ako objednávateľ na základe cenovej ponuky zhotoviteľa dňa 14.05.2011 spracoval rozpočet diela s uvedením cien jednotlivých položiek. Súčet cien jednotlivých častí diela, bola vo výške 2.144.390,-- Eur s tým, že došlo k chybe v súčte položiek spočívajúcich v tom, že celková cena diela bola nesprávne uvedená a správne má byť 2.143.390,-- Eur. Rozpočet diela bol odsúhlasený a podpísaný konateľom žalovaného inžinierom Pavlom Gombíkom, CSc.. Žalovaný na základe tohto rozpočtu si u žalobcu záväzne objednal výstavbu diela s termínom začatia okamžite a s termínom dokončenia 10.06.2011. Objednávku podpísal konateľ žalovaného, ktorý odkazuje priamo na rozpočet. Týmto spôsobom bolo dohodnuté samotné vykonanie diela, dohodnutá cena diela, termín plnenia, došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v súlade s ustanovením § 536 a nsl. Obchodného zákonníka. Podľa preberacieho a odovzdávacieho protokolu číslo 003/2011 žalovaný prevzal od zhotoviteľa spoločnosti ARQUE dňa 10.06.2011 dielo, bez akéhokoľvek zápisu o vadách. Na dielo bolo vydané kolaudačné rozhodnutie dňa 04.07.2011. Zhotoviteľ dňa 09.08.2011 vystavil daňový doklad č. 2520110004 vo výške 2.759.926,50 Eur, splatný dňa 20.08.2011. Žalovaný listom zo dňa 31.08.2011 vrátil vystavenú faktúru z dôvodu ...“ že táto bola vystavená pred dátumom ukončenia skúšobnej prevádzky fotovoltaickej elektrárne...“. Zhotoviteľ vystavoval opravné faktúry č. 2520110016, 2520110019, 2520110020, 2520130001. K rozdielnosti ceny diela oproti rozpočtu sa zhotoviteľ vyjadril v písomnom podaní v konaní vedenom pod sp.zn. 24Cb/105/2012 s tým, že faktúra bola vystavená na inú sumu ako bola uvedená v rozpočte z dôvodu, že žalovaný pôvodne počítal s bankovým financovaním projektu, z ktorého by vyplynuli rozdielne podmienky realizácie diela, rozdielne záruky a pod. Žalovaný v konaní tvrdil, že medzi zmluvnými stranami došlo k zmene obsahu záväzku a to tak, že dielo nebude vykonávať zhotoviteľ a vyúčtuje len práce ktoré vykonal. K zmene obsahu záväzku súd vypočul svedkov. 4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný namietal samotnú faktúru, spôsob jej vystavenia, náležitosti faktúry v zmysle zákona o účtovníctve. K uvedenému súd uviedol, že faktúre nemožno pripisovať právne účinky právneho úkonu a ani od nej akýmkoľvek spôsobom odvodzovať dojednanie práv a povinností nad rámec zmluvy o dielo. Faktúra je platobný účtovný doklad. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia v tom, že splatnosť pohľadávky mala byť až v čase po uplynutí 3 mesiacov od skončenia skúšobnej prevádzky, resp. splatnosť pohľadávky závisela od finančných možností žalovaného. Žalovaný tvrdil, že dielo malo byť financované formou bankového úveru, a po tom, ako banka od poskytnutia úveru ustúpila z dôvodu insolvenčného konania vedeného voči spol. ARQE bola dohoda, že cena diela bude hradená podľa toho, ako bude mať žalovaný finančné prostriedky. Súd bol toho názoru, že splatnosť ceny diela nezávisela od toho, či banka úver poskytne alebo nie, takéto tvrdenia preukázané nikdy neboli a ani nevyplývajú z listinných dokladov. Z dokladov založených v spise jednoznačne vyplýva, že zhotoviteľ ARQE s.r.o. dielo dňa 10.06.2011 na základe Předávacího protokolu odovzdal žalovanému, ktorý svojím podpisom prevzatie diela potvrdil. Mesto Košice dňa 04.07.2011 vydalo Kolaudačné rozhodnutie. Obchodný zákonník v ustanovení § 548 ods. 1 uvádza, že ak sa zmluvné strany nedohodnú na konkrétnom čase, kedy objednávateľ má zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo, platí, že nárok na zaplatenie ceny za dielo vznikne zhotoviteľovi až vtedy, keď je dielo vykonané. V zmysle § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo je vykonané vtedy, ak ho zhotoviteľ riadne ukončí a odovzdá objednávateľovi. Obe podmienky (riadne ukončenie a odovzdanie) je potrebné splniť. Z uvedeného teda podľa súdu vyplýva, že spol. ARQE dňom 10 .06.2011 splnila svoju povinnosť vykonať dielo. V zmysle zákona splatnosť ceny diela nastáva vykonaním diela. Uvedené zákonné ustanovenie je však dispozitívne, preto si zmluvné strany môžu dobu splatnosti upraviť odlišne. V danom prípade uzatvorenie takejto dohody však preukázané nebolo, dielo bolo odovzdané 10.06.2011, avšak splatnosť faktúry bola spoločnosťou ARQE určená až dňom 20.08.2011, čiže zhotoviteľ mohol požadovať úroky z omeškania už odo dňa nasledujúceho po dni odovzdania diela, tieto svojím rozhodnutím požaduje až od neskoršieho dátumu, t.j. až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Dňom 21.08.2011 sa teda žalovaný dostal do omeškania s úhradou ceny diela. Po uvedenom termíne došlo k čiastočnému zániku záväzku žalovaného voči ARQE a to rôznymi spôsobmi. 5. Súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že až dohodou o mimosúdnom finančnom vysporiadaní zo dňa 06.03.2013 určili rozsah záväzku a splatnosť. V texte dohody je uvedené, „že spoločnosť ARQE k dnešnému dňu eviduje neuhradenú celkovú čiastku po splatnosti vo výške 231.48 Eur.“ Z textu dohody o urovnaní nemožno ustáliť, že predmetom dohody bol celý záväzok týkajúci sa zmluvy o dielo, ale vysporiadanie zostávajúcej neuhradenej časti ceny diela. 6. Súd prvej inštancie vec posudzoval podľa § 536 a nasl. Obch.zák., § 516, § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obch.zák., § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. 7. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu je uplatnený nárok žalobcu titulom vyčíslených zákonných úrokov z omeškania. Žalobca vyčíslil úroky z omeškania, tak ako vyplýva z ním predloženého prehľadu (č.l. súdneho spisu 179) v podrobnostiach odôvodnené v bode 2) rozsudku. Žalobca pri výpočte úroku z omeškania vychádzal z dohody o započítaní pohľadávky, z vykonaných čiastočných úhrad a dohody a mimosúdnom vyrovnaní. Podľa dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok (č.l. súdneho spisu 29) vzájomné pohľadávky sa mali započítať k 06.12.2011, podľa dohody o vzájomnom započítaní (č.l. súdneho spisu 33) pohľadávky sa mali započítať k 15.03.2012, uvedené dohody o vzájomnom započítaní nie sú podpísaná obidvoma zmluvnými stranami (žalovaným), preto súd vychádzal zo zákonnej domnienky § 580 Občianskeho zákonníka - stret pohľadávok. Oprávnenosť žalovaného na zaplatenie ceny diela súd prvej inštancie odôvodnil v bode 19), 20), 21) rozsudku. 8. Z prehľadu pre výpočet úroku z omeškania, úroky z omeškania s ohľadom na vykonané úhrady žalobca vyčíslil zo sumy 500.094,-- Eur k 30.11.2011, s tým, že súd mal za to, že v prípade započítania pohľadávok pohľadávka žalobcu a žalovaného sa mohli stretnúť 20.08.2011 a nie k 06.12.2011. Z toho dôvodu žalobca nemá nárok na úroky z omeškania zo sumy 1.191.016,-- Eur, keďže táto pohľadávka žalobcu zanikla k 20.08.2011. K 20.08.2011 ostalo neuhradených 500.094, -- Eur. Súd z uvedenej sumy odpočítal 4.900,-- Eur, ktorá predstavuje postúpenú pohľadávku od Energodata s.r.o., ktorá bola splatná 08.07.2011, teda nie kedy ju nadobudol žalovaný. K 20.08.2011 záväzok žalovaného predstavuje 495.194,-- Eur. 1. započítanie (č.l. súdneho spisu 33), kde sa započítavali pohľadávky v rozsahu 300.000,-- Eur. So sumou 495.194,-- Eur sa odpočítalo 81.042,45 Eur (splatná faktúra k 09.08.2011). Žalobca má nárok na úroky z omeškania zo sumy 414.151,55 Eur (495.194 - 81.042,45) za obdobie od 21.08.2011 do 31.08.2011 je 1.185,72 Eur. 2. započítanie 414.151,55 - 195.360, = 218.791,55 Eur. Úrok sa počíta zo sumy 218.791,55 Eur od 01.09.2011 do 06.09.2011 je 341,67 Eur. 3. započítanie 218.791,55 - 23.597,55 = 195.194,-- Eur. Nárok na úroky z omeškania žalobcovi prináležia zo sumy 195.194,-- Eur od 07.09.2011 do zaplatenia jednotlivých úhrad. Žalobca požadoval úroky z omeškania s ohľadom na jeho výpočet zo sumy 195.194,-- Eur (dohoda o mimosúdnom finančnom vysporiadaní č. l. súdneho spisu 13) (úhrada 50.000,-- Eur) od 16.03.2012 do 20.03.2013 vo výške 18.797,44 Eur. 4. Zo sumy 145.194,-- Eur od 21.03.2013 do 15.04.2013 t.j. 982,55 Eur. 5. Zo sumy 95.194,50 Eur od 16.04.2013 do 30.04.2013 t.j. 371,65 Eur. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 21.679,03 Eur, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 9. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia uviedol, že vo veci nevykonal výsluch svedkov Ľ. S., H.. V. Š.. Žalovaný predložil čestné prehlásenia, ktoré nemôže považovať za písomnú výpoveď svedkov podľa ustanovenia §196 ods. 3 CSP. Ich výpoveď by nebola bezprostredná a zároveň súd poukazuje na prehlásenia svedkyne Ľ. S. (číslo súdneho spisu 204) s dopísaným dátumom narodenia, t.j., že svedkovi vyhlásenie bolo pripravené. Z výpovede svedkýň H.. P. Y., A. B. vyplynulo, že neboli pri stretnutí dňa 22.05.2011, nevedia sa vyjadriť k obsahu rokovania, kde sa mali dohodnúť na zmene obsahu záväzku. Súd zároveň vychádza aj z dôvodov uvedených v bode 14), 18), 19), 20), 21) rozsudku a samotného správania žalovaného, ktorý po tom čo mal byť ukončený zmluvný vzťah podpísal odovzdávajúci a preberací protokol, faktúru vrátil nie z dôvodu jej neoprávnenosti. Medzi stranami mohlo dôjsť k dohode o spôsobe platby subdodávateľom, zmene spôsobu rozsahu vykonania diela ale nie k ukončeniu zmluvy o dielo, tak ako tvrdil žalovaný. Žalovaný voči spoločnosti Asianet Hungary Ltd., dňa 14.11.2011 uznal dlh spolu so zákonnými úrokmi vo výške 60.320,-- Eur (č.l. súdneho spisu 26). V ďalšom texte žalovaný ako dlžník uviedol, že „uznáva, že faktúru spoločnosti ARQE, s.r.o. č. 2520110004 splatnú dňa 20.08.2011 prijal popri uznaní plnenia z nej.“ Teda je nelogické, že 14.11.2011 nerozporoval uvedený doklad, keď tvrdí, že dňa 22.05.2011 malo dôjsť k zániku záväzku. 10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspešný bol žalovaný v rozsahu 33,04%. Žalobca požadoval zaplatenie 64.747,91 Eur (100%). Súd žalobcovi priznal 21.679,03 Eur (33,48%). V časti nároku 43.068,88 Eur žalobu zamietol (66,52%). Pomer úspechu (66,52- 33,48=33,04). 11. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Žalobca uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o skutkové a právne posúdenie právneho základu veci. Nestotožňuje sa však so spôsobom výpočtu výšky úrokov z omeškania tak, ako ich určil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nesprávne právne posúdil otázku, k akému momentu nastáva zánik vzájomne započítaných pohľadávok v prípade, o aký ide v posudzovanej veci, teda keď jedna zo započítavaných pohľadávok bola nadobudnutá postúpením. 13. Má za to, že pokiaľ sa strany v dohode o započítaní pohľadávok nedohodnú inak, k zániku započítaných pohľadávok dochádza v ostatných prípadoch momentom, kedy sa tieto stretli, t. j. v zásade dňom, kedy bola splatná neskoršia zo započítavaných pohľadávok. Uvedené právne posúdenie však nemožno aplikovať na prípad, keď jedna zo vzájomne započítavaných pohľadávok bola nadobudnutá od tretej osoby postúpením. Súd správne uvádza, že pri započítaní zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ex tunc, a to ku dňu vzájomného stretu pohľadávok. V posudzovanom prípade však stret pohľadávok nezávisí primárne od ich splatností, ale od toho, kedy žalovaný vzájomnú pohľadávku spôsobilú na započítanie nadobudol. Pred nadobudnutím pohľadávky žalovaným totiž veriteľom pohľadávok boli tretie osoby, a preto pred týmto momentom nie je možné hovoriť o vzájomných pohľadávkach a nie je splnená jedna z podmienok započítania (bez ohľadu na to, či ide o započítanie jednostranným právnym úkonom alebo dohodou), a to totožnosť subjektov započítavaných pohľadávok. Postúpením pohľadávky sa postupník nestáva veriteľom pohľadávky spätne ku dňu jej vzniku. Postupník vstupuje do práv a povinností postupcu plynúcich z pohľadávky až v okamihu účinnosti postúpenia, nie skôr. A až v tomto okamihu sa stáva pohľadávka vzájomnou k pohľadávke dlžníka proti postupníkovi a môže zaniknúť započítaním (ak bola postúpená po svojej splatnosti). 14. Žalobca ďalej uviedol, že ak by aj bol správny právny záver súdu prvej inštancie o tom, že k zániku pohľadávok započítaním došlo aj v posudzovanom prípade spätne ku dňu ich splatnosti, nepovažuje za celkom správny spôsob aplikácie tohto právneho záveru na posudzovaný prípad. Pokiaľ ide o započítanie sumy 1.191.016,00 EUR, v tomto prípade žalovanému vznikla pohľadávka voči ARQE s.r.o. - právnemu predchodcovi žalobcu tým, že žalovaný za ARQE s.r.o. (na základe príkaznej zmluvy) zaplatil záväzok voči jeho subdodávateľovi, a to priamo tomuto subdodávateľovi Zhejiang Sunflower Light Energy Science & Technology LLC . Uvedená spoločnosť listom zo dňa 30.11.2011 potvrdila, že prijala túto platbu ako platbu za ARQE s.r.o. (č. 1. 30 spisu), teda až dňom 30.11.2011 mohla žalovanému vzniknúť voči ARQE s.r.o. pohľadávka z titulu plnenia záväzku za iného vo výške 1.191.016,00 EUR. 15. Ďalej považuje za nesprávnu aj časť výpočtu priznaného nároku podľa bodu 26., položky 3. napadnutého rozsudku. Je pravdou, že žalobca vo svojom výpočte na strane 3. žaloby uvádza úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 16.03.2012 do 20.03.2013, avšak je to tak výlučne z dôvodu, že pri výpočte vychádzal z iných dátumov zániku častí pohľadávky započítaním, preto za obdobie od 7.9.2011 do 15.03.2012 je táto suma zahrnutá v predchádzajúcich (vyšších) položkách. 16. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd žalobu v časti nároku na zaplatenie 43.068,88 Eur zamietol a v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 43.068,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 17. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. 18. Podľa žalovaného je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a nezákonný, nakoľko nie je riadne odôvodnený, keďže súd sa nevysporiadal v Rozsudku so všetkými relevantnými skutočnosťami, pričom vychádzal na základe ľubovôle výlučne z dôkazov navrhnutých žalobcom, bez toho aby riadne a v súlade so zákonom vyhodnotil dôkazy navrhnuté žalovaným a naviac Rozsudok obsahuje skutkové ako aj právne vady. Má za to, že súd bol povinný pre posúdenie zmluvného vzťahu zakladajúceho tvrdený nárok žalobcu okrem objednávky na základe cenovej ponuky zo dňa 14.05.2011 riadne vyhodnotiť aj odovzdávací protokol, kolaudačné rozhodnutie, ako aj faktúru č. 2520110004 zo dňa 09.08.2011 na sumu 2.894.926,50 Eur so splatnosťou 20.08.2011 (ďalej len „Faktúra“) a dobropisy. Prvostupňový súd nevyhodnotil a v Rozsudku sa nezaoberal ani skutočnosťou, z akého dôvodu ARQE k Faktúre vyhotovenej v auguste 2011 postupne vystavil dobropisy, ktoré boli však vystavené až v októbri 2011, pričom aj z odovzdávacieho protokolu by malo vyplývať, že ARQE väčšinu prác nedodala a mala o tom vedomosť už v máji alebo júni 2011. Prvostupňový súd pochybil aj v tom, že napriek tomu, že oboznámil i súdny spor medzi ARQE a žalovaným z roku 2012 vedený pod sp. zn. 24Cb/105/2012, v ktorom žalovaný namietal rozsah vykonaných prác a v spojení s čím prišlo následne i k uzatvoreniu dohody o mimosúdnom finančnom vysporiadaní z 06.03.2013, tieto skutočností riadne nevyhodnotil. Ďalej prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov v rozpore so zákonom a zmätočne aj v prípade hodnotenia výsluchov svedkov V. B. U. H.. Y., keď tieto svojvoľne nezobral do úvahy. Pokiaľ ide o Čestné prehlásenie V.. S. namietal, že súd bol povinný vyhodnotiť aj tvrdenie uvedené v čestnom vyhlásení. 19. Podľa žalovaného prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov. Prvostupňový súd pri určení žalovanej sumy bez ďalšieho a jednostranne vychádzal z ceny diela vyfakturovanej na základe Faktúry, ktorá nemá žiadny právny základ, bola súdu predložená v dvoch rôznych vyhotoveniach a teda pravdepodobne pozmeňovaná a navyše bola spoločnosti ARQE žalovaným vrátená, pričom druhá pozmeňovaná Faktúra, ktorá bola súdu predložená, nebola žalovanému nikdy doručená. Zdôraznil, že vyhotovenie 2 rozdielnych faktúr bol súd povinný vyhodnotiť a to jednak z dôvodu že jedna faktúra, ktorá bola doručená súdu spolu so žalobou, nebola žalovanému vôbec doručená ale aj preto, že zo spisu je zrejmé že žalobca vykonal len niektoré práce a to len v obmedzenom rozsahu. Preto má za to, že splatnosť mohla nastať až k 06.03.2013 kedy si účastníci dohodou ustálili rozsah prác a odmenu za vykonané práce. Súd v Rozsudku žiadnym spôsobom nevyhodnotil ani skutočnosti tvrdené žalovaným, že nárok na zaplatenie ceny diela ARQE s.r.o. tak ako bola uvedená vo Faktúre nevznikol, keďže je v rozpore so skutočne dodanými prácami a dodávkami spoločnosťou ARQE, čo žalovaný preukázal tabuľkou založenou v spise. Poukázal na to, že prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že ARQE ako právny predchodca žalobcu neustále menil pôvodne dohodnutú cenu diela a neustále vystavoval faktúry a dobropisy, ktoré boli v rozpore so zákonom. 20. Podľa žalovaného súd predmetnú vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne aplikoval ustanovenie § 516 Obchodného zákonníka, ďalej ustanovenie Obchodného zákonníka o splatnosti a neaplikoval v širšom rozmere aj účtovné predpisy, na ktoré poukazovali v súvislosti s Faktúrami. 21. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 4.7.2018. Poukázal na to, že riadne vykonanie a odovzdanie diela bolo preukázané Preberacím protokolom zo dňa 10.6.2011. Ak žalovaný namieta, že súd nevykonal výsluch svedkov V.. S. U. H.. Š., poukázal na to, že ani žalovaný, ani ním onačené svedkyne V.. B. U. V.. Y., nikdy neuvádzali, že by na rokovaniach o zmluvných otázkach, cene diela a jej splatnosti boli tieto osoby niekedy prítomné. 23. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní vznáša opakovane tie isté námietky, ako v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú výšky ceny diela, dátumu splatnosti a z toho vyplývajúceho posúdenia otázky úrokov z omeškania. Rozhodujúce pre určenie oprávnenosti nároku žalobcu na úroky z omeškania bolo posúdenie výšky ceny diela a jej splatnosti. Zostatok ceny diela vo výške 231.484,00 EUR, resp. 195.194,00 EUR (po zľave) výslovne potvrdený žalovaným v Dohode o mimosúdnom finančnom vysporiadaní zo dňa 6.3.2013 presne zodpovedá výsledku, ktorý dostaneme, ako od vystavenej faktúry odpočítame dobropisy, prijaté platby a sumy splnenia záväzku žalovaného iným spôsobom (postúpenia, zápočty) tak, ako to uviedol žalobca v žalobe. Poukazuje tiež najmä na skutočnosť vyplývajúcu z listinného dôkazu a to, že žalovaný v rámci vysporiadania pohľadávky subdodávateľa Asianet Hungary Ltd v dokumente „Uznanie dlhu“ zo dňa 14.11.2011 svojim podpisom potvrdil, že „dlžník ďalej uznáva, že faktúru spoločnosti ARQE s.r.o. č. 2520110004 splatnú dňa 20.8.2011 prijal popri uznaní plnenia z nej.“ Zároveň týmto listinným dôkazom žalovaný jednoznačne potvrdil splatnosť svojho záväzku voči ARQE s.r.o. dňom 20.8.2011. Má za to, že zo znenia Dohody o mimosúdnom finančnom vysporiadaní zo dňa 6.3.2013 je zrejmé, že obidve zmluvné strany si boli vedomé, že žalovaný má ku dňu uzatvorenia dohody záväzok „po splatnosti“, teda že bol v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku. Spoločnosť ARQE s.r.o mala nárok na úroky z omeškania priamo zo zákona bez potreby ich osobitného uplatnenia. 24. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 2.8.2018. Žalovaný má za to, že odvolanie je neodôvodnené a účelové. Uviedol, že trvá na svojom odvolaní a z dôvodov uvedených v odvolaní sa nestotožňuje s Rozsudkom, pokiaľ ide o skutkové a právne posúdenie právneho základu veci, t. z. vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela na základe faktúry predloženej žalobcom, jej splatnosti a nároku na úroky z omeškania po zániku zmluvy o dielo na kľúč. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zopakoval argumentáciu v odvolaní a zdôraznil, že zahájenie insolvenčného konania voči právnemu predchodcovi žalobcu považuje za mimoriadne dôležité vo vzťahu k existencii samotného právneho vzťahu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, pričom napriek tomu, že predchádzajúci právny zástupca na toto insolvenčné konanie opakovane poukazoval, prvostupňový súd rovnako ani v tomto prípade nevyhodnotil platnosť alebo účinnosť právnych úkonov spoločnosti ARQE, s.r.o. v súvislosti s účinkami „zahájení insolvenčního řízení“ v nadväznosti na právo platné v Českej republike. 25. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. 26. K vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný písomné vyjadrenie doručené dňa 8.11.2018. Žalovaný opätovne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pre posúdenie zmluvného vzťahu zakladajúceho tvrdený/nárok riadne nevyhodnotil odovzdávací protokol, kolaudačné rozhodnutie a dobropisy je neopodstatnená. Má za to, že prvostupňový súd bol povinný pre posúdenie zmluvného vzťahu zakladajúceho tvrdený nárok žalobcu okrem objednávky na základe cenovej ponuky zo dňa 14.05.2011 riadne vyhodnotiť aj odovzdávací protokol, Kolaudačné rozhodnutie, ako aj faktúru č. 2520110004 zo dňa 09.08.2011 na sumu 2.894.926,50 Eur so splatnosťou 20.08.2011 a dobropisy. Ďalej uviedol, že okrem toho, že žalovaný tvrdí, že práce a dodávky neboli vykonané a odovzdané riadne a včas, podstatou predmetného sporu je najmä to, že žalovaný počas súdneho konania preukázal podstatne nižší objem dodaných prác a dodávok právnym predchodcom žalobcu oproti prácam dohodnutým v cenovej ponuke čo aj bolo ARQE, s.r.o. písomne potvrdené (podpísaním dohody o finančnom vysporiadaní) a čo je veľmi podstatné pre rozhodnutie. Zopakoval, že nesúhlasí s postupom súdu, ktorý nevykonal výsluch svedkov V.. S. U. H.. Š.. Poukázal na to, že v rozsudku nie je odstránený rozpor, že súd ako aj žalobca vychádzajú z faktúry a nie zo sumy podľa dohodnutého rozpočtu - cenovej ponuky. Čo sa týka dohody o mimosúdnom finančnom vysporiadaní, poukazuje v celom rozsahu na ich predchádzajúce vyjadrenia. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 24.08.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu i žalovaného, vyjadreniami žalobcu i žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 28. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 64.747,91 EUR za omeškanie s úhradou ceny za dielo. Žalobca pohľadávku nadobudol od spoločnosti ARQE s.r.o., so sídlom Holandská 878/2, Brno - Štýřice, ČR, IČO: 291 87 443 na základe Smlouvy o postoupení souboru pohledávek zo dňa 01.06.2015. Cena diela bola pôvodne vyfaktúrovaná faktúrou č. 2520110004 na sumu 2.894.926,50 Eur so splatnosťou 20.08.2011. Celková cena diela po zohľadnení všetkých vykonaných úprav v dôsledku vystavených dobropisov, poskytnutej dodatočnej zľavy z ceny diela a ostatných znížení bola vo výške 1.886.430,00 Eur. Dňa 06.03.2013 uzatvoril pôvodný veriteľ so žalovaným Dohodu o Mimosúdnom finančnom vysporiadaní, v zmysle ktorej došlo k dohode o termínoch splatnosti zostávajúcej časti ceny diela a zároveň aj k poskytnutej zľavy z ceny diela. Výška záväzku žalovaného (cena diela) ku dňu splatnosti predstavovala sumu 1.691.110,- EUR. Žalobca úroky z omeškania špecifikoval tak, ako je uvedené v odseku 2 tohto odôvodnenia. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel čo do zaplatenia sumy 21.679,03 EUR, keď dospel k záveru, že zhotoviteľ ARQE s.r.o. dňa 10.06.2011 na základe Pŕedávacího protokolu odovzdal dielo žalovanému, ktorý svojím podpisom prevzatie diela potvrdil, čím zhotoviteľ splnil povinnosť vykonať dielo. Dielo bolo odovzdané 20.08.2011, avšak splatnosť faktúry bola spoločnosťou ARQE s.r.o. určená až dňom 20.08.2011. Dňom 21.08.2011 sa teda žalovaný dostal do omeškania s úhradou ceny diela, pričom po uvedenom termíne došlo k čiastočnému zániku záväzku. K zamietnutiu žaloby čo do zaplatenia sumy 43.068,88 EUR súd prvej inštancie pristúpil z dôvodov uvedených v odseku 8 tohto odôvodnenia. 29. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 30. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odsekoch 13 až 21 svojho rozhodnutia odôvodnil, na základe čoho dospel k záveru o prevzatí diela, prečo nedošlo k zmene obsahu záväzku, odôvodnil splatnosť ceny za dielo a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami žalovaného týkajúcimi sa posúdenia právneho základu veci. V odseku 24 až 26 odôvodnil, prečo sa v prípade započítania pohľadávok pohľadávka žalobcu a žalovaného mohli stretnúť 20.08.2011 a nie k 06.12.2011, čo malo vplyv na čiastočné zamietnutie nároku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody: 31. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku, k akému momentu nastáva zánik vzájomne započítaných pohľadávok v prípade, o aký ide v posudzovanej veci, teda keď jedna zo započítavaných pohľadávok bola nadobudnutá postúpením, čo malo vplyv na výšku priznaného nároku. Podľa žalobcu nemohli účinky započítania nastať skôr ako započítavané pohľadávky nadobudol žalovaný. 32. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 33. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že započítanie je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Za okamih stretu pohľadávok je potrebné považovať okamih splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Právnym následkom započítania je zánik obidvoch vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa kryjú, zánik pohľadávok nastáva okamihom, keď sa tieto stretnú, nie až od kompenzačného prejavu účastníka. Účinky započítania pôsobia spätne (es tunc). Pohľadávka skôr splatná tak zanikne započítaním v čase splatnosti pohľadávky, ktorá je splatná neskôr. Podľa odvolacieho súdu postúpenie pohľadávok na žalobcu t.j. okamih nadobudnutia vlastníctva neznamená, že až k tomuto dňu mohlo dôjsť k stretu pohľadávok. Ako už bolo uvedené, za okamih stretu pohľadávok je považovaný okamih splatnosti pohľadávky, ktorá bola splatná neskôr. Na okamih stretu teda nemá vplyv úkon smerujúci k započítaniu a ani skutočnosť, kedy nadobudla strana vykonávajúca prejav započítania, vlastníctvo k pohľadávke, ktorú započítava. Zmena vo vlastníctve k pohľadávke má v tomto prípade ten význam, že žalobca mal možnosť s nadobudnutou pohľadávkou nakladať a uplatniť teda aj započítací prejav, nemá však vplyv na stret pohľadávok, pre ktorý je relevantná splatnosť tej ktorej pohľadávky. 34. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu, že ak by aj bol správny právny záver súdu prvej inštancie o tom, že k zániku pohľadávok započítaním došlo aj v posudzovanom prípade spätne ku dňu ich splatnosti, je nesprávny spôsob aplikácie na tento prípad. Pokiaľ ide o započítanie sumy 1.191.016,00 EUR, súd prvej inštancie správne uviedol, že pohľadávky sa mohli stretnúť ku dňu 20.08.2011 a nie ku dňu 06.12.2011, pretože k platnej Dohode o započítaní k 6.12.2011 (pre absenciu podpisov oboma zmluvnými stranami) nedošlo a vychádzať možno iba zo stretu pohľadávok. Keďže podľa návrhu Dohody (č.l.29 spisu) sa mala započítavať pohľadávka Banstav s.r.o. splatná 11.06.2011 s pohľadávkou žalobcu splatnou 20.08.2011 a predmetom zápočtu mala byť suma 1.191.016,00 EUR, možno mať za to, že k stretu pohľadávok došlo ku dňu 20.08.2011. Doklad (č.l.30 spisu), na ktorý poukazuje žalobca nemožno považovať za dôkaz, že žalovaný zaplatením subdodávateľovi plnil až 30.11.2011. Z dokladu možno nanajvýš uzavrieť, že bol vystavený dňa 30.11.2011 a keďže žalobca ho pripojil ako dôkaz k Dohode o vzájomnom zápočte (návrhu Dohody), je zrejmé, že sa vzťahuje k uvedenému započítaniu. V opačnom prípade by žalobca nevystavil dňa 20.11.2011potvrdenie, že záväzok na základe príkaznej zmluvy zo dňa 20.05.2011 vo výške 1.191.016 EUR považuje za uspokojený (č.l.31 spisu). Odvolací súd preto odvolaciu námietku o nesprávnom výpočte úrokov z omeškania považuje za nedôvodnú a plne sa stotožňuje s odôvodnením v odseku 26 napadnutého rozhodnutia. 35. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolaním žalovaného. Predovšetkým nesúhlasí s tvrdením, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, keďže podľa žalovaného sa súd nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, uviedol prečo nevykonal ďalšie dôkazy a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. 36. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 37. K odvolacej námietke, že súd bol povinný vyhodnotiť okrem objednávky aj odovzdávací protokol, kolaudačné rozhodnutie, ako aj faktúru a dobropisy citované v odvolaní, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nielen že poukázal na tieto listinné dôkazy, ale ich aj v odsekoch 20 a 21 napadnutého rozsudku vyhodnotil a vychádzal z nich pri formulovaní svojich právnych záverov. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vykonanie a odovzdanie diela bolo preukázané Preberacím protokolom zo dňa 10.6.2011 podpísaným obomi zmluvnými stranami. V protokole žalovaný potvrdil, že dielo prevzal, dielo zodpovedá záväzkom zhotoviteľa, spĺňa príslušné technické a bezpečnostné požiadavky, neuviedol v ňom žiadne vady diela. Riadne vykonanie diela potvrdzuje aj skutočnosť, že užívanie fotovoltaickej elektrárne (FVE) bolo povolené na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu Mesta Košice, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2011. 38. K odvolacej námietke, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nezaoberal skutočnosťou, z akého dôvodu právny predchodca žalobcu vystavoval postupne k faktúre zo dňa 9.8.2011 dobropisy, odvolací súd opätovne poukazuje na odsek 20 a 21 napadnutého rozsudku. Podľa odvolacieho súdu vystavenie dobropisov nemá vplyv na pôvodnú cenu vyúčtovanú faktúrou, keďže žalovaný faktúru z dôvodu nesprávne vyúčtovanej ceny nevrátil, vrátil ju z dôvodu nesprávne uvedeného dátumu splatnosti. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o zmene obsahu záväzku, súd prvej inštancie správne konštatoval, že dňa 10.6.2011 podpísal odovzdávací protokol a akceptoval cenu uvedenú na faktúre. Následnú úpravu ceny (po zohľadnení dobropisov a iných znížení) súd zohľadnil pri výpočte úrokov z omeškania. Keďže predmetom sporu je nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., pre posúdenie tohto nároku je relevantné, či sa dostal žalovaný do omeškania so splnením peňažného záväzku, t.j. či existoval záväzok a kedy nastala jeho splatnosť. Ako už bolo uvedené súd prvej inštancie sa vysporiadal s vystavením faktúry ako aj tvrdeniami žalovaného a správne posúdil dátum splatnosti od 20.8.2011, keďže splatnosť diela nastáva vykonaním diela (10.6.2011), pričom v tomto prípade právny predchodca žalobcu určil splatnosť neskôr. 39. Pokiaľ ide o Dohodu o Mimosúdnom finančnom vysporiadaní zo dňa 6.3.2013, podľa odvolacieho súdu z obsahu Dohody vyplýva, že zmluvné strany potvrdili, že ku dňu podpísania dohody bola neuhradená celková čiastka po splatnosti 231.484,00 EUR a dohodli sa na dodatočnej zľave z ceny prác a dodávok vo výške 36.290,00 EUR. To znamená, že ku dňu 6.3.2013 neuhradená suma bola vo výške 195.194,00 EUR. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že uzatvorením tejto dohody a zaplatením uvedených čiastok sú vzťahy medzi účastníkmi vyrovnané a nikto si nebude uplatňovať žiadne sankcie. Takáto skutočnosť z dohody nevyplýva. 40. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného, že zahájenie insolvenčného konania voči právnemu predchodcovi žalobcu je potrebné považovať za mimoriadne dôležité vo vzťahu k existencii samotného právneho vzťahu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Podľa žalovaného bolo zahájené insolvenčné konanie dňa 2.6.2011 a zastavené bolo na základe späťvzatia návrhu dňa 29.9.2011. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie bol povinný posúdiť platnosť a účinnosť úkonov ARQE s.r.o. v tomto období, pričom zastáva názor, že v tomto období ARQE s.r.o. nebola oprávnená vykonávať iné ako bežné úkony, o ktoré pravdepodobne nepôjde pri dodaní diela ako generálny dodávateľ. Z tvrdenia žalovaného teda vyplýva, že úkony právneho predchodcu smerujúce k dodaniu diela, t.j. splnenia zmluvných ako aj zákonných povinností by malo zakladať neplatnosť jeho úkonov. Odvolací súd poukazuje na § 111 insolvenčného zákona Českej republiky citovaného žalovaným, z ktorého výslovne vyplýva, že obmedzenia sa týkajú iba nakladania s majetkom, ak by malo ísť o podstatné zmeny v skladbe a využitia majetku smerujúceho k jeho zmenšeniu. Dodanie diela podľa odvolacieho súdu nemožno považovať za iný ako bežný úkon činnosti, ani za úkon smerujúci k zmene resp. zmenšeniu majetkovej podstaty. Naviac je potrebné zdôrazniť, že insolvenčné konanie bolo dňa 29.9.2011 zastavené. 41. K výhrade žalovaného o posúdení a nevykonaní niektorých dôkazov odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd prvej inštancie musí iba dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento nebude preukazovať iným dôkazom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten ktorý dôkaz. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku (odsek 27) je zrejmé, že súd prvej inštancie výsluch svedkov nevykonal vzhľadom na to, že skutkový stav bol preukázaný inými dôkazmi tak, ako je uvedené v jeho rozhodnutí. Súd prvej inštancie poukázal na to, že k ukončeniu diela nemohol dôjsť tak, ako tvrdí žalovaný. Žalovaný voči spoločnosti Asianet Hungary Ltd., dňa 14.11.2011 uznal dlh spolu so zákonnými úrokmi vo výške 60.320,00 EUR (č.l. súdneho spisu 26 a v ďalšom texte žalovaný ako dlžník uviedol, že: „uznáva, že faktúru spoločnosti ARQE, s.r.o. č. 2520110004 splatnú dňa 20.08.2011 prijal popri uznaní plnenia z nej.“ Súd teda správne uzavrel, že je nelogické, že 14.11.2011 nerozporoval uvedený doklad, keď tvrdí, že dňa 22.05.2011 malo dôjsť k zániku záväzku. Pokiaľ ide o svedecké výpovede vypočutých svedkýň H.. P. Y. U. A. B.F., vyhodnotením ich výpovedí v spojitosti s listinnými dôkazmi citovanými a vyhodnotenými súdom prvej inštancie nemožno uzavrieť, že bol preukázaný zánik záväzku žalovaného dňa 22.05.2011. 42. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania. 43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 C.s.p. Keďže ani jedna zo strán nebola v odvolacom konaní úspešná v rozsahu svojho odvolania, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania pomerne rozdelil zhodne s rozhodnutím súdu prvej inštancie (odsek 10 tohto odôvodnenia). 44. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.