Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/202/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219171 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315219171.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. NadeždyWallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: A.. H. G., X.Á. G. XX.XX.XXXX, L.: L., H. XX, proti žalovaným v 1. rade: J.. Z. H., X. G. XX.XX.XXXX, L.: L., E. XX, Y. X. K.: Y. H.Á., X. G. XX.XX.XXXX, L.: L., E. XX, v zastúpení žalovaným v 1. rade, v 3. rade: E. P., X. G. XX.XX.XXXX, L.: L., H. XX, v 4. rade: A.. Z. P., X. G. XX.XX.XXXX, L.: L., H.S. XX, v zastúpení žalovaným v 3. rade, v 5. rade: F. F., X. G. XX.XX.XXXX, L.: L., L. X, Y. X. K.: H. F., X.Á. G. XX.XX.XXXX, L.: L., L. 3, v zastúpení žalovaným v 5. rade, o zriadenie vecného bremena práva cesty, eventuálne určenie práva vecného bremena vydržaním, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 44C/577/2015-2020 zo dňa 23.02.2017 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 44C/577/2015-202 zo dňa 23.02.2017, p o t v r d z u j e. II. Žalovaní v 1. rade, v 2.rade, v 3.trade, v 4. rade, v 5. rade a v 6. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom vydaným dňa 23.02.2017, č. k. 44C/577/2015-202 Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu v celom rozsahu a priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou na súd dňa 10.09.2015, sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., B. Y. F.. Ú.. P., zapísané na LV č. XXXX spočívajúce v práve cesty, prechodu a prejazdu cez pozemok, s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., B.Á., F.. Ú.. P., B. na Z. Č.. XX44 a trov konania. Podaním zo dňa 07.12.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby s tým, že uviedla, že parcela vo vlastníctve žalovaných parcelné číslo XXXX/XX0 v k. ú. Hamuliakovo, bola viac ako 10 rokov využívaná ako časť záhradkárskej cesty, s právom prejazdu a prechodu (čo medzi stranami sporu nie je sporná skutočnosť), a preto do úvahy prichádza nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním podľa § 15lo ods. 1 v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa po zmene petitu teda žiadala, aby súd zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníka stavby na pozemku - parcele registra „C" evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., B., Y. F..Ú.. P., S. P., S. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, spočívajúce v práve cesty, prechodu a prejazdu cez pozemok - parcelu registra „C" evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., záhrady, v k.ú. P., S. P., okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, eventuálne aby určil vznik práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech vlastníka pozemku - parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., B., Y. F..Ú.. P., S. P., okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX spočívajúce v práve cesty, prechodu a prejazdu cez pozemok - parcelu registra „C" evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H. B. Y. F..Ú.. P., S. P., okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. 2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., B., Y. F.. Ú.. P. a garáže nachádzajúcej sa na uvedenom pozemku. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi priľahlého pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, S. Y. XX H., B., F.. Ú.. P., B. na Z. Č. XXXX a to: žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi v 1/3, žalovaní 3/ a 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi v 1/3 a žalovaní 5/ a 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi v 1/3. Pozemok žalobkyne je susediacim k pozemku žalovaných. Medzi stranami sporu vznikli nezhody, nakoľko jediný existujúci prístup vstupu do garáže žalobkyne, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX/XXX, je možný cez pozemok patriaci žalovaným. Žalovaní nesúhlasia s prechodom žalobkyne cez ich pozemok, za účelom zaparkovania auta do garáže a odmietajú situáciu právne vysporiadať uzavretím dohody. Žalobkyňa mala a má záujem odkúpiť časť pozemku patriaceho žalovaným, aby ako podielový spoluvlastník mohla predmetný pozemok užívať a prechádzať cezeň ku svojej garáži. Žalobkyňa žiada v zmysle § 15lo ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že prístup k stavbe žalobkyne nemožno zabezpečiť inak, ako prechodom cez priľahlý pozemok patriaci žalovaným, zriadiť vecné bremeno špecifikované v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Zmenený petit žalobkyňa odôvodnila tým, že pokiaľ sa eventuálne domáha určenia, že žalobkyňa nadobudla predmetné vecné bremeno vydržaním tohto práva, tak poukazuje na to, že aj právny predchodca žalobkyne v dobrej viere využíval predmetnú parcelu žalovaných na prejazd ku garážovému státiu, a teda do vydržacej lehoty 10 rokov si zarátava aj dobu, po ktorú toto právo vykonával právny predchodca žalobkyne, tzn., že už deň, kedy žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k pozemku s tým garážovým státím považuje za deň vydržania predmetného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nakoľko žalovaní trpeli prechod právneho predchodcu ku garážovému státiu. Chatu nadobudla v roku 2007 od pána Z., ktorý tam chodil ešte aj v roku 2008 a parkoval na tom garážovom státí. Žalobkyňa má 2 autá, takže potom tam parkovala ona a kvôli tomu, aby mala prístup na svoj pozemok aj s väčšími autami, urobila veľkú bránu. Bránka ku garážovému státiu tam bola dovtedy, kým začala stavať garáž a do toho času, než sa garáž postavila tam bol otvor, cez ktorý chodili na garážové státie. Ku garážovému státiu cez parcelu žalovaných chodila žalobkyňa takmer 10 rokov a jej predchodca cca 25 rokov. 3. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobu žalobkyňa si mohla predmetnú garáž postaviť na druhej strane svojej parcely, kde by mala zabezpečený prístup zo svojho pozemku k tejto garáži. Doposiaľ nie je známy výsledok štátneho stavebného dohľadu, ktorý konštatoval, že garáž žalobkyne je postavená z časti na cudzom pozemku. Ďalej namietal výšku garáže a skutočnosť, že je v nej umiestnená žumpa, ktorú tiež treba vyberať. Žalovaných by vecné bremeno obmedzovalo aj vzhľadom na to, že cesta k ich chatám je úzka, mávajú návštevy, stoja tam autá. Nie je problém, aby umožnili žalobkyni vyberať žumpu, ale v žiadnom prípade nesúhlasia so zriadením vecného bremena, ako práva prístupovej cesty do garáže. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej dal súhlas na stavbu garáže, tak to nie je pravda. Žalovaný v 1. rade v tomto smere uviedol, že dal jej bratovi súhlas na stavbu plota. Potom mal úraz, na chatu nechodil a zrazu z plota bola garáž. Žalovaní mali súhlas na odkúpenie parcely č. XXXX/XXX od Slovenského zväzu záhradkárov a súhlas ďalšieho vysporiadania pozemkov žalovaných týkajúci sa cesty k ich nehnuteľnostiam. Ide o chatovú oblasť. Strany sporu tam majú chaty. V súčasnosti sa parcela č. XXXX/XXX a priľahlé parcely, ktoré tvoria prístupovú cestu k chatám rozpredávajú záhradkárom do podielového spoluvlastníctva. Je pravdou, že právny predchodca žalobkyne Z. tam mal chatu cca 20 rokov a mal tam garážové státie, ale to bolo zriadené 1 meter od jeho plota. 4. Žalovaný v 3. rade uviedol, že pokiaľ ide o údajný súhlas žalovaného v 1. rade s výstavbou garáže, tak pri tom bol, keď sa žalovaný v 1. rade rozprával s bratom žalobkyne a reč bola jedine o múre, teda o plote, pričom žalovaný v 1.rade hovoril, že je príliš vysoký, a že tieni. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena prístupu k jej garáži, s týmto zásadne nesúhlasí, lebo keby si otočila vchod do garáže o 90 stupňov, tak by do nej mohla chodiť zo svojej záhrady. Predtým tam bolo garážové státie, ale vtedy to bol jediný vjazd do záhrady, lebo tam bola len malá bránička. V súčasnosti je tam veľká posuvná brána, cez ktorú sa dá autom vojsť do dvora žalobkyne, aj tam takto chodí a parkuje. 5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový nasledovný stav. Nehnuteľnosti strán sporu sa nachádzajú v rámci bývalej záhradkárskej osady, kde je 222 záhradkárov. Chatu nadobudla žalobkyňa v roku 2008 a na mieste garáže, o ktorú ide v konaní bolo garážové státie staré a prehnité a žalobkyňa sa rozhodla postaviť tam garáž. Vchod do garážového státia tam bol cca 25 rokov tak, ako je vchod do garáže. Predchádzajúci vlastník pán Lengyel tam vchádzal každý týždeň. Na garáži je špeciálna brána, ktorá sa vysúva dohora, aby nezaťažovala otváraním brány na ich pozemok. Žalovaný v 1. rade bráni žalobkyni k prechodu do garáže, dal tam tyč a ostatní žalovaní ho rešpektujú. Čo sa týka cesty okolo nehnuteľností žalobkyne, tak celkovo všetky cesty majú cca 5.000 m2 a bolo vyrátané, že každý záhradkár si odkúpi cca 34 m2, aby tú cestu mohli užívať. Žalobkyňa už mám odkúpených z tej cesty vyše 100 m2 spolu na jednej aj druhej strane. Keby chcela žalobkyňa spraviť vchod do garáže zo svojej záhrady, tak by to musela prestavať, čo už vo svojom veku nechce. Žalobkyňa popiera, že by v danom prípade išlo o nezákonnú stavbu garáže a teda, že by žalobkyňa porušila stavebný zákon. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX zo dňa 19.08.2015 a zo dňa 16.06.2013 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. P., S. P. okres Senec evidovaných ako parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku záhrady, o výmere 56 m2, parc. č. XXXX/XXX, o výmere 186 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/ XXX, o výmere 22 m2, zastavané plochy a nádvoria, pare. č. XXXX/XX S. Y. XX H. B. J. C. X., B. M. R. Č. XXXX, J. na J. XXXX/XXX, Y. J. G. XX.XX.XXXX J. Č.. Y.- XXXX/XX. Z výpisu z katastra nehnuteľností Z. Č.. XXXX zo dňa 16.06.2013 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P., S. P. okres Senec evidovanej ako, parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 35 m2, v podiele 1/2. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX4 zo dňa 26.05.2015 súd prvej inštancie zistil, že žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P., S. P. okres Senec evidovaných ako parcela registra „C“ č. XXXX/XXX druh pozemku záhrady o výmere 12 m2 a to žalovaní 1/ a 2/ v podiele 1/3, žalovaní 3/ a 4/ v podiele 1/3, žalovaní 5/ a 6/ v podiele 1/3. Z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby vydaného dňa 18.08.2014 obcou Hamuliakovo súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni oznámila, že k ohláseniu uskutočnenia drobnej stavby - garáž - plot na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XX F.Á. Ú. P. zo dňa 23.06.2014 nemá námietky. Z oznámenia obce Hamuliakovo zo dňa 25.09.2015 o výsledku štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 25.08.2015 súd prvej inštancie zistil, že na miestnej obhliadke bolo zistené, že stavba garáže žalobkyne zasahuje čiastočne do pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, ktorej vlastníkmi sú žalovaní. Technický stav strechy môže spôsobovať zatekanie vody na pozemok parcelné číslo XXXX/XXX vlastníčky Z. H. (LV číslo 1302). Stavba je umiestnená na hranici s parcelou číslo 1034/235 a jej výška je 2,75 m, čo spôsobuje tienenie na pozemok parcelné číslo XXXX/XXX. V garáži je umiestnená žumpa, ktorá bola predtým na voľnom priestranstve, takže môžu byť obavy, že by mohli oxidy, plyn spôsobiť výbuch v garáži. Stavba je umiestnená tak, že prístup do garáže pre fekálny automobil je možný len cez pozemok žalovaných parcelné číslo XXXX/XXX, nakoľko žumpa sa nachádza vo vnútri garáže. Konštatuje sa, že vjazd do garáže a výjazd z nej je možný len cez parcelu žalovaných č. XXXX/ XXX. V časti záver sa konštatuje, že uvedené nedostatky mala komisia pre územné plánovanie, výstavbu a dopravu pri obecnom úrade v Hamuliakove zistiť, nevydať povolenie na drobnú stavbu a žiadosť odstúpiť na príslušný stavebný úrad v Hamuliakove, ktorý mal posúdiť návrh, vyžiadať požadované doklady a oznámiť konanie dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom konania. Stavba mala byť povolená v stavebnom konaní, kde bolo potrebné doriešiť aj vlastnícke vzťahy a zohľadniť námietky a podmienky účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy. Stavebníčka do 60 dní požiada príslušný stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby vzhľadom na to, že stavba zasahuje na cudzí pozemok a nespĺňa požiadavky pre výstavbu a neboli dodržané zákonom dané normy. V tejto lehote stavebníčka zabezpečí oprávnený vzťah k parcele číslo XXXX/XXX, na ktorých stavba zasahuje, čo bude základnou podmienkou ďalšieho postupu príslušného stavebného úradu. Z písomnosti Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 16.10.2015 - upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 22.07.2015 súd prvej inštancie zistil, že žalovanému v 1. rade bolo oznámené, že prokurátor vyhodnotili jeho podnet ako dôvodný, keď zistil viaceré pochybenia Stavebného úradu obce Hamuliakovo a podal upozornenie prokurátora na dôsledné dodržiavanie ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov najmä § 3 ods. 4 Správneho poriadku a § 88a Stavebného zákona. Dozorujúcim prokurátorom bolo navrhnuté, aby vzhľadom na zistené nedostatky stavby (realizácia stavby v časti na cudzom pozemku, zatekanie zo strechy na cudzí pozemok, obstavenie žumpy a podobne) začal z vlastnej činnosti konanie o dodatočnom povolení stavby, dôsledne sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania a posúdil súlad stavby s verejným záujmom. Z oznámenia obce Hamuliakovo č.j.: Výst. 48 - 6 - H- 16 - Ba zo dňa 15.01.2016 súd prvej inštancie zistil, že obec oznámila účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby a vydala rozhodnutie, ktorým prerušuje stavebné konanie vo veci " garáž " na parcele číslo XXXX/XXX v katastrálnom území Hamuliakovo, podávanej z vlastného podnetu obce Hamuliakovo na dobu 60 dní od doručenia rozhodnutia. 6. Na základe vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúeho skutkového stavu veci, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je nedôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo prechodu cez cudzí pozemok v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka aj keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii ( Rc 60/2006). Druhou podmienkou je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Vecné bremeno podľa § 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemôže súd zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie. To neplatí, ak sú náklady s tým spojené neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku zriadením vecného bremena. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Súd musí zabezpečiť, aby bolo možné stavbu riadne užívať, predovšetkým však musí dbať, aby vlastník pozemku bol obmedzovaný čo najmenej. Súd prvej inštancie poukázal na to, že už len okolnosť, že zriadenia práva cesty cez priľahlý pozemok sa domáha vlastník nepovolenej, či neohlásenej stavby, ktorý si nezabezpečil k nej prístup, je zásadne dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno cesty zriadiť nemal. Pokiaľ ide o samotnú stavbu garáže, tak z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa realizovala stavbu garáže tak, že vjazd do garáže a výjazd z nej je možný len cez parcelu žalovaných č. XXXX/ XXX. Z výsledkov štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 25.08.2015 vyplýva, že stavba garáže zasahuje čiastočne do pozemku parcelné číslo XXXX/XXX (vo vlastníctve žalovaných). Technický stav strechy garáže môže spôsobovať zatekanie vody na pozemok parcelné číslo 1XXX/XXX Y. Z. H. (Z. Č. XXXX). Stavba je umiestnená na hranici s parcelou číslo XXXX/XXX a jej výška je 2,75 m, čo spôsobuje tienenie na pozemok parcelné číslo XXXX/XXX. V garáži je umiestnená žumpa, ktorá bola predtým na voľnom priestranstve, takže môžu byť obavy, že by mohli oxidy, plyn spôsobiť výbuch v garáži. Stavba je umiestnená tak, že prístup do garáže pre fekálny automobil je možný len cez pozemok žalovaných parcelné číslo XXXX/XXX, nakoľko žumpa sa nachádza vo vnútri garáže. V neposlednom rade z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa upovedomila žalovaných iba so stavbou plota, voči ktorej títo nemali výhrady, avšak napokon realizovala stavbu garáže, cez ohlásenie drobnej stavby stavebnému úradu. V dôsledku vyššie uvedených pochybení, na základe sťažnosti žalovaných prokurátor uložil stavebnému úradu povinnosť začať konanie vo veci dodatočného stavebného povolenia garáže s tým, že je nutné vyriešiť všetky zistené nedostatky, oznámiť konanie dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom konania. Stavba mala byť povolená v stavebnom konaní. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z vyššie uvedených skutočností je zjavné, že žalobkyňa pri realizovaní stavby garáže nepostupovala v zmysle zákona, keď ohlásila len drobnú stavbu a pritom zrealizovala stavbu, na ktorú bolo potrebné stavebné povolenie. V tomto smere súd prvej inštancie má za to, že konanie žalobkyne, ktorá najskôr zriadila stavbu v rozpore so stavebnými predpismi, zasahujúcu do práv iných účastníkov bez ich vedomia a súhlasu a až následne podaním žaloby na súd na zriadenie resp. určenie práva vecného bremena prejazdu ku garáži sa snaží o dodatočné legalizovanie vlastníckych oprávnení vo vzťahu k pozemku žalovaných, nemôže požívať súdnu ochranu. Okrem uvedených skutočností, z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v prípade žalobkyne nie je splnená ani ďalšia podmienka zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu cez parcelu žalovaných a to podmienka, že sa k stavbe garáže nedostane z verejnej komunikácie cez svoje pozemky. V tomto smere z predložených fotografií, ako aj z výpovedí strán sporu vyplýva, že žalobkyňa má prístup ku garáži cez svoje pozemky z komunikácie, ku ktorej má spoluvlastnícky vzťah, cez 4,4 m posuvnú bránu. Žalobkyňa k tomuto argumentu uviedla, že to by musela garáž úplne inak situovať a celé si to prestavať. Takýto argument nemožno považovať za dôvod zriadenia vecného bremena súdom na zabezpečenie prístupu ku garáži žalobkyne. 7. K eventuálnemu petitu súd prvej inštancie uviedol, že vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vecného práva zo zákona pri splnení určitých podmienok, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Musí ísť o spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet vydržania, dobrú viera (dobromyseľnosť), držba musí byť oprávnená a musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Základným predpokladom vydržania práva je teda oprávnenosť držby, teda skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého subjektu právom požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že je vlastníkom držanej veci. Súd prvej inštancie vychádzal aj z toho, že dobrá viera sa posudzuje z objektívnych spoločenských hľadísk, nielen podľa subjektívneho presvedčenia držiteľa (rozsudok NS ČR 22Cdo/1848/98). Oprávnená držba sa nesmie zakladať na omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť (opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska). K vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí len faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že k veci mu právo prináleží. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prechádzať cez cudzí pozemok možno na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí bez toho aby k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo) alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napríklad prechádza cez pozemok, parkuje na ňom a pod.) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Súd prvej inštancie v danej veci skonštatoval, že dobrá viera nemôže byť založená na subjektívnych pocitoch, ale musí tu byť aj nejaký právny dôvod, ktorým výprosa nemôže byť. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľností uspokojí iba s ústnym ubezpečením, že s vlastníctvom nehnuteľností je spojené právo zodpovedajúcemu vecné bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľností a nadobúdateľ sa o jeho existencii nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo náleží, nakoľko pri normálnej opatrnosti, ktorú možno po ňom vyžadovať by si mal overiť existenciu tohto práva. 8. Ku žalobkyňou uplatnenému nároku eventuálnym petitom, ktorým sa domáha určenia, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudla vydržaním, ak by primárny petit považoval súd za nedôvodný, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v minulosti išlo o záhradkársku osadu, a teda právo užívania pozemkov priľahlých k záhradám a chatám vyplývalo z užívacieho práva k záhradám, čo je dôkazom toho, že aj právny predchodca žalobkyne si bol vedomý, z čoho má odvodené právo užívania priľahlých pozemkov. Následne podľa zhodného tvrdenia sporových strán bola záhradková osada zrušená a bolo pristúpené k vyporiadaniu pozemkov, pričom pokiaľ ide o prístupové komunikácie, tieto si vlastníci priebežne odkupujú do podielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti sami osebe sú podľa súdu prvej inštancie dôkazom toho, že ani právny predchodca žalobkyne ani sama žalobkyňa, ktorá nadobudla nehnuteľnosť v roku 2008 nemohli byť v dobrej viere, že právo prechádzania cez pozemok žalovaných im prináleží z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pokiaľ žalovaní umožňovali žalobkyni prechádzať cez ich pozemok ku garážovému státiu, t.j. išlo o výprosu, toto nezakladá dobrú vieru žalobkyne o výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prejazdu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade žalobkyne nie sú splnené predpoklady vydržania, keď žalobkyni aj jej právnemu predchodcovi chýbala dobromyseľnosť, ako aj právny titul, od ktorého by odvodzovali výkon práva prejazdu ku garážovému státiu. 9. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalobkyňa v celom jeho rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 odsek 1 písm. f), g) a h) Csp. Z výsledkov dokazovania podľa žalobkyne vyplynulo, že stavba je umiestnená tak, že prístup do garáže pre fekálny automobil je možný len cez pozemok žalovaných, parcelné číslo 1034/950, nakoľko žumpa sa nachádza vo vnútri garáže. Samotný súd teda zistil z výsledkov dokazovania, že zriadenie vecného bremena je nevyhnutné, aj z vyššie uvedeného dôvodu. Pokiaľ by sa žalobca mal uspokojiť s rozhodnutím súdu, k čisteniu žumpy by teda prísť nemohlo, keďže prejazd cez pozemok žalovaných súd vylúčil. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že stavba garáže bola realizovaná žalobcom ohlásením stavebnému úradu, pričom obec Hamuliakovo ako príslušný stavebný úrad sa dňa 18.8.2014 oznámením k ohláseniu drobnej stavby č.j. 463/2014 vyslovil, že proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení nemá námietky. Následne o 2 roky neskôr z titulu vykonania prokurátorského dozoru bolo zistené, že stavebný úrad nekonal tak ako mal, nakoľko stavba garáže mala podliehať stavebnému povoleniu, a nie ohlasovacej povinnosti stavebníka. Túto skutočnosť súd pričítal na ťarchu žalobcu, čo je nesprávnym právnym posúdením veci. Nemožno predsa chybu stavebného úradu vykladať tak, že žalobca porušil svoje právne povinnosti vo vzťahu k realizácii stavby. Zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadneho právneho predpisu, právny predpis porušil stavebný úrad, a preto je vec v súčasnosti v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré nie je právoplatne skončené, keďže stavebný úrad čaká aj na výsledky tohto konania. Na preukázanie vyššie uvedeného žalobkyňa poukazuje na vyjadrenie Komisie pre územné plánovanie, výstavbu a dopravu v Hamuliakove adresované dňa 9.10.2015 obci Hamuliakovo ako stavebného úradu, ktorým boli napadnuté výsledky štátneho stavebného dohľadu, a z ktorého vyplýva, že žalobca ako stavebník si splnil k ohláseniu všetky povinnosti a stavebný úrad nemal námietky a uvedené je chybou stavebného úradu, a nie žalobcu. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že žalobca pri realizovaní stavby garáže nepostupoval v zmysle zákona, keď ohlásil len drobnú stavbu, a pritom realizoval stavbu, na ktorú bolo potrebné stavebné povolenie. Žalobca realizoval stavbu, ktorú ohlásil, to, že stavebný úrad pochybil a vo veci mal vydať stavebné povolenie, nie je porušením právnych povinností stavebníka, ale stavebného úradu. V danej veci sa jednalo o nesprávny postup stavebného úradu, čo žalobca nemohol vedieť, keďže konal vo viere, že stavebný úrad vie čo robí a pozná zákon. Žalobkyňa namieta v odvolaní konštatovanie súdu prvej inštancie, že sa k stavbe garáže dostane žalobkyňa z verejnej komunikácie cez svoje pozemky. Žalobkyňa poukazuje na to, že súd prvej inštancie považuje za dostatočný prístup ku garáži, pokiaľ žalobca má posuvnú bránu vstupu na svoj pozemok, no touto posuvnou bránou sa nedá dostať do vnútra garáže, ale len k jej stene, avšak v uvedenom si súd prvej inštancie odporuje vo vzťahu ku konštatovaniu, že fekálnym vozidlom sa nedá dostať do garáže inak ako cez pozemok žalovaných, ktorý je priľahlým pozemkom k pozemku žalobcu. Pokiaľ sa nedostane do garáže fekálne vozidlo inak ako cez pozemok žalovaných, ako sa tam má dostať žalobca cez posuvnú bránu, ktorá je situovaná úplne niekde inde ako je garáž. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že z výpovede všetkých žalovaných na pojednávaní konanom dňa 5.10.2016 vyplýva, že títo nepopierali tvrdenie žalobcu, že parcela XXXX/XXX slúžila posledných 25 rokov ako prejazd na garážové státie na mieste, kde je teraz postavená garáž predchádzajúcemu majiteľovi. Aj z listu Záhradkárskeho zväzu záhradkárov Hamuliakovo zo dňa 10.11.2016 vyplýva, že parcela s číslom XXXX/XXX do 12.9.2012 slúžila ako časť záhradkárskej cesty. Súd prvej inštancie uviedol, že ako žalobca, tak aj jej právny predchodca nemohli byť dobromyseľní z dôvodu, že keďže sa v minulosti jednalo o záhradkársku osadu, právo užívania pozemkov priľahlým k záhradám vyplývalo z užívacieho práva k záhradám. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na to, že v roku 2012 si časť cesty odkúpili žalovaní a zablokovali všetkým ostatným záhradkárom prechod cez ich 12 m 2. Žalovaní nadobudli predmetný pozemok nie v roku 2008 ako mylne uvádza súd prvej inštancie, ale až v roku 2012, t.j. v čase, keď už účel ich pozemku bol dávno daný a prechod cez ich pozemok k priľahlému pozemku nevyhnutný ako jediná možnosť dostať sa ku garážovému státiu. Žalobkyňa ďalej uvádza, že aj z dôkazu predloženého žalovanými a to potvrdenie Slovenského zväzu záhradkárov Hamuliakovo záhradná osada zo dňa 4.5.2016 vyplýva, že pozemok vo vlastníctve žalovaných im slúži výlučne na prejazd k svojim nehnuteľnostiam, t.j. aj z uvedeného vyplýva účelové určenie uvedeného pozemku ako komunikácie určenej na prejazd. Z uvedeného rovnako vyplýva záver, ktorý žalovaní nedodržiavajú, a síce, že ich pozemok nemá byť prekážkou ostatným užívateľom k prejazdu motorových vozidiel. V neposlednom rade žalobkyňa uvádza, že žalovaní si náhradu trov konania výslovne neuplatnili, a preto im ju súd prvej inštancie nemal priznať. 10. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za úplne zákonný a spravodlivý, lebo sa opiera o nezvratné dôkazy vykonané v priebehu doterajšieho konania. V prvom rade dali do pozornosti, že lokalita, v ktorej vznikol predmetný spor nie je lokalitou trvale bývajúcich, ale ide o záhradkársku oblasť. Z tejto skutočnosti vyplýva teda záver, že stavebné možnosti každého vlastníka v tejto záhradkárskej oblasti sú prísne limitované. Práve túto skutočnosť si zjavne žalobkyňa neuvedomuje a tak svojím stavebným programom obmedzuje vlastníkov susedných pozemkov. Pri tom stále platí základná zásada Občianskeho zákonníka, že realizovaním svojho vlastníckeho práva nemôže žiaden vlastník zasahovať do práv iných vlastníkov. Zásadnou chybou žalobkyne bolo postavenie garáže takých rozmerov a na takom mieste, že si v podstate sama skomplikovala situáciu, ktorú chce teraz riešiť vynucovaním si prechodu cez iné pozemky. K otázke vyčerpávania žumpy žalovaní tvrdia, že žalobkyňa má možnosť túto žumpu vyčerpávať výlučne zo svojej strany, čiže z dvora, nakoľko si na stene zo svojej strany urobila dvere so zárubňou 80 cm. Žalovaní ďalej v odvolaní poukázali na to, že komisie sú fakultatívne zriaďovaným orgánom územnej samosprávy, ktorý si kreujú poslanci, za účelom riešenia otázok územnej samosprávy. Žalobkyňa opiera svoje odvolanie o dôkaz vyjadrenie Komisie pre územné plánovanie, výstavbu a dopravu v Hamuliakove, že žalobkyňa splnila všetky podmienky pre stavebné konanie -ohlásenie stavby, a ten, kto pochybil je stavebný úrad, teda žalobkyňa preukazuje oprávnenosť a legitímnosť svojej stavby, ku ktorej sa domáha prístupu jediným dôkazom a to predmetným vyjadrením komisie obecného zastupiteľstva ako samosprávneho orgánu, ktorý nemá žiadnu relevanciu, nakoľko ide o nezáväzné rozhodnutie poradného orgánu samosprávy. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, keď svoj postup neopieral o stanovisko komisie ako orgánu územnej samosprávy, nakoľko akékoľvek vyjadrenie komisie ako orgánu zriadeného obecnou samosprávou je vo veci rozhodovania a postupu stavebného úradu irelevantné a neschopné spochybniť jeho opodstatnenosť a správnosť. Žalovaní uvádzajú, že nie je pravdou, že parcela č. XXXX/XXX slúžila 25 rokov ako prejazd na garážové státie majiteľa p. Z.. Pán Z.l nevlastnil pozemky, ale ani ostatní v záhradkárskej osade, každý si prisvojil, čo mohol a rozšíril si svoje pozemky a staval, čo chcel, takto bolo postavené aj garážové státie, pozemok patril majiteľom a po roku 1990 si postupne odkupovali pozemky od vlastníkov za trhovú cenu. Takto bol odkúpený aj pozemok p. č. XXXX/XXX. Záhradkárska osada, ako taká zanikla, nakoľko nebola založená v zmysle zákonných ustanovení, ako to vyžadoval zák. č. 64/1997 o záhradkových osadách. Žalovaní uvádzajú, že odkúpením parcely č. XXXX/XXX nezablokovali všetkým ostatným záhradkárom prechod. Táto parcela slúži len spolumajiteľom /H., P., F. s manželkami/. Okrem toho v čestnom prehlásení firma Euglobs s.r.o. uvádza, že vykúpila pozemky hlavnej prístupovej cesty do osady a parcela č. XXXX/XXX nie je prekážkou ostatným záhradkárom. 11. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 13. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že zriadenie vecného bremena - práva cesty predstavuje značný zásah do vlastníckeho práva vlastníka priľahlého pozemku. Súd musí skúmať splnenie hmotnoprávnych podmienok zakotvených v ust. § 151o ods. 3 OZ, a súčasne zvážiť pomer prípadného vecného bremena a zásahu do vlastníckych práv vlastníka priľahlého pozemku. Hmotnoprávnymi podmienkami pre zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 OZ , ktoré musia byť splnené kumulatívne sú, že žalobkyňa musí byť vlastníkom stavby, ku ktorej chce zriadiť prístup, vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nie je splnená podmienka, že žalobkyňa nemá zabezpečený prístup ku stavbe cez pozemok v jej vlastníctve. Zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 OZ nemá slúžiť na komfortnejšie užívanie stavby. V tomto smere odvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.02.2006 sp. zn. 22Cdo/38/2005, ktorým bola vyslovená právna veta, že: " Vecné bremeno potrebnej cesty nemôže súd zriadiť, ak má žalobca zaistený prístup na základe obligačného práva, alebo môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp. výhodnejší, alebo že by sa obišiel bez stavebných úprav, nie je významná." Nie je možné zriadiť vecné bremeno cez cudzí pozemok len z dôvodu, že by to bolo pre žalobkyňu výhodnejšie, resp. prinieslo komfortnejšie užívanie. Sama žalobkyňa potvrdila, že garáž je možné prebudovať tak, aby mala do nej prístup, avšak vzhľadom na jej vek sa jej už do prerábania nechce. Žalobkyňa pritom mohla garáž, resp. vchod do garáže od počiatku postaviť tak, aby vstup do garáže bol zabezpečený cez jej pozemok a prístupovú cestu, cez ktorú má právo prejazdu. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že je nevyhnutné zabezpečiť prístup k žumpe, ktorá sa nachádza v garáži. Odvolací súd tu dáva do pozornosti ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že napríklad na účely údržby žumpy, jej čistenia, sú žalovaní zo zákona povinní strpieť na nevyhnutnú dobu prejazd napríklad fekálnym vozidlom k danej žumpe, ak vykonať nevyhnutnú údržbu žumpy nie je možné z pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 151 o ods. 3 OZ rieši situáciu, keď vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku a jeho prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, čo však nie je prípad posudzovanej veci. 14. Súd prvej inštancie taktiež správne zamietol eventuálny petit, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia vecného bremena práva prejazdu vydržaním. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie aj k tomuto uplatnenému nároku. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že nebolo vo veci preukázané, ani v tomto smere navrhnuté dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o vydržaní práva vecného bremena žalobkyňou a jej právnym predchodcom. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu možno teda nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov, ak sú splnené ostatné podmienky vydržania a to, že musí ísť o držbu oprávnenú. Oprávnenosť držby spočíva v tom, že ten kto užíva pozemok za účelom prechodu a prejazdu je dobromyseľný v tom, že mu uvedené právo patrí. Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec, alebo právo patrí, a nemožno pri posúdení dobromyseľnosti vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Viď napríklad rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo/271/2007, 5Cdo/49/2010, 3Cdo/12/2010, 4Cdo/287/2006 a 5Cdo/234/2009. Obdobne ako je už uvedené vyššie, Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/147/2016 z 22.02.2018 konštatoval, že jedným z predpokladov vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je skutočnosť, že ten, kto určitú nehnuteľnosť užíva (napríklad za účelom prechodu alebo prejazdu), je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že koná ako oprávnený z vecného bremena. Rozhodujúcim tu nie sú subjektívne predstavy, alebo domnienky konajúceho; jeho dobromyseľnosť musí byť, podobne ako v prípade vydržania vlastníckeho práva, posudzovaná z objektívneho hľadiska, to znamená z hľadiska, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Sama skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov, nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu. Je zrejmé zo zisteného skutkového stavu, že užívatelia záhrad v záhradkárskej osade užívali prístupové cesty do roku 2012 titulom zmluvy o dočasnom užívaní pozemku, ktorá bola uzatvorená dňa 14.05.1982 medzi JRD Úsvit, ktorá prenechala ZO SZZ 6-64 Hamuliakovo do dočasného užívania pozemky na dobu 25 rokov, a neskôr titulom zákona č. 64/1997Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Vlastníci, respektíve užívatelia záhrad mali teda vedomosť o tom, že prístupové cesty nevyužívajú titulom práva z vecného bremena. V konaní nebola preukázaná dobromyseľnosť žalobkyne a ani jej právneho predchodcu. Len skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne p. Lengyel prechádzal cez parc. č. XXXX/ XXX, ktorá v tom čase ani nebola vo vlastníctve žalovaných, nie je automaticky dôvodom na vydržanie práva vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu. 15. Je preukázané, že žalobkyňa má prístup ku svojmu pozemku, aj ku stavbám na pozemku postavených a nie je pre riadne užívanie svojich nehnuteľností nevyhnutné využívať prechod cez parcelu č. XXXX/XXX o výmere 12 m2, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne (ust. § 387 ods. 1CSP). 16. Žalobkyňa namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie nemal priznať žalovaným náhradu trov konania, nakoľko títo si trovy konania výslovne neuplatnili. Táto námietka žalobkyne je neoprávnená, nakoľko o trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, teda v čase pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa prechodných ustanovení k Civilnému sporovému poriadku a to ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre priznanie nároku na náhradu trov konania nie je potrebné podať návrh na priznanie trov, ale tieto súd priznáva aj bez návrhu podľa pomeru úspechu vo veci. Postup súdu prvej inštancie pri priznaní trov konania bol teda správny. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovanej nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).