Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/197/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221861 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315221861.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: L.. L. G., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/XX, C., zastúpený: U. Y. Z..F..P.., L.P.: XX XXX XXX, Na C. XXXX/XX, N., proti žalovanej: M.. N. M., advokátka, C. Š. XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 24.4.2019 č.k. 19C/646/2015-200, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.000 eur s úrokom z omeškania 5,05 % od 21.2.2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % 2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2015 domáhal od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % od 21.2.2015 do zaplatenia. Odôvodnil ju tým, že je jediným dedičom po poručiteľke B. Š., ktorá na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o prevode nehnuteľnosti zo 7.5.2014 uzatvorenej s A. G. a I. G.Á. ako budúcimi kupujúcimi, uzavrela kúpnu zmluvu a žalovaná, ktorá za predávajúcu prevzala zálohu na kúpnu cenu 5.000 eur, túto žalobcovi ani po jeho výzve nevydala. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca je jediným dedičom po poručiteľke B. Š. zomrelej dňa 4.7.2014, poručiteľka predala nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXX katastrálneho územia G. A. Z. za 105.000 eur, z ktorých budúci kupujúci A. G. s manželkou I. zaplatili 5.000 eur ako zálohu na kúpnu cenu. Žalovaná 7.5.2014 prevzala od A. G. 5.000 eur ako zálohu na základe zmluvy o budúcej zmluve. Podľa kúpnej zmluvy z 19.2.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcimi A. G. a I.F. G. súd zistil, že zmluvné strany sa okrem iného zmluvne dohodli na kúpnej cene 105.000 eur, ktorá mala byť zaplatená zálohou 5.000 eur pri podpise zmluvy o budúcej zmluve a zložená v advokátskej kancelárii, druhá časť kúpnej ceny 80.000 eur mala byť uhradená v deň podpisu tejto zmluvy a zostatok 20.000 eur splátkami, ktorých výška a splatnosť bude predmetom samostatnej dohody medzi predávajúcim a kupujúcimi. Dňa 20.2.2015 bol na základe rozhodnutia Okresného úradu Senec, katastrálneho odboru, číslo V 1289/2015 povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech nadobúdateľov. Listom zo 7.8.2015 žalobca požiadal žalovanú o vrátenie zálohy na kúpnu cenu 5.000 eur do 14.8.2015. Žalovaná uzatvorila 20.1.2014 zmluvu o právnej pomoci vo veci prevodu týchto nehnuteľností s M. A.. Z čestného prehlásenia U. A. z 28.12.2015 súd zistil, že U. A. vedela o tom, že jej nebohý manžel M. A. prevzal 12.8.2014 v advokátskej kancelárii od žalovanej 5.000 eur ako dohodnutú odmenu za sprostredkovanie predaja nehnuteľností v G. A. Z. podľa dohody s ich vlastníčkou B. Š., prevzatie zálohy M. A. mal súd prvej inštancie preukázaný aj potvrdením z 12.8.2014. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za nesporné, že žalovaná 7.5.2014 prevzala od kupujúcich A. G. a I. G. 5.000 eur zálohu kúpnej ceny zo zmlúv, predmetom ktorých bol prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXX katastrálneho územia G. A. Z.. Sporným bolo, či predmetná záloha bola vyplatená M. A. ako sprostredkovateľská odmena a teda, či žalobca má od žalovanej nárok na jej vydanie ako bezdôvodného obohatenia predstavujúceho časť kúpnej ceny za predaj nehnuteľností, ktorých výlučným vlastníkom sa po poručiteľke B. Š.L. stal žalobca a ktoré boli predané A. G. a I. G.. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 22 ods. 1, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456 veta prvá, § 458 ods. 1 veta prvá, § 121 ods. 3, § 460, § 461 ods. 1, § 463 ods. 1, § 479, § 563, § 588, § 774, § 777 a § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z.z.") a ako prvou sa na námietku žalovanej zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu a pasívnou legitimáciou žalovanej. Vychádzal z toho, že predmetom sporu je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a sporným nebolo, že žalovaná prevzala zálohu kúpnej ceny 5.000 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako jediný dedič po poručiteľke B. Š. je aktívne vecne legitimovaným a žalovaná je pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto spore ako účastníci hmotnoprávneho vzťahu, od ktorého žalobca odvodzuje uplatnený nárok. Žalobca je právnym nástupcom pôvodnej vlastníčky nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu za dohodnutú kúpnu cenu 105.000 eur. Námietky žalovanej k dedičskému konaniu a nadobudnutiu dedičstva žalobcom po poručiteľke B. Š. považoval za absolútne bezpredmetné vo vzťahu k predmetu tohto sporu, rovnako tak aj tvrdenia žalovanej o neopomenuteľných dedičov poručiteľky, keď zo samotného osvedčenia o dedičstve okrem iného vyplynulo, že poručiteľka zomrela ako bezdetná. Neopomenuteľným dedičom môže byť iba dieťa poručiteľa, či už maloleté alebo plnoleté (§ 479 OZ). Tvrdenie žalovanej, že žalobca vstúpil do celej kauzy ako cudzí človek (závetný dedič) podľa súdu nemá vplyv na to, že je právnym nástupcom poručiteľky B. Š., ktorá vlastnila predmetné nehnuteľnosti. Ďalšiu námietku žalovanej, že nie je v spore pasívne legitimovaná, keďže peňažným plnením nedisponovala, ale ho odovzdala ihneď sprostredkovateľovi, súd považoval za nedôvodnú, keďže prijatie zálohy žalovanou 7.5.2014 od A. G. (kupujúceho) bolo v konaní preukázané. Na samotnom ňou vystavenom príjmovom pokladničnom doklade číslo 28/2014 žalovaná prevzatie 5.000 eur s označením ako zálohy podľa zmluvy o budúcej zmluve potvrdila. Súd poukázal na to, že žalovaná na podporu svojich tvrdení v konaní predložila príjmový pokladničný doklad s rovnakým číslom 28/2014 avšak s iným dátumom 12.8.2014 a pokladničný doklad zo 7.5.2014 nespochybnila. 5. K námietke žalovanej, že aktívne legitimovanou mala byť L.. O. G., ktorá podpisovala zmluvu o budúcej zmluve o prevode nehnuteľnosti ako splnomocnenkyňa, súd prvej inštancie uviedol, že táto konala za B. Š. a v jej mene a zo zastúpenia jej nevznikli žiadne práva a povinnosti, ale tie vznikli v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka priamo zastúpenej. Rovnako podľa súdu neobstojí ani ďalšia námietka žalovanej o absencii procesného spoločenstva z dôvodu, že účastníkmi sporu mali byť všetci účastníci zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností preto, že v danom spore si žalobca neuplatňoval nárok z predmetnej kúpnej zmluvy, ale z bezdôvodného obohatenia žalovanej. 6. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že sumu 5.000 eur, ktorej vydanie je predmetom tohto sporu, odovzdala 12.8.2014 M. A. ako sprostredkovateľskú odmenu, neuniesla dôkazné bremeno vzhľadom na právny dôvod takého konania. V spore nepreukázala, čo ju oprávňovalo odovzdať finančnú hotovosť prijatú ako časť kúpnej ceny za predaj nehnuteľností tretej osobe. Aj keď sa k platnosti sprostredkovateľskej zmluvy nevyžaduje písomná forma, pokiaľ žalovaná odovzdala predmetnú hotovosť sprostredkovateľovi predaja predtým ako došlo k predaju a dôvod takého konania, výšku odmeny a ani obsah sprostredkovateľskej zmluvy v konaní nepreukázala. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že poručiteľka písomne na také úkony (okrem iného rokovania s potenciálnymi záujemcami o kúpu nehnuteľností v plnom rozsahu) splnomocnila inú osobu, a to L.. O. G.. Tvrdenie žalovanej, že mala poskytovať právny servis sprostredkovateľovi, považoval za právne bezvýznamné. Ak by aj bola preukázaná existencia sprostredkovateľskej zmluvy, je na sprostredkovateľovi, či by využil pri svojej činnosti aj tretiu osobu, napríklad aj služby advokáta. Vyjadrenia žalovanej, že žalobca sa stal výhradným dedičom celého majetku poručiteľky bez akéhokoľvek pričinenia a vedie spor o sumu, z ktorej mali byť vyplatené osoby, ktoré sa o prevod predmetných nehnuteľností zaslúžili a vykonali množstvo práce (sprostredkovanie predaja nehnuteľností a právny servis) súd posúdil ako nepodstatné. 7. Na námietku žalovanej, že žalobca neuviedol konkrétne žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, ktorá by sa vzťahovala na tento prípad, poukázal súd prvej inštancie na to, že ide o právne posúdenie veci a keďže súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd), strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok právne kvalifikovať. Právna kvalifikácia je vecou súdu, ktorý na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdi, a teda v danom konkrétnom prípade, či došlo k bezdôvodnému obohateniu a v takom prípade, z akého dôvodu. Procesný kódex jasne definuje podstatné náležitosti žaloby, pričom právne posúdenie medzi ne nepatrí (§ 132 ods. 1 CSP). Žalobca je povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, nie je však povinný vec právne posúdiť. 8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila získaním majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu, keďže od kupujúcich prevzala zálohu na kúpnu cenu a túto sumu nevydala predávajúcemu. Zo zmluvy o budúcej zmluve zo 7.5.2014, ako aj zo samotnej kúpnej zmluvy z 19.2.2015 vyplýva, že záloha 5.000 eur zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy o budúcej zmluve o prevode nehnuteľnosti je súčasťou dohodnutej ceny za predaj nehnuteľnosti. Dohodnutá kúpna cena patrí predávajúcemu, a to nielen na základe dojednaných zmluvných podmienok, ale predovšetkým v zmysle zákona (§ 588 Občiansky zákonník). Zo žiadneho dojednania v zmluvách nevyplýva, že by v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, kúpna cena, na ktorú má právo predávajúci, mala byť znížená o výšku zálohy 5.000 eur a už vôbec nie v koho prospech. Keďže žalovaná prevzatie predmetnej zálohy nespochybnila, je povinná vydať bezdôvodné obohatenie v sume 5.000 eur žalobcovi ako osobe oprávnenej z bezdôvodného obohatenia. Žalovaná sa s vydaním časti kúpnej ceny v sume 5.000 eur po nadobudnutí vlastníckeho práva kupujúcimi vkladom do katastra nehnuteľností dňa 20.2.2015 dostala do omeškania a žalobca ju aj vyzval na vrátenie zálohy, a teda dobrovoľné plnenie, súd priznal žalobcovi aj nárok na zákonné úroky z omeškania v žalovanej výške 5,05 % ročne zo sumy 5 000 eur odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam kupujúcimi, teda od 21.2.2015 (§ 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.). 9. Úspešnému žalobcovi podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 10. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie, ktorým podľa obsahu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietala, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku spochybnil postavenie a služby sprostredkovateľa predaja predmetných nehnuteľností M. A.. Mala za to, že mailovou komunikáciou bolo preukázané, že sprostredkovateľ vyvinul činnosť smerujúcu k predaju predmetných nehnuteľností. Súd odmietol v tejto súvislosti vypočuť svedkov, ktorí by bližšie vysvetlili ako prebiehalo celé sprostredkovanie. Uviedla, že pričinením sprostredkovateľa došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a že v danom období bola obvyklá cena sprostredkovania 3 až 7 % z hodnoty nehnuteľnosti. Tým, že sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkami sprostredkovania došlo k porušeniu práva na rovnosť zbraní a spravodlivý proces, keď jej bolo odňaté právo na vykonanie dôkazov. Zopakovala námietku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorou sa súd prvej inštancie nezaoberal, pretože neskúmal, či v dedičskom konaní boli o závete, na základe ktorého sa žalobca stal dedičom po B. Š., upovedomení neter a synovec poručiteľky. Za podstatnú v prejednávanej veci považovala emailovú komunikáciu medzi žalobcom, sprostredkovateľom a ňou, v ktorej jej bolo žalobcom uložené, aby požiadala o zrýchlený vklad do katastra nehnuteľností, čo podľa nej dokazuje, že žalobca komunikoval so sprostredkovateľom o finalizácii predaja a ani pred súdom to nepoprel, súhlasil so všetkým, čo sprostredkovateľ o ona pre žalobcu vykonali. Mala za to, že dokazovaním bolo preukázané, že vykonávala v prospech žalobcu služby (spísanie kúpnej zmluvy, zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy), žalobca mal vedomosť o tom, že sa vyhotovuje geometrický plán, že sa čaká na znalecký posudok, čo stálo určité financie a žalobca ich náhradu nepreukázal. Výsledkom súdneho sporu preto mohlo byť, že ona má proti žalobcovi nárok na odmenu za poskytnutú právnu službu, ktorá je vyššia ako záloha kúpnej ceny zložená pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Preto podľa nej bola namieste otázka splnomocnenej zástupkyne, ktorej výsluch súd odmietol vykonať, čo ešte bude treba zaplatiť realitnej kancelárii. Podľa jej názoru nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie, nakoľko sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal s otázkou dlhu žalobcu voči nej (sprostredkovateľovi), ako ani s tým, že aj v prípade, ak by sprostredkovateľská zmluva bola neplatnou pre nedostatok písomnej formy, uhradením dlhu z nej by v zmysle ustanovenia § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaná nesúhlasila ani s priznaním úrokov z omeškania žalobcovi, pretože ak jej súd uložil povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, bolo by v rozpore s dobrými mravmi požadovať aj úroky z omeškania a žiadala, aby súd dôsledne preskúmal hodnotu vykonaných prác pre žalobcu (sprostredkovateľskú odmenu, ktorú mal sprostredkovateľ právo žiadať), ako aj rozsah vykonaných prác advokátskou kanceláriou v prospech žalobcu. Namietala aj procesnú vadu konania spočívajúcu v jej nesprávnom označení, keď v žalobe chýbalo identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a číslo jej advokátskej licencie. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že podľa jeho názoru neobsahuje odvolacie dôvody a preto by malo byť odmietnuté. K samotnému odvolaniu uviedol, že tvrdenia žalovanej týkajúce sa zmluvy o sprostredkovaní a dohodnutej výšky odmeny, ktorá mala byť M. A. podľa tvrdení žalovanej vyplatená, považuje za nedôvodné, pretože pokiaľ by aj existovala ústne uzavretá zmluva o sprostredkovaní medzi právnym predchodcom žalobcu a sprostredkovateľom M. A., žalovaná nemala oprávnenie ani právny dôvod odovzdať 5.000 eur sprostredkovateľovi, keďže táto suma bola podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako aj kúpnej zmluvy prvou časťou kúpnej ceny. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ani v kúpnej zmluve nie je žiadne ustanovenie, podľa ktorého by zložená záloha 5.000 eur mala byť sprostredkovateľskou odmenou a žalovaná by bola povinná odovzdať uvedenú zálohu sprostredkovateľovi. Poukázal na rozpory v tvrdeniach žalovanej, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 16.3.2016 navrhla výsluch L. B. na preukázanie skutočnosti, že žalobca bol pre poručiteľku cudzí človek, uznaný za jediného do úvahy prichádzajúceho závetného dediča, hoci nebohá B. Š. mala zákonných dedičov, a síce deti po zomrelom bratovi, a následne v odvolaní tvrdí, že navrhla výsluch L. B. z dôvodu preukázania výšky sprostredkovateľskej odmeny. 12. Podľa žalobcu súd prvej inštancie k tvrdeniu žalovanej, že poručiteľka B. Š. mala aj neopomenuteľných dedičov, čím spochybňovala jeho aktívnu legitimáciu v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal a následne aj vyhodnotil dôkazy vo vzájomných súvislostiach a vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania odmietol vykonať dôkazy, ktoré boli účelovo navrhnuté žalovanou a s vecou nesúviseli. Ani tvrdenie žalovanej, že odovzdala zálohu 5.000 eur sprostredkovateľovi 12.8.2014, t.j. niekoľko mesiacov pred uzavretím kúpnej zmluvy, nepovažoval za preukázané, pretože ak by aj zložená záloha 5.000 eur mala byť sprostredkovateľskou odmenou, táto by mala byť vyplatená sprostredkovateľovi až po zápise vlastníckeho práva kupujúceho k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností a nie niekoľko mesiacov pred uzavretím kúpnej zmluvy, kedy ešte vôbec nebolo zrejmé, či k jej uzavretiu vôbec dôjde. K takémuto záveru dospel aj súd prvej inštancie v bode 53 rozsudku. Stotožnil sa aj so závermi súdu prvej inštancie k námietke aktívnej a pasívnej legitimácií sporových strán, ktoré považuje za jednoznačné, jasné, zreteľné a dostatočné. 13. Za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalovanej, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou jej nároku na zaplatenie advokátskej odmeny za vypracovanie viacerých zmlúv, pretože nie je zrejmé o akú odmenu malo ísť. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že odmenu za vykonané úkony právnej služby vyúčtovala M. A.É., z čoho vyplýva, že za vykonané úkony právnej služby jej bola odmena zaplatená a pokiaľ nie, náhradu tejto odmeny má žiadať od dedičov M. A., keďže s ním uzavrela zmluvu o právnej pomoci. A ak by aj žalovaná opierala svoj nárok na zaplatenie advokátskej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby poskytnuté mu podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov („zákon o advokácii“), poukázal jednak aj na ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o advokácií a na to, že ho v priebehu poskytovania právnej služby neinformovala o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, a preto jej odmena nepatrí. Zdôraznil, že predmetom sporu nie je prípadný nárok L.. A.É. ako sprostredkovateľa na odmenu za sprostredkovateľské služby, ale jeho nárok na vydanie časti kúpnej ceny 5.000 eur, ktorú kupujúci zaplatili v deň podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a ktorá mala byť uschovaná u žalovanej do prevodu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, kedy mala žalovaná prvú časť kúpnej ceny vydať predávajúcemu. 14. Na námietku nesprávneho označenia žalovanej, že nemá uvedené povinné údaje, ktorými sú identifikačné číslo, číslo licencie advokáta a daňové identifikačné číslo, tieto údaje doplnil a žalovanú označil ako M.. N. M., advokátku, zapísanú do zoznamu advokátov SAK pod č. XXXX, IČO: XX XXX XXX, so sídlom v C. Š. Č.. XXX. 15. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zmeniť žalobu v odvolacom konaní nie je možné a preto pokiaľ žalobca neodstránil nedostatok žaloby spočívajúci v jej označení ako advokátky, tento nedostatok už nie je možné odstrániť. Uviedla, že medzi stranami bol právny vzťah týkajúci sa poskytovania právnych služieb, ktoré žalobca neodmietol a prijal jej právne služby. Zopakovala, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie výsluchom A. G., kupujúceho predmetnej nehnuteľnosti, ktorý mal potvrdiť, že tieto peniaze boli určené na usporiadanie všetkých záležitostí týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti, t.j. vyhotovenia znaleckého posudku, ukončenia dedičského konania a vypracovania zmlúv. 16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2020 (§ 219 ods. 3 CSP). 17. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( § 387 ods. 1 a 2 CSP). 18. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k správnym skutkovým záverom o tom, že žalobca v konaní preukázal, že sumu 5.000 eur prevzala žalovaná ako preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti od kupujúcich na základe zmluvy o budúcej zmluve pre predávajúceho a túto mu ani napriek výzve nevydala, na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu aj odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. 19. V hodnotení vykonaných dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu súdom prvej inštancie odvolací súd z hľadiska ich závažnosti, pravdivosti či vierohodnosti nezistil logický rozpor. Odvolanie neobsahuje tvrdenia, že by súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo naopak opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Obsiahla argumentácia žalovanej v odvolaní je vyjadrením jej nesúhlasu so skutkovými zisteniami, resp. s výsledkom vyhodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré vyjadrujú odlišný skutkový záver, než aký zastáva žalovaná. 20. Žalovanou namietané porušenie práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dokazovanie a hodnotenie výsledkov vykonaných dôkazov by mohlo byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len vtedy, ak by výsledok nezodpovedal hodnoteniu podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP preto, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania nevyplynuli ani inak nevyšli v konaní najavo, alebo preto, že súd naopak opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, je z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti logický rozpor. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti vtedy, ak sa týka skutočností, ktoré boli významné pre posúdenie veci z hľadiska hmotného práva. Napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť možno usudzovať - ako vyplýva zo zásady voľného hodnotenia dôkazov - možno len zo spôsobu, akým k nemu súd dospel. Ak nemožno súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi (napr. že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iný záver a pod.). Strany sporu sú povinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označiť. O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, rozhoduje však súd. Toto procesné oprávnenie žalovaná v danej veci využila (nebolo jej odňaté). Keďže rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný, zákon ponecháva súdu, samotnú skutočnosť, že súd nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. 21. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním k obrane žalovanej, ktorá v podstate predstavovala proti uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia započítaciu námietku rovnako na vydanie bezdôvodného obohatenie žalobcu získaného tým, že za neho plnila L.. A. - vyplatila dohodnutú odmenu (províziu) za sprostredkovanie predaja, dospel k záveru, že nepreukázala dlh žalobcu z tohto dôvodu voči L.. A.. Túto obranu hodnotil ako účelovú a nepreukázanú, pričom bral do úvahy obsah zmlúv o budúcej zmluve, o kúpnej zmluve a aj potvrdenie o prevzatí sumy 5.000 eur L.. A. ako zálohy na odmenu za vybavovanie prevodu predmetných nehnuteľností. Odvolací súd navyše nepovažoval za dostatočne odôvodnený návrh na výsluch svedkyne U. A., keďže z neho nebolo zrejmé, čo má byť preukázané výpoveďou a ako svedkyňa získala vedomosti o okolnostiach uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy (okrem toho že bola manželkou L.. A.), tak aby bolo možné posúdiť jej vierohodnosť. V odvolaní uvádzaný dôkaz svedeckou výpoveďou L. B. sa netýkal uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy a jej obsahu, ak podľa návrhu žalovanej mal tento svedok vypovedať k okolnostiam právneho nástupníctva žalobcu po B. Š.L. (že žalobca bol pre ňu úplne cudzí človek). Závery k zisteniam o podstatných skutkových okolnostiach danej veci zodpovedajú podľa odvolacieho súdu výsledkom vykonaného dokazovania a aj ich odôvodnenie je dostatočné. 22. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala existenciu dôvodu na vyplatenie sumy 5.000 eur L.. A. za žalovaného, žalovaná v podanom odvolaní podľa odvolacieho súdu nespochybnila. V civilnom sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednávacia, je zásadne povinnosťou sporových strán tvrdiť skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení. Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v celkom inom smere. Každá zo strán sporu musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci samej a označiť v záujme ich preukázania dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Sporová strana, ktorá netvrdí (žiadne alebo všetky) skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci samej alebo neoznačí dôkazy potrebné na ich, znáša prípadne nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil procesný zmysel bremena tvrdenia a dôkazného bremena, ktorým je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v takých prípadoch, keď sporová strana zostane v konaní nečinná, resp. nedostatočne aktívna. 23. Námietka, že súd prvej inštancie vo veci nedostatočne objasnil skutkový stav podľa odvolacieho súdu nebola dôvodná a žalovaná ani v odvolaní nedoplnila skutkové tvrdenia a dôkazy potrebné pre záver o dôvodnosti výplaty sumy 5.000 eur L.. A.. V odvolaní zopakovala svoje tvrdenia, že za žalobcu uhradila odmenu za sprostredkovanie predaja predmetných nehnuteľností bez toho, aby tieto podporila dôkaznými prostriedkami, že žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu a aj dôkaz o dôvode vyplatenie predmetnej sumy L.. A.. Jej tvrdenia, ako aj obsah potvrdenia o vyplatení tejto sumy ako zálohy za vybavovanie prevodu nehnuteľností, je iná činnosť ako sprostredkovanie v zmysle ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka a nebolo preto potrebné vykonávať dokazovanie za účelom zisťovania obvyklej odmeny za sprostredkovanie. 24. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal aj pasívnou legitimáciou žalovanej, žalovanú považoval za osobu, ktorá sa obohatila na úkor žalobcu, a teda je pasívne legitimovanou, pričom vychádzal zo skutkového zistenia, že predávajúci podľa kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej zmluve uhradil 5.000 eur, ktoré odovzdal žalovanej ako preddavok na kúpnu cenu, ktoré ona použila tak, že ich odovzdala L.. A. ako odmenu za vybavovanie prevodu predmetných a zo záveru, že nebol preukázaný právny dôvod na plnenie žalobcu L.. A.. Hodnotenie zisteného skutkového stavu, že žalobca nemal právny dôvod uhradiť L.. A. 5.000 eur, podľa odvolacieho súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu, keď žalovaná nepreukázala, že išlo o vyplatenie dohodnutej provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností, prípadne uhradenie odmeny za vybavovanie prevodu nehnuteľností, na základe akého dôvodu a pre koho (žalobcu lebo kupujúcich) L.. A. pracoval, a nebol dôvod odkloniť sa od týchto záverov. 25. Na procesnú obranu žalovanej proti návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, že mala proti žalobcovi nárok na započítanie odmeny za poskytnuté právne služby, ktorá nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, nebolo možné v zmysle ustanovenia § 366 CSP prihliadnuť, keďže žalovaná netvrdila existenciu dôvodov prípustnosti novôt v odvolacom konaní. Na takúto možnosť posúdenia zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie nebol dôvod, pretože sama žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že právnu službu poskytovala obom stranám zmlúv a právne poradenstvo a služby v danej veci poskytovala na základe osobitnej zmluvy L.. A.É.. 26. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Námietku, že priznanie úrokov z omeškania je v danej veci v rozpore s dobrými mravmi žalovaná v odvolaní neodôvodnila a preto sa ňou odvolací súd nezaoberal. Ani námietku žalovanej týkajúcej sa jej nesprávneho označenia v žalobe nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože v zmysle ustanovenia § 133 ods. 1 CSP sa fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 16.11.2015 doplnil označenie žalovanej ďalším identifikačným údajom a to povolaním. Takéto označenie vyhovuje uvedenému ustanoveniu zákona a žalovanú dostatočne identifikuje, a pokiaľ nebolo v konaní preukázané, že spor sa týka jej advokátskej činnosti, nebol dôvod označovať ju v žalobe údajmi, pod ktorými túto činnosť vykonáva. Ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval odvolací súd za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 27. Pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).