Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/62/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222810 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315222810.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, proti žalovaným: 1/ Transcéleste, s. r. o., IČO: 46 543 791, Nové Zámky, Podzámska 34 A, zastúpenom: JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, so sídlom v Bratislave, Cukrová 14, X/ V. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. Š., V.. G. XXX/X, štátny občan SR, o zaplatenie 35.188,10 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. októbra 2018 č.k. 44C/674/2015-148, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ odmieta. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný 1/ má proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalobcovi trovy odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 35.188,10 eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 35.188,10 eur od 15.01.2016 až do zaplatenia, vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skutkový stav ustálený výsledkami vykonaného dokazovania po právnej stráne posúdil podľa § 420 ods. 1, 2, § 427 ods.1, § 430 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 5 písm. a), § 12 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.a), § 15a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že v danej veci došlo k dopravnej nehode/poistnej udalosti na území Nemecka a to prevádzkou tuzemského motorového vozidla (ktorého prevádzateľom je žalovaný 1/) a preto sa poškodenému poskytlo poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená. Predmetnú škodovú udalosť vybavoval v mene a na účet žalobcu ako poisťovateľa - likvidačný zástupca žalobcu pre územie Nemecka (HUK-COBURG Allgemiene Versicherung AG, ). Poškodeným bola obec Gudensberg (Nemecko), v katastri ktorej vznikla škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/. Likvidačný zástupca vyplatil škodu poškodenej obci v žalovanej výške. Keďže predmetnú škodovú udalosť vybavoval v mene a na účet žalobcu, tento ako poisťovateľ si uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré vyplatil za žalovaných z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ riadil motorové vozidlo žalovaného 1/ v čase nehody pod vplyvom alkoholu. Uviedol, že žalobca ako poisťovateľ si uplatnil postihové právo voči žalovanému 1/ ako prevádzateľovi vozidla v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a voči žalovanému 2/ ako vodičovi v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. Konštatoval, že v predmetnom prípade je osobou vykonávajúcou dopravu žalovaný 1/ (podľa výpisu obchodného registra žalovaného 1/ s predmetom činnosti - nákladná cestná doprava), ktorý je pasívne vecne legitimovaný v súlade s § 2 písm. e) zák. č. 381/2001 Z.z. Ďalej posudzoval, či žalovaný 2/ ako vodič je v spore pasívne vecne legitimovaný v zmysle 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z., teda či žalovaný 2/ je povinný nahradiť žalobcovi poistné plnenie, ktoré žalobca vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Poukázal v tejto súvislosti na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 54/2009 zo dňa 31.08.2010. Mal za preukázané, že žalovaný 2/ v čase dopravnej nehody bol zamestnancom žalovaného 1/, a preto považoval za potrebné zisťovať, či ide o vzťah závislosti podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne či bola spôsobená škoda pri činnosti osoby, ktorá vodiča použila na plnenie svojich úloh. Uviedol, že v tomto prípade nemožno považovať konanie žalovaného 2/ ako vodiča za exces, tak ako to žiadal žalovaný 1/ s poukazom na § 430 ods. 1 O. z., keď z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalovaný 2/ škodu spôsobil v priebehu parkovania návesu s tovarom pred podnikom, kde mal tento tovar nasledujúce ráno vyložiť. Z pracovnej zmluvy žalovaného 2/ u žalovaného 1/ vyplývalo, že do pracovného času zamestnanca sa započítava čas vedenia motorového vozidla, nakládky, vykládky, čistenia technickej údržby motorového vozidla, vybavovania formalít súvislosti s hraničnou alebo colnou kontrolou, bezpečnostná prestávka a čas, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi na pracovisku. Žalovaný 2/ ako vodič vykonával činnosť vyplývajúcu z pracovného pomeru a úkony s tým priamo súvisiace (riadenie motorového vozidla žalovaného 1/, parkovanie motorového vozidla s nákladom). V tomto prípade preto nešlo o exces vodiča, teda že by spôsobil škodu pri činnosti, ktorou sledoval výlučne uspokojovanie svojich záujmov. Žalovaný 2/ ako vodič riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, avšak toto porušenie vzhľadom na jeho zamestnanecký vzťah k žalovanému 1/ zakladá jeho pracovnoprávnu zodpovednosť vo vzťahu k žalovanému 1/. Dospel k právnemu záveru, že žalovaný 2/ nezodpovedá vo vzťahu k žalobcovi, ale zodpovedným je žalovaný 1/ ako prevádzateľ s vozidla (objektívne zodpovedný za škodu podľa § 427 O.z.), pričom jeho zodpovednosť vyplýva z ustanovenia § 420 ods. 2 O.z. Žalovaný 2/ bol v čase dopravnej nehody zamestnancom žalovaného 1/, a teda zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu vznikla podľa § 427 ods. 1 O.z. ako objektívna zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku (§ 2 písm. j/ zák. č. 381/2001 Z.z.) ktorým bola spôsobená škoda v dôsledku zlyhania žalovaného 2/ ako vodiča. Žalovaný 2/ ako vodič - zamestnanec prevádzateľa (žalovaného 1/) potom zodpovedá iba za podmienok pracovnoprávnej zodpovednosti (§ 420 ods. 2 O.z. a § 172 a nasledujúce Zákonníka práce). Tieto svoje úvahy oprel o konštantnú judikatúru (R 55/1971, R 29/1979, R 3/1984). Pokiaľ išlo o výšku škody mal za to, že žalobca svoj nárok dôkazne preukázal listinnými dôkazmi zo strany jeho likvidačného zástupcu, ktorý likvidoval poistnú udalosť v mene žalobcu a na jeho účet v štáte, kde bola škoda spôsobená. V konaní bolo preukázané splnenie ďalších predpokladov a to, že žalobca vyplatil likvidačnému zástupcovi žalobcu v Nemecku (ktorý uhradil poistné plnenie za žalobcu poškodeným subjektom) v žalovanej sume tak, ako to vyplýva z listinných dôkazov, ktoré v konaní predložil žalobca cez likvidačného zástupcu v Nemecku. Z uvedených dôvodov zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie žalovaného nároku žalobcovi a žalobu voči žalovanému 2/ zamietol v celom rozsahu. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude proti nemu zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za rozhodujúce pre posúdenia celej veci považoval jazdu žalovaného 2/ pod vplyvom alkoholu v čase, keď ku škode došlo. Žalovaný 2/ bol pri riadení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a jeho vyjadrenie v tom smere, že alkoholické nápoje požil až po odstavení motorového vozidla počas čerpania voľna považoval za účelové a v rozpore s obsahom policajnej správy, ktorá objektívne popisuje priebeh skutkového deja. Dovolával sa aplikácie § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka a argumentoval, že z povahy veci vyplýva, že požitie alkoholu vodičom dopravného prostriedku na mieste samom priamo a bezprostredne jeho zamestnávateľ nemôže ovplyvniť. Poukázal na to, že zákaz používania alkoholických nápojov a iných omamných látok priamo vyplýva z článku X bod 2 pracovnej zmluvy žalovaného 2/. Je preto irelevantná argumentácia súdu, že žalovaný 2/ ním bolo v zamestnaneckom vzťahu, a preto v predmetnej veci nemá pasívnu legitimáciu a že nejde o exces. Uviedol, že o použitie dopravného prostriedku proti vôli prevádzkovateľa ide v prípade, keď prevádzateľ použitie dopravného prostriedku výslovne zakázal, prípadne keď tento zákaz vyplýva z povahy veci. Požitie alkoholu je nad akúkoľvek pochybnosť okolnosťou vyplývajúcou z povahy veci ako aj porušením zákazu uvedeného v pracovnej zmluve žalovaného 2/. Zopakoval, že o použitie dopravného prostriedku proti vôli prevádzkovateľa ide v prípade, keď prevádzkovateľ použitie dopravného prostriedku výslovne zakázal. Porušenie tohto zákazu bolo jednoznačne preukázané a tým aj naplnenie výlučnej zodpovednosti a osoby, ktorá tento zákaz porušila. Vytýkal súdu prvej inštancie, že otázku výšky spôsobenej škody hodnotil nedostatočne, keď v odôvodnení rozsudku absentuje vyhodnotenie jeho námietok vo vzťahu k vyporiadaniu nárokov poškodených v Nemecku likvidačným zástupcom žalobcu. Argumentoval, že nemeckými subjektmi uplatnené náklady žalobca nijakým spôsobom nepreskúmal a ani ich dôvodnosť v predmetnom spore náležitým spôsobom nepreukázal. V podanej replike zotrval na odvolacej argumentácii. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že jednoznačne z dokumentov, ktoré predložil na preukázanie oprávnenosti svojho nároku, je možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť rozsah poškodení, na základe čoho je možné aj správne a spoľahlivo vyčísliť výšku poistného plnenia. Mal zato, že uniesol dôkazné bremeno ohľadne danej výšky vyplateného poistného plnenia poškodenému a nakoľko sa aj konajúci súd stotožnil s jeho právnym názorom, a teda považoval uplatnený nárok za dôvodný a preukázaný, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým vyhovel žalobnému návrhu. Zdôraznil, že v dôsledku vzniku poistnej udalosti bol ako poistiteľ povinný poskytnúť poškodenému poistné plnenie, a tak oprávnene a najmä správne poskytol poškodenému poistné plnenie v žalovanej výške. V zmysle zákonnej cesie prešiel oprávnene nárok na náhradu škody spôsobenej predmetnou poistnou udalosťou v danej výške z poškodeného na neho ako poistiteľa. Pri likvidácii poistnej udalosti postupoval správne, v súlade s poistnou zmluvou, zmluvnými dojednania a príslušnými zákonnými ustanoveniami. Uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je jedným z druhov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorú možno charakterizovať ako objektívnu zodpovednosť, bez zreteľa na zavinenie a zreteľa nato, či došlo k protiprávnemu konaniu, pričom zbavenie sa tejto zodpovednosti prichádza do úvahy len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Zodpovednosť prevádzateľa je daná objektívne, takže prevádzateľ zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez ohľadu na jeho totožnosť s osobou vodiča a na to, či dopravnú nehodu zavinil. Uviedol, že nárok poisťovne na vrátenie vyplateného poistného plnenia má sankčnú, ale aj preventívnu funkciu, ktorá má viesť k potrestaniu nedodržania povinnosti a zároveň k výchove poistených na ich dodržiavanie. Jeho cieľom je viesť vodičov k disciplíne tým, že ponesú finančné následky škôd spôsobených jazdou pod vplyvom návykovej látky. Zdôraznil, že v prípade uplatnenia nároku na vyplatené poistné plnenie z dôvodu úmyselne spôsobenej škody alebo vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky nie je potrebné rozlišovať medzi poisteným, ktorý je zároveň poistníkom a poisteným, ktorý nie je poistníkom, keďže možnosť uplatnenia nároku je zákonne daná rovnako voči obidvom subjektom. Nie je žiadny legislatívny rámec, ktorý by poisťovni určoval, či a v jej výške uplatní nárok na náhradu poistného plnenia voči tomu - ktorému z poistených bez ohľadu na dôvod uplatnenia; jediný zákonný limit predstavuje výška vyplateného poistného plnenia, ktorá predstavuje hranicu, ktorú nesmie poisťovňa prekročiť. Pretože preukázal oprávnenosť a dôvodnosť svojho návrhu, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Na svojom vyjadrení zotrval aj vo svojej duplike. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalovaný 2/, v ktorom spochybňoval nemecký policajný spis. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že je podané oneskorene. 6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému 2/ doručený 08.12.2018, ktorým dňom zásielku osobne prevzal. Dňom 09.12. 2018 začala žalovanému 2/ plynúť zákonom stanovená 15 - dňová lehota na podanie odvolania, ktorá márne uplynula dňom 02.01. 2019. Keď teda žalovaný 2/ podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie na súde prvej inštancie dňa 28. 05. 2019, podal ho po zákonom stanovenej lehote, a teda oneskorene, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odmietol. 7. Následne odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti na základe odvolania žalovaného 1/ z dôvodov ním podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné. 8. Odvolací súd preskúmal žalovaným 1/ napadnutý rozsudok bez vzťahu k žalovanému 2/ podľa § 367 ods. 2, veta prvá C.s.p., nakoľko nejde o prípad, kedy odvolanie podané len jedným zo žalovaných, ktorému bola uložená povinnosť plniť, má odkladný účinok aj vo vzťahu k druhému zo žalovaných, ktorý odvolanie (včas) nepodal; žalobcom požadovaná solidarita zakladá medzi žalovanými 1/ a 2/ samostatné spoločenstvo, pri ktorom každý zo žalovaných v konaní vystupuje samostatne sám za seba a súd rozhoduje o povinnosti každého z nich samostatne (§ 76 C.s.p.). Vzhľadom na takéto procesné spoločenstvo žalovaných potom platí, že odvolanie žalovaného 1/ nie je účinné aj pre žalovaného 2/. Za tohto stavu; keď žalovaný 2/ nepodal odvolanie včas; odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok len vo výroku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. 9. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady poistného plnenia, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej žalovaným 2/ prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/, z hľadiska všetkých riadne a včas uplatnených relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojho nároku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými žalovaný 1/ popieral uplatňovaný nárok, zo zisteného skutkového stavu majúcom oporu vo vykonanom dokazovaní vyvodil správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona (§ 420 ods. 1, 2, § 427 ods. 1, § 430 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods.5 písm. a/, § 12 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, § 15a zákona č. 381/2001 Z.z.), ktoré aj správne vyložil s ohľadom na konštantnú judikatúru a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a svoje úvahy, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup v potrebnom rozsahu vysvetlil s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené na základe výsledkov vykonaného dokazovania a tiež s poukazom na prijaté právne závery; odôvodnenie jeho rozhodnutia je dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný 1/ náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Odvolanie žalovaného 1/ nie je spôsobilé; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie a v odvolacom konaní neboli žalovaným 1/ uplatnené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy (prostriedky procesnej obrany), ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 10. V podanom odvolaní žalovaný 1/ považoval za nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ bol so žalovaným 2/ v zamestnaneckom vzťahu, v predmetnej veci preto nemá žalovaný 2/ pasívnu legitimáciu a nejde z jeho strany ani o exces. Žalovaný 1/ s poukazom na § 430 ods. 1 Obč. zák. argumentoval, že o použitie dopravného prostriedku proti vôli prevádzkovateľa ide v prípade, keď prevádzateľ použitie dopravného prostriedku výslovne zakázal, prípadne keď tento zákaz vyplýva z povahy veci. Zastával názor, že požitie alkoholu je okolnosťou vyplývajúcou z povahy veci ako aj porušením zákazu uvedeného v článku X bod 2 pracovnej zmluvy žalovaného 2/, z ktorého vyplýva, že nesmie používať alkoholické nápoje pri výkone svojej práce, nemôže byť pod ich vplyvom pri výkone svojej práce a nemôže nastupovať do práce pod ich vplyvom. 11. Ustanovenie § 430 Obč. zák. upravuje prípady, keď za škodu namiesto prevádzateľa zodpovedá niekto iný než prevádzateľ, resp. keď za túto škodu zodpovedá okrem neho aj niekto iný. Právna úprava vychádza z toho, že od prevádzateľa dopravného prostriedku nemožno spravodlivo požadovať, aby zodpovedal za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za situácie, keď mu bola odňatá možnosť dispozície s daným vozidlom. 12. O použitie dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa pôjde v tých prípadoch, keď prevádzateľ o použití nevedel vôbec, prípadne nevedel o tom, že vozidlo bolo použité za okolností, ktoré pri výkone svojho dispozičného práva s vozidlom nemohol predpokladať (napr. čierna jazda zamestnanca vozidlom). Pôjde o prípady, ak ho použije osoba, ktorá je v určitom vzťahu k prevádzateľovi (či už v príbuzenskom, pracovnoprávnom alebo v inom obdobnom vzťahu), na základe ktorého spravidla dopravný prostriedok užíva, v konkrétnom prípade ho však použije bez vedomia prevádzateľa. O použitie dopravného prostriedku proti vôli prevádzateľa ide v prípadoch, kedy prevádzateľ takéto použitie výslovne zakázal alebo keď takýto zákaz vyplýva z povahy veci; pôjde o prípady, keď sa dopravného prostriedku zmocní cudzia osoba protiprávne, či už za účelom povoziť sa alebo si ho prisvojiť. 13. Súd prvej inštancie sa v súlade s relevantnou právnou úpravou a konštantnou judikatúrou podrobne vysporiadal so zodpovednosťou žalovaného 1/ ako prevádzateľa motorového vozidla za vznik škody, náležite zohľadnil všetky okolnosti prípadu, správne vzal na zreteľ, že žalovaný 2/ bol zamestnancom žalovaného 1/ a že ku škode zo strany žalovaného 2/ došlo pri výkone činnosti vyplývajúcej mu z jeho pracovného pomeru vodiča nákladného motorového vozidla. V tejto súvislosti súdna prax dospela k záveru, že neobstojí napr. paušálny záver, že snáď z medzí plnenia úloh zamestnávateľa vybočuje každá činnosť zamestnanca, ktorou spôsobil škodu a ktorá je trestným činom. Podobne neobstojí záver, že snáď vybočenie z medzí plnenia úloh zamestnávateľa je dané už tým, že zamestnanec plnil úlohy zamestnávateľa v stave opilosti (Cpj 87/70). Súd prvej inštancie sa tak správne vysporiadal so zistením, že žalovaný 2/ viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, keď dospel k záveru, že táto skutočnosť nepredstavuje exces žalovaného 2/, ale že zakladá jeho pracovnoprávnu zodpovednosť voči žalovanému 1/ tým, že porušil zákaz vedenia motorového vozidla vyplývajúci zo všeobecne záväzného právneho predpisu ako aj povinnosti vyplývajúce mu z čl. X bod 2 pracovnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené závery potom nemôže obstáť argumentácia žalovaného 1/, že žalovaný 2/ viedol vozidlo proti jeho vôli. Žalovaný 2/ nepoužil vozidlo proti vôli žalovaného 1/ ako prevádzateľa, pretože prípad, keď žalovaný 2/ riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu, nemožno subsumovať pod skutkovú podstatu použitia vozidla proti vôli žalovaného 1/, ktorej naplnenie predpokladá, že vozidlo sa jeho použitím ocitne mimo dispozičnej sféry prevádzateľa, ktorý tak nemá možnosť takéto jeho použitie ovplyvniť. Zákaz riadenia vozidla pod vplyvom alkoholu vyplývajúci pre žalovaného 2/ zo všeobecne záväzných právnych predpisov a z pracovnej zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za použitie vozidla žalovaným 2/ proti vôli žalovaného 1/. 14. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že likvidačný zástupca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď neprešetril 2 veci v rámci poistnej udalosti, vzhľadom na poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Súd prvej inštancie náležite ustálil na základe výsledkov vykonaného dokazovania, že žalobca dostatočne preukázal výšku škody, ktorá bola prostredníctvom likvidačného zástupcu poškodenému uhradená, a to predovšetkým výmerom zo dňa 24.06.2013 vydaným na sumu 21.749,71 eur a výmerom zo dňa 21.03.2013 vydaným na sumu 6.579,07 eur. Len zo skutočnosti, že likvidačný zástupca nepodal proti výmerom opravný prostriedok, nemožno vyvodiť, že žalobca výšku škody nepreukázal. Výsledky vykonaného dokazovania nedávajú podklad pre záver, že pokiaľ by aj proti výmerom bol podaný opravný prostriedok, výška nákladov na odstránenie vzniknutej škody by bola nižšia. Nemožno preto presvedčivo dospieť k záveru, že by žalobca, resp. jeho likvidačný zástupca, nekonali s odbornou starostlivosťou v súvislosti s úhradou nákladov na odstránenie vzniknutej škody poškodenému. Vzhľadom na to, že výmery boli vydané v rámci správneho konania, možno považovať zaplatenie správneho poplatku za súčasť nákladov na odstránenie vzniknutej škody. 15. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným 1/ uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej) časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. Žalovaný 2/ procesne zavinil zastavenie konania, a preto vznikol žalovanému 1/ a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, vznikol aj proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa obsahu spisu žalobcovi žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).