Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/44/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315224339 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315224339.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcov: 1/ W.. S. K., L.. X.X.XXXX, D. T. X, J., 2/ C.. O.Ú. K., L.. XX.X.XXXX, T. XX/A, J., zastúpených Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., Ružinovská 42, Bratislava, proti žalovanej: W.. C. D., L.. X.X.XXXX, T. XX/B, J., zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Kubalovou, Obchodná 40, Bratislava, o odstránenie stavby, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 45C/710/2015-310, zo dňa 12.12.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno mení tak, že na pozemku parcely registra "C", parc. č. 19356/6 - záhrady, o výmere 8 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. 5849 okres: Bratislava III, obec: BA-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie: Vinohrady, vedenom na katastrálnom odbore, Okresného úradu Bratislava, zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka tohto pozemku strpieť stavbu a užívanie oporného múru v prospech žalovanej a každého ďalšieho vlastníka oporného múru. II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu za zriadenie vecného bremena 2.360 eur a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje. III. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zriadil na pozemku parcely registra "C", parc. č. XXXXX/X, záhrady, o výmere 8 m2, zapísanom na LV č. XXXX okres: J. W., obec: J.-m.č. L. C., k.ú. E., vedenom na katastrálnom odbore, Okresného úradu Bratislava, vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť právo stavby a užívania, oporného múru nachádzajúceho sa na pozemku parcely registra "C" parc. č. XXXXX/X, o výmere 503 m2, záhrady, zapísaného na LV č. XXXX okres: J. W., obec: J. - m. č. L. C., k. ú. E., vedenom na katastrálnom odbore, Okresného úradu Bratislava. Výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ za zriadenie vecného bremena náhradu v sume 2.360 eur. Výrokom III. žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Výrokom IV. a V. vylúčil na samostatné konanie žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhajú od žalovanej zaplatenia sumy 1.600 eur a ktorou sa žalobcovia domáhajú od žalovanej zaplatenia sumy 800 eur ročne od podania žaloby až do odstránenia múru. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou doručenou súdu 15.12.2015 a doplnenou podaním zo dňa 17.10.2016, domáhali odstránenia múru žalovanou na vlastné náklady, nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 8 m2, záhrada, v k.ú. E., obec J. - m. č. L. C., okres J. III, zapísaný na LV č. XXXX, do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; žalobcovia požadovali od žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 100 eur ročne za 1 m2, celkom 800 eur ročne za 8 m2, a to za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby vo výške 1.600 eur, za užívanie časti pozemku žalovanou vo vlastníctve žalobcov bez akéhokoľvek právneho dôvodu; následne sa domáhali zaplatenia sumy 800 eur ročne za užívanie časti predmetného pozemku vo vlastníctve žalobcov a to od podania žaloby až do odstránenia neoprávnenej stavby, na tom skutkovom základe, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pozemku parc. č. XXXXX/X, záhrady o výmere 626 m2, zapísaného v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres J.a III, obec J. - m. č. L. C., k. ú. E. a každý má spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam 1/2. Žalobcovia zistili, že na pozemku parc. č. XXXXX/X, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve, došlo k postaveniu múru zo strany žalovanej a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaná je vlastníkom susediaceho pozemku parcely registra "C", parc. č. XXXXX/X, záhrady o výmere 503 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pre okres J. III, obec J. - m. č. L. C., k.ú. E.. Za účelom zistenia presného rozsahu zásahu do časti pozemku parc. č. XXXXX/X a následne za účelom pokusu o mimosúdnu dohodu zabezpečili vyhotovenie geometrického plánu na oddelenie pozemkov, ktorý bol vyhotovený vyhotoviteľom V. V. - N., pod č. 48/2015, autorizačne overeným Ing. E. V., úradne overeným dňa 13.5.2015 Ing. C. Č.. Celková výmera časti pozemku parc. č. XXXXX/X, na ktorom sa nachádza predmetný múr predstavuje 8 m2; na geometrickom pláne je tento pozemok odčlenený z pozemku parc. č. XXXXX/X a označený ako parc. č. XXXXX/X. Žalobcovia viackrát vyzývali žalovanú k riešeniu vzniknutej situácie, zatiaľ však bezúspešne. Dňa 15.7.2015 zaslali žalovanej výzvu na usporiadanie vzájomných vzťahov s návrhom na odkúpenie výmery 8 m2 z pozemku parc. č. XXXXX/X za sumu 8.000 eur, k dohode však nedošlo. Predmetný múr postavený žalovanou na pozemku parc. č. XXXXX/X, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia je z právneho hľadiska neoprávnenou stavbou, t.j. stavbou postavenou na cudzom pozemku, z čoho plynie obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov, ktorí v dôsledku existencie neoprávnenej stavby na ich pozemku nemôžu tento pozemok užívať v celom rozsahu, preto sa domáhali odstránenia stavby múru na vlastné náklady žalovanej. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku parc. č. XXXXX/X, záhrady, o výmere 8 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. E., obec J. - m. č. L. C., okres J. W., zapísaného na LV. č. XXXX, vedenom na katastrálnom odbore, Okresného úradu Bratislava. Žalobcovia nehnuteľnosti nadobudli titulom darovacej zmluvy V-10847/06 zo dňa 5.9.2006, titulom darovacej zmluvy V-10848/06 zo dňa 5.9.2006, Rozhodnutím o určení súpisného a orientačného čísla Star-27/2011 zo dňa 27.6.2016, Dohodou o zrušení a vypriadaní podielového spoluvlastníctva V-16013/2016 zo dňa 27.6.2016 s tým, že uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné. 3. Žalovaná je vlastníčkou susediaceho pozemku - záhrady parc. č. XXXXX/X o výmere 503 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 400 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území E., obec J. - m. č. L. C., okres J. III, zapísaného na LV. č. XXXX, vedenom na katastrálnom odbore, Okresného úradu Bratislava. Nehnuteľnosti nadobudla titulom kúpy V-418/2005 zo dňa 17.2.2005, kúpy V-1753/2005 zo dňa 31.5.2005, kúpy V-1752/2005 zo dňa 31.5.2005, kúpnej zmluvy V-24499/07 zo dňa 11.1.2008, rozhodnutím o určení súpisného a orientačného čísla Star-1728/2009 zo dňa 23.7.2009, Z-8439/09. Uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné. 4. Medzi stranami bola sporná skutočnosť, či oporný múr vybudovaný žalovanou zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov, do pozemku parc. č. XXXXX/X, záhrady, o výmere 8 m2, ktorý vznikol odčlenením z pôvodnej parc. č. XXXXX/X o výmere 626 m2, záhrady, na základe Geometrického plánu na oddelenie pozemkov, vyhotoveným vyhotoviteľom V. V.-N. pod. č. 48/2015. Z výsluchu žalovanej súd prvej inštancie zistil, že v súvislosti s výstavbou rodinného domu a s výstavbou oplotenia, asi v apríli 2008 jednala s rodičmi žalobcov Ing. C. K. a Ing. W. K., ktorých žiadala o súhlas s výstavbou múru na hranici pozemku tak, že jedna polovica múru asi 14 cm mala zasahovať do pozemku žalobcov a druhá polovica múru asi 14 cm mala zasahovať do pozemku žalovanej. Dôvodom bola tá skutočnosť, že stĺpiky a plot boli umiestnené v strede oporného múru. Počas asi šiestich metrov výstavby múru jej telefonoval W. K., otec žalobcov, že múr zasahuje do ich pozemku, preto zastavili výstavbu múru. Na spoločnom stretnutí dňa 29.4.2008 ktorého sa zúčastnili pán B. stavbyvedúci, geodet, W. K., C. D. a žalovaná, o čom žalovaná predložila zápis v stavebnom denníku, geodet následne premeral polohu už vystaveného múru asi 4 - 6 m a zistil, že v hornej časti zasahuje múr v plnej šírke 28 cm do susedného pozemku žalobcov, v spodnej časti múr bol postavený na pozemku žalovanej. Dohodli sa na tom, že múr sa nebude búrať a zostane postavený tak ako bol, zvyšnú časť múru v dĺžke asi 35 m mala žalovaná postaviť tak, aby na hornom konci pozemku bol múr postavený v celej šírke na pozemku žalovanej. V konaní žalobcovia popreli, že žalovaná v čase výstavby oporného múru mala súhlas vlastníkov pozemku, ktorí nehnuteľnosti nadobudli už v roku 2006; žalobcovia žalovanej neudelili súhlas na umiestnenie múru na pozemku žalobcov, ktorý žiadali odstrániť ako stavbu zriadenú na cudzom pozemku. Poukázali na čestné prehlásenie Ing. C. K. CSc., zo dňa 17.10.2016, ktorá nikdy neudelila súhlas žalovanej na umiestnenie oporného múru na predmetnom pozemku v žiadnej jeho časti. 5. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na súdnu prax, podľa ktorej ak stavebník postaví stavbu na cudzom pozemku, zasiahne do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, nakoľko vlastník pozemku nemôže sčasti alebo úplne užívať svoj pozemok; v prípade, ak vlastník pozemku s takýmto obmedzením svojho vlastníckeho práva súhlasí, stavbu, ktorú postaví stavebník na cudzom pozemku, možno považovať za stavbu oprávnenú. Ozrejmil, že s hranicami pozemkov úzko súvisí aj právo oplotiť pozemok, pričom plotom je všetko, čo slúži na oddelenie jedného pozemku od susediaceho pozemku; právo postaviť si plot vyplýva z užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti. Oplotenie sa na účely katastrálneho a stavebného zákona považuje za drobnú stavbu, stačí len ohlásenie stavebnému úradu, stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Plot je drobná stavba, považuje sa za nehnuteľnosť, ak je spojená so zemnou pevným základom. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke právo, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti, rozsah tohto presahu nie je významný, treba mať za to, že ak na cudzom pozemku je zriadená časť stavby. V takom prípade sa žalobcovia ako vlastníci pozemku môžu domáhať proti žalovanej ochrany a domáhať sa odstránenia časti stavby, múru z predmetného pozemku, nakoľko aj iba čiastočné zriadenie stavby na cudzom pozemku obmedzuje vlastníka pozemku vo výkone vlastníckeho práva, ide o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. 6. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalovaná v konaní nepreukázala, že výstavbu múru realizovala na základe dohody vlastníka pozemku, teda žalobcov, prípadne že by výstavbu múru realizovala na základe písomnej dohody vlastníka pozemku a stavebníka. Nepredložila ani žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by mohla vyplývať dohoda o zriadení múru na pozemku žalobcov. Vyjadrenie rodičov žalobcov ako nevlastníkov pozemku považoval z právneho hľadiska za bezvýznamné. Poukázal na to, že žalobcovia nadobudli pôvodný pozemok od Ing. C. K. a E. D., na základe darovacích zmlúv uzatvorených dňa 20.7.2006, ktorých vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený 5.9.2006; k výstavbe múru došlo v roku 2008. Žalovaná podľa údajov vedených v katastri nehnuteľností mohla mať vedomosť o tom, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetného sporného pozemku, navyše otec žalobcov Ing. W. K., nikdy nebol vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na návrh žalovanej výsluchom svedkov Ing. C. K. k okolnostiam výstavby a umiestnenia oporného múru, výsluchom ďalších svedkov v súvislosti s výstavbou múru Ing. M. D., Ing. W. K., Ing. C. Š., P. B. a neprihliadol ani na čestné prehlásenie Ing. M. D., P. B. a Ing. C. Š.A.. 7. V konaní mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že žalovaná zasiahla do vlastníckeho práva žalobcov tým, že zriadila stavbu - múr, ktorý zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov, do pozemku parc. č. XXXXX/X, záhrady o výmere 8 m2, nachádzajúceho sa k.ú. E., bez právneho dôvodu. Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci neudelili súhlas žalovanej v súvislosti s výstavbou múru na ich pozemku; oporný múr bol postavený aj v rozpore so stavebným povolením číslo: ÚKa SP-2006/492-SP-RĎU, zo dňa 14.8.2006, vydaným stavebným úradom Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto, podľa ktorého stavebníčka (žalovaná) bola povinná stavbu rodinného domu s garážou, terénnymi úpravami, opornými múrmi a oplotením, vrátane napojenia na eklektickú sieť, zásobník propánu, akumulačnú nádrž a žumpu zrealizovať na pozemkoch parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/ X k. ú. E. v J., podľa overenej projektovej dokumentácie, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, pričom stavebníčka bola povinná dodržať uvedené podmienky ako aj dodržať vytýčené právne hranice stavebného pozemku. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia o tom, že žalobcovia jej dali súhlas na postavenie oporného múru tak, aby bol postavený na hranici ich pozemkov, v dôsledku čoho zasiahla do vlastníckeho práva žalobcov ako vlastníkov predmetného pozemku. Podľa súdnej praxe o neoprávnenú stavbu ide vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá iný relevantný právny titul. 8. Rozsah zásahu do pozemku žalobcov mal súd prvej inštancie preukázaný listinným dôkazom predloženým žalobcami a to Geometrickým plánom na oddelenie pozemkov, vyhotoveným vyhotoviteľom V. V.-N. a Polohopisným zameraním zo dňa 6.10.2016, podľa ktorého meraním a následným spracovaním bolo zistené, že múr zasahuje do pozemku parc. č. XXXXX/X v dĺžke 48,88 m, múr je celou svojou plochou na parc. č. XXXXX/X v dĺžke 11,31 m, polohopis bol zameraný metódou GNSS v súradnicovom systéme S-JTSK, bola použitá prístrojová technika GNSS prijímač ALTUS APS-3, obsahoval zoznam súradníc. Žalovaná zasiahla do vlastníckeho práva žalobcov, do pôvodnej parc. č. XXXXX/X o výmere 626 m2, záhrady, k. ú. E., na ktorej sa nachádza oporný múr. Pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere 8 m2, záhrady, nachádzajúci sa v k. ú. E. vznikol odčlenením z parc. č. XXXXX/X o výmere 626 m2, záhrady, nachádzajúcej sa v k. ú. E. a v súčasnej dobe je pozemok parc. č. XXXXX/X, záhrady o výmere 8 m2, nachádzajúci sa k. ú. E. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E., obec: J. - m. č. L. C., okres J. W.. 9. Súd prvej inštancie neprihliadol na listinný dôkaz preložený žalovanou, odborné vyjadrenie Ing. V. C., autorizovaného geodeta a kartografa ohľadne kontroly skutočného stavu oplotenia na hranici medzi parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, z dôvodu absencie grafickej časti, súradníc meraných bodov, ktorý preto nepovažoval za hodnoverný listinný dôkaz. 10. Súd prvej inštancie poukázal na súkromný znalecký posudok č. 16/2016 vypracovaný Ing. Štefanom Špačkom, znalcom z odboru geodézie a kartografie z novembra 2016, súčasťou ktorého bol dodatok k posudku č. 16/2016, obsahujúci doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, predložený žalovanou, pri vykonávaní ktorého postupoval, ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca podľa § 209 ods. 2 C.s.p. Zo znaleckého posudku č. 16/2016 mal preukázané, že znalec Ing. Štefan Špaček po vykonaní geodetických prác na zameranie skutočného stavu zistil, že na hranici medzi pozemkami parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X postavila vlastníčka pozemku parc. č. XXXXX/X ohradný múr a oplotenie. Podľa geodetického zamerania firmy GEOMEP toto oplotenie zasahuje do pozemku parc. č. XXXXX/X a z toho dôvodu bol vyhotovený geometrický plán číslo 48/2015 zo dňa 29.4.2015 tak, že bola vytvorená nová parc. č. XXXXX/X o výmere 8 m2 (číslo ZPMZ 5556). Znalec geodeticky zameral hranice novovzniknutého pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 8 m2, porovnal so záväznými údajmi vedenými v štátnej dokumentácii katastrálneho odboru Okresného úradu v Bratislave a zistil, že merania sa zhodovali s údajmi. Geodetickým zameraním sa preukázalo, že oplotenie múrom narušuje hranicu medzi parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, na jednej strane a parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, na druhej strane. Nesprávna poloha oplotenia bola v rozsahu od 0,04 m až po 0,39 m, ohradné múry a drôtené ploty neboli postavené na právnej hranici. Geodetickým zameraním bolo ďalej zistené, že hranice sporných pozemkov sú vo všeobecnosti narušené. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie teda jednoznačne preukázané, že žalovaná zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov. 11. Súd prvej inštancie ozrejmil, že konanie o vyporiadanie stavby na cudzom pozemku je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi stranami podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Žalobcovia žiadali odstránenie múru žalovanou na vlastné náklady; súd nie je viazaný žalobným návrhom, preto môže usporiadať vzťahy medzi stranami sporu tak, že nariadi odstránenie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku na náklady toho, kto zriadil stavbu, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak s tým vlastník pozemku súhlasí, alebo usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak a to zriadením vecného bremena. Konštatoval, že v uvedenom poradí spôsobov vyporiadania je obsiahnutá preferenčná postupnosť, pričom účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je potrebné hodnotiť objektívne, s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu prípadu. 12. Súd prvej inštancie prihliadol na tú skutočnosť, že žalobcovia ako vlastníci predmetného pozemku od začiatku o neoprávnenej stavbe vedeli, nedomáhali sa zastavenia stavebných prác na výstavbe oporného múru, oplotenia. Žalovaná v súvislosti s výstavbou rodinného domu a výstavbou oplotenia jednala s rodičmi žalobcov Ing. W. K. a Ing. C. K., ktorá bola pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností. Počas výstavby múru žalovanú upozornil Ing. W. K., že múr zasahuje do ich pozemku, preto zastavila výstavbu múru; uvedené skutočnosti neboli sporné. Súd prvej inštancie prihliadol aj na zápis vedený v stavebnom denníku zo dňa 29.4.2008, z ktorého mal preukázané, že sa uskutočnilo spoločné stretnutie ohľadne výstavby oporného múru, v ktorom je uvedené, že "oporný múr v západnej časti je budovaný tak, že zasahuje do susednej parcely o 15,5 cm viac ako bolo dohodnuté. Z toho dôvodu medzi investorom a susedmi bolo dohodnuté, že vonkajšia hrana oporného múra bude na hranici pozemku p. K. a nie ako to malo byť predtým, že hranica pozemku povedie stredom oporného múru". Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii predložením uvedeného listinného dôkazu žalovanou neboli dotknuté, nakoľko nebolo potrebné nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd prvej inštancie poukázal tiež na e-mailovú komunikáciu medzi žalovanou a rodičmi žalobcov ohľadne výstavby múru, umiestnenia múrika, pričom z e-mailovej správy dňa 16.7.2007 mal preukázané, že C. K. uviedla M. D. "V podstate s plotom v strede múrika sa dá súhlasiť. Potrebujem však od Vás výkresy na papieri, pôdorys, pohľad západný". Žalovaná po dohode s rodičmi žalobcov pokračovala vo výstavbe múru tak, aby nezasahoval do pozemku žalobcov. Taktiež po dokončení stavby rodinného domu s garážou, terénnymi úpravami, opornými múrmi a oplotením bolo dňa 28.4.2009 vydané stavebným úradom Mestskou časťou Bratislava Nové Mesto, kolaudačné rozhodnutie č. Zn: UKaSP- 2009/35-OSV, právoplatné 3.6.2009, pričom žalobcovia nevzniesli žiadne námietky ako účastníci ani v stavebnom konaní. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že použitie najprísnejšej sankcie - odstránenie stavby na náklady stavebníka - je výnimočným riešením, ktoré by bolo odôvodnené len v prípade, ak by stavebník pri zriaďovaní stavby jednoznačne nebol dobromyseľný a prípadne by hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti. Zdôraznil, že žalobcovia vedeli o tom, že žalovaná realizuje múr, oplotenie medzi ich pozemkami, pričom nepreukázali vážny dôvod, podľa ktorého sa ani na príslušnom stavebnom úrade a ani na súde nedomáhali zastavenia stavebných prác, nezakročili proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie a asi až po šiestich rokoch od vydania kolaudačného rozhodnutia, v roku 2015 podali žalobu na súd na odstránenie stavby. Z týchto dôvodov posúdil správanie žalobcov ako šikanózne a s poukazom na ustálenú judikatúru dospel k záveru, že rozhodnutie o odstránení stavby by bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov. 13. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že odstránenie stavby z pozemku žalobcov je neúčelné tiež vzhľadom na to, že oporný múr pozdĺž rodinného domu žalovanej je nosná železobetónová konštrukcia o dĺžke 41,704 m, má rôzne dimenzie po dĺžke svahu, výška opornej steny je 2,30 - 3,30 m, projekt statiky bol realizovaný v roku 2005 autorizovaným stavebným inžinierom Ing. G. D.; oporný múr zabezpečuje najmä stabilitu svahu, všetkých svahových a terénnych úprav pre rodinný dom žalovanej, ktorý súvisí s bezpečnosťou ochrany ľudských životov a ich zdravia, ale aj ochrany majetku. Uvedené skutočnosti mal preukázané aj z odborného vyjadrenia predloženého žalovanou, ktoré vyhotovila Ing. Mgr. Ľ. T., autorizovaný stavebný inžinier SKSI Bratislava, ako aj z odborného vyjadrenia žalobcov vyhotovené Ing. I. P., statikom, ktorý uviedol, že predmetný oporný múr vznikol jednoznačne na podchytenie terénnych úprav a stavby realizovanej na pozemku žalovanej. Vychádzal z toho, že žalobcovia v konaní preukázali, že oporný múr nemá žiadny vplyv na statiku ich rodinného domu, ako uviedla v závere odborného vyjadrenia Ing. Mgr. Ľ. T., nakoľko novostavba rodinného domu žalobcov bola realizovaná ako samostatne stojaca vo vzdialenosti asi 3 m od hranice pozemku pani D.; k jeho výstavbe konštrukciu opornej steny postavenou pani D. nepotrebovali, stavba rodinného domu sa v žiadnom mieste tohto oporného múru nedotýkala ani počas výstavby a ani v súčasnosti. 14. Súd prvej inštancie považoval za neúčelné odstránenie stavby z pozemku žalobcov aj vzhľadom na rozsah a druh zastavaného pozemku. Geodetickým zameraním Ing. Š. Š., znalca z odboru geodézie a kartografie mal preukázané, že oplotenie múrom a drôteným plotom narušuje hranicu medzi spornými pozemkami, pričom nesprávna poloha oplotenia je v rozsahu od 0,04 m až po 0,39 m. Odstránením časti oporného múru, by sa oporný múr stal nefunkčným pri výškovom rozdiele, ktorý je medzi pozemkami, pričom plní funkciu zachytenia zemných tlakov od násypov a terénnych úprav na pozemku žalovanej, parc. č. XXXXX/X o výmere 503 m2, záhrady, k. ú. E.. Pri porovnaní hospodárskej a inej straty, ktorá by odstránením múru vznikla mal súd prvej inštancie za to, že nie je dôvodné pristúpiť k odstráneniu tejto stavby. Z cenovej ponuky 02/03/2017 Gombostav s.r.o., Sereď mu vyplynulo, že realizácia prác oporného múru by pozostávala z vybúrania existujúceho oporného múru a jeho asanácie, dočasnej fixácie terénu a výstavby múru, čo by celkom predstavovalo náklady vo výše 20.934 eur. Súd prvej inštancie prihliadol na predložený listinný dôkaz žalovanou, cenovú ponuku 2.3.2017 Gombostav s.r.o., Sereď, ktorá skutočnosť vyšla najavo ako reakcia na neúčelné odstránenie oporného múru, pričom prostriedok procesnej obrany bol uplatnený najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie. 15. K tvrdeniu žalobcov, že majú záujem o využitie svojich pozemkov parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/ X ako súkromnej prístupovej komunikácie ku spodným pozemkom parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/ XX, ktoré majú prenajaté od svojej matky Ing. C. K., CSc., súd prvej inštancie poukázal na Odborné stanovisko Ing. N. G. autorizovaného stavebného inžiniera pre komplexné architektonické a inžinierske služby a súvisiace poradenstvo. 16. Na podklade všetkých uvedených skutočností, s ohľadom na to, že odstránenie stavby nebolo účelné, súd prvej inštancie zvážil aj ďalšiu alternatívu úpravy vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku a to prikázanie neoprávnenej stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ktorá však neprichádzala do úvahy, pretože žalobcovia neprejavili záujem o prikázanie stavby za náhradu do ich vlastníctva, nakoľko oporný múr bol vybudovaný pre účely žalovanej. Súd prvej inštancie preto vychádzal z ďalšieho riešenia, vychádzajúceho zo súdnej praxe a to je prikázanie zastavaného pozemku neoprávnenou stavbou do vlastníctva stavebníka za náhradu, ak s tým vlastník pozemku súhlasí. V danom prípade táto alternatíva riešenia vzťahov prichádzala do úvahy, nakoľko na spornom pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 8 m2, záhrady, k. ú. E. sa nachádza oporný múr. Žalobcovia za účelom presného rozsahu zásahu dali vyhotoviť geometrický plán na oddelenie pozemkov, parc. č. XXXXX/X o výmere 8 m2, záhrady, k. ú. E., predmetný sporný pozemok je v súčasnej dobe zapísaný aj na LV. č. XXXX. Žalobcovia pred podaním žaloby vyzvali žalovanú na usporiadanie vzájomných vzťahov s návrhom na odkúpenie pozemku o výmere 8 m2, za sumu 8.000 eur, k dohode však nedošlo a v konaní žalobcovia už neprejavili záujem o prikázanie pozemku za náhradu do vlastníctva žalovanej. 17. Súd prvej inštancie pri spôsobe vyporiadania neoprávnenej stavby na cudzom pozemku vychádzal z poradia uvedeného v ustanovení § 135c ods. l, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom sú uvedené jednotlivé spôsoby vyporiadania a keďže žalobcami navrhnuté vyporiadanie odstránením stavby oporného múru nebolo účelné, stavbu neprikázal za náhradu ani do vlastníctva vlastníkovi pozemku, nakoľko žalobcovia s tým nesúhlasili. S poukazom na Listinu základných práv a slobôd, ktorá poskytuje vlastníckemu právu zvýšenú ochranu, a podľa ktorej vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné vo výnimočných prípadoch na základe zákona a za náhradu (čl. 20 ods. 4), v zmysle § 123, § 124, § 135c ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka usporiadal pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby zriadením vecného bremena na parc. č. XXXXX/X o výmere 8 m2, záhrady, k. ú. E., spočívajúceho v povinnosti žalobcov, ako vlastníkov pozemku, strpieť stavbu oporného múru postaveného na tomto pozemku žalovanou a to za jednorazovú náhradu. Pri stanovení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Milanom Kubicom, PhD., znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý obsahoval aj doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, preto pri vykonávaní tohto dôkazu postupoval, ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca podľa § 209 ods. 2 C.s.p.; znalec Ing. Milan Kubica PhD. použil ako vhodnú metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávaciu metódu a vychádzal z vyhlášky č. 254/2010 Z.z.; vo výpočte uvažoval s časovo neobmedzeným vecným bremenom, ktoré sa prepočítava na dobu trvania 20 rokov, s nákladmi uvažované nebolo, nakoľko v súvislosti s pozemkom nevznikajú žiadne náklady na údržbu. Jedná sa o vecné bremeno na pás pozemku, ktorého šírka je 20 cm a ktorý naviac tvorí funkciu oporného múru. Výpočet všeobecnej hodnoty pozemku parc. č. XXXXX/X, o výmere 8 m2, záhrady, nachádzajúcej sa v k. ú. E. vypočítal v zmysle platnej vyhlášky, predpokladaný výnos predstavoval potenciálny príjem pri prenájme pozemku uvažovanom na 20 rokov a všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena predstavovala sumu 2.360 eur. 18. Žalobu v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali od žalovanej aj zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 100 eur ročne za 1 m2, celkom 800 eur ročne za 8 m2, za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby, t.j. vo výške 1.600 eur a zaplatenia 800 eur ročne za užívanie časti predmetného pozemku vo vlastníctve žalobcov a to od podania žaloby až do odstránenia neoprávnenej stavby, s poukazom na to, že právoplatné rozhodnutie v predmetnej veci bude mať význam pre konanie o uplatňovanom nároku žalobcov titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie časti pozemku žalovanou bez právneho dôvodu, uplatňovaného žalobcami až do odstránenia stavby, súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie podľa § 166 ods. 2 C.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 2, § 257 C.s.p. s tým, že v danej veci nebol viazaný žalobným návrhom žalobcov, rozhodnutie v predmetnej veci záviselo od posúdenia odborných vyjadrení, preto vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, s prihliadnutím na podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 19. Proti výrokom I. až III. podali žalobcovia odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. h) C.s.p. a žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť za zriadenie vecného bremena 1.200 eur ročne, resp. 4.400 eur a priznať im právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietali nevykonateľnosť výroku, ktorým súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno, nakoľko oporný múr, ktorý je neoprávnenou stavbou, sa nachádza tak na pozemku parc. č. XXXXX/X, ako aj na pozemku parc. č. XXXXX/X (uvedená skutočnosť bola v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázaná); formuláciu zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve stavby a užívania oporného múru, ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. XXXXX/X, preto považovali za nesprávnu, keďže oporný múr sa nachádza na obidvoch pozemkoch. Nesúhlasili so spôsobom usporiadania pomerov medzi nimi ako podielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom sa nachádza oporný múr, a žalovanou ako vlastníkom susediaceho pozemku, ktorá ho postavila bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Dôvodili, že usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, ktorá stojí na cudzom pozemku, musí byť spravodlivé a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva občianske právo a ktoré poskytuje ochranu tomu, do ktorého práva sa protiprávne zasiahlo, ako aj v súlade s dobrými mravmi. Sumu 2.360 eur ako jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vnímajú ako nepostačujúcu vzhľadom k závažnosti neoprávneného, protiprávneho zásahu žalovanej do podielového spoluvlastníctva žalobcov, ako aj k existencii trvalých následkov tohto zásahu. 20. Mali za to, že zriadením vecného bremena za jednorazovú náhradu došlo k situácii, kedy protiprávnemu konaniu žalovanej, spočívajúcemu v zriadení neoprávnenej stavby, bola poskytnutá väčšia právna ochrana ako vlastníckemu právu žalobcov, ktoré je absolútnej povahy a ktoré je každý povinný rešpektovať. Odborná verejnosť v tejto súvislosti uvádza, že "vznikne-li v důsledku neoprávneného zásahu do práva újma, měl by ji nést především ten, kdo do práva neoprávnené zasáhl, nepodává-li se ze zákona opak". Zdôraznili, že ide o múr o celkovom rozsahu 8 m2; akceptovanie takého protiprávneho konania, spočívajúceho v zriadení neoprávnenej stavby, v konečnom dôsledku znamená obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku, a teda zmenšenie rozsahu výmery pozemku, ktorú môže vlastník užívať a s ktorou môže disponovať. Vlastnícke právo ako absolútne právo zahŕňa súvislý výkon všetkých vlastníckych oprávnení (právo držať, užívať a požívať, disponovať). Usporiadanie pomerov medzi sporovými stranami zriadením trvalého vecného bremena za jednorazovú náhradu spôsobilo, že vlastnícke právo žalobcov je len iluzórne, a nie reálne ako absolútne právo v celom jeho rozsahu, v celej výmere pozemku ako predmetu vlastníckeho práva. 21. Namietali, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že pri zriadení vecného bremena v prípadoch usporiadania pomerov súvisiacich s neoprávnenou stavbou by malo ísť o jednorazovú náhradu, na čom nič nemení ani vyhláška č. 492/2004 Z.z.. 22. Boli názoru, že posúdenie predmetnej právnej veci treba vnímať aj v súlade so zásadou proporcionality - ak nedošlo k odstráneniu múru z pozemku parc. č. XXXXX/X, ale bolo zriadené vecné bremeno trvalej povahy za jednorazovú, symbolickú náhradu, ide o obmedzenie vlastníckeho práva trvalého charakteru, teda neúmerné a v rozpore so zásadou proporcionality. S poukazom na rozhodnutia českých súdov argumentovali, že kritériami pri stanovení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka sú: a) cena stanovená podľa cenového predpisu alebo podľa ceny za zriadenie vecného bremena v danom mieste a čase na základe zmluvy (cenový predpis by pritom mal byť len základným východiskom pri úvahe súdu o výške náhrady za zriadenie vecného bremena), b) cena pozemku, c) cena prenájmu pozemku, d) skutočnosť, že vlastník pozemku bol zaťažený cudzou stavbou proti svojej vôli a d) okolnosti, za ktorých bola cudzia stavba zriadená. Aj zo stanoviska Občianskoprávneho kolégia a Obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.1.2013 vyplýva, že "Medzi okolnosti, ktoré môžu determinovať výšku náhrady patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných vzťahoch." 23. Upriamili pozornosť na to, že v danom prípade nejde o zriadenie vecného bremena na základe verejnoprávnych predpisov (napríklad elektrické vedenie a pod.), ale na základe súkromnoprávneho vzťahu medzi fyzickými osobami. Mali za to, že súd prvej inštancie sa pri určení jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena uvedenými kritériami neriadil, posúdil odstránenie stavby ako neúčelné a rozhodol sa pre zriadenie vecného bremena za jednorazovú náhradu, pričom v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nenachádza žiadne odôvodnenie, na základe akých právnych predpisov zriadil vecné bremeno za jednorazovú náhradu, ktorá nezodpovedá ani žalobcami preukázanej hodnote pozemku vo výške 400 - 550 eur za 1 m2, ani žalobcami preukázanej výške nájomného pri prenájme pozemkov v danej lokalite, ktoré je vo výške 100 - 150 eur za 1 m2 za rok, čo pri rozlohe 8 m2 činí celkové ročné nájomné 800 - 1.200 eur. 24. Vytýkali súdu prvej inštancie, že neprihliadol ani na náklady spojené s vlastníctvom pozemku, vrátane pozemku parc. č. XXXXX/X, keď žalobcovia ako vlastníci dotknutého pozemku platia daň z nehnuteľností v celom jej rozsahu, hoci ju v tomto rozsahu nevyužívajú v dôsledku protiprávneho konania žalovanej. 25. Za rozhodujúce kritérium pre stanovenie náhrady za zriadenie vecného bremena považovali aj ujmu vlastníkov pozemku, obmedzenie proti ich vôli, pričom žalovaná aj po predžalobnej výzve žalobcov neprejavila záujem o mimosúdne vyriešenie veci. Žalovaná tým, že protiprávne konala, vzala na seba riziko znášania dôsledkov, keďže pred jeho výstavbou nepožiadala o súhlas žalobcov ako podielových spoluvlastníkov. Zriadenie vecného bremenu je trvalé, na dobu neurčitú. Pre žalobcov ako vlastníkov pozemku má táto skutočnosť za následok trvalé obmedzenie ich vlastníckeho práva, pričom tým, že pozemok o rozlohe 8 m2 nemôžu riadne užívať (keďže je zastavaný múrom žalovanej), má zriadenie vecného bremena pre nich rovnaký význam, ako scudzenie (predaj) tohto pozemku. Aj táto okolnosť by mala mať význam pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorá by tak mala byť stanovená buď ako ročná odplata vo výške nájomného, ktoré sa môže dosiahnuť za prenájom takého pozemku, alebo ako jednorazová náhrada vo výške porovnateľnej s kúpnou cenou obdobného pozemku. Keďže súd prvej inštancie takto nepostupoval a pri stanovení jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena sa neriadil všetkými rozhodujúcimi kritériami, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 26. V prípade, ak odvolací súd nerozhodne o odstránení stavby, ale potvrdí napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno za náhradu, žalobcovia žiadali, aby odvolací súd zmenil výšku náhrady za zriadenie vecného bremena tak, aby zodpovedala spravodlivým kritériám a bude zodpovedať obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov. Vyjadrili ochotu uspokojiť sa s takým rozhodnutím súdu, ktoré neurčí povinnosť žalovanej odstrániť múr ako neoprávnenú stavbu, ale zriadiť vecné bremeno za náhradu; čo sa týka výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, túto žiadali priznať vo výške 1.200 eur ročne (t.j. vo výške adekvátnej nájomnému v danom mieste a čase 150 eur za 1 m2 x 8 m2), resp. vo výške 4.400 eur (t.j. vo výške adekvátnej hodnote pozemkov v danom mieste a čase (550 eur za 1 m2 x 8 m2). 27. Aj napriek uvedenému zotrvali na názore, že spravodlivým a účelným usporiadaním pomerov medzi sporovými stranami je odstránenie múru, nachádzajúceho sa na ich pozemku parc. č. XXXXX/X. V súvislosti so závermi súdu prvej inštancie o tom, že náklady na odstránenie múru by boli neúmerné hospodárskym a iným stratám na strane žalovanej namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Boli názoru, že cenová ponuka 02/03/2017 zo dňa 2.3.2017, vystavená spoločnosťou Gombostav, s.r.o., je ako dôkazný prostriedok pre určenie výšky finančných strát nepostačujúci, nespôsobilý, nakoľko z jeho obsahu nevyplýva, aká bude výška finančných nákladov pri odstránení len časti múru vo vlastníctve žalovanej (t.j. tej časti, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. XXXXX/X vo vlastníctve žalobcov). Podľa názoru žalobcov nie je možné brať ohľad na finančné náklady spojené s odstránením celého múru, ak predmetom súdneho konania je odstránenie len tej časti múru, ktorá sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcov. 28. Pokiaľ ide o stavebný denník, poukázali na to, že tento bol žalovanou predložený oneskorene, až po niekoľkých pojednávaniach pred súdom prvej inštancie, t.j. podľa žalobcov v rozpore s § 153 ods. 1 a 2 C.s.p. a súčasne ide o neverifikovateľnú kópiu listiny zo stavebného denníka. Ak žalovaná konala s treťou osobou, aj keď v príbuzenskom vzťahu so žalobcami, nemohol z takého konania vyplynúť akýkoľvek záväzok pre žalobcov, tobôž nie obmedzenie či zásah do ich vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie preto aj tu na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Z e-mailovej komunikácie vyplýva, že matka žalobcov Ing. C. K., CSc., viac krát žiadala p. M. D. o predloženie výkresovej dokumentácie (viď e-mail zo dňa 11.07.2007, 16.07.2007). Ďalej Ing. C. K., CSc. v e-maily zo dňa 16.7.2007 uvádza: "Zdravím, v podstate s plotom v strede múrika sa dá súhlasiť. Potrebujem však od vás výkresy na papieri, pôdorys, pohľad západný. Nemáme program, ktorým by sme to vedeli z počítača vytlačiť. Prosíme tiež o info, čo znamená poznámka v projektovej dokumentácii Posun objektu o 2m". Uvedený dôkaz potvrdzuje, že žalovanej nikdy nebol daný súhlas na výstavbu múru na pozemku žalobcov, a to ani žalobcami, ani Ing. C. K., CSc., ich mamou. V e-mailovej komunikácii Ing. C. K., CSc. len vyjadrila úvahu, že "s plotom v strede múrika sa dá súhlasiť", tým však vôbec nie je vyjadrený súhlas s výstavbou múru na cudzom pozemku. To potvrdzuje aj žiadosť Ing. C. K., CSc. o predloženie výkresov, adresovaná manželovi žalovanej. Podmienene prejavená úvaha o možnom súhlase spojená so žiadosťou o predloženie ďalších dokumentov ešte neznamená samotný súhlas. Vyplýva to aj z § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 29. Vo vzťahu k výroku o trovách konania namietali, že v predmetnej právnej veci je predmetom súdneho sporu odstránenie neoprávnenej stavby, t.j. usporiadanie pomerov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby, zriadenej na cudzom pozemku. V prípade rozhodovania súdu o náhrade za zriadenie vecného bremena ide náhradu stanovenú na základe voľnej úvahy súdu, čo vyplýva aj z vyššie citovaného súdneho rozhodnutia. Nesúhlasili s aplikáciou § 257 C.s.p. súdom prvej inštancie; pričom poukázali na to, že pred podaním žaloby kontaktovali žalovanú s návrhom na mimosúdnu dohodu, o ktorú žalovaná neprejavila záujem. Súdny spor tak vznikol v dôsledku nezáujmu žalovanej vyriešiť stav, ktorý vznikol jej protiprávnym konaním. Mali za to, že v danom prípade im mal byť priznaný voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu, pretože pokiaľ ide o základ nároku, boli v konaní v celom rozsahu úspešní. Z rozsudku súdu prvej inštancie totižto jednoznačne vyplýva, že žalovaná konala protiprávne, keď postavila múr na pozemku žalobcov, v dôsledku čoho bolo obmedzené vlastnícke právo žalobcov. Je pritom nerozhodné, že žalobcovia pôvodne požadovali usporiadanie pomerov medzi stranami tak, že súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť múr nachádzajúci sa na ich pozemku; z ustálených záverov odbornej verejnosti vyplýva, že "Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konanie, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesné neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. ... Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR, III: ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Aj Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že "Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu účastníka konania (v nepatrnej alebo prevažnej časti)." Žalobcovia požiadavku usporiadania pomerov medzi nimi a žalovanou nezavinili, táto vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovanej. Žalobcovia museli vynaložiť náklady spojené s vedením súdneho sporu a dokazovaním (vypracovanie geometrického plánu, polohopisného zamerania, vyjadrenia projektanta a ďalších). Pred podaním žaloby prejavili snahu o mimosúdnu dohodu, avšak neúspešne pre nezáujem žalovanej. Ak by aj žalovaná prejavila snahu o účinnú a adekvátnu mimosúdnu dohodu, k predmetnému sporu a vynaloženiu ďalších nákladov by nedošlo. Výrok o trovách konania preto považujú za nesprávny. Vo svojej podstate napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania postihuje žalobcov za to, že sa svojho práva domáhali v súdnom spore. 30. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázala na to, že žalobcovia síce podali odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) C.s.p., avšak bližšie už v odvolaní nešpecifikovali, v čom konkrétne vidia naplnenie jednotlivých dôvodov. Nesúhlasila s názorom žalobcov, že výrok napadnutého rozsudku je nezrozumiteľný, zmätočný a nevykonateľný; považuje ho za správny, reflektujúci skutkový stav. 31. K usporiadaniu pomerov medzi stranami uviedla, že žalobcovia v podanom odvolaní namietajú iba jednorazovú výšku náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorú považujú za nepostačujúcu, pričom zdôraznila, že výška náhrady bola riadne stanovená Znaleckým posudkom č. 02/2017 Ing. Milana Kubicu, znalca z odboru stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 28.2.2017, voči ktorému žalobcovia nikdy v konaní nenamietali a neuplatnili voči nemu žiadne výhrady. 32. Nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by vecné bremeno nemalo byť zriadené za jednorazovú odplatu. Práve naopak je na mieste, aby náhrada bola stanovená jednorazovo a nemala v prípade zriadenia vecného bremena charakter opakovaného plnenia - "renty". Opätovne zdôraznila, že výška náhrady stanovená znaleckým posudkom nebola žalobcami v konaní nikdy spochybnená a namietli ju až v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie. Bola názoru, že znalec postupoval pri stanovení výšky náhrady riadne, v súlade s právnymi predpismi a riadil sa metodikami oceňovania určenými pre výpočet náhrady za zriadenie vecného bremena. Nejednalo sa o žiadnu symbolickú náhradu, akou ju v odvolaní nazývajú žalobcovia. Argumentácia rozporu so zásadou proporcionality neobstojí vzhľadom k tomu, že k žiadnemu rozporu v skutočnosti nedošlo. Takáto argumentácia žalobcov v konečnom dôsledku smeruje až k absurdnému tvrdeniu, že žiadne zriadenie vecného bremena by nemohlo byť za jednorazovú odplatu. Metodika použitá znalcom reflektovala ceny pozemkov, výšku nájmu takéhoto pozemku, ako aj mieru obmedzenia vlastníkov pozemku parc. č. XXXXX/X, o výmere 8 m2. Zastávala názor, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal aj s okolnosťami, za ktorých došlo k výstavbe predmetného oporného múru a zdôvodnil, prečo posúdil správanie žalobcov ako šikanózne konanie voči žalovanej. 33. Pokiaľ žalobcovia v ďalšom poukazujú na hodnotu pozemku a uvádzajú hodnotu 400 - 550 eur za m2 - jedná sa o cenu, ktorú v danej lokalite dosahujú stavebné pozemky určené na výstavbu rodinných domov; v tejto veci sa jedná o pozemok o celkovej výmere 8 m2, pričom táto výmera je dosiahnutá na dĺžke takmer 40 m a bol vytvorený samotnými žalobcami - na ich vlastnú požiadavku. Rovnako nie je na mieste argument o výške nájmu v danej lokalite vo výške 100 - 150 eur/m2, pretože takáto cena nezodpovedá žiadnym reálnym ponukám na prenájom pôdy v danej lokalite a už vôbec nie prenájmu pozemku o výmere 8 m2 pri dĺžke pozemku takmer 40 m. 34. Voči potvrdeniam vydaným spoločnosťou MAGNUM Real INVEST s.r.o. na žiadosť žalobcov v konaní uplatnili výhrady a žalobcovia ich nikdy nepredkladali v súvislosti s ocenením vecného bremena. Žalobcovia sa v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec nevyjadrili k výške náhrady za zriadenie vecného bremena. Nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že neprejavila záujem o mimosúdne vyriešenie veci. Poukázala na to, že žalobcovia v prvotnej výzve predloženej v roku 2015 predostreli len jednoznačnú požiadavku, aby žalovaná odkúpila pozemok za 8.000 eur. Z podkladov, ktoré jej predložili však nebolo vôbec zrejmé, akým spôsobom vyčíslili zásah oporného múru do pozemku; zároveň žalovaná vychádzala z predpokladu, že stavba oporného múru bola vykonaná v roku 2008 v súlade so vzájomnými dohodami a bez toho, aby nerešpektovala aj vôľu žalobcov. V tomto duchu im aj písomne odpovedala. 35. Bola názoru, že zo strany súdu prvej inštancie sa nejdená o nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenie, keď výšku náhrady stanovil v súlade so znaleckým posudkom č. 02/2017 Ing. Milana Kubicu. To, že žalobcovia až v rámci odôvodnenia svojho odvolania požadujú jednorazovú náhradu 4.400 eur, resp. ročné nájomné vo výške 1.200 eur nezakladá žiadne pochybenie súdu prvej inštancie. Dala do pozornosti, že v podanom odvolaní aj samotní žalobcovia vyjadrili svoj súhlas so zriadením vecného bremena za náhradu. Pokiaľ ide o vyčíslenie nákladov na odstránenie celého múru, zopakovala, že odstránenie len jeho časti nie je technicky možné a to aj vzhľadom na železobetónovú konštrukciu, z ktorej predmetný oporný múr pozostáva. Zároveň považovala za správy postup súdu prvej inštancie, keď prihliadol na zápis v stavebnom denníku zo dňa 29.4.2008, ako aj na mailovú korešpondenciu matky žalobcov s p. M. D. a stotožnila sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii neboli dotknuté. Súladne so súdom prvej inštancie považuje za preukázané, že žalobcovia vedeli o tom, že žalovaná realizuje múr, oplotenie medzi pozemkami, pričom nepreukázali vážny dôvod, podľa ktorého sa ani na stavebnom úrade a ani na súde nedomáhali zastavenia stavebných prác, nezakročili proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie a asi až po šiestich rokoch od vydania kolaudačného rozhodnutia, t.j. v roku 2015 podali na súd žalobu na odstránenie stavby. Súd prvej inštancie teda správne posúdil správanie sa žalobcov ako šikanózne konanie, v dôsledku čoho rozhodnutie o odstránení stavby považoval za rozporné so zásadou dobrých mravov. 36. K otázke nepriznania trov konania podľa § 257 C.s.p. uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za riadne zdôvodnené; žalobcovia pred podaním žaloby síce kontaktovali žalovanú, nie je však pravdou, že by žalovaná o mimosúdne riešenie neprejavila záujem. Poukázala na skutočnosť, že žalobcovia pôvodne navrhli výlučne odpredaj nehnuteľnosti za sumu 8.000 eur; podanou žalobou na súde sa domáhali odstránenia stavby a odpredaj úplne vylúčili, na čom zotrvali aj počas celého konania. Zdôraznila, že nikdy nekonala v rozpore s dobrými mravmi; zo strany rodičov žalobcov bola uvedená do omylu, keď voči nej vystupovali po celú dobu, ako osoby oprávnené konať v mene žalobcov. Zásah z jej strany do pozemku žalobcov vychádzal z dohôd medzi ňou a rodičmi žalobcov. Poukázala na to, že v súvislosti s konaním na súde prvej inštancie aj ona vynaložila nemalé náklady, ktoré musí v zmysle rozhodnutia súdu znášať sama. Považovala za nevyhnutné poznamenať, že odôvodnenie žalobcami napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, podľa jej názoru má všetky náležitosti predpokladané v § 220 ods. 2 a 4 C.s.p., je systémovo a plne v intenciách citovaného ustanovenia aj usporiadané, pričom súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi predpokladanými v cit. ustanovení, ktorými sa súd musí riadiť, aby jeho rozhodnutie bolo zákonné a jeho dôvody preskúmateľné. 37. Odvolací súd bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 379 písm. c) C.s.p.), viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a napadnutý rozsudok vo výroku o zriadení vecného bremena zmenil v zmysle § 388 C.s.p., avšak iba z formálnych dôvodov, nakoľko súd prvej inštancie výrok nedostatočne formuloval. Vo veci samej však rozhodol vecne správne; v zostávajúcej časti napadnutého rozsudku a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil pretože je vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 30.6.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 38. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 39. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 40. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 41. Podľa § 135c ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 42. Žalobcovia sa v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka domáhali odstránenia stavby oporného múru, postaveného žalovanou na pozemku žalobcov, ako neoprávnenej stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vzťahy medzi stranami usporiadal zriadením vecného bremena. 43. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby. Odvolací súd zdôrazňuje, že svojím zmeňujúcim výrokom iba formulačne upresnil výrok, ktorým súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno. 44. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody a okolnosti, pre ktoré pri vyporiadaní neoprávnenej stavby nevyhovel návrhu žalobcov na odstránenie stavby, a pre ktoré na pozemku žalobcov zriadil vecné bremeno; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C.s.p.. 45. Odvolací súd pripomína, že § 135c Občianskeho zákonníka predstavuje právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. právnu normu, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Ak bola hypotéza právnej normy vymedzená správne, nemôže byť rozhodnutie vo veci v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené okolnosti ďalšie, poprípade že nebolo prihliadnuté k iným okolnostiam, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné či významné. Odvolací súd by mohol úvahu súdu prvej inštancie o zvolenom spôsobe vyporiadania neoprávnenej stavby s ohľadom na okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu, ktoré je potrebné hodnotiť vo vzťahu k účelnosti odstránenia neoprávnene zariadenej stavby, preskúmať len v prípade ich zjavnej neprimeranosti, o ktorú sa v danom prípade nejedná. 46. Zmyslom § 135c Občianskeho zákonníka nie je iba ochrana záujmov vlastníka pozemku, ale predovšetkým spravodlivé vyriešenie vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať najmä na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), musí prihliadať na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla a porovnať ju so záujmom na ďalšom využití stavby, na to, na aký účel bola neoprávnená stavba zriadená, ak ide o stavbu určenú na bývanie, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú alebo nie, na rozsah a druh zastavaného pozemku, na to, ako stavba bráni vlastníkovi pozemku v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku, resp. jeho majetok, to, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Podstatné sú však aj dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie a tiež dôvody, pre ktoré nezakročil proti stavbe dlhšiu dobu; rovnaký význam má aj doba, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník pozemku o stavbe vedel (Rc 23/2004). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o konečnom usporiadaní vzťahov medzi žalobcami ako vlastníkmi pozemku a žalovanou ako vlastníkom stavby, dôsledne zohľadnil všetky vyššie uvedené kritéria a tieto aj správne vyhodnotil, pričom dospel k správnemu záveru o neúčelnosti odstránenia oporného múru postavenom (aj) na pozemku žalobcov a nakoľko žalobcovia nemali záujem o prikázanie stavby do ich vlastníctva, čo by v konečnom dôsledku ani nebolo účelné, nakoľko stavba múru zabezpečuje najmä oporu susediaceho pozemku žalovanej, postupoval správne, ak usporiadal pomery medzi stranami zriadením vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe a to za náhradu určenú znaleckým posudkom vo výške 2.360 eur. 47. Keďže žalobcami prezentované "podstatné tvrdenia" vo vzťahu k posúdeniu dôvodov a okolností vedúcich k záveru o neúčelnosti odstránenia stavby boli vo všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie, odvolaciemu súdu sa úloha vysporiadať sa s týmito podstatnými tvrdeniami žalobcov uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.) javí ako kontraproduktívna a neúčelná; odvolací súd by v reakcii na argumentáciu žalobcov iba opakoval dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. 48. Vo vzťahu k námietkam žalobcov o náhrade za zriadenie vecného bremena odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že právny inštitút vecného bremena je upravený v § 151n až 151p Občianskeho zákonníka. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená je možné zriadiť len k nehnuteľným veciam. Podstatou a špecifickou odlišnosťou inštitútu vecného bremena od ostatných inštitútov nie je samotné obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať, pretože takéto obmedzenie je možné upraviť/dohodnúť i v rovine záväzkovej, t.j. v rovine obligačného práva. Podstata inštitútu vecného bremena spočíva v právach a povinnostiach, ktoré sú spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a prechádzajú s vlastníctvom nehnuteľnej veci na nadobúdateľa. Podstatou vecného bremena je aj skutočnosť, že právo, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, musí mať nepretržitý trvajúci stav, alebo jeho výkon spočíva v opakovaných úkonoch oprávneného. Vecné bremeno môže byť zriadené "in rem" (v prospech určitej nehnuteľnosti) alebo "in personam" (v prospech určitej osoby). Osoba oprávneného z vecného bremena záleží od samotnej povahy vecného bremena: ak vecné bremeno pôsobí "in rem", oprávneným z vecného bremena bude vlastník nehnuteľnosti, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené; ak vecné bremeno pôsobí "in personam", oprávneným z vecného bremena je určitá osoba (fyzická osoba alebo právnická osoba). Právo oprávneného z vecného bremena "in personam" je neprevoditeľné a časovo obmedzené, zaniká najneskôr smrťou fyzickej osoby. 49. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v súvislosti so vznikom vecných bremien je v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR koncipovaná ako náhrada jednorazová (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.4.2016, sp. zn. 3 Cdo 49/2014, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 73/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.3.2015 sp. zn. 7 Cdo 26/2014) a neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo tomuto záveru. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach tiež uviedol, že podstatu tohto názoru považoval za "ústavne udržateľný" aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 227/2012 a ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu vydané vo veciach, v ktorých posudzoval ústavnosť rozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS 227/2012, I. ÚS 1/2012, II. ÚS 506/2011), na tom nič nezmenili. Odvolací súd k uvedenému súčasne poznamenáva, že koncepcia vecných bremien ako jednorazovej náhrady vychádza z predpokladu, že právo na zaplatenie náhrady vzniká tomu, kto je vlastníkom nehnuteľnosti (pozemku) v čase zriadenia (vzniku) vecného bremena, voči tomu, v prospech koho sa vecné bremeno zriadilo (tu vlastník stavby). Právny vzťah vyrovnania teda vzniká medzi vlastníkom pozemku v čase obmedzenia a tým subjektom, ktorý výkonom svojich vlastných práv obmedzil práva vlastníka pozemku. Vecné bremeno zriadené súdom podľa § 135c Občianskeho zákonníka má vždy povahu vecného bremena "in rem", t.j. práva a povinnosti vyplývajúce z obsahu vecného bremena sú spojené s vlastníctvom nehnuteľností a prechádzajú na nových vlastníkov. V prípade vecných bremien zriadených "in rem", ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Vznik vecného bremena a povinnosť finančného vyporiadania tak nemožno posudzovať u každého ďalšieho vlastníka zaťaženého pozemku samostatne; finančná náhrada za vznik vecného bremena je preto nepochybne jednorazová, a nemá charakter opakovaného plnenia (renty); nový majiteľ zaťaženého pozemku nemá nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno, pretože vlastník zaťaženej nehnuteľnosti túto nadobúda už s obmedzeniami vyplývajúci zo zriadeného vecného bremena. 50. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcov týkajúcu sa výšky priznanej finančnej náhrady. Súd prvej inštancie pri určení náhrady za vecné bremeno vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Milanom Kubicom, PhD., ktorý pri jeho vyhotovení postupoval podľa prílohy č. 3 bod F vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, obsahujúcej aj metodiku výpočtu hodnoty vecného bremena. Súčasťou znaleckého posudku je súčasne vyhlásenie znalca v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p. o tom, že si je vedomý právnych následkov vedome nepravdivých údajov. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec pri stanovení hodnoty vecného bremena vychádzal z kritérií určených cit. vyhláškou; odhadol práva spojené s nehnuteľnosťou tak, že zistil výhody, ktoré prinášajú oprávnenému a podľa hospodárskej ujmy odhadol závady viaznuce na nehnuteľnosti; pri výpočte uvažoval s neobmedzeným vecným bremenom, ktoré sa v takom prípade prepočíta na dobu trvania 20 rokov. Žalobcovia proti znaleckému posudku v priebehu konania na súde prvej inštancie nevzniesli žiadne námietky, nepredložili iný dôkaz, ani nenavrhli vykonanie žiadneho iného dôkazu. Žalobcami predložené listinné dôkazy "odhad trhovej hodnoty" k predloženému znaleckému posudku a preukázaniu hodnoty vecného bremena nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Odvolací súd naviac poznamenáva, že trhový odhad hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 12.10.2016, vypracovaný spoločnosťou MAGNUN Real INVEST s.r.o. (č.l. 115) sa ani netýka parcely zaťaženej vecným bremenom, ale kalkuluje s hodnotou cudzieho pozemku zapísanom na LV č. XXXX, o výmere 1.576 m2. Pokiaľ ide o v poradí druhú listinu predloženú žalobcami - trhový odhad hodnoty nehnuteľnosti - nájom pozemku, zo dňa 12.10.2016, vypracovanej spoločnosťou MAGNUM Real INVEST s.r.o. (č.l. 216), z jej obsahu vyplýva, že spoločnosť síce odhaduje nájom pozemku na 100-150 eur/m2, avšak súčasne konštatuje, že výška ročného prenájmu pozemku o rozlohe 8 m2 sa môže líšiť vzhľadom na to, že sa spravidla do prenájmu dávajú pozemky s väčšou rozlohou. 51. Iba púhy nesúhlas žalobcov vyjadrený až v odvolacom konaní so stanovenou výškou náhrady za zriadené vecné bremeno, nezakladá vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že aj konanie podľa § 135c Občianskeho zákonníka je konaním sporovým. Právna úprava Civilného sporového poriadku nedáva súdu žiadnu možnosť nahrádzať procesnú aktivitu sporovej strany v dokazovaní a v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom tak zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v konaní. Uvedené vyplýva z príkazu, ktorý je obsiahnutý v § 185 ods. 1 C.s.p. a ktorý súdu - okrem výnimiek uvedených v § 185 ods. 2, ods. 3 C.s.p. - neumožňuje vykonávať dôkazy bez návrhu. 52. Žalobcovia odvolaním napadli rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku trovách konania. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 53. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 257 C.s.p.; poukázal pritom na povahu prejednávaného sporu, pri ktorom nebol viazaný návrhom žalobcov a prihliadol aj na podiel oboch strán na vznik a priebeh sporu, povahu a okolnosti sporu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 257 C.s.p. umožňuje súdu, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov, ktoré môžu spočívať tiež v povahe prejednávaného sporu, ktorým je aj spor o vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka, kde súd nie je viazaný návrhom žalobcu na spôsob vyporiadania, čo znamená, že žalobca v konečnom dôsledku nemôže byť v konaní neúspešný. Z hľadiska použitia § 257 C.s.p. má potom význam aj zistenie, či sa žalobcovia snažili spor vyriešiť mimosúdne a čoho sa pred podaním žaloby domáhali; či potom aj v podanej žalobe navrhovali takéto usporiadanie vzťahu a v neposlednom rade, či práve takýmto usporiadaním vzťahu dosiahli vo veci plný úspech. Nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia sa pred podaním žaloby domáhali iného usporiadania vzťahu medzi stranami, aký napokon uplatnili v podanej žalobe, keď súčasne spôsob usporiadania vzťahov navrhovaný žalobcami nebol súdom prvej inštancie akceptovaný, súd prvej inštancie postupoval správne, ak o trovách konania rozhodol s použitím § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. 54. Vzhľadom na uvedené skutočnosti neboli žalobcami uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalobcovia poukazovali vo svojom odvolaní. 55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcom plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).