Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/434/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315224730 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315224730.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: K.. Z. J., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. č. XXX, zastúpenej JUDr. Hanou Kováčikovou, PhD., advokátkou so sídlom Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, a manžela: N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX W., zastúpený Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35918225, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom K. J., nar. XX.XX.XXXX a U. J., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/448/2015-333, zo dňa 27.06.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom na maloleté deti a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie, rozsudkom 51P/448/2015-333, zo dňa 27.06.2019, rozviedol manželstvo K.. Z. J., rod. S., nar. XX.XX.XXXX a N. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - I. K., vo zväzku C/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode manželstva schválil dohodu rodičov, ktorou boli maloleté deti K. J., nar. XX.XX.XXXX a U. J., nar. XX.XX.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia a otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatku 20.00 hod. do nedele 19.00 hod. s výnimkou školských prázdnin, počas letných prázdnin od 01.07. 10.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin 19.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin 19.00 hod., počas vianočných prázdnin každý kalendárny rok od 25.12. 10.00 hod. do 26.12. 19.00 hod. a od 30.12. od 18.00 hod. do 04.01. nasledujúceho roka 19.00 hod. tak, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je miesto bydliska matky. Otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletú K. J. nar. XX.XX.XXXX vo výške 400 eur mesačne a na maloletú U. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 400 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok na ich náhradu. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil vzájomné citové odcudzenie manželov a mimomanželské pomery manžela, hoc i virtuálne, ktoré vzťahy boli spojené s nemalými finančnými výdavkami manžela s tým, že ani jeden z manželov nemá záujem o udržanie manželského zväzku. Vo veci úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode vo vzťahu k zvereniu maloletých detí, zastupovaní a správe majetku a úpravy styku otca s maloletými deťmi schválil rodičovskú dohodu, ktorú v navrhovanom znení vyhodnotil ako súladnú so záujmom maloletých detí a výsledkami vykonaného dokazovania. Ocenil schopnosť rodičov sa dohodnúť a uviedol, že takouto úpravou bude najlepšie rešpektované právo maloletých detí na zachovanie vzájomných vzťahov a pravidelného styku s otcom, s ktorým vzťah detí bol spočiatku problematický a v priebehu konania sa menil a vyvíjal. Súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal zo zákonných kritérií, odôvodnených potrieb maloletých detí, osobnej starostlivosť matky o maloleté deti, zohľadňujúc schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Zdôraznil, že matka, ktorá sa o maloleté deti osobne stará si vyživovaciu povinnosť plní predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou, preto nemožno súhlasiť s názorom otca, že povinný rodič by sa mal podieľať na výživnom matematicky v polovici z výšky ich nákladov. Vychádzal z príjmu otca 2.293 eur, ktorý podľa jeho vyjadrenia minie na svoje potreby a na jeho životnú úroveň, pričom (okrem úveru vo výške 68 eur) nemá iné finančné záväzky. Majetkové pomery rodičov ustálil tak, že obaja sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, v ktorom zatiaľ býva matka s maloletými deťmi a motorového vozidla, ktoré plánujú predať. Otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej dvoma deťmi a okrem hradenia nákladov na spoločnú domácnosť, ešte prispieva svojim rodičom mesačne 300 eur. Matka maloletých detí má priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 2.800 eur, poberá prídavky na dve maloleté deti a uplatňuje si daňový bonus, okrem bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve vlastí podiel na záhrade v Bratislave, užíva motorové vozidlo, na zakúpenie ktorého investovala sumu 22.000 eur. S maloletými deťmi žije sama. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, tieto u K., ktorá má 14 rokov a je študentkou 3. ročníka 8-ročného gymnázia v Bratislave a aktívne sa venuje baletu, ustálil priemerne mesačne vo výške cca 600 eur bez nákladov na bývanie, u maloletej U., ktorá má 12 rokov, v školskom roku 2018/2019 bola prváčkou na Tanečnom konzervatóriu v Bratislave, kde študuje balet a od školského roka 2019/2020 bude študovať balet na konzervatóriu v druhom ročníku na škole v D., priemerne mesačne vo výške 800 eur bez nákladov na bývanie. Pomerné náklady na bývanie sú vo výške cca 110 eur mesačne na jednu osobu. Neprihliadal na výdavky matky na dovolenky s deťmi, ktoré s deťmi trávi aj otec. Zistil, že obe maloleté deti sa vzdelávajú, aktívne sa venujú baletu, s čím sú spojené zvýšené výdavky, matka im hradí tábory i víkendové pobyty. Maloletá U. má navyše zvýšené výdavky spojené s kurzom maďarčiny, nakoľko bola prijatá na štúdium na zahraničnej škole v D., kde bude študovať v maďarčine od školského roka 2019/2020 a bude potrebné jej uhradiť mimoriadny výdavok na zubný aparát. Výsluchom rodičov mal za preukázané, že otec platí výživné na každé z detí 250 eur mesačne, pričom na mimoriadnych výdavkoch sa nepodieľa, podľa jeho tvrdenia z dôvodu, že mu ich matka neoznamuje. V otázke výšky výživného vyhovel návrhu matky, prihliadnuc okrem odôvodnených potrieb maloletých detí, na mieru osobnej starostlivosti o maloleté deti a životnú úroveň, akú maloleté deti zdieľali počas trvania spolužitia manželov, ako aj na aktuálnu životnú úroveň oboch rodičov. Zohľadnil otcom trávený čas s maloletými deťmi počas realizácie ich styku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu vo vzťahu k výrokom o výživnom na maloleté deti podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, v spojení s § 62 ods. 1 CMP. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a výšku výživného na každé z maloletých detí určiť v sume 280 eur mesačne. Namietal nesprávne určenie výšky odôvodnených potrieb maloletých detí, v sume 600 eur a 800 eur mesačne a pomerné náklady na bývanie 110 eur mesačne na osobu. Nesúhlasil s tým, že súd pri ich výpočte bral do úvahy aj výdavky za školu v prírode a lyžiarske kurzy, výdavky na balet, ktoré boli rozpočítané na 12 mesiacov, pričom ho navštevujú len 10 mesiacov za rok. Výdavky na maloleté deti považoval za neprimerané aj napriek vysokej životnej úrovni rodičov, pretože nedosahujú výšku, ktorú ustálil súd. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 10.06.2019 v ktorom predložil výpisy z obdobia od 3/2018 do 3/2019 z jeho účtu a taktiež kreditnej karty ako aj prehľadnú tabuľku za obdobie 3/2018 do 2/2019, z ktorých vyplynuli skutočné výdavky na maloleté deti. Z prehľadu bežného účtu matky a kreditnej karty, podľa neho vyplynulo, že skutočné mesačné priemerné výdavky na maloleté dieťa sú vo výške 500-550 eur, čo predstavuje cca 250- 280 eur pre jedného rodiča, po zohľadnení vyššieho príjmu navrhovateľky a jej osobnej starostlivosti. Nesúhlasil, aby sa do budúcna vychádzalo pri stanovení výšky výživného z výdavkov ako sú letné tábory, výlety, dovolenky a školy v prírode len preto, že matka tvrdí, že deti sú aktívne a potrebujú veľa športovania a spoločenských akcií. Je neprimerané od jedného rodiča žiadať výdavky, ktoré určuje druhý rodič bez toho, aby sa na týchto jednorazových výdavkov dohodli vopred. Súd nesprávne zohľadnil všetky vyššie uvedené jednorazové výdavky, čím sa náklady v priemere na mesiac na každé maloleté dieťa zvýšili. Zároveň poukázal na skutočnosť, že počas určeného styku počas letných prázdnin, určený na polovicu, bude každý z nich vynakladať výdavky počas svojho času. Nie je potom dôvod ustáliť do budúcna výživné, ktorého časť vo výške vyše 200 eur mesačne, je tvorená jednorazovými výdavkami za prázdninové akcie. Počas konania bolo preukázané, že životná úroveň a príjmy sú u rodičov totožné, napokon v poslednej dobe mala matka dokonca vyšší príjem. Uviedol že od odchodu zo spoločnej domácnosti prispieva sumou najmenej 250 eur mesačne na každé z detí, pričom niektoré mesiace aj vyššou položkou. Nesúhlasil s platením výživného nad rámec bežného spotrebovaného výživného. Uviedol, že po vyporiadaní BSM má záujme čerpať hypotekárny úver na zabezpečenie si vlastného bývania. 4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako správny potvrdiť. Uviedla, že otec počas celého konania platil na maloleté deti po 250 eur mesačne, ktoré si určil ako primerané podľa vlastnej úvahy. Nad rámec tejto sumy na iné výdavky deťom neprispieval, resp. prispieval iba minimálne a sporadicky. Hoci otec s deťmi nežil, poberal príspevky na deti až do marca 2019 a viac ako 3 roky ich jej odmietal poukázať. Otec jej prídavky na deti vyplatil až po odporučení jeho právnej zástupkyne tesne pred pojednávaním v marci 2019.Počas konania, ako i v súčasnosti, otec opakovane ním stanovené výživné kráti, keď si proti výživnému započítava rôzne pohľadávky, ktoré mu údajne vznikli voči nej. Navyše, hoci rozhodnutia o výživnom sú vykonateľné doručením, otec súdom určené výživné neplatí a zotrváva na pôvodných platbách. Zdôraznila, že otec je špičkový informatik, ktorý pracuje v nadnárodnej IT korporácii P., pričom pred podaním návrhu na rozvod manželstva v r. 2015 sa jeho príjem niekoľko rokov pohyboval na úrovni okolo 5.500 eur, po podaní návrhu a počas konania však deklaroval oficiálny príjem len na úrovni 2.000 eur. Súhlasila, že náklady na deti sú nadštandardné, taká je ale aj životná úroveň rodičov, keď otec na pojednávaní 27.06.2019 uviedol, že na seba míňa až 1.500 eur mesačne. V doplnení vyjadrenia uviedla, že otec doplatil rozdiel na výživnom a od septembra platí výživné na maloleté deti v súdom stanovenej výške. 5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrval na svojej právnej aj skutkovej argumetácii uvedenej v odvolaní. Namietal vyhlásenie matky o jeho príjmoch vo výške viac ako 5.000 eur, ktoré mal dosahovať v čase pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Trval na tom, že určené výživné v danom rozsahu nie je objektívne stanovené, zopakoval svoje tvrdenia o matkou vyčíslených nákladoch na maloleté deti, ktoré namietal a poukázal na podľa neho skutočné mesačné výdavky ktoré dosahujú 500-550 eur na dieťa. Uviedol, že výživné bolo po mesiaci od vykonateľnosti rozsudku riadne doplatené vo výške, ktorá je len predbežne vykonateľnou. Je si vedomý svojej povinnosti a v konaní o úpravu práv a povinnosti doslova bojoval o svoju pozíciu mať rovnocenný styk s maloletými deťmi. Konštatoval, že výživné 400 eur na dieťa vzhľadom na jeho príjem a fakt, že si bude musieť zabezpečiť vlastné bývanie je neobjektívne a určené nesprávne. 6. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zo dňa 23.09.2019, spresnila, že všetky náklady na bývanie platí sama od 01.01.2017, k námietke otca o existencii a výdavkoch na maloleté deti uviedla, že predložila všetky potrebné dokumenty a kompletné výpisy z účtu. Čo sa týka zahrnutia jednorazových výdavkov - zubný strojček, školy v prírode a podobné aktivity, sa opakovane stáva, že otec s takýmito priebežne vznikajúci výdavkami deklaroval nesúhlas, preto ich napokon platila sama. Nakoľko sa to dialo odjakživa, preto po čase (už v prvom roku po rozchode) prestala akékoľvek jednorazové výdavky s otcom riešiť. Už nechcela mať pocit neustáleho žobrania a presviedčania otca o potrebe socializácie dievčat s ostatnými v škole v prírode, v tábore v čase letných prázdnin, alebo o potrebe kvalitného strojčeka na zuby. Uviedla, že deti mali odmalička víkendové aktivity. Pokiaľ otec poukazuje na výšku jej príjmu uviedla, že nepovažuje za pravdivý otcom deklarovaný príjem ako IT špecialistu v nadnárodnej korporácii ako jej, lekárky v štátnej nemocnici. To, že má príjem v dosahovanej výške je zdanené obrovskou dávkou disciplíny, sebazapierania, neustáleho vzdelávania a nocí bez spánku a času, ktorý by mohla oveľa radšej venovať dievčatám, ktoré doposiaľ ostávajú v práci v čase služby so ňou. Uviedla, že nemá žiadne úspory, svoje dedičstvo ešte z roku 1999, ide celé na vklad kúpy nového bytu a k tomu hypotekárny úver nemalej hodnoty. Zdôraznila, že obe maloleté deti sú veľmi šikovné a študujú na samé jednotky. Staršia K. (14) chodí na osemročné Gymnázium S. H. do kvarty, je predsedníčka triedy, obľúbená medzi deťmi, okrem tanečnej sa začala venovať aj keramike. Mimo to chodí na matematické súťaže a olympiády, ktoré vyhráva, je veselá, vtipná, inteligentná, úctivá a rada pomáha iným. Mladšia U. (12), ktorá má podobné povahové vlastnosti, sa v januári 2019 dostala na jedno z dvoch najlepších baletných konzervatórií v Európe - do Budapešti, na ktoré nastúpila od 1. septembra 2019. Konzervatórium je spojené s gymnáziom, takže t. č. študuje 2 školy naraz - doobeda gymnázium a poobede až do večera konzervatórium. A je v tom vynikajúca, o čom z jej novej školy dostala vyrozumenie. 7. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 51P/448/2015-333 zo dňa 27.06.2019, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po rozvode schválením rodičovskej dohody zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku oprávnil obidvoch rodičov a upravil styk otca s maloletými deťmi. Nakoľko sa rodičia nevedeli dohodnúť aj na výške výživného na maloleté deti, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na každé z maloletých K. J., nar. XX.XX.XXXX U. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 400 eur mesačne. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku. 8. V danom prípade podal odvolanie otec len proti výrokom rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude účastníkov konania označovať ako otec a matka. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2019. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 10. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 10. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté deti, jeho správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Správne súd prvej inštancie tiež pomenoval otcom prezentovanú výšku jeho mesačných nákladov na jeho osobné potreby a správne nezohľadnil jeho náklady ktoré nie je potrebné vynakladať ako napr. 300 eur mesačný príspevok jeho rodičom. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné na maloleté deti v konaní o rozvod manželstva sa určuje od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna (t.j. v danom prípade od 26.07.2019), ktoré zohľadňuje náklady a výdavky maloletých s ohľadom na ich aktuálny vek v čase rozhodnutia a s poukazom aj na ich štúdium a potreby v školskom roku 2019/2020. Preto nemožno zohľadňovať argument otca o výške ním navrhovaného výživného, ktoré platil od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, resp. od podania návrhu v roku 2015, od kedy sa potreby maloletých detí už len z pohľadu ich veku, štúdia a rastu životných nákladov za takmer 4. roky prebiehajúceho konania objektívne zvýšili. Výška výživného bola súdom prvej inštancie správne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov a ich príjem, ale aj s ohľadom na náklady maloletých detí na ich odôvodnené potreby, ktorých výšku súd prvej inštancie na základe dostatočne vykonaného dokazovania správne určil a správne zohľadnil aj okolnosť, že otec sa na priebežne vznikajúcich nečakaných či mimoriadnych výdavkoch nepodieľa a to bez ohľadu na ním uvádzané dôvody. K odvolacím dôvodom otca je potrebné uviesť, že základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. V posudzovanej veci súd prvej inštancie preto správne vychádzal z možností a schopností otca, poukazujúc na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, jeho pracovné zaradenie a prax. Do príjmu otca je potrebné premietnuť aj vecné benefity súvisiace s jeho pracovným pomerom, ktoré nie sú vyčíslené peniazmi, čo je v danom prípade aj poskytovanie motorového vozidla aj na súkromné účely. Pokiaľ otec v odvolaní namieta nedostatočnosť preukázania výšky nákladov na zabezpečenie potrieb detí, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že tieto tak ako boli vyčíslené matkou nemožno považovať za neprimerané, mimoškolské aktivity detí, náklady na aktivity poriadané školou či aktívne trávenie voľného času rozširujú ich obzor a prospievajú k ich všeobecnému rozvoju a zdravému vývinu. V prípade, ak je na strane rodičov preukázaná možnosť im finančne zabezpečiť mimoškolské a športové či záujmové činnosti, ktoré sú napokon tiež ich odôvodnenými potrebami, je v záujme maloletých detí tieto výdavky akceptovať a prihliadať na ne. Súčasťou nevyhnutných nákladov na maloleté deti rodiča vykonávajúceho osobnú starostlivosť je aj pomer nákladov na platby za bývanie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil pri stanovení výšky výživného aj podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o deti. Odvolací súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, rodič, ktorý sa o dieťa stará osobne, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným určeným súdom. Preto správne súd prvej inštancie neprihliadol na návrh otca určiť výšku výživného s ohľadom na matematický výpočet polovice výdavkov maloletých detí. Rovnako je nedôvodná námietka otca o tom, že sa súd neurčoval výšku výživného s ohľadom na rozsah úpravy jeho styku s maloletými deťmi, najmä počas letných prázdnin. Otcovi vyplýva zákonná povinnosť platiť výživné, pričom sa nerozlišuje platenie výživného v čase, keď sú deti počas styku v jeho starostlivosti alebo nie, takú istú povinnosť má aj matka maloletých detí. 11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom na maloleté deti, poukazujúc na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil, ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).