Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Tos/41/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316010480 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316010480.1 Uznesenie Krajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci odsúdeného Z. E., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 3T/123/2016-99 z 25. februára 2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. mája 2020, takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/123/2016 z 25.02.2020 bolo podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona rozhodnuté, že sa podmienečne odsúdený Z. E., nar. XX.XX.XXXX v U., v skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/123/2016 zo dňa 15.6.2016, právoplatným dňa 15.7.2016, neosvedčil a trest vo výmere 12 mesiacov, vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd odsúdeného, na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie samosudkyňa okresného súdu odôvodnila konštatujúc: „Vykonaním dokazovaním na verejnom zasadnutí však bolo zistené, žé odsúdený v priebehu skúšobnej doby sa dopustil v Českej republike ďalšej trestnej činnosti a to prečinu marenia úradného rozhodnutia podľa § 337 odsek 1 českého trestného zákona a to v dobe najmenej od 08.7.2018 do 31.7.2018, za čo bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Hradci Králové k trestu vyhostenia po dobu 5 rokov. Súd ďalej zistil, že odsúdený Z. E. sa dopustil krátko po výkone predmetného trestu ďalej trestnej činnosti a to prečinu nebezpečného vyhrážania dňa 28.8.2019 za čo bol i právoplatne odsúdený. Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobé riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil primerané obmedzenia a povinnosti , súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to v prípade i v priebehu skúšobnej doby. Keďže odsúdený sa v priebehu v skúšobnej dobe dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú bol i právoplatne odsúdený a o tom, že odsúdený si nevzal ponaučenie z doteraz uložených trestov o čom svedčí i tá skutočnosť, že krátko po výkone podmienečného trestu sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, súd vyslovil, že tento sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest v trvaní 12 mesiacov vykoná. Keďže odsúdený je v súčasnej dobe vo výkone trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia, súd pre výkon uloženého trestu tohto ponechal v ústave pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“ Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený Z. E., po porade s obhajcom, ihneď sťažnosť, ktorú písomne nezdôvodnil ani odsúdený a ani jeho obhajca, i napriek tomu, že ustanovenie § 189 ods. 3 Trestného poriadku obhajcovi takúto povinnosť ukladá. Prvostupňovému súdu je v naznačenom smere nutné vytknúť, že obhajcu na odôvodnenie podanej sťažnosti ani nevyzval. Sťažnostný súd netrval na zdôvodnení sťažnosti i napriek zneniu odseku 3 § 189 Trestného poriadku z dôvodov, ktoré rozvedenie nižšie v tomto uznesení. Trestná vec bola sťažnostnému súdu predložená predkladacou správou dňa 30.04.2020. Podľa § 50 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona platí: (4) Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená. (5) Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak. Z ustanovenia § 194 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva: Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie,.. . Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku ako nadriadený orgán preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná, i keď nebolo zrejmé čoho sa domáhal, a na podklade tejto je nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť, bez potreby vydania nového rozhodnutia. Pri posudzovaní otázky či odsúdený počas skúšobnej doby viedol riadny život bolo zistené že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III č.k. 3T/123/2016-58 z 15.06.2016, právoplatným dňa 15.07.2016 bol Z. E. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní tridsať mesiacov tj. do 15.01.2019. Sťažnostný súd v prejednávanej veci zistil pochybenia súdu prvého stupňa pri posudzovaní otázky, či odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia viedol riadny život, a to v rovine porušenia ustanovenia § 419 ods. 1 Trestného poriadku, § 2 ods. 7 Trestného poriadku. Vo všeobecnosti nadriadený súd uvádza, že v súlade s ustanovením § 419 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd (prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka) sleduje správanie odsúdeného počas skúšobnej doby. Zmyslom citovaných ustanovení je zisťovanie skutočností, ktoré sa týkajú správania sa odsúdeného v skúšobnej dobe a spravidla pôjde o písomné dožiadania na orgány štátnej správy, obce, záujmové združenia občanov v mieste bydliska a zamestnávateľa odsúdeného. Lehoty, v rámci ktorých sú vyžadované správy o správaní sa odsúdeného, musia byť určované u jednotlivých odsúdených diferencovane, predovšetkým podľa dĺžky skúšobnej doby a s prihliadnutím na osobu odsúdeného, pričom lehoty sa určia ihneď po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol trest podmienečne odložený, ktorý postup má umožniť súdom konať už počas skúšobnej doby voči podmienečne odsúdeným opatrenia v prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 50 ods. 4 Trestného zákona vrátane prípadného rozhodnutia o tom, že sa trest odňatia slobody vykoná (primerane pozri B 3/1977). V konkrétnej prejednávanej veci vyššie naznačený postup zo strany okresného súdu dodržaný nebol, ktoré konštatovanie vyplýva z nasledovných zistení: po právoplatnosti trestného rozkazu č.k. 3T/123/2016-58, ktorý bol odsúdenému doručený dňa 06.07.2016 (čl. 57), súd vyhotovil štatistický list (čl. 60-63) s určením „lehoty na informácie 15.1.2017, 2018, 2019“ a označením konca skúšobnej doby „15.1.2019“, uznesením z čl. 64 zo dňa 15.08.2016 rozhodol o trovách konaniach a po tejto písomnosti nasleduje úprava s dátumom 23.05.2019 (čl. 66-67) ktorou bola Okresná prokuratúra Bratislava III požiadaná o vyjadrenie podľa § 419 ods. 3 Trestného poriadku. K tomuto sa prokuratúra vyjadrila prípisom doručeným súdu dňa 30.05.2019 (čl. 71), v ktorom nesúhlasila s osvedčením sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Z úpravy samosudkyne zo dňa 17.06.2019 (čl. 72) je zrejmé, že súd požiadal o pripojenie spisu sp. zn. 3T/53/2018 z Hradca Králové, ktorú požiadavku súd Českej republiky prevzal dňa 21.06.2019 a dňom 27.06.2019 boli súdu doručené: návrh na potrestanie a trestný rozkaz Okresného súdu v Hradci Králové (čl. 74). Okresný súd určil termín verejného zasadnutia úpravou zo dňa 20.08.2019 na 14.11.2019, ktorého sa odsúdený nezúčastnil a zasadnutie bolo odročené na 04.02.2020. Pred vykonaním zasadnutia určeného na 14.11.2019 súd zistil (čl. 80), že odsúdený sa od 28.08.2019 nachádza vo výkone väzby v ÚVV Bratislava. termín verejného zasadnutia určeného na 04.02.2020, doručil dňa 05.12.2019. Z dôvodu neprítomnosti obhajcu bolo zasadnutie odročené na 25.02.2020, na ktorom bolo rozhodnuté napadnutým uznesením. Verejné zasadnutie bolo vykonané v prítomnosti odsúdeného, jeho obhajcu a prokurátorky. Odsúdený požiadal o predĺženie podmienky. Po vykonaní dokazovania prokurátorka vzhľadom k tomu, že odsúdený sa v skúšobnej dobe dopustil ďalšej trestnej činnosti navrhla trest premeniť. Následne súd rozhodol napadnutým uznesením. V nadväznosti na už vyššie rozvedené, sťažnostný súd konštatuje, že konaním súdu nebolo dôsledne naplnené príslušné ustanovenie Trestného poriadku v otázke priebežného zisťovania správania sa odsúdeného počas skúšobnej doby a zároveň bola porušená zásada trestného konania uvedená v ustanovení § 2 ods. 7 Trestného poriadku. Je nutné dodať, že skúšobná doba odsúdenému Z. E. plynula do 15.01.2019 a lehota uvedená v odseku 5 ustanovenia § 50 Trestného zákona (lehota jedného roka na rozhodnutie súdu) plynula do 15.01.2020. Počas jednoročnej lehoty, ktorá je súdom uložená na rozhodnutie o osvedčení resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe, bolo zo strany súdu pristúpené k úkonom, ktoré sťažnostný súd už vyššie v tomto rozhodnutí rozviedol (doručený prípis prokuratúre, ktorý prevzala dňa 30.05.2019, určený termín zasadnutia na 14.11.2019, zisťovaný pobyt odsúdeného a určený ďalší termín zasadnutia na 04.02.2020 a 25.02.2020). Následne možno oprávnene dodať, že odsúdený Z. E. nijakým spôsobom nezavinil a neprispel k tomu, že súd nemohol v jednoročnej lehote od uplynutia skúšobnej doby rozhodnúť o osvedčení/neosvedčení sa odsúdeného. Naopak bol k dispozícii súdu aj výkonom väzby v inej veci, v ktorej sa nachádzal od 28.08.2019. Vyššie vysvetlený postup súdu prvého stupňa nie je možné akceptovať a považovať za súladný so zákonom a v nadväznosti na takýto postup naviac akceptovať vydané negatívne rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného M.. E.. S odkazom na vyššie konštatované sa potom nadriadený súd nemal potrebu mať k dispozícii odôvodnenie sťažnosti zo strany obhajcu odsúdeného. Jednoročná lehota (§ 50 ods. 5 Trestného zákona), v ktorej mohol prvostupňový súd bez zavinenia odsúdeného, rozhodnúť o nariadení výkonu trestu (pôvodne podmienečne odloženého) uplynula 15.01.2020. Samosudkyňa určila prvý termín verejného zasadnutia na rozhodnutie podľa § 419 ods. 1 Trestného poriadku na 14.11.2019, pričom nebolo zisťované a preverované či sa odsúdený prípadne nenachádza vo výkone väzby, resp. vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci (pričom v skutočnosti bol vo väzbe od 28.08.2019), na verejné zasadnutie z väzby predvedený nebol a zasadnutie bolo odročené na 04.02.2020 a na 25.02.2020. Určujúcim je postup podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona, a nie podľa § 50 ods. 6 Trestného zákona, ktoré ustanovenie umožňuje rozhodnúť do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby aj to len v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin (primerane R 71/1999-III). V predloženej veci je zrejmé, že lehota na rozhodnutie o vyslovení, že sa odsúdený neosvedčil, uplynula už dňa 15.01.2020, pričom o neosvedčení sa odsúdeného bolo samosudkyňou rozhodnuté dňa 25.02.2020. Odsúdený nemal podľa zistení sťažnostného súdu, akúkoľvek vinu na tom, že prvostupňový súd nerozhodol v lehote uvedenej v § 50 ods. 5 Trestného zákona, pričom okresný súd mal k dispozícii dostatočný časový priestor na rozhodnutie v jednoročnej lehote, pretože pri dodržaní lehôt na zisťovanie informácií ohľadne správania sa odsúdeného počas skúšobnej doby (uvedených na čl. 62 - „15.1.2017, 2018, 2019“) mohla byť bez problémov dodržaná lehota uvedená v § 50 ods. 5 Trestného zákona, v ktorej by zistil, že v odpise z registra trestov je uvedené ďalšie odsúdenie Okresným súdom Hradec Králové, sp. zn. 3T/53/2018, právoplatné 02.08.2018. Podľa ustálenej súdnej praxe (R 6/1978) fikcia, že podmienečne odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil nastane vtedy, ak v lehote jedného roka od uplynutia skúšobnej doby súd síce rozhodol o tom, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil alebo neosvedčil, avšak toto rozhodnutie bolo v konaní o opravnom prostriedku zrušené; súd prvého stupňa nepokračuje v konaní, pokiaľ už uplynula, bez zavinenia podmienečne odsúdeného, doba jedného roka od uplynutia skúšobnej doby aj napriek tomu, že súd druhého stupňa po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa tomuto súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že sťažnostný súd na základe sťažnosti mohol rozhodnúť iba o zrušení napadnutého rozhodnutia, avšak nemohol sám rozhodnúť vo veci ani nemohol vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, keďže už uplynula lehota jedného roka od skončenia skúšobnej doby ustanovená v § 50 ods. 5 Trestného zákona, ktorej uplynutím došlo zo zákona k osvedčeniu odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V ďalšom bude potrebné, aby prvostupňový súd postupoval v zmysle ustanovenia § 50 ods. 5 Trestného zákona a § 77 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, a do spisu urobil záznam o tom, že sa odsúdený osvedčil (v lehote jedného roka od uplynutia skúšobnej doby) a toto oznámil registru trestov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok