Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/34/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316210629 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316210629.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: AXON PRO, s.r.o., Černyševského 26, 851 01 Bratislava, IČO: 31 387 811, proti žalovanému: KVIP s.r.o., Vajnorská 135, 831 04 Bratislava, IČO: 36 315 991, zastúpený: Právny dom - advokáti, s.r.o., Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o zaplatenie 4.850,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/213/2016-146 zo dňa 04.06.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/213/2016-146 zo dňa 04.06.2018 p o t v r d z u j e . Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) zamietol návrh žalobcu zo dňa 01.12.2017 na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. 25Cb 213/2016 zo dňa 30.10.2017. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 137 písm. a), § 278, § 281 ods. 1 a 2, § 356 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.06.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4.850 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatnej faktúry č. XXX/ XX/XXX, ktorá bola vystavená na sumu 8.780,40 eur a ktorú žalovaný uhradil len čiastočne. Neuznal faktúru č. XXXX/XX/XX vystavenú žalovaným, ktorou mu žalovaný fakturoval zmluvnú pokutu v sume 4.850 eur. Rozsudkom č.k. 25Cb 213/2016-128 zo dňa 30.10.2017 súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ako dôvod vydaného rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP súd uviedol, že žalobca sa nedostavil na vytýčené pojednávanie dňa 30.10.2017 o 11,00 hodine, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené do elektronickej schránky dňa 18.10.2017, bol poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP a žalovaný na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP a žalovaný prítomný na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, súd takémuto návrhu vyhovel. Dňa 01.12.2017 podal žalobca odvolanie proti rozsudku č.k. 25Cb 213/2016-128, v ktorom žiadal o zrušenie rozsudku pre zmeškanie v plnej miere, vrátane priznania trov konania a žiadal o nariadenie nového pojednávania. Uvedené odôvodnil tým, že pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, nakoľko si nemohol prečítať oznámenie o predvolaní na pojednávanie na deň 30.10.2017, ktoré mu bolo doručené zaslaním do elektronickej schránky dňa 18.10.2017 z vážnych bezpečnostných dôvodov, a preto sa na danom pojednávaní nemohol zúčastniť. Uviedol, že dňa 16.10.2017 bola zverejnená zraniteľnosť, ohrozujúca bezpečnosť kľúčov používaných na zaručený elektronický podpis, vytváraný pomocou eID. Podľa dostupných informácií bola táto zraniteľnosť mimoriadne závažná a reálne vykonateľná, čo sa konštatovalo v stanovisku významných bezpečnostných expertov, pričom vláda SR bola vyzvaná, aby zjednala okamžitú nápravu situácie najneskôr do 31.10.2017. Preto žalobca z bezpečnostných dôvodov od 16.10.2017 do 31.10.2017 elektronickú schránku nepoužíval a uvedené predvolanie si nemohol prečítať a konanie zmeškal. Ako dôkaz žalobca označil dôkaz - SMS, ktorú dostal od orgánu Ministerstva vnútra SR dňa 31.10.2017, kde mu ministerstvo oznamuje, že situácia je vyriešená. Súd konštatoval, že žalobcom uvádzaný dôvod na zrušenie predmetného kontumačného rozsudku nie je dôvodom dostatočne závažným a ani ospravedlniteľným. V čase doručovania predvolania, dňa 18.10.2017, nemal súd žiadne relevantné informácie, ani inštrukcie od orgánov štátu (Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR), že nie je možné doručovať písomnosti, vrátane predvolaní na pojednávanie, stranám sporu, do ich elektronických schránok. Uviedol, že argument uvádzaný žalobcom, že je „možné“ požiadať o výmenu certifikátov „na podpis“ (ZEP) nijako technicky nesúvisí s potenciálnou nemožnosťou otvoriť elektronickú poštu, v tomto prípade predvolanie na pojednávanie súdu, a oboznámiť sa s jej obsahom. Súd považoval predvolanie na pojednávanie za riadne doručené žalobcovi, o čom je v súdnom spise (aj v súdnom manažmente) potvrdenie. Poukázal na skutočnosť, že v rovnakom čase bolo predvolanie doručované v iných právnych veciach mnohým stranám sporu, a rovnako aj žalovanému, ktorý si predvolanie prevzal a na pojednávanie sa dostavil. Konštatoval, že s podaným návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku žalobca nedoložil súdu žiadne listinné doklady, ktorými by preukázal svoju „objektívnu“ nemožnosť elektronickú súdnu zásielku doručovanú žalobcovi prevziať. Všetky argumenty žalobcu o bezpečnostnom ohrození jeho elektronickej schránky v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie považoval súd za účelové, nepodložené domnienky. Dospel k záveru, že žalobca existenciu ospravedlniteľného dôvodu svojej neúčasti na pojednávaní nepreukázal, jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. 25Cb 213/2016-128 zo dňa 30.10.2017 nie je dôvodný, preto ho zamietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca zotrval na tvrdení, že pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Poukázal na to, že uviedol citácie z vtedajších dokumentov, ktoré dokazujú problém s bezpečnosťou čipových občianskych preukazov. Uviedol, že téma bezpečnosti práce s čipovým OP a softvérom eID, ktorý aj žalobca potrebuje pri otvorení elektronickej schránky bola široko pertraktovaná v médiách (RTVS, denníky, internetové médiá), vyplývalo z nej, že práve ministerstvo vnútra podcenilo bezpečnostné riziká a experti vyzývali ministra vnútra, aby rýchlo zasiahol. To sa aj nakoniec stalo a tým MV SR priznalo, že problém existoval. Preto v odvolaní žalobca uviedol zdroje citácií a priložil ďalšie, kedy tieto zdroje dokazujú, že problém bol vážny, potreboval zásah štátnych orgánov na nápravu a pre bežného vlastníka čipového OP jasným signálom, že čipový OP nemá na komunikáciu s úradmi používať. Zdôraznil, že to, že súd nemal o bezpečnostnom probléme informáciu je len dôkazom vtedajšieho zlyhania pracovníkov MV SR, všetci experti sa zhodli na vysokom bezpečnostnom riziku a vyzývali k nepoužívaniu eID a čipových OP ku komunikácii s úradmi. Žalobca k tomu uviedol citácie z internetových zdrojov. Žalobca preto z bezpečnostných dôvodov v období od 16.10.2017 do 31.10.2017 elektronickú schránku nepoužíval a uvedené predvolanie si nemohol prečítať a konanie zmeškal. Ako dôkaz podľa neho slúži aj SMS správa, ktorú dostal od orgánu Ministerstva vnútra SR dňa 31.10.2017, kde mu MV SR oznamuje, že situácia je vyriešená, v ktorej je uvedené „Dobrý deň, na ktoromkoľvek oddelení dokladov možno požiadať o výmenu certifikátov k e-podpore podpisu.“ Dodal, že pre občana, ktorý bol o situácii informovaný bolo nemysliteľné používať elektronickú schránku, kým sa problém uspokojivo nevyrieši. S ohľadom na uvedené žiadal, aby bol rozsudok pre zmeškanie žalobcu zrušený v plnej miere, včítane priznania náhrady trov a žiadal o nariadenie nového pojednávania. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 06.08.2018. Odvolanie žalobcu považoval za účelové, nepravdivé a zavádzajúce, pričom žalobca ho nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, žalovaný preto zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a napadnuté rozhodnutie označil za vecne správne. Vyjadrenia žalobcu považoval za účelové, nakoľko predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené do schránky 18.10.2017 a k ohrozeniu elektronických schránok došlo údajne už 16.10.2017. Poukázal na to, že tento dátum vyplýva iba z jednej z priložených príloh a citácií, ktoré uviedol žalobca vo svojom odvolaní, pričom sa spomína len zraniteľnosť a nie bezprostredné ohrozenie, ktoré by malo viesť k nepoužívaniu elektronických schránok a v ostatných prílohách sa spomínajú dátumy až po 18.10.2017. Obavy žalobcu označil za prehnané a neopodstatnené, žalobca si pokojne mohol svoju elektronickú schránku skontrolovať dňa 18.10.2017, nakoľko vedel o prebiehajúcom súdnom konaní a takéto predvolanie mohol očakávať. Dal do pozornosti aj konštatovanie súdu, že v čase doručovania predvolania, dňa 18.10.2017, nemal súd žiadne relevantné informácie ani inštrukcie od orgánov štátu, že nie je možné doručovať písomnosti, vrátane predvolaní na pojednávanie stranám sporu do ich elektronických schránok. Keďže ani samotný súd nemal žiadne informácie a inštrukcie, že by došlo k akémukoľvek ohrozeniu elektronických schránok, žalovaný mal za to, že tvrdenia žalobcu sú vopred premyslené a zavádzajúce. Dodal, že v prípade, ak by bolo ohrozenie také vážne, ako uvádza žalobca, ani súd by nezasielal predvolanie elektronicky, ale poštou. Vyjadril názor, že v danom prípade nie je daný dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol a potvrdil rozsudok súdu ako vecne správny a zároveň, aby priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.09.2018. Uviedol, že v odvolaní boli uvedené ako príklad toho, že certifikát k e-podpisu nebol bezpečný štyri citácie z vtedajšej tlače a internetového priestoru, správ a hodnotení tejto situácie však bolo mnohonásobne viac, čoho dôkazom je, že Ministerstvo vnútra SR certifikát vymenilo. Mal za to, že práve tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde a sú účelové. Poukázal na to, že je nelogické, aby sa žalobca nezúčastnil pojednávania, ktoré inicioval, keby na to nemal vážny dôvod, ktorým bolo, že vzhľadom na upozornenia z TV, rozhlasu a tlače nemohol navštíviť svoju elektronickú poštovú schránku kvôli riziku zneužitia svojich údajov a údajov svojich klientov. Okrem toho uviedol, že termín pojednávania, na ktorom sa nezúčastnil bol stanovený ako náhradný preto, že pracovníčka súdu žalobcu jeden pracovný deň pred pôvodným termínom telefonicky poprosila, či by akceptoval, že sa termín zruší kvôli neprítomnosti žalovaného, pričom žalobca dal ústny súhlas, ale ani následne o dôvode zrušenia pojednávania nebol oficiálne informovaný a o presunutom termíne už nebol informovaný ani telefonicky, ani písomne, len oznámením do elektronickej schránky v inkriminovanú dobu. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 06.12.2018. Uviedol, že citácie z tlače a internetového priestoru uvádzané žalobcom sú účelovo vybraté a prevažne pochádzajú z jedného zdroja. K tvrdeniu žalobcu, že jasným dôkazom je konanie Ministerstva vnútra SR považoval za zavádzajúce a nepodložené. Odmietol tvrdenie, podľa ktorého sa jeho tvrdenia nezakladajú na pravde a sú účelové, nakoľko žalovaný je poctivou spoločnosťou, ktorá si svoje záväzky poctivo plní. Poukázal na to, že žalobca sa prehnane odvoláva na nemožnosť použitia elektronickej poštovej schránky a ak sa cítil natoľko ohrozený, stále mal možnosť informovať sa na príslušnom súde telefonicky. 6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.12.2018. Poukázal na to, že musel vybrať citácie, ktoré sa týkali danej témy, a teda museli byť účelovo vybraté. Tvrdenie žalovaného, kde spochybňoval konanie ministerstva vnútra považoval za absurdné. Tvrdenie žalovaného, že je poctivou spoločnosťou sa podľa žalobcu nezakladá na pravde, ako ani tvrdenie, že obavy žalobcu boli prehnané. 7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.03.2019. Uviedol, že podľa jeho informácií dochádzalo k ohrozeniu len pri použití elektronického podpisu, a teda nie pri samotnom vstupe do elektronickej schránky. Ďalej uviedol, že nespochybňoval konanie Ministerstva vnútra SR, ale tvrdenia žalobcu. Mal za to, že dôkazom jeho dobrej povesti je, že v žiadnym ďalších konaniach nevystupuje na strane žalovaného. Dodal, že bolo v žalobcovom záujme zistiť si aktuálny stav veci a mohol tak urobiť okrem elektronickej schránky aj inými prostriedkami, pričom žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručované v rovnakom čase a prevzal si ho aj napriek žalobcom uvádzanému riziku. 8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť ako vecne správne. 9. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 10. Podľa § 279 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 11. Podľa § 281 ods. 1 a 2 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 16. Po preskúmaní prípadu má odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu za to, že návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je nedôvodný. Žalobca nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu podľa § 281 ods. 1 CSP, ktorý by odôvodňoval zrušenie rozsudku pre zmeškanie a nariadenie nového pojednávania. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu, že žalobcom uvádzaný dôvod, že v čase doručovania nemohol prevziať predmetné predvolanie na pojednávanie, nakoľko jeho elektronická schránka bola v bezpečnostnom ohrození, nie je dôvodom dostatočne závažným ani ospravedlniteľným. Odvolací súd poukazuje na to, že predvolanie na pojednávanie dňa 30.10.2017 bolo žalobcovi preukázateľne doručené do jeho elektronickej schránky dňa 18.10.2017. Podľa odvolacieho súdu žalobca svoje tvrdenia o existencii ospravedlniteľného dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie dňa 30.10.2017 nepreukázal, keď nepredložil žiadny relevantný dôkaz na ich preukázanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde súd uviedol, že v čase doručovania predvolania, dňa 18.10.2017 nemal súd žiadne relevantné informácie, ani inštrukcie od orgánov štátu (Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR), že nie je možné doručovať písomnosti, vrátane predvolaní na pojednávanie, stranám sporu, do ich elektronických schránok. Žalobcom predložené internetové zdroje a mediálne články nie sú v danom prípade spôsobilým dôkazom na preukázanie žalobcových tvrdení. Rovnako, ani sms správa ktorú mal žalobca dostať od orgánu Ministerstva vnútra SR dňa 31.10.2017 žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by sa žalobca v rozhodnom čase nemohol z bezpečnostných dôvodov prihlásiť do jeho elektronickej schránky. Podľa odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o existencii takého vážneho bezprostredného ohrozenia, ktoré by mu bránilo v prihlásení do jeho elektronickej schránky. Nie bez významu je skutočnosť, že uvedené predvolanie na pojednávanie bolo doručené aj žalovanému do elektronickej schránky, ktorý si predvolanie prevzal a na pojednávanie sa dostavil. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalobca sa mohol kedykoľvek telefonicky alebo prostredníctvom emailu informovať na konajúcom súde ohľadom možného termínu pojednávania, nakoľko mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní a bolo v jeho záujme, aby sa na nariadenom pojednávaní zúčastnil. 17. Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci boli kumulatívne splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca ako subjekt je dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol s odôvodnením, že neboli splnené podmienky uvedené v § 281 ods. 1 CSP, a preto návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie č.k. II. ÚS 213/09 <http://merit.slv.cz/ II.US213/09>-10 z 27.05.2009), v zmysle ktorej nemožno súdu pripísať zodpovednosť za okolnosti, ktoré nastali mimo jeho sféry vplyvu, a tiež pripomenul aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby účastník konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. 18. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Takýmto dôvodom by mohli byť akútne zdravotné problémy alebo iná neprekonateľná prekážka, neodvrátiteľná, nepredvídateľná alebo neovplyvniteľná udalosť. Za ospravedlniteľný dôvod však nie je možné považovať okolnosť, ktorú žalobca uviedol ako dôvod svojej neúčasti na danom pojednávaní. 19. So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/213/2016-146 zo dňa 04.06.2018 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).