Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoPr/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217711 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316217711.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. NadeždyWallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: L.. O. G., D. W. XX.XX.XXXX, N.: Ú. XXXX/X, W. U., v konaní zastúpená: JUDr. Lenka Géč, advokátka, so sídlom: Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Jána Rášu 793, Budmerice, IČO: 47 253 690, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, o určenie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 15. novembra 2017, č.k. 17Cpr/17/2016-78, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 15. novembra 2017, č.k. 17Cpr/17/2016-78 mení tak, že určuje, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru listom zo dňa 22.08.2016 číslo SPOU-PO-52-161/2016, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 05.09.2016 je neplatné. Štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. II. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III (ďalej súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 15. novembra 2017, č.k. 17Cpr/17/2016-78, rozhodol o zamietnutí žaloby, ktorou žiadala žalobkyňa o určenie, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona č. SPOU-PO-52- 161/2016 zo dňa 22.08.2016, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 05.09.2016, je neplatné a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobu podala žalobkyňa z dôvodu, že dňa 07.12.2015 uzatvorila so žalovaným podľa ustanovenia § 27 zákona číslo 400/2009 Z.z. o štátnej službe služobnú zmluvu, s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru dňa 01.01.2016, podľa ktorej bola prijatá na funkciu hlavný štátny radca - odborník s miestom výkonu štátnej služby na oddelení národného projektu Take Away, odboru rozvojových projektov, monitorovania a hodnotenia úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Druh štátnej služby bol v služobnej zmluve upravený ako dočasná štátna služba, čas jej trvania bol určený dobou určitou - trvá najdlhšie do 31. decembra 2022. Dňa 23.05.2016 žalobkyňa prevzala podanie označené ako systemizačné zmeny - oznámenie, ktorým jej bola oznámená zmena podriadenosti z oddelenia národného projektu Take Away do oddelenia rozvojových projektov Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, a jej miesto sa začlenilo bez zmeny do oddelenia rozvojových projektov Úradu splnomocnenca, pričom práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru zostali nezmenené. Dňa 08.08.2016 jej bolo oznámené, že miesto sa ruší k 31.08.2016 a týmto dňom končí aj jej štátnozamestnanecký pomer. Tieto informácie boli podané ústne splnomocnencom vlády pre rómske komunity p. Á.N. F. za prítomnosti projektovej manažérky V. W. V. V. F., keď žalobkyni nebola oznámená ani predložená žiadna organizačná zmena, týkajúca sa jej štátnozamestnaneckého pomeru. Na uvedené nedostatky upozornila žalovaného mailom zo dňa 10.08.2016 označenom ako sťažnosť a mailom zo dňa 11.08.2016 označeným ako žiadosť o informáciu, ktoré zostali u žalovaného bez odpovede. Od 11.08.2016 do 13.09.2016 bola práceneschopná, a o čom bol žalovaný riadne informovaný. Dňa 05.09.2016 prevzala podanie žalovaného zo dňa 25.08.2016, označené ako skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, prílohou ktorého bolo potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.08.2016 s tým, že jej štátnozamestnanecký pomer sa skončil k 31.08.2016 a to uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe, z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Dôvodom skončenia pomeru bolo uvedené organizačné opatrenie MV SR č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016, ktorým došlo k zrušeniu ID 40599, funkcie: hlavný štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka. Po doručení skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyňa dňa 06.09.2016 oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával, pretože je presvedčená, že ku skončeniu jej štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona neprišlo. Svoj nárok právne odôvodnila ustanoveniami § 46 ods. 2, § 52 ods. 1, ods. 3, § 56 zákona o štátnej službe. 3. Žalovaný uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď je síce pravdou, že zamestnanecký pomer žalobkyne bol založený služobnou zmluvou zo dňa 07.12.2015 na funkciu hlavný štátny radca - odborník, ale už zo služobnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa bola prijatá na dobu určitú do dočasnej štátnej služby, na základe výberu č. SPOU-PO-Vk-2015/229, zo dňa 02.12.2015, na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby, štátnozamestnanecký pomer, ktorý mal trvať najdlhšie do 31.12.2022. Tieto štátnozamestnanecké miesta boli vytvorené v rámci národných projektov, v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier a vznikli na základe fondu, ktorý deklaroval potrebu ich vykonávania. Štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe tak plnil iba úlohy vyplývajúce z projektov, na ktorý boli dané štátnozamestnanecké miesta vytvorené. Podľa zákona možno dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru dohodnutého na dobu určitú vymedziť v služobnej zmluve viacerými spôsobmi, a to aj vymedzením účelu, na ktorý sa služobná zmluva uzatvára, ako to bolo aj v tomto prípade. Zo znenia osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniam § 17 a § 18 zákona o štátnej službe vyplýva, že trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol. Týmto dôvodom bol výber žalobkyne pre národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier financovaných z eurofondov. Pri oznámení skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou žalovaný vychádzal zo stanoviska sprostredkovateľského orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre operačný program ľudské zdroje, ďalej len „sprostredkovateľský orgán“, SEP-IMRK3-2016/000530-004 zo dňa 04.08.2016, v ktorom tento odporúčal prepracovať predložený návrh žiadostí o nenávratný finančný príspevok, vzhľadom na dodržiavanie princípov hospodárnosti, účelnosti, účinnosti a efektívnosti, ktoré by spočívali v znížení počtu osôb odborného a riadiaceho personálu a zníženiu počtu štátnych zamestnancov - odborníkov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity prehodnotil projekt a z jeho stanoviska č. USVRK-KUS-2016/001028-109 zo dňa 17.08.2016 požiadal ministra vnútra SR o vykonanie organizačných a systemizačných zmien s účinnosťou od 01.09.2016. Organizačným opatrením ministra vnútra číslo 12/2016 zo dňa 17.08.2016 malo byť zabezpečené hospodárnejšie a efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov schválených pre národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Týmto organizačným opatrením bolo jednoznačne deklarované, že žalobkyňa nie je viac potrebná na plnenie úloh štátnej služby, a preto dočasnosť jej výkonu uplynula dňom 01.09.2016. Dôvodom skončenia bolo pominutie potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Slovné spojenie uvedené v služobnej zmluve na vymedzenie doby určitej, t. j. najdlhšie do 31.12.2022 neznamená, že dočasná štátna služba má a musí trvať za každých okolností až do 31.12.2022, ale práve naopak, použitím logického výkladového pravidla „argumentum a contrario“ to znamená, že môže skončiť v skoršom termíne, ak nastanú pre skončenie dočasnej štátnej služby relevantné právne skutočnosti. V danom prípade nastal zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, a to zaniknutie dôvodu, na základe ktorého tento pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, a to dňom 01.09.2016. Žalovaný z dôvodu dodržiavania princípu hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ako aj zmeny oprávnenosti výdavkov v rámci implementácie národných projektov v programovom období 2014 - 2020 upravil personálnu štruktúru odboru, na ktorom bola zaradená aj žalobkyňa, v súlade s odporúčaním sprostredkovateľského orgánu pre operačný program ľudské zdroje. Po zrušení štátnozamestnaneckých miest na uvedenom odbore došlo k zmene personálnej štruktúry odboru, bola vytvorená nová organizačná štruktúra a nové tabuľky zloženia a počtov štátnozamestnaneckých miest v tomto útvare, pretože došlo aj k zmene funkcií a opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, ako aj miesta výkonu práce. S poukazom na ustanovenie § 17 Zákona o štátnej službe bolo potrebné na uvedené miesta vyhlásiť výbery, tieto boli vyhlásené v prostriedkoch masovej komunikácie spôsobom prístupným verejnosti, v súlade s ustanovením § 23 Zákona o štátnej službe a o toto miesto sa mohol uchádzať každý, kto splnil podmienky výberu, vrátane žalobkyne. Akýkoľvek iný výklad zákona by podľa žalovaného priznal žalobkyni vyššiu ochranu, ako zamestnancom uvedeným v ustanovení § 6 Zákona o štátnej službe. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že zo služobnej zmluvy nevyplýva žiadne vymedzenie účelu, na ktoré sa služobná zmluva uzatvárala. Preto je potrebné postupovať na základe ustanovenia § 18 písm. g) Zákona o štátnej službe, v ktorom je uvedené, že dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. Podľa žalobkyne dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým bolo podľa žalovaného pominutie potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, v skutočnosti nepominul, pretože projektové činnosti sa vrámci tohto úradu naďalej vykonávajú. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne nemôže byť podľa nej diskriminačný v tom, že môže skončiť kedykoľvek, iba na základe vôle nadriadených. Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity projekty naďalej realizuje a miesta pre zamestnancov boli schválené v decembri 2015. Zamestnanec nemôže byť ohrozený a existovať v permanentnej obave a neistote, že zamestnávateľ s ním kedykoľvek môže skončiť pracovný pomer. Ak sa zamestnávateľ rozhodne z dôvodu efektívnosti alebo hospodárnosti zrušiť pracovné miesta, v zmysle zákona o štátnej službe a zákonníka práce by mal dať zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov, podľa ktorej začne plynúť aj zákonná výpovedná lehota. Takýto spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru má žalobkyňa uvedený aj v služobnej zmluve. Preto, ak prišlo u žalovaného k organizačným zmenám, o ktorých sa žalobkyňa dozvedela až z príloh jeho vyjadrenia, mal dať žalobkyni výpoveď podľa ust. § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého môže dať služobný úrad štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. V danom prípade nedošlo k uplynutiu doby, na ktorú bola dočasná štátna služba zriadená a žalovaný si podľa žalobkyne nemôže svojvoľne organizačnou zmenou skrátiť dobu dočasnej štátnej služby uvedenú v služobnej zmluve. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že v danej veci je medzi stranami nesporné, že žalobkyňa dňa 07.12.2015 uzatvorila so žalovaným služobnú zmluvu s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru dňa 01.01.2016, podľa ustanovenia § 27 z.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a bola prijatá na funkciu hlavný štátny radca - odborník s miestom výkonu štátnej služby, na oddelení národného projektu Take Away, odboru rozvojových projektov, monitorovania a hodnotenia úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Druh štátnej služby bol upravený ako dočasná štátna služba, čas jej trvania bol určený ako doba určitá s trvaním najdlhšie do 31. decembra 2022. Sporným medzi stranami bola otázka platnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 25.08.2016, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 05.09.2016, jeho prílohou bolo potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.08.2016 s oznámením, že jej štátnozamestnanecký pomer sa skončil k 31.08.2016. Dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo organizačné opatrenie MV SR č. 12/2016 zo dňa 17. 8. 2016 s účinnosťou od 01.09.2016, v ktorom došlo k zrušeniu ID 40599, funkcie: hlavný štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka. Štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej službe, z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. 5. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 52 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, podľa ktorého písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vydá vedúci úradu, a toto potvrdenie obsahuje údaje o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V danom prípade podľa súdu prvej inštancie oznámenie o skončení - potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona formálne aj obsahovo napĺňa náležitosti citovaných ustanovení zákona o štátnej službe. Z tohto hľadiska súd prvej inštancie argumenty žalobkyne uvádzané v žalobe a v jej vyjadrení, že žalovaný nedostatočne odôvodnil skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, považuje len za jej subjektívne tvrdenia, argumentačne a dôkazne ničím nepodložené. Naopak, aj podľa dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu § 52 ods. i) citovaného zákona súd prvej inštancie konštatuje, že zákonodarca mal na mysli špecifický charakter vyplývajúci z osobitnej právnej úpravy, týkajúcej sa regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov, keď pri uplynutí dočasnej štátnej služby, teda k jej skončeniu, dôjde spravidla uplynutím dohodnutej alebo ustanovenej doby alebo na základe toho, či nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Za týmto účelom sa v prípade takéhoto skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe vydáva aj potvrdenie, podľa ustanovenia § 52 ods. 3 citovaného zákona. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danom prípade zákonný dôvod na strane žalovaného vychádzal zo stanoviska sprostredkovateľského orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre operačný program ľudské zdroje, SEP-IMRK3-2016/000530-004 zo dňa 04.08.2016, v ktorom tento odporúčal prepracovať predložený návrh žiadostí o nenávratný finančný príspevok, vzhľadom na dodržiavanie princípov hospodárnosti, účelnosti, a účinnosti a efektívnosti, ktoré by spočívali v znížení počtu osôb odborného a riadiaceho personálu a zníženiu počtu štátnych zamestnancov - odborníkov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity prehodnotil projekt a z jeho stanoviska č. USVRK-KUS- 2016/001028-109 zo dňa 17.08.2016 požiadal ministra vnútra SR o vykonanie organizačných a systemizačných zmien s účinnosťou od 1.9. 2016. Organizačným opatrením ministra vnútra číslo 12/2016 zo dňa 17. 8. 2016 malo byť zabezpečené hospodárnejšie a efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov, schválených pre národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, podľa ktorého dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Dočasná štátna služba sa vykonáva bez adaptačného obdobia. Podľa odseku 3 písm. c) citovaného ustanovenia zákona, možno do dočasnej štátnej služby prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu na základe výberového konania alebo na základe výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebným na plnenie úloh štátnej služby. Podľa ustanovenia § 18 písm. g) citovaného zákona, dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. Na základe vyššie uvedených ustanovení zákona o štátnej službe, súd prvej inštancie uviedol, že v dočasnej štátnej službe môžu vykonávať štátnu službu aj štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie, napríklad odborníci dočasne potrební na plnenie úloh štátnej služby, rovnako ako v danom prípade. Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe, ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, prípadne vykonávaním funkcie podľa osobitného predpisu. Inštitút dočasnosti, dočasnej potreby na plnenie úloh v zmysle potrieb zamestnávateľa, zdôrazňujú všetky citované ustanovenia zákona, ako aj dôvodová správa zákona o štátnej službe. Preto podľa súdu prvej inštancie, ak rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zo dňa 17.08.2016, bolo v rámci organizačných a systematizačných zmien stanovené, že 14-tim štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe - odborníkom, zanikla potreba plnenia úloh štátnej služby, existovali pripravované zmeny pre jednotlivé národné projekty, táto zmena sa priamo dotkla žalobkyne, vedenej v tomto rozhodnutí pod 1D 40599, na pozícii hlavný štátny radca, žalovaný postupoval právne správne a na základe zákona, keď na základe tohto predpokladu skončil štátnozamestnanecký pomere žalobkyne podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, a to bez ohľadu na to, že jej pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, najdlhšie do 31.12.2022. Súd prvej inštancie skonštatoval, že už priamo v charaktere jej pracovnej pozície špecifického odborníka so zameraním na vykonávanie projektov je zákonom implementovaná možnosť nadriadeného rozhodnúť o dočasnosti trvania potreby takéhoto zamestnanca a je výlučne v dispozičnej sfére žalovaného ako zamestnávateľa rozhodnúť, na aké časové obdobie, a na aké projekty sú služby takýchto zamestnancov pre neho prospešné a využiteľné. V danom prípade nejde o klasický pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou na základe zákonníka práce, a to práve kvôli tomu, aby žalovaný ako zamestnávateľ mohol disponovať časovým priestorom na využitie pracovného potenciálu štátnych zamestnancov - odborníkov na realizáciu toho, ktorého projektu, nebol pri tom zväzovaný riadnymi formami skončenia pracovného pomeru v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, ale mohol si organizačné veci vrátane využitia príslušných odborníkov riešiť operatívne, podľa potreby konkrétneho projektu. Po ukončení projektu, prípadne po ukončení potreby využitia pracovného potenciálu v týchto špecifických pozíciách má zamestnávateľ zo zákona o štátnej službe možnosť takúto spoluprácu ukončiť práve využitím ustanovenia § 52 Zákona o štátnej službe - zo zákona, ako tomu bolo podľa súdu prvej inštancie aj v posudzovanom prípade. Súd prvej inštancie námietku žalobkyne, že žalovaný zároveň vyhlásil v rozhodnom období ďalšie výberové konania, vyhodnotil ako nedôvodnú, keď tieto boli vyhlásené v prostriedkoch verejnej masovej komunikácie a žalobkyni nič nebránilo sa uvedeného výberového konania zúčastniť a nešlo o výberové konanie na pozíciu s totožným charakterom. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) C.s.p., nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyňa dňa 07.12.2015 uzatvorila so žalovaným služobnú zmluvu, s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru dňa 01.01.2016, podľa ustanovenia § 27 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a bola prijatá na funkciu hlavný štátny radca - odborník s miestom výkonu štátnej služby na oddelení národného projektu Take away, odboru rozvojových projektov, monitorovania a hodnotenia úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity; druh štátnej služby bol upravený ako dočasná štátna služby, čas jej trvania bol určený ako doba určitá s trvaním najdlhšie do 31. decembra 2022. Podľa súdu prvej inštancie pominula potreba plnenia služobných úloh štátnej služby na úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, a preto bol so žalobkyňou skončený štátnozamestnanecký pomer. Žalobkyňa uvádza, že v ust. § 52 Zákona o štátnej službe sú presne zákonom stanovené dôvody kedy môže prísť ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. V danom prípade neprišlo k uplynutiu doby, na ktorú bola dočasná štátna služba zriadená. Z obsahu služobnej zmluvy nevyplýva iný spôsob dohody zmluvných strán o vyjadrení dátumu trvania dočasnej štátnej služby ako ten, že dočasná štátna služba končí uplynutím doby 31. decembra 2022. Inštitút uplynutia dočasnej štátnej služby znamená uplynutie doby trvania dočasnej štátnej služby. V uvedenej právnej veci však k uplynutiu doby jej trvania neprišlo, nakoľko doba jej trvania bola dohodnutá do 31. decembra 2022. Z obsahu služobnej zmluvy nie je možné podľa žalobkyne žiadnym prípustným výkladom dospieť k záveru o inak vyjadrenej dobe trvania dočasnej štátnej služby. Žalovaný sa odvolával na skutočnosť, že dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru dohodnutého na dobu určitú možno vymedziť v služobnej zmluve viacerými spôsobmi, a to určením konkrétneho dátumu, do kedy má trvať, určením na základe objektívnej skutočnosti, napr. návratom zastupovanej zamestnankyne z rodičovskej dovolenky, alebo aj vymedzením účelu, na ktorý sa služobná zmluva uzatvára. Zo služobnej zmluvy nevyplýva žiadne vymedzenie účelu, na ktorý sa služobná zmluva uzatvárala. V bode 1 služobnej zmluvy zo dňa 07.12.2015 je uvedená funkcia, odbor štátnej služby, druh štátnej služby, čas trvania a najnáročnejšie činnosti. Aj sám žalovaný uvádza, že dočasná služba je podľa ustanovenia § 17 zákona č. 400/2009 Z. z. štátna služba na určitú dobu. Na základe ustanovenia § 18 písm. g) zákona č. 400/2009 Z. z. dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. V prípade, že prišlo u žalovaného k organizačným zmenám, mal dať žalobkyni výpoveď a to podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, v ktorom je uvedené, že štátnemu zamestnancovi môže dať služobný úrad výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. V danom prípade by podľa čl. II bod 6 služobnej zmluvy mala žalobkyňa výpovednú dobu dva mesiace a jej štátnozamestnanecký pomer by skončil až uplynutím tejto výpovednej doby. Žalobkyňa poukázala na to, že aj v prípade dočasnej štátnej služby sa štátnozamestnanecký pomer môže skončiť len na základe zákonom o štátnej službe predpokladaných dôvodov. Nie je možné akceptovať záver, že tento právny vzťah je z dôvodu vyjadrenia dočasnosti možné skončiť jednostranne a to podľa uváženia zamestnávateľa - služobného úradu. Takýto záver vôbec nevyplýva zo znenia zákona o štátnej službe, a ako taký je aj v rozpore s princípmi súkromného práva. V § 52 Zákona o štátnej službe sú presne zákonom stanovené dôvody kedy môže prísť ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. V danom prípade neprišlo k uplynutiu doby, na ktorú bola dočasná štátna služba zriadená a žalovaný si nemôže svojvoľne organizačnou zmenou skrátiť dobu dočasnej štátnej služby uvedenej v služobnej zmluve. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nedostatočne určitým spôsobom tiež vymedzil k akým organizačným zmenám prišlo organizačným opatrením č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016, a prečo sa žalobkyňa stala v podstate nadbytočnou. Organizačná zmena nariadená organizačným opatrením MV SR č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 mala byť žalovaným jasne konkretizovaná a nemalo byť len uvedené, že prišlo k zrušeniu funkcie, ktorú zastávala žalobkyňa. Aj z daného dôvodu považuje žalobkyňa skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona za neplatné. Žalobkyňa ďalej uvádza v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že so žalovanou bol skončený štátnozamestnanecký pomer v čase jej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvala v čase od 11.08.2016 do 13.09.2016. V čase pracovnej neschopnosti bola žalovaným odhlásená aj zo zdravotnej a sociálne poisťovne. Podľa § 120 zákona o štátnej službe sa na štátnozamestnanecké vzťahy primerane použijú ustanovenia § 64 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia. Podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že mohol s ňou byť skončený štátnozamestnanecký pomer až po skončení jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jej argumentáciou, že ak prišlo u žalovaného k organizačným zmenám, mal dať žalobkyni výpoveď a to podľa § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe, v ktorom je uvedené, že štátnemu zamestnancovi môže dať služobný úrad výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Súd prvej inštancie nesplnil kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenie právneho predpisu, a prečo ho v konkrétnych okolnostiach daného prípadu vykladal práve týmto spôsobom a súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal pre vec významnými argumentmi, ktoré predniesla žalobkyňa. S poukazom na hore uvedené odvolacie dôvody žiada žalobkyňa odvolací súd, aby podľa § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. 7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdiť. Žalobkyňa poukazuje na ustanovenia týkajúce sa štátneho zamestnanca, avšak odborník, dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby nebol zadefinovaný v ustanovení § 6, ktorý definuje pojem štátneho zamestnanca. Uvedené je podľa žalovanej dôsledkom toho, že legislatívne ide o osobitnú kategóriu zamestnanca, a teda nie je možné na túto kategóriu aplikovať všetky ustanovenia zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. V tejto súvislosti poukazuje žalovaná na skutočnosť, že ustanovenie § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, na základe ktorého bol skončený štátnozamestnanecký pomer žalobkyne, nepoužíva pojem štátny zamestnanec, ale štátnozamestnanecký pomer. Z legislatívneho hľadiska a logického výkladu je teda zrejmé, že tieto ustanovenia sa na odborníka, dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby vzťahujú, na rozdiel od ustanovení tohto všeobecne záväzného právneho predpisu, na ktoré poukazuje žalobkyňa. Čo sa týka právneho názoru žalobkyne, že štátnozamestnanecký pomer mal skončiť výpoveďou, má žalovaná za to, že v zmysle uvedeného nie je možné aplikovať ustanovenia o výpovedi, nakoľko tieto výslovne používajú označenie štátneho zamestnanca. Uvedené potvrdzuje názor žalovaného, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne došlo platne, na základe zákona a nie rozhodnutia žalovaného. Žalovaná dodáva, že so žalobkyňou nebol štátnozamestnanecký pomer skončený výpoveďou, preto tvrdenia o nemožnosti výpovede, vzhľadom na práceneschopnosť žalobkyne sú v prejednávanej veci irelevantné. Žalovaná zdôraznila, že už z názvu štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bola žalobkyňa zaradená vyplýva, že ide o dočasné plnenie úloh štátnej služby a to len počas trvania potreby plnenia takýchto úloh. Akýkoľvek iný výklad by priznal týmto zamestnancom vyššiu ochranu, ako zamestnancom, uvedeným v ustanovení § 6 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. 8. Odvolací súd v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie z dôvodu, že bolo potrebné zopakovať dokazovanie v danej veci. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 9. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne obsiahnutou v žalobe, ako aj v jej odvolaní. V prvom rade odvolací súd na rozdiel od názoru žalovaného má za to, že žalobkyňa spĺňa definíciu štátneho zamestnanca, podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Podľa ust. § 5 ods. 1 štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy, alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o štátnej službe štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzické osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Druhá časť zákona o štátnej službe nazvaná štátnozamestnanecký pomer v prvej hlave uvádza druhy štátnej služby, ktorými sú stála štátna služba a dočasná štátna služba. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona o štátnej službe je zrejmé, že žalobkyňa je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu. Štátnu službu je možné vykonávať buď ako stálu štátnu službu, alebo dočasnú štátnu službu. Nemožno teda dospieť k záveru, ako argumentuje žalovaná, že žalobkyňa nespĺňa definíciu štátneho zamestnanca. Odvolací súd poukazuje i na samotnú služobnú zmluvu, v ktorej je uvádzaný ako pojem štátny zamestnanec, tak aj štátnozamestnanecké miesto. 10. Odvolací súd vychádzajúc z toho, že žalobkyňa je štátnym zamestnancom, má za to, že sa na ňu vzťahuje zákon o štátnej službe a to aj ust. § 46 a nasl., ktoré upravujú skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Skončenie pracovného pomeru aj inak ako uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená, predpokladá aj služobná zmluva, v ktorej je okrem iného upravená aj výpovedná doba pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. b) citovaného zákona štátnozamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou. Podľa ust. § 46 ods. 2 Zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona. Podľa ust. § 18 písm. g) Zákona o štátnej službe dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. Podľa ust. § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby. Podľa ust. § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. V predmetnej veci je nesporné, že žalobkyňa uzatvorila dňa 07.12.2015 služobnú zmluvu, s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru 01.01.2016, na funkciu hlavný štátny radca - odborník, druh štátnej služby - dočasná štátna služba, s určením času trvania - doba určitá, na základe výberu na štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie do 31. decembra 2022. Organizačným opatrením ministerstva vnútra SR č. 9/2016 z 18.05.2016 sa začlenilo štátnozamestnanecké miesto, na ktorom bola zaradená žalobkyňa, bez zmeny do oddelenia rozvojových projektov úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Z potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.08.2016 vyplýva, že organizačným opatrením MV SR č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 došlo ku zrušeniu ID 40599, funkcie: hlavný štátny radca, na ktorom vykonávala žalobkyňa dočasnú štátnu službu odborníka. Podľa žalovaného z dôvodu tohto organizačného opatrenia sa skončil štátnozamestnanecký pomer žalobkyni uplynutím dočasnej štátnej služby podľa ust. § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej službe, z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Odvolací súd zhodne so žalobkyňou má za to, že organizačným opatrením nedošlo ku ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne uplynutím dočasnej štátnej služby podľa ust. § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej službe. Podľa služobnej zmluvy čas trvania je upravený tak, že trvá najdlhšie do 31.12.2022. Žalovaný uvádza, že dobu určitú možno vymedziť v služobnej zmluve viacerými spôsobmi, a to aj vymedzením účelu, na ktorý sa služobná zmluva uzatvára, ako to bolo aj v danom prípade. Dané tvrdenie žalovaného nevyplýva z predloženej služobnej zmluvy, keď v služobnej zmluve nie je upravený čas trvania zmluvy na splnenie nejakého určitého konkrétneho projektu, či úlohy, nie je teda v služobnej zmluve doba trvania vymedzená splnením účelu, na ktorý sa uzatvára. Navyše z organizačného opatrenia, ktoré je podkladom skončenia služobného pomeru žalobkyne nevyplýva, že úplne zanikla potreba výkonu práce pre rozvojové projekty úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ale len to, že dochádza ku zníženiu počtu zamestnancov, teda k organizačným zmenám. Zrušenie ID 40599, funkcie hlavný štátny radca, na ktorom vykonávala žalobkyňa dočasnú štátnu službu nemožno vyhodnotiť ako uplynutie doby stálej štátnej služby. Ide teda jednoznačne o zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, čo zakladá podľa ust. § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe možnosť dať štátnemu zamestnancovi (hoc aj v dočasnej štátnej službe) výpoveď. Ak by sme prijali argumentáciu žalovaného, že na štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa ustanovenia o výpovedi nevzťahujú, tak potom by sme mohli konštatovať, že takémuto zamestnancovi nie je možné dať okamžitú výpoveď, z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny, alebo ukončiť s ním pomer výpoveďou z dôvodu, že dlhodobo stratil spôsobilosť, vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávať štátnu službu. Zároveň prijatím argumentácie žalovaného by štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe bol každým dňom v neistote, či náhodou nedôjde ku zrušeniu jeho miesta, a tým k ukončeniu jeho pomeru. Takéto ukončenie pomeru v dočasnej štátnej službe zákon o štátnej službe nepredpokladá, bez toho aby nebolo potrebné dať výpoveď. V danom prípade na základe organizačných zmien došlo ku zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne a to pred uplynutím doby, po ktorú mala trvať jej dočasná štátna služba, a preto bolo dôvodné zo strany zamestnávateľa, teda žalovaného postupovať podľa ust. § 47 písm. b ) Zákona o štátnej službe. Vyhodnotenie organizačného opatrenia MV SR č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016, ktorým s účinnosťou od 01.09.2016 došlo ku zrušeniu ID 40599, funkcie: hlavný štátny radca, na ktorom vykonávala žalobkyňa dočasnú štátnu službu odborníka, ako skončenie štátnozamestnaneckého pomeru uplynutím doby dočasnej štátnej služby podľa ust. § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe bolo nesprávne. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom dôvodné prijať záver, že skončenie pomeru, tak ako to vykonal žalovaný bolo neplatné. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovel. Vzhľadom k dôvodom, pre ktoré odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, nepovažuje pre rozhodnutie za potrebné vyjadriť sa k argumentu žalobkyne, že v čase keď jej bolo doručené oznámenie o ukončení jej pomeru bola práceneschopná, a teda nebolo možné jej dať ani výpoveď. Táto otázka je vo veci samej bezpredmetná. 12. Podľa ust. § 396 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 13. Podľa ust. § 396 ods. 2 OSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 14. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Nakoľko došlo ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho aj prvoinštančného konania. Nakoľko odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel, žalobkyňa bola v konaní plne úspešná a prináleží jej náhrada trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP) Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).