Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/463/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220395 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316220395.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matky - Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko N..1. mája XX/XX, XXX XX B., zastúpená JUDr. Adamom Puškárom, advokátom so sídlom Karpatská 5, 811 05 Bratislava, IČO: 40 969 151, a otca - Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko B. XXXX/XA, XXX XX B., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 19.10.2018, č.k. 13P/186/2018-33, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. C., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod., tak, že otec je oprávnený si maloletú prevziať z predškolského zariadenia ktoré maloletá navštevuje a povinný ju odovzdať matke v mieste jej bydliska, v prípade že sa maloletá v určený deň nebude zúčastňovať vyučovania, bude miestom prevzatia a odovzdania miesto bydliska matky. Každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. tak, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude miesto bydliska matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi maloletú v určenom čase a mieste odovzdať. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III, uznesením, zo dňa 19.10.2018, č.k. 13P/186/2018-33, zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť svoj styk s maloletou Z. C., nar. XX.XX.XXXX, 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol po oboznámení sa s návrhom otca a obsahom spisu vo veci samej, dospejúc k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že právoplatným rozsudkom bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, pričom v časti úpravy styku otca s maloletou bol rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom dokazovanie nie je ukončené a vo veci prebieha znalecké dokazovanie. Uviedol, že rodičia majú medzi sebou naďalej nedoriešené vzťahové problémy, ktoré prenášajú na maloletú, keďže táto bola aj priamym svedkom útoku otca na matku. Poukázal na skutočnosť, že matka v dôsledku negatívnych zážitkov maloletej vyhľadala odbornú pomoc v pedopsychiatricekj ambulancii MUDr. M. S., ktorá maloletej nariadila medikamentóznu liečbu pri zistenej dg. F 93.1, v.s. F 92.0. Z: Th. Atarax. Uviedol, že z matkou predloženej lekárskej správy MUDr. M. S. vyplýva referencia matkou, že maloletá aktuálne veľa rozprávala o incidente, ktorý sa stal nedávno, kedy ju otec napadol údajne tak, že ju chytil pod krk, matka lekárke tiež uviedla, že aj učiteľka v MŠ ju požiadala, aby sa s maloletou porozprávala, ako aj to, že sa maloletá otca bojí. Súd prvej inštancie odvolávajúc sa na uvedené skutočnosti nevyhovel návrhu otca pri zistení, že sa jeho styk nerealizuje a má vytvorené vhodné podmienky na styk s maloletou dôvodiac, že maloletá bola svedkom útoku otca na matku, aktuálne je v liečbe detského psychiatra a preto nie je vhodné zasahovať do jej nastaveného režimu. Nespochybnil, že otec má maloletú rád a má o ňu veľký záujem, avšak by mal prehodnotiť svoje správanie k matke najmä v prítomnosti maloletej, ktorá sa ho údajne začala báť. Mal za to, že je teraz na otcovi, ako dokáže svoje rodičovské zručnosti zdokonaliť po ukončení psychiatrickej liečby maloletej a presvedčiť ju, že nechce ubližovať, ale chrániť a pomáhať. Mal za to, že v záujme maloletej bude, styk otca s ňou upraviť až po ukončenia znaleckého dokazovania. Vec právne posúdil podľa § 326 ods.1, § 360 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej CSP). 3. Proti tomuto rozhodnutiu, podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úpravou styku s maloletou a súčasne žiadal znížiť výživné na 100 eur mesačne. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu a uviedol, že matka s maloletou odišla pred 4 rokmi zo spoločnej domácnosti a od vtedy s ním bojuje a vydiera ho. Považoval za chybu, že sa odvolala voči rozsudku o úprave jeho styku s maloletou, nakoľko od jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie nebolo o ňom doposiaľ rozhodnuté, čo malo za následok, že z malého problému narástol medzi ním a matkou veľký konflikt. Uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí spomína opakovane tú istú situácia z roku 2016 zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kedy bol uznaný za vinného, čím sa matka oháňa doposiaľ a tiež prekrúca fakty. Nesúhlasil s tvrdením matky, že maloletá musí kvôli nemu navštevovať psychiatrickú ambulanciu MUDr. M. S. a pediatra S., zhodou okolností známych rodiny matky. Pokiaľ matka uvádza, že maloletá trpí výbuchmi hnevu a hystérie uviedol, že to súvisí s prirodzeným obdobím vývoja u detí v jej veku, čo neznamená, že musí brať psychiatrické lieky. Vyjadril názor, že uvedené správanie sa maloletej môže byť spôsobené aj tým, že maloletá sa na neho často pýtala a matka jej bráni v styku s ním. Uviedol, že maloletá často krát nechcela od neho odísť a vždy ju matke vracal s plačom a proti jej vôli. Uviedol, že matka opakovane podávala na neho oznámenia na polícií, ktoré sa zväčša nezakladali na pravde, s cieľom zdiskreditovať ho. Poukázal na správu kolíznej opatrovníčky zo dňa 19.09.2019, jej závery o tom, že mu matka v styku s maloletou bráni a z ktorej vyplýva, že maloletá ho oslovuje menom Z. a nie ocko, ako tomu bolo niekedy. Mal za to, že tvrdenia matky, že sa ho maloletá bojí a že sa s ním odmieta stretávať sú nepravdivé. Zdôraznil že 01.06.2019 po odovzdaní maloletej, matku fyzicky nenapadol a nekričal, nič také sa v prítomnosti maloletej neodohralo. Namietal tvrdenie matky, že sa o maloletú nevie postarať, alebo že by ju odovzdal pomočenú, hladnú a špinavú. Poukázal na svoje bytové pomery a podmienky pre maloletú, kde má pre ňu zariadenú detskú izbu s hračkami a veci ktoré maloletá potrebuje. Poukázala na správu RPPS z UPSVaR Senec zo dňa 18.09.2019, z ktorej vyplýva jeho snaha o riešenie situácie, kedy už 3x navštívil poradňu, ale matka ani raz. Uviedol, že mu je 4 roky bránené v jeho práve sa plnohodnotne zúčastňovať na výchove maloletej a to iba na základe matkiných vykonštruovaných a nepravdivých tvrdení. K lekárskej správe zo MUDr. M. S. zo dňa 09.10.2019 o zdravotnom stave maloletej uviedol, že lekárka stanovila diagnózu maloletej ešte v minulosti bez toho, aby o tom vedel a na základe výpovede matky bez jeho vyjadrenia alebo spolupráce. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právneho zástupcu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Potvrdila, že s otcom majú medzi sebou naďalej nedoriešené vážne vzťahové problémy, ktoré sú prenášané aj na maloletú a ktorá bola aj priamym svedkom takýchto nedorozumení, či útokov otca na ňu. Uviedla, že v dôsledku týchto negatívnych zážitkov musela s maloletou vyhľadať' odbornú pomoc MUDr. M. S., detskej psychiatričky, u ktorej je maloletá vedená, má doporučené pravidelné kontroly a nasadenú liečbu. Uviedla, že otec je agresívnej povahy, viackrát sa jej vyhrážal, že keď mu nedvihne telefón, rozseká dvere na a byte a že si to všetko odskáče. Na základe týchto udalostí bola nútená opakovane tieto situácie riešiť podaním trestných oznámení na otca. Uviedla, že otec často požíva alkohol, čo u neho spôsobuje výbuchy hnevu, ktoré si vybíja na nej a to aj v prítomnosti maloletej. Uvedené priznal aj otec vo svojom návrhu kde uviedol, že svojím správaním určite prispel nepriaznivo v celej veci. Uviedla, že nikdy otcovi nebránila v jeho styku s maloletou, avšak nechce, aby maloletá bola svedkom ďalšieho agresívneho správania svojho otca. Uviedla, že maloletá momentálne užíva lieky, ktoré má predpísané od psychiatra na upokojenie. Mala za to, že úprava styku maloletej s otcom nie je aktuálne v jej záujme a je taktiež potrebné vyčkať' na stabilizovanie jej zdravotného stavu. Tvrdila, že otec je psychicky nevyrovnaná osoba, správa sa voči nej agresívne a tyransky, čo maloletá vníma. 5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca písomné vyjadrenie nepodal. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 7. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení v konaní starostlivosti súdu o maloletých, je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. V prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, je cieľom procesného inštitútu neodkladného opatrenia výhradne predbežné zabezpečenie realizácie práva na styk (rodiča aj maloletého dieťaťa) do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej. To znamená, že má ísť len o provizórnu úpravu styku nevyžadujúcu si podrobné zisťovanie aktuálnych pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodiča zo styku oprávneného, na rozdiel od dokazovania v meritórnom konaní. Neodkladným opatrením sa teda má zabezpečiť len prvotná úprava styku v takom rozsahu, o ktorom je predpoklad, že v dôsledku absencie možnosti vykonať dokazovanie potrebné na posúdenie vyváženosti požiadavky rodiča so záujmom maloletého dieťaťa, bude ku prospechu maloletého dieťaťa. 8. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov úpravou styku otca s maloletou neodkladným opatrením preukázaná bola. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích námietok otca dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia úpravou styku otca s maloletou v primeranom rozsahu, zodpovedajúcom veku a rodinnej situácii maloletej je dôvodné na zabezpečenie a ochranu práva maloletej na rovnocenný kontakt s obidvoma rodičmi. Odvolací súd v danom prípade konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/358/2016-221 zo dňa 28.02.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/28/2018-249, zo dňa 22.05.2018, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, s určením povinnosti otcovi platiť na maloletú výživné. Rozsudok súdu prvej inštancie bol v časti o úprave styku zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie doposiaľ o úprave styku otca s maloletou nerozhodol a pokiaľ uznesením č.k. 37P/358/2016-300 zo dňa 04.03.2019 nariadil znalecké dokazovanie, odvolací súd nemohol súhlasiť s jeho záverom uvedeným v jeho rozhodnutí, že styk otca s maloletou je možné upraviť až po ukončení priebehu znaleckého dokazovania, ktoré však neprebieha, keďže spisový materiál doposiaľ súdnemu znalcovi predložený nebol a súd nerozhodol o námietkach rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade matka doposiaľ nepreukázala a z obsahu spisu nijako nevyplýva, že potreba nastavenia psychiatrickej liečby u maloletej priamo súvisí s rodičovským konfliktom, resp. s nevhodným, alebo údajne opakujúcim sa správaním otca voči matke v prítomnosti maloletej. Z obsahu zápisnice o výpovedi matky zo dňa 09.10.2018 je zrejmé, že trvá na úprave styku otca s maloletou v rozsahu pôvodného rozhodnutia a súčasne uvádza, že vzťah otca a maloletej je lepší, kedy aj súčasne uviedla, že maloletá je liečená v psychiatrickej ambulancii z dôvodu, že trpí výbuchmi hnevu až hystérie. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že matka doručila súdu zápisnice o trestnom oznámení na otca z obdobia roku 2016, t.j. spred obdobia, kedy sama navrhuje upraviť styk otca s maloletou a uvádza zlepšenie vzťahov, a v ktorých poukazoval na správanie sa otca k nej, ktoré sa malo odohrať ešte pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou zo dňa 28.02.2017 (rozhodnutie OÚ Senec, zo dňa 25.04.2017, ktorým bol otec uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil v roku 2016, s uložením pokuty 50 eur ). Pokiaľ matka tvrdí, že ich vzájomný rodičovský konflikt a najmä údajné agresívne správanie sa otca k nej má priamy dopad na psychiatrickú diagnózu maloletej, v dôsledku ktorej má maloletá nastavenú liečbu psychofarmakami, z obsahu ňou predloženej lekárskej správy MUDr. M. S. zo dňa 02.10.2019 uvedené nevyplýva. Z predmetnej správy je zrejmé, že maloletá je aktuálne bez výraznejších porúch správania a teda nemožno uzavrieť, že jej zdravotný stav nie je stabilizovaný ako matka uvádza. Správa tiež obsahuje tvrdenia matky o správaní sa maloletej doma či v predškolskom zariadení, s popisom správania sa maloletej v čase návštevy sociálnych pracovníčok v rodine, ktoré sú v rozpore so správou ÚPSVaR Pezinok pracovisko Senec zo dňa 18.09.2019 o prešetrení celkovej rodinnej situácie maloletej, a z ktorej vyplýva, že maloletá bola počas návštevy spontánna, veselá a hravá. Správa o prešetrení pomerov v rodine tiež obsahovala podrobný popis bytových podmienok u každého z rodičov a záver, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, majú vytvorené vhodné bytové a sociálne podmienky, správa potvrdzuje existujúci konflikt rodičov a ich nedostatočnú komunikáciu a to, že napriek záujmu otca o maloletú mu matka v styku s maloletou bráni. Je nepochybné, že rodičia majú nevyriešené vzájomné vzťahy, tak ako matka vo vyjadrení udáva, avšak tieto nemôžu byť dôvodom bráneniu matky v akomkoľvek kontakte otca s maloletou. Odvolací súd nijako neospravedlňuje možné vulgárne správanie sa otca voči matke, ktorého existenciu v reálnom čase a jeho dopad na jeho výchovné schopnosti vo vzťahu k maloletej bude vyhodnocovať dokazovaním vo veci samej súd prvej inštancie. Tu odvolací súd poukazuje aj na správu referátu poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Pezinok pracovisko Senec zo dňa 18.09.2019 z ktorej vyplýva, že otec je viac spolupracujúcim rodičom, ktorý v záujme psychologickej intervencie v rodine na rozdiel od matky s referátom spolupracuje. Odvolací súd preto v danom prípade dospel k záveru, že je potrebné až do právoplatného skončenia konania zabezpečiť pravidelný kontakt otca s maloletou v primeranom rozsahu, keďže z dôvodu konfliktu rodičov a nedostatočnej komunikácie títo nie sú schopní sa na tomto dohodnúť. Maloletá je v predškolskom veku, navštevuje predškolské zariadenie, otec a prostredie v jeho domácnosti nie sú pre ňu cudzie, pričom v konaní doposiaľ nebol preukázaný taký závažný zdravotný stav maloletej, alebo negatívny vplyv otca na maloletú, ktorý by ho z jej života vylučoval. Maloletá dokonca nepotrebuje ani psychologickú intervenciu, podľa MUDr. M. S. je maloletá bez výraznejších porúch správania a kolízny opatrovník označil správanie sa maloletej počas šetrenia (na rozdiel od podania matky u MUDr. M. S.), ako dieťa spontánne veselé a hravé. Pokiaľ ide o rozsah dočasnej úpravy styku otca s maloletou, tento odvolací súd považoval za dostatočný na udržiavanie a rozvíjanie vzájomných citových a rodinných väzieb medzi maloletou a otcom. Tým, že rodičovské práva k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia, má taktiež otec právo sa s maloletou stretávať, rovnako právom maloletej je, aby mala zabezpečený nerušený a plnohodnotný kontakt aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Osobné spory medzi rodičmi, či ich vzájomne rozporné tvrdenia, alebo aj zdravotný stav maloletej a potreba podpornej psychiatrickej liečby budú predmetom dokazovania súdom prvej inštancie vo veci samej. Odvolací súd má za to, že matkou prezentované okolnosti agresívneho správania sa otca voči nej majúce priamy vplyv na maloletú s následkom potreby psychofarmakologickej liečby maloletej na jej „ukľudnenie“, doposiaľ v konaní preukázané neboli. Odvolací súd nevylučuje nevhodné správanie sa otca voči matke, avšak na základe obsahu spisu a matkou predložených listín ho nemožno považovať za okolnosti takej intenzity, ktoré by boli dôvodom na obmedzovanie otca v kontakte s maloletou. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní navrhoval zníženie výživného odvolací súd udáva, že uvedené nebolo predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorého správnosť odvolací súd v odvolacom konaní posudzoval a nejde o postup podľa § 64 CMP. 9. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP. zmenil. 10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).