Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/1/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200084 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317200084.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: G. G., U.. XX.X.XXXX, R. R. XXA, R., právne zastúpený NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3/A, Bratislava, IČO: 35 874 465 proti žalovanému: D. O. K. Y., E..A..O.., E. E. M. XXX, B.: XX XXX XXX, právne zastúpený PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Karlovo náměstí 671/24, Praha 1, Česká republika, IČO: 26169 720, konajúca prostredníctvom PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, so sídlom Kapitulská 18/A, Bratislava, IČO: 35 884 703 o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 15. júna 2018, č. k. 24Cpr/1/2017-330, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa 2.11.2016 dané žalobcovi je neplatné; vo zvyšku žalobu zamietol a návrh žalovaného na určenie, že od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. 2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.11.2017 s miestom výkonu práce - Hlohovec. V čl. 7 zmluvy „Mzdové podmienky a benefity“ si zmluvné strany upravili práva a povinnosti ohľadne mzdy. Benefit súvisiaci s vyslaním žalobcu na prácu na Slovensko bol upravený v podmienkach skupiny W., ako dokumentu podpísanom vedúcimi pracovníkmi skupiny a žalobcom. V bode „Cestovné výsady (travel privilege)“ dokumentu bolo stanovené, že: „Zamestnanec a členovia jeho rodiny, presídlení z domovského štátu, majú nárok na jednu spiatočnú cestu letecky ekonomickou triedou, na osobu a rok, do miesta ich domova v domovskej krajine. Zamestnanec a jeho rodina môžu, pokiaľ chcú, svoje právo na návrat využiť na cestu do inej destinácie za podmienky, že cesta nie je drahšia než návrat do miesta ich domova. Takéto letenky musia byť zakúpené s dostatočným časovým predstihom, aby bolo pre W. zabezpečená čo najvýhodnejšia cena, a schválené miestnym manažérom pre ľudské zdroje. Pokiaľ je to možné, je potrebné využiť služby cestovnej agentúry“. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že e-mailom zo dňa 8.8.2016 žalobca informoval R.F. G. (miestnu personálnu manažérku) o jeho nároku na cestu aj s rodinou s tým, že si preveril ceny a zistil, že je drahšie ísť do Bazileja než do New Yorku. K tomu uviedol ceny leteniek podľa webovej stránky E.. Cena letenky spoločnosťou Swiss z Viedne do Bazileja predstavovala 734 eur, cena letenky spoločnosti Delta z Viedne do New Yorku sumu 449 eur. Na záver e-mailu uviedol, že potvrdí deň cesty a požiada ju o zabezpečenie rezervácie pre neho a jeho rodinu. E-mailom zo dňa 26.9.2016 informoval R. W. žalobcu, s nasledovným znením: „ohľadne overovacieho procesu výdavkov, nielen že je bežné, ale aj povinné, že kontrolóri schvaľujú platbu. Postup je nasledovný: Vy mi dáte svoje výdavky na schválenie a potom nasleduje druhé kolo schvaľovania s finančníkom (tu Andrea alebo niekto z jej tímu, ak tam vôbec je). Pošlite mi rozpracované Vaše výdavky. Očividne sa vyskytli otázky od W., týkajúce sa zdieľaných služieb ohľadom letov, čo sa musí rýchlo vyriešiť. Viac Vám neviem povedať“. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 2.11.2016 žalovaný ako jeho dôvod uviedol, že žalobca v dňoch od 16.8.2016 do 26.8.2016 spolu so svojou rodinou absolvoval letecky cestu do Spojených štátov (New York), napriek jeho tvrdeniu, že cesta bola do Francúzska. Cesta do Spojených štátov stála 4.423,96 eur, t.j. približne dvojnásobne viac, ako by bola cena predpokladanej cesty do Francúzska, čím zamestnávateľovi spôsobil škodu v uvedenej výške. Dňa 11.8.2016 žalobca svojej podriadenej zamestnankyni R. G. dal priamy pokyn, aby jeho cestu a cestu jeho rodiny evidovala ako cestu do Francúzska a nie ako do Spojených štátov. Dňa 12.10.2016 v snahe zakryť svoje konanie žalobca tvrdil, že v uvedenom čase cestoval do Francúzska, aj keď jeho tvrdenie bolo v rozpore so zisteniami zamestnávateľa. Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch napadnutého rozhodnutia poukázal na svedeckú výpoveď R. G., ktorá uviedla, že si pamätá, ako prišiel za ňou žalobca s tým, že chce ísť na dovolenku do Spojených štátov, že si pozeral letenky na webe do New Yorku a Bazileja, pričom zistil, že sú v rovnakých cenách. Požiadal ju, aby od partnerskej cestovnej kancelárie vyžiadala cenovú ponuku leteniek do Bazileja a neskôr do New Yorku. Potom ju žalobca požiadal rezervovať konkrétny let do New Yorku, keďže cena bola podľa jeho posúdenia podobná a dal jej mená manželky a detí. Potom prišlo k fakturácii a žalobca ju požiadal, či by mohla cestovná kancelária dať do faktúry Bazilej. S touto požiadavkou zavolala do cestovnej kancelárie, povedali jej, že tak urobia. Samotná faktúra následne išla cez finančné oddelenie a nie personálne oddelenie. Uviedla, že o podmienkach poskytovania benefitu vedela, nemyslela si však, že podmienkou bolo aj schválenie z jej strany, schvaľovalo to finančné oddelenie. Keďže prebehlo objednanie leteniek a ich nákup, nákup bol schválený. Svedkyňa uviedla, že pokyn od žalobcu, aby cestu do NY evidovala ako cestu do Francúzska dostala ústne, na presný dátum pokynu si už nepamätala. Z písomného svedectva D.. G. súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.10.2016 bola svojim nadriadenými z „Human resources“ žiadaná, aby vysvetlila vysoké náklady na cestu žalobcu vo faktúre od cestovnej kancelárie. V e-maily zo dňa 13.10.2016 informovala nadriadených o tom, že na základe pokynu žalobcu objednala let do New Yorku a požiadala cestovnú agentúru, aby faktúru vystavila s destináciou na Bazilej namiesto New York. Svedkyňa podpisom potvrdila iba anglickú a slovenskú časť tohto dokumentu, ktorému rozumie. Zároveň potvrdila, že si je vedomá, že svedectvo je vypracované pre jeho použitie na účely súdneho konania a akékoľvek nepresné alebo nepravdivé vyhlásenie môže mať trestnoprávne následky alebo občianskoprávne následky. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na písomnú svedeckú výpoveď G. E., personálnej riaditeľky pre strednú Európu, podľa ktorej sa pri vyšetrovaní spolu s R. W. žalobcu niekoľkokrát pýtala, či letel do Francúzska, pričom žalobca povedal, že áno, nezmienil sa o tom, že by v čase od 16.8.2016 do 26.8.2016 cestoval do USA. Z výpovede svedka R. W. podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že v tom čase mal na starosti päť závodov, dva na Slovensku a tri v Poľsku. Počas spoločného stretnutia žalobca opakovane potvrdil, že v auguste s rodinou cestoval do Francúzska. Svedok tiež uviedol, že spolu E. G. E. o tom podali správu do Francúzska, pričom dostali inštrukciu, aby žalobca opustil kanceláriu a išiel domov. Nebol však ešte prepustený, len sa mal zdržiavať doma. 3/ Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že pracovný pomer žalobcu so žalovaným bol skončený neplatne. Na základe vykonaných dôkazov nemal za dostatočne preukázané tvrdenia žalovaného, že žalobca ako nadriadený dal ústny pokyn personálnej manažérke, aby jeho leteckú cestu evidovala ako cestu do domovskej krajiny, a aby tak bola vystavená aj faktúra za letenky. Žalovaný svoje tvrdenie preukazoval len svedeckou výpoveďou R. G., proti ktorej stálo tvrdenie žalobcu. Túto svedeckú výpoveď súd prvej inštancie nepovažoval za presvedčivú, preto ju nevyhodnotil ako silnejší dôkaz než výsluch žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že svedkyňa p. G. nebola nezaujatá, podobne ako žalobca mala záujem na výsledku vyšetrovania a preto ju nebolo možné považovať za nestranného svedka. Z jej výpovede bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že si je vedomá svojho predchádzajúceho svedectva, ktoré poskytla svojmu zamestnávateľovi v čase, kedy bola ešte u neho zamestnaná, jej výpoveď pred súdom vyhodnotil ako uhýbavú a neistú. Personálna manažérka G. E. vo výpovedi uviedla, že pri vyšetrovaní sa p. G. snažila zakryť tému nákladov cesty a jej fakturácie, hoci vedela, že žalobca letel do Spojených štátov a so slzami v očiach priznala, že im klamala z obavy o stratu zamestnania. Z toho vyvodil, že svedkyňa bola pod tlakom. Z uvedeného dôvodu tvrdenia žalobcu, že svojej podriadenej nedal žiadny pokyn a ani nikdy nezatajoval cieľ svojej cesty vyhodnotil ako viac presvedčivé ako svedeckú výpoveď p. G., keď zo žiadneho iného listinného dôkazu nevyplývalo, že by personálna manažérka konala na základe pokynu žalobcu. Ako osoba zodpovedná za schválenie leteniek neuviedla, že by sa akokoľvek ohradila proti neprípustnému pokynu žalobcu a nikoho o tom neinformovala. Z týchto dôvodov súd nepovažoval svedeckú výpoveď p. G. za dostatočný dôkaz na preukázanie snahy žalobcu zakryť skutočný cieľ cesty tým, že jej dal neoprávnený pokyn. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené v súlade s § 38 Zák. práce. Žalovaný nariadil žalovanému opustiť pracovisko, preto sa najskôr pokúsil doručiť oznámenie žalobcovi tým, že ho požiadal o osobné prevzatie na pracovisku, keďže týmto spôsobom sa oznámenie nepodarilo osobne doručiť, žalovaný doručoval okamžité skončenie doporučenou poštou, do vlastných rúk, čím nastali účinky doručenia. Okrem toho bolo okamžité skončenie doručené žalobcovi aj e-mailom. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že interný predpis žalovaného stanovoval pre objednanie leteniek do inej destinácie než do domovskej krajiny tri podmienky: (i) cena letenky nesmie prevyšovať cenu letenky do domovskej krajiny, (iii) nákup má byť uskutočnený včas, aby bola cena čo najnižšia a (iii) letenka musí byť schválená miestnym personálnym manažérom. Dôkaz o cenách leteniek, ktorý predložil žalobca, nebol zo strany žalovaného spochybnený, ani vyvrátený. Ustálil, že žalobca konal dobromyseľne a v súlade s interným predpisom, keď požiadal personálnu manažérku o preverenie cien leteniek a o objednanie letu do Spojených štátov. Porušenia interného predpisu sa žalobca dopustil len vtedy, keď si objednal letenku na konkrétnu cestu, pri ktorej bola uvedená cena 1.106 eur. Táto cena bola vyššia, než cena letu podľa jeho prieskumu do Bazileja. Ani vtedy mu však personálna manažérka neoznámila, že cena je vyššia, neurobila porovnanie cien na konkrétny deň, v ktorom žalobca cestoval na dovolenku a späť. R. G. ako miestna personálna manažérka mala schvaľovať cestu žalobcu, preto najmä ona bola zodpovedná za to, aby boli stanovené podmienky dodržané. Žalobca si nemohol letenky schvaľovať sám, ani prípadné prekročenie limitu cesty. Na základe uvedeného možno pričítať žalobcovi len nedbanlivosť pri porušení pracovnej disciplíny spočívajúcu v tom, že si žiadal objednať let, pri ktorom bola cena zrejme, resp. pravdepodobne vyššia, než na akú mal nárok. Žalobca pri objednávaní leteniek nekonal s úmyslom zatajiť skutočný cieľ cesty a tým poškodiť žalovaného. Preto súd neprisvedčil žalovanému, že cestu evidoval ako cestu do domovskej krajiny na základe informácie žalobcu. Zodpovední zamestnanci poznali cieľ cesty aj to, že ide o využitie benefitu. Súd prvej inštancie neuznal ani argument žalovaného, že žalobca cieľ svojej cesty nekonzultoval so svojim nadriadeným, pretože z interného predpisu mu taká povinnosť nevyplývala. S prihliadnutím na všetky okolnosti považoval porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu za menej závažné, za ktoré prichádzalo do úvahy písomné upozornenie na možnosť výpovede. Súd prvej inštancie zohľadnil, že žalobca rešpektujúc pokyn nadriadeného, čerpal dovolenku až po predaji závodu, z ktorého dôvodu nemohol dodržať jednu z troch podmienok interného predpisu a to, aby nákup leteniek bol uskutočnený včas a aby boli čo najlacnejšie. Išlo o prvé objednávanie leteniek v rámci benefitu, nakoľko v roku 2015 si ho žalobca nečerpal. Žalobca sa predtým nedopustil porušenia pracovnej disciplíny, závod pod jeho vedením dosahoval dobré výsledky a získal ocenenia. I keď jeho nový nadriadený R. W. spochybnil, že to nebola žalobcova zásluha, podľa súdu prvej inštancie bolo dôležité, že zamestnávateľ dovtedy nemal výhrady k jeho práci. Čo sa týka dôsledkov porušenia pracovnej disciplíny, teda vzniku škody, túto nemožno pričítať žalovanému, keďže za nákup zodpovedala a schvaľovala ho vedúca personálneho oddelenia. Medzi konaním žalobcu a vznikom škody súd nevidel príčinnú súvislosť, pretože chýbal bezprostredný vzťah príčiny a následku. Nakoľko žalovaný náhradu škody nežiadal súd uzavrel, že pre neho nebola dôležitá, keďže žalovaný vyplatil žalobcovi mzdové nároky bez krátenia o vzniknutú škodu. Svedectvá R. W. K. G. E. preukazovali, že žalobca im tvrdil, že cestoval do Francúzska, avšak žalobca opisoval priebeh vyšetrovania/stretnutia inak ako svedkovia. V čase, keď sa pýtali žalobcu na skutočný cieľ jeho cesty bolo zrejmé, že žalobca bude prepustený. Žalobca nebol konfrontovaný s dokladmi, ani s vyjadrením jeho podriadenej a hneď mu bolo nariadené opustiť pracovisko a nemal možnosť sa k porušeniu pracovnej disciplíny vyjadriť. R. W. síce uviedol, že žalobcovi bolo povolené vyjadriť sa, ale k tomu došlo až neskôr v Mníchove, kde sa žalobca stretol s nadriadeným pracovníkom vysielajúceho zamestnávateľa. Zohľadniac uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že strata dôvery súvisiaca s uvedeným správaním žalobcu nie je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo v súlade s § 68 ods. 1 Zák. práce a žaloba bola podaná v lehote podľa § 77 Zákonníka práce, súd prvej inštancie jej v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel. Dôsledkom toho rozhodnutia je, že pracovný pomer žalobcu dňa 15.11.2016 neskončil a žalovaný je povinný podľa § 79 Zák. práce poskytnúť mu náhradu mzdy do času, kedy mu umožní pokračovať v práci. Keďže pracovný pomer bol medzi stranami dohodnutý na dobu určitú a skončil jej uplynutím 30.11.2017, zohľadniac, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 C.s.p.), súd prvej inštancie žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal určiť, že pracovný pomer naďalej trvá, zamietol. Z rovnakého dôvodu zamietol aj návrh žalovaného na určenie, že nemožno od neho požadovať ďalšie zamestnávanie žalovaného. 4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a hoci bola žaloba čiastočne zamietnutá. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca ma úspech v podstate celého sporu, v dôsledku čoho sa jeho čiastočný neúspech nedá pomerne vyjadriť. 5/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Napadol ním jeho vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie, že sa žalobca dopustil porušenia interného predpisu len tým, že objednal letenku na konkrétnu cestu, pri ktorej bola uvedená cena 1.106 eur, ktorá bola vyššia ako cena letu podľa jeho prieskumu do Bazileja, že personálna manažérka žalobcovi neoznámila, že cena je vyššia, ani neurobila porovnanie cien na konkrétny deň, v ktorom žalobca cestoval na dovolenku a späť, R. G. ako miestna personálna manažérka mala schvaľovať cestu žalobcu, preto najmä ona bola zodpovedná za to, aby boli stanovené podmienky dodržané, žalobca si nemohol letenky schvaľovať sám, ani prípadné prekročenie limitu, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobcovi možno pričítať len nedbanlivosť pri porušení pracovnej disciplíny spočívajúcu v tom, že si objednal let, pri ktorom bola cena zrejme, resp. pravdepodobne vyššia, než na akú mal nárok. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval v bode 44, 45 rozsudku, že žalobca pri objednávaní leteniek nekonal s úmyslom zatajiť skutočný cieľ cesty a tým poškodiť svojich zamestnávateľov, a že nemožno prisvedčiť tvrdeniu, že žalobca cestu evidoval ako cenu do domovskej krajiny, keďže zodpovední zamestnanci poznali cieľ cesty. Na základe uvedených skutkových záverov považoval súd prvej inštancie porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu za nedbanlivosť a menej závažné. Žalovaný s týmto právnym posúdením súdu prvej inštancie nesúhlasil dôvodiac, že žalobca si bol plne vedomý existencie interného predpisu stanovujúceho pravidlá na čerpanie bonusu, o čom svedčí jeho e-mailová komunikácia s R. G. ohľadom cien letu zo dňa 8.8.2016, žalobca si sám vybral letenky do New Yorku s vedomým, že ich cena je vyššia ako cena do Bazileja, pričom musel tiež vedieť, že porušuje interný predpis, o čom svedčí skutočnosť, že bol riadne informovaný, že ceny všetkých cestovnou kanceláriou ponúkaných letov je vyššia ako ním uvádzaná cena drahšieho letu do Bazileja, čo vyplýva z emailu p. G. zo dňa 10.8.2016 žalobcovi a emailu žalobcu zo dňa 11.8.2016. Napriek skutočnosti, že žalobca vedel, že cena letenky do New Yorku je drahšia ako cena letenky do Bazilej, dal pokyn svojim podriadeným (čo nebolo sporné) na zakúpenie letenky a cestu zrealizoval, čo je zrejmé a úmyselné porušenie interných predpisov a pracovnej disciplíny. Za nesprávny považuje žalovaný aj záver súdu prvej inštancie, že vznik škody nemožno pričítať žalobcovi, keďže za nákup a schvaľovanie zodpovedala vedúca personálneho oddelenia. Zodpovednosť schvaľujúcej osoby nevylučuje zodpovednosť žalobcu za škodu, jednak škoda žalovanému preukázateľne vznikla a je pričítateľná žalobcovi, keď existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu (pokyn žalobcu podriadeným na nákup letenky) a škodou (ako rozdiel medzi cenou letenky do new Yorku a cenou letenky do Bazileju). Uvedené konanie žalobcu predstavuje vedomé a úmyselné porušenie pracovnej disciplíny a zneužitie prostriedkov zamestnávateľa žalobcom vo svoj prospech o to viac, že manažérska pozícia žalobcu, ktorú vykonával si vyžaduje vysoko morálny prístup k vykonávanej práci, majetku zamestnávateľa a dodržiavanie zákonných a interných predpisov. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj zodpovednosť žalobcu za porušenie interného predpisu, keď nesprávne uzavrel, že za porušenie pracovného predpisu je primárne zodpovedná personálna manažérka, pričom zároveň úplne opomenul vzťah podriadenosti p. G.j voči žalobcovi, hoci aj táto okolnosť má zásadný význam na posúdenie miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny. Pani G., hoci z pozície personálnej manažérky mala schvaľovať nákup leteniek žalobcu, žalobca bol voči nej v pozícií nadriadeného, a to dokonca na pozícií Plant Manager, teda riaditeľ výrobného závodu. Žalobca nežiadal o schválenie leteniek, ale dal p. G. pokyn na ich nákup, čo nie je medzi stranami sporné. Za týchto okolností nemožno situáciu posúdiť spôsobom, že žalobcovo konanie je nedbanlivostné a zodpovednosť za porušenie interného predpisu je prenesená na osobu, ktorej nadriadený vedome zadal inštrukciu na nákup leteniek za cenu vyššiu ako je cena povolená interným predpisom. V tomto konaní žalobca zneužil svoje postavenie, čo zvyšuje mieru závažnosti porušenia jeho pracovnej disciplíny. V tomto kontexte je potrebnú vnímať aj pokyn p. G. zo strany žalobcu na zmenu destinácie v rámci fakturácie. Súd prvej inštancie výpoveď p. G. poňal nesprávne, keď jej svedectvo nezohľadnil a tvrdenie žalobcu považoval za presvedčivejšie. Skutočnosť, že p. G. v pozícii personálnej manažérky vykonala pokyn žalobcu a tento nereportovala svojim nadriadeným, nemožno pričítať na ťarchu žalovanému. Súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že nezohľadnil svedectvá p. W. K. D.. E., ktorí vo svojich svedeckých výpovediach zhodne uviedli, že žalobca im na spoločnom stretnutí dňa 12.10.2016 opakovane a napriek ich konkrétnym otázkam tvrdil, že bol vo Francúzsku a nie v USA. Súd prvej inštancie sa teda nedostatočne vysporiadal s dôkazmi predloženými žalovaným, nesprávne posúdil dôveryhodnosť svedkyne p. G. a opomenul svedecké výpovede p. W. a p. E., ich neakceptovanie nedostatočne odôvodnil a bez akéhokoľvek odôvodnenia dospel k záveru, že žalobca konal len v nedbanlivosti. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a arbitrárny. 6/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Odvolaciu argumentáciu žalovaného považuje za nedôvodnú, má za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil svedeckú výpoveď p. G. a jej dôkaznú silu správne a v súlade s § 191 ods. 1, 2 C.s.p.; pokiaľ ide o svedecké výpovede p. W. K. D.. E. žalobca má za to, že súd nie je povinný v konkrétnom rozsahu odôvodniť svoje závery, ku ktorým dospel na základe tvrdení strán sporu. Žalovaný nemôže tvrdiť, že sa súd vykonanými dôkazmi nezaoberal len z dôvodu, že svedeckým výpovediam p. W. K. D.. E. nevenoval v odôvodnení v rozsahu podľa predstáv žalovaného. Žalovaný rovnako nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobca v pozícií Plant Managera mal nárok na čerpanie benefitu podľa interného predpisu žalovaného „Cestovné výsady“ v podobe jednej spiatočnej cesty ekonomickou triedou na osobu a rok do miesta domova v domovskej krajine alebo inej destinácie za podmienky, že cesta nie je drahšia než návrat do miesta ich domova, pričom využitie benefitu podlieha schváleniu zo strany miestneho manažéra pre ľudské zdroje. V konaní nebolo sporné, že dôkaz o cenách leteniek žalobca pani G. predložil a svoj nárok na benefit s ňou konzultoval, pričom žiadnym spôsobom nezatajil svoj úmysel využiť tento benefit na cestu s rodinou do New Yorku, pričom ceny leteniek, ktoré žalobca vyhľadal prostredníctvom webovej stránky E. predložil pani G. boli lacnejšie ako letenky do domovského štátu žalobcu (Bazilej), čo vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a p. G. zo dňa 8.8.2016. Žalobca predložil p. G. ponuku leteniek za účelom jej schválenia s vedomím, že spĺňa všetky požiadavky interného predpisu a preto súd prvej inštancie konštatoval správne, že konal dobromyseľne. Pre posúdenie veci nie je podstatný ani vzťah podriadenosti a nadriadenosti p. G. a žalobcu, nakoľko interný predpis zveruje schvaľovanie benefitu miestnemu manažérovi ľudských zdrojov, ktorým bola v tom čase p. G.. Žalobca dodal, že tvrdenie žalovaného, že dal p. G. pokyn na zmenu destinácie letu v rámci fakturácie v celom rozsahu poprel, pričom žalovaný toto tvrdenie preukázal len svedectvom p. G., ktoré však súd prvej inštancie vyhodnotil ako nie nezaujaté. 7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť. 8/ Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom a inými internými predpismi zamestnávateľa, pracovnou zmluvou alebo pokynmi nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny postihnuté ako dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zák. práce. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, príp. či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. (viď. napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 74/2008 zo dňa 29. septembra 2009). 9/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, výsluchu žalobcu a svedkov, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Súd prvej inštancie založil svoj záver o dôvodnosť žaloby v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru osvojac si výlučne tvrdenie žalobcu ohľadom skutku, ktorý mu bol v okamžitom skončení kladený za vinu bez toho, aby sa vysporiadal s vykonanými dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi ako vedúcemu pracovníkovi (žalobca pracoval na pozícií vedúceho závodu v Hlohovci na základe pracovnej zmluvy dojednanej na dobu určitú od 1.12.2015 do 30.11.2017, viď č.l. 11 a nasl.) možno pri posudzovaní miery intenzity porušenia pracovnej disciplíny v súvislosti s jeho cestou do NY pričítať len nedbanlivosť, a že prevažná miera zodpovednosti za porušenie interného predpisu žalovaného upravujúceho podmienky poskytnutia cestovného benefitu vyslanému zamestnancovi do domovskej krajiny pripadá na svedkyňu R.. G. (v rozhodnom čase na pracovnej pozícií lokálnej personálnej manažérky u žalovaného, pracovne subordinačne zaradenej pod žalobcom). Súd prvej inštancie bez opory vo vykonanom dokazovaní uveril žalobcovi, že sporný ústny pokyn personálnej manažérke ohľadom spôsobu evidencie jeho cesty do NY nedal, na druhej strane spochybnil svedeckú výpoveď bývalej zamestnankyne R.. G., podľa ktorej vo veci spôsobu nesprávneho evidovania a fakturácie letu žalobcu konala na základe ústneho pokynu žalobcu. Súd prvej inštancie pri hodnotení tohto dôkazu opomenul skutočnosť, že to bol žalobca, kto požiadal svedkyňu R. G. o zabezpečenie rezervácie leteniek Viedeň - New York pre neho a jeho rodinu potom, čo jej potvrdí deň cesty (viď e-mail žalobcu zo dňa 8.8.2016 na č.l.76). Svedkyňa G.Á. nemala akýkoľvek motív žiadať z vlastnej iniciatívy cestovnú kanceláriu „dať do faktúry destináciu Vie - Basel a späť“ (viď e- mail zo dňa 11.8.2016 na č.k. 90), pokiaľ by takýto pokyn neobdržala priamo od žalobcu; svedkyňa by z takéhoto konania nemala žiaden prospech (na rozdiel od žalobcu) a je len ťažko uveriteľné, že by si dobrovoľne na základe vlastnej iniciatívy svojim konaním privodzovala prípadnú sankciu za závažné porušenie pracovnej disciplíny bez príslušného pokynu jej nadriadeného. V tejto súvislosti je namieste dodať, že ak by si žalobca nebol vedomý skutočnosti, že cena letu z Viedne do NY v termíne od 15.8 - 26.8.2016 prevyšuje cenu letu do domovskej krajiny, t. j. že poruší interný predpis žalovaného ohľadom ceny letu, svedkyňa Machajdová by nemala dôvod žiadať cestovnú kanceláriu o vystavenie faktúry s údajmi odporujúcimi skutočnosti. Žalobca totiž interný predpis žalovaného ohľadom poskytovania cestovných benefitov poznal a bol s ním riadne oboznámený. Úmysel žalobcu oficiálne neuviesť skutočný cieľ cesty svojim nadriadeným možno podporne vyvodiť aj zo svedeckých výpovedí ďalších bývalých zamestnancov žalovaného - p. G. E. K. D.. R. W., ktorým mal žalobca 12.10.2016 cestu do NY poprieť, a s ktorých obsahom sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku relevantne nevysporiadal. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie ohľadom zaujatosti svedkyne G.. Ako vyplynulo zo zhodných tvrdení strán sporu, svedkyňa v roku 2017 ukončila pracovný pomer u žalovaného a v čase svedeckej výpovede k nemu nemala vzťah, ktorý by mohol objektívne vzbudzovať pochybnosti o jej nestrannosti a pravdivosti svedeckej výpovede. Rovnako tak ani ostatní svedkovia pre žalovaného nepracujú a preto nemajú dôvod byť zaujatí. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že skutkové závery súdu prvej inštancie na ktorých podklade prijal právny záver o dôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru výpovede nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Konanie vedúceho zamestnanca, ktorého úmyslom bolo uviesť zamestnávateľa do omylu ohľadom využitia poskytovaného benefitu, iniciovať vystavenie účtovného dokladu v rozpore so skutočnosťou s cieľom získať finančný prospech na úkor zamestnávateľa je z hľadiska stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny závažným, ktoré zakladá dôvod na okamžité skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. 10/ Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že k posudzovaniu splnenia hmotnoprávnych predpokladov platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa pristupuje až potom, keď je vyriešená otázka splnenia jeho formálno-právnych predpokladov platnosti (žalobca doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca v konaní namieta). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia síce uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené v súlade s § 38 Zák. práce (viď odsek 35/ odôvodnenia), neustálil však, ktorým dňom nastali účinky jeho doručenia. Pritom určenie toho momentu je rozhodujúce v súvislosti s posúdením otázky plynutia prekluzívnych lehôt podľa § 77 Zák. práce a § 63 ods. 4 Zák. práce (v spojení s § 68 ods. 2 Zák. práce). Z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru doručoval poštou, pričom žalobca si uvedenú zásielku neprevzal a zásielka sa žalovanému vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote (viď č.l. 72). Preto bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovaným doručované na poslednú známu adresu žalobcu (§ 38 ods. 2 Zák. práce) a či nevyzdvihnutím zásielky na tejto adrese v úložnej lehote nastala fikcia jej doručenia podľa § 38 ods. 4 Zák. práce, ak áno, kedy nastali účinky jej doručenia. Odvolací súd dodáva, že jedným z dôvodov, pre ktorý zákon postihuje okamžité skončenie pracovného pomeru sankciou neplatnosti je tiež skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo riadne doručené druhému účastníkovi. V takom prípade môže žalobu na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom zamestnanec podať kedykoľvek po tom, čo sa o existencii tohto zrušovacieho prejavu dozvedel, bez ohľadu na skutočnosť, či mu okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené do vlastných rúk; pred riadnym doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru sa však plynutie dvojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zák. práce nezačne. V tomto kontexte je potrebné dodať, že doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi bežnou e-mailovou komunikáciou nie je možné považovať za doručenie do vlastných rúk. 11/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 12/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, ani výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na určenie, že od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby žalobcu naďalej zamestnával, neboli napadnuté odvolaním a preto nadobudli právoplatnosť. 13/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).