Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/186/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317208430 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317208430.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: SILOKING Slovakia s.r.o., so sídlom: Družstevná 1, 900 65 Záhorská Ves, IČO: 34 127 062, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom: Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: W-CONSULT s. r. o., so sídlom: Saratovská 6E, 841 02 Bratislava, IČO: 43 911 234, právne zastúpený: JUDr. Tatiana Dlhošová, so sídlom: Nobelova 34, 820 06 Bratislava, P.O.BOX 28 o zaplatenie 24.897,70 Eur istiny s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 12Cb/108/2018-291 zo dňa 18. 06. 2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 12Cb/108/2018-291 zo dňa 18. 06. 2019 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej súd rozhodne samostatným rozhodnutím. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd I. inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 25.04.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 24.897,70 Eur istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody. Svoju žalobu odôvodnil mandátnou zmluvou č. 9/2008 zo dňa 01.06.2008, predmetom, ktorej sa žalovaný ako mandatár zaviazal vykonávať pre žalobcu ako mandanta, kontrolu prvotných účtovných dokladov, vedenie podvojného účtovníctva spoločnosti, spracovanie sociálno- ekonomických informácii pre potreby štatistického úradu, spracovanie DPH a daňových priznaní k DPH, vyhotovenie ročnej účtovnej uzávierky a poskytovanie odborného poradenstva v oblasti vedenia účtovníctva. Mandatár svoju zmluvnú povinnosť mal porušiť tak, že v rozpore s mandátnou zmluvou neupozornil mandanta na nesprávne vystavovanie faktúr voči zahraničnej spoločnosti Mayer Maschinen bau gesellschaft mbH /ďalej len Mayer/, ktoré v dôsledku ich nesprávneho dodania služieb boli vyhotovené so slovenskou daňou napriek tomu, že pri dodaní služieb na faktúrach nevznikla daňová povinnosť. Tento nesprávny postup bol zistený Daňovým úradom Bratislava I, voči subjektu Mayer, ktorý v zdaňovacom období 4/2011 obstaral tovar a služby, pričom z tovaru boli vyrábané pre Mayer kovové konštrukcie umiestnené v sklade v priestoroch žalobcu, ktoré mal v prenájme Mayer. Z prenajatých skladových priestorov bol tovar dodávaný Mayerom v tuzemsku alebo premiestnený v zmysle § 8 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty/ ďalej len ZoDPH/. Mayer si uplatnil okrem iného aj odpočítanie dane, ktorá bola uplatnená inými platiteľmi v tuzemsku z dodaných služieb faktúr č. 2110022 zo dňa 30.04.2011 vo výške 189.303,75 Eur s DPH vo výške 37.860,75 Eur. Dňa 29.07.2011 správca dane vykonal dožiadanie č. 600/322/17/2740/2011/Smut zo dňa 27.07.2011 miestne príslušnému správcovi dane v Malackách na dodávateľov služieb, prostredníctvom, ktorého preveroval aký druh služby je predmetom fakturácie v zmysle, ktorého ust. § 15, 16 ZoDPH a určili platiteľov miesta dodania služieb. Dňa 23.08.2011 obdržal odpoveď na dožiadanie č. 606/320/43985/2011/Dam, ktorého súčasťou bola zápisnica o ústnom pojednávaní č. 606/320/43593/2011/Dam zo dňa 10.08.2011 spísaná splnomocneným zástupcom mandanta Ing. V. Witkovskou, v ktorej je uvedené, že predmetom fakturácie sú zváračské, zámočnícke a opravárske práce a pri určení miesta dodania služby faktúra bola vystavená pre Mayer s miestom podnikania na Slovensku, kde v zmysle zmluvy zo dňa 24.07.2007 je miesto dodania Záhorská Ves. Pri dodaní služieb nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 ZoDPH, keďže miestom dodania služieb zahraničnej právnickej osobe je v zmysle § 15 ods. 1 ZoDPH miesto kde má sídlo, resp. prevádzkareň v Nemeckej spolkovej republike. Preto Mayer porušil § 49 ods. 1, § 51 ZoDPH, keď uplatnil v daňovom priznaní odpočítanie dane zo služieb deklarovaných faktúrami č. 2110022, č. 2011.0322, pri ktorých poskytovateľom nevznikla daňová povinnosť, keďže miestom dodania služieb nie je tuzemsko. Rozhodnutiami daňového úradu v Bratislave bola Mayer uložená pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v celkovej výške 24.897,70 Eur za správny delikt, ktorého sa dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zníženie nadmerného odpočtu a to: za zdaňovacie obdobie 1,2,3,4,5,6,10/2010 vo výške 11.050,70 Eur a za zdaňovacie obdobie 1,2,3,5/2011 vo výške 8.006,30 Eur. S poukazom na § 72 ods. 5 ZoDPH mandant zodpovedá Mayer za správnosť mandantom vystavených faktúr, ako aj za škodu, ktorá Mayer vznikla pochybením mandanta pri vystavení predmetných faktúr. Mayer si tak uplatnil nárok na náhradu škody, spočívajúceho v sankciách uložených príslušným správcom dane v dôsledku nesprávneho postupu v rozpore ustanoveniami ZoDPH, ktorého príčinou bolo nesprávne vystavenie faktúr zo strany mandanta. V dôsledku týchto skutočností došlo dňa 03.02.2017 medzi mandantom a Mayer k náhrade spôsobenej škody vzájomným započítaním vo výške 24.897,70 Eur. Konaním mandatára došlo k porušeniu zmluvnej a zákonnej povinnosti pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou v dôsledku čoho vznikla škoda, ktorej sa dopustil žalovaný keď bol povinný riešiť nielen účtovné otázky, týkajúce sa podnikania žalobcu ale aj daňové otázky, medzi ktoré patrí tiež posúdenie správnosti uplatnenej sadzby dane na faktúre. 3. Dňa 23.05.2018 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že nárok žalobcu poprel, pričom žalobca sa odvoláva na mandátnu zmluvu č. 9/2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.02.2011 a dodatku č. 2 zo dňa 09.01.2011 s odkazom na poskytovanie odborných konzultácii a poradenstva v oblasti účtovníctva a daní žalovaným v prospech žalobcu. Vytýkal porušenie povinnosti žalovanej z mandátnej zmluvy ako aj zákonnej povinnosti podľa § 567 ods. 1 Obch. zák., pričom tieto listinné dôkazy do súdneho spisu nepredložil, preto žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Replikou dňa 17.08.2018 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného tak, že konštatovanie žalovaného, že za účtovníctvo je vždy zodpovedná samotná účtovná jednotka a tejto zodpovednosti sa nevie zbaviť alebo ju v celom rozsahu preniesť na externého dodávateľa, je vo vzťahu k prejednávanej veci bez významu. Táto zodpovednosť sa týka vzťahov medzi žalobcom ako účtovnou jednotkou a orgánmi verejnej moci resp. inými subjektmi, nie sú ňou však nijako dotknuté zodpovednostné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, vrátane záväzkov vzniknutých zo spôsobenej škody. Medzi žalobcom ako dodávateľom a Mayer ako odberateľom vznikol zodpovednostný vzťah porušením § 72 ods. 5 ZoDPH v znení neskorších predpisov /za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou/. V dôsledku tej skutočnosti, že žalobca sa nevie zbaviť svojej zodpovednosti, ktorá jej vyplýva z postavenia účtovnej jednotky, Mayer si nemohla uplatniť vzniknutú škodu priamo voči žalovanému, a to napriek uzatvorenej mandátnej zmluve, ktorou žalobca zveril určité činnosti žalovanému. Taktiež v prípade, ak by sa žalobca dopustil nesprávnym vedením účtovníctva správneho deliktu, príslušný orgán by neuložil sankciu žalovanému /napriek uzatvorenej mandátnej zmluve/, ale za vykonanie tejto sankcie by zodpovedal žalobca. Medzi žalobcom a žalovaným však vznikol samostatný zodpovednostný vzťah porušením povinností žalovaného vyplývajúcich z mandátnej zmluvy a zákona. 4. Duplikou zo dňa 03.12.2018 sa žalovaný vyjadril tak, že žalovaný mal porušiť mandátnu zmluvu, keď neupozornil žalobcu na nesprávne vystavovanie faktúr Mayer najmä v dôsledku nesprávneho posúdenia miesta dodania služieb vyhotovené so slovenskou daňou i napriek skutočnosti, že na predmetných faktúrach nevznikla daňová povinnosť. Vystavovanie faktúr realizoval priamo žalobca pričom predmetom mandátnej zmluvy boli činnosti, ktoré si žalovaný splnil. Je nesporné, že v období trvania mandátnej zmluvy v účtovnej agende realizoval žalobca úlohy, týkajúce sa administratívneho charakteru vlastnými zamestnancami ako formálne vystavovanie faktúr. Preto pri kontrole prvotných účtovných dokladov žalovaný môže faktúru vystavenú žalobcom skontrolovať iba po formálnej stránke a zabezpečiť tak riadne zaúčtovanie. Týka sa to údajov na faktúre konkrétne miesto dodania služieb alebo tovaru, rovnakú výšku odmeny za služby, čas plnenia, lehotu splatnosti určuje vystavovateľ faktúry, ktorý realizuje žalobca prostredníctvom svojich zamestnancov. Žalobca bol jediný subjekt, ktorý mal vedomosť o podmienkach dohodnutého kontraktu a odberateľa služby, ktorému sa vykonáva fakturácia, pričom žiada vyvodiť zodpovednosť za tieto vystavené faktúry voči žalovanej. Avšak sám mal odbornú spôsobilosť na vedenie účtovníctva v období od 12.11.2002 do 23.08.2013. Žalovanému neboli známe tie skutkové dôvody, že odberateľ nespĺňa fakturáciu vrátane DPH hoci je platcom DPH evidovaný v SR, čo bolo zistené až pri daňovej kontrole v 9/2011, preto na túto skutočnosť nemohol žalovaný upozorniť žalobcu pri zaúčtovaní faktúr za dodávky v roku 2010 - 7/2011. Nie je zrejmé zo žalobného návrhu z akého titulu prevzal žalobca na seba dobrovoľne povinnosť úhrady daňových pokút uložených spoločnosti Mayer. Postup žalobcu pri fakturácii bol taký, že miestom dodania služieb bol sklad Mayer v Záhorskej Vsi ako prevádzkareň, čo bol predpoklad pre vyčíslenie odmeny za službu s daňou z dôvodu, že Mayer bol registrovaný platca DPH. Predmetné faktúry vyhotovoval zamestnanec žalobcu Mgr. Lucia Kovárová, ktorá zastupovala Mayer do 22.08.2011 a vypracovávala daňové priznania DPH za Mayer. Konateľka žalovaného nebola v žiadnom právnom vzťahu s Mayer. Dôvodom prečo pokutovaná spoločnosť Mayer nespĺňala podmienky na odpočet DPH bol na jej strane, keď nemala sídlo ani prevádzkareň v SR hoci to uvádzala odberateľom. Aj v protokole Daňového úradu bolo konštatované, že platiteľom DPH pri dodaní služieb žalobcovi nevznikla daňová povinnosť nakoľko v zmysle § 19 ods. 2 ZoDPH miestom dodania služieb v zmysle § 15 ods. 1 ZoDPH je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo prevádzkareň / Nemecká spolková republika/, preto Mayer ako zahraničná osoba porušila § 49 ods. 1 a § 51 ZoDPH, keď uplatnila v daňovom priznaní odpočítanie dane zo služieb deklarovanými faktúrami č. 2110022 a 20110322, pri ktorých poskytovateľom nevznikla daňová povinnosť nakoľko miestom dodania služieb nie je tuzemsko. Mayer bola uložená pokuta, ktorú žalobca uznal zápočtom bez identifikácie na celú sumu všetkých udelených pokút Mayer aj za tie, ktoré boli vystavené pre nedôvodný odpočet faktúr DPH z iných subjektov uvedených vo faktúre č. 20110322, základ dane vo výške 11.456,60 Eur, DPH vo výške 2.291,32 Eur v protokole daňového úradu z 19.09.2011/ a vymáha voči žalovanej. Žalovaná mala vedomosť len o tej skutočnosti, že Mayer má prenajatý sklad a ako odberateľ je platiteľ DPH registrovaný v SR. Je nesporné, že v období 4/2011 bolo vydané rozhodnutie Daňového úradu č. 9102304/1/602947/2012 zo dňa 23.03.2012 o odpustení uloženej pokuty vo výške 4.015,20 Eur Mayer. Taktiež bol dohodnutý postup, že Mayer opraví priznania na DPH za 1-12/2010 a za 1,2,3,5,6/2011 pod sankciou nesplnenia, o čom mal žalobca vedomosť. Mayer tak opravovala podania na DPH z titulu opravy faktúr žalobcu a takéto boli podkladom pre opravné daňové priznania za rozhodné obdobie 2010 a 1,2,3,5,6/2011. 5. Súd vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku žalobcu žalobou, Mandátna zmluva č. 9/2008 zo dňa 01.06.2008, Protokol č. 600/322/211320/2011/Smut zo dňa 19.09.2011, Rozhodnutia Daňového úradu Bratislava v zmysle textu Vzájomné započítanie zo dňa 03.02.2017, e-mail zo dňa 06.10.2011, Zápisnica Daňového úradu Malacky č. 606/320/51905/2011/Adm zo dňa 25.10.2011, žiadosť o vrátenie preplatku na DPH zo dňa 30.09.2011 a skutkovými tvrdeniami žalobcu a prostriedkami procesnej obrany, ktorými boli skutkové tvrdenia žalovaného a zistil tento skutkový stav: 6. Mandátnou zmluvou č. 9/2008 zo dňa 01.06.2008 mandatár vykonával pre mandanta kontrolu prvotných účtovných dokladov, vedenie podvojného účtovníctva spoločnosti, spracovanie sociálno- ekonomických informácii pre potreby štatistického úradu, spracovanie DPH a daňových priznaní k DPH, a vyhotovoval ročné účtovné uzávierky a poskytoval odborné poradenstvo v oblasti vedenia účtovníctva, operatívne odborné poradenstvo, pokyny a usmernenia k postupom v oblasti účtovníctva a daní a tieto boli žalobcom priamo implementované v jeho činnosti. Až na základe kontroly vykonanej Daňovým úradom Bratislava I voči subjektu Mayer bol zistený neoprávnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zák. č. 222/2004 Z.z. ZoDPH, za zdaňovacie obdobie apríl 2011, kedy boli z hutného materiálu vyrábané pre Mayer kovové konštrukcie umiestnené v sklade v priestoroch žalobcu, ktorý prenajímal Mayer. Z prenajatých skladových priestorov bol tovar dodávaný Mayer v tuzemsku alebo premiestnený. Mayer si uplatnil okrem iného aj odpočítanie dane, ktorá bola už uplatnená inými platiteľmi v tuzemsku z dodaných služieb faktúr č. 2110022 zo dňa 30.04.2011 vo výške 189.303,75 Eur s DPH vo výške 37.860,75 Eur. Dňa 29.07.2011 správca dane vykonal dožiadanie č. 600/322/17/2740/2011/ Smut zo dňa 27.07.2011 príslušnému správcovi dane prostredníctvom, ktorého preveroval aký druh služby je predmetom fakturácie, a ako určili platitelia miesto dodania služieb. Dňa 23.08.2011 správca dane obdržal odpoveď na dožiadanie č. 606/320/43985/2011/Dam, z Daňového úradu v Malackách, ktorého súčasťou bola Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 606/320/43593/2011/Dam zo dňa 10.08.2011. Táto bola spísaná splnomocnencom zástupcu žalobcu tak, že predmetom fakturácie sú zváračské, zámočnícke a opravárske práce a pri určení miesta dodania služby faktúra bola vystavená pre Mayer s miestom podnikania na Slovensku kde v zmysle zmluvy zo dňa 24.07.2007 je miesto dodania Záhorská Ves. Pri dodaní služieb tak nevznikla daňová povinnosť Mayer, keďže miestom dodania služieb zahraničnej právnickej osobe je miesto kde má sídlo, resp. prevádzkareň v Nemeckej spolkovej republike. Preto Mayer porušil cit.ust. § 49 ods. 1, § 51 ZoDPH, keď si uplatnil v daňovom priznaní odpočítanie dane zo služieb deklarovaných faktúrami č. 2110022, č. 20110322, pri ktorých poskytovateľom nevznikla daňová povinnosť, keďže miestom dodania služieb nie je tuzemsko. Mayer za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých došlo k porušeniu dodatočnými daňovými priznaniami k DPH znížil nadmerné odpočty, vyplývajúce z riadnych daňových priznaní k DPH. Rozhodnutiami daňového úradu Bratislava I, Mayer bola uložená pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) Zákona č. 563/2009 Z.z. o Správe daní v celkovej výške 24.897,70 Eur. V dôsledku týchto skutočností mal žalovaný porušiť zákonnú a zmluvnú povinnosť, keď bol povinný riešiť účtovné otázky, týkajúce sa podnikania mandanta ako aj daňové priznania, medzi ktoré patrí posúdenie správnosti uplatnenej sadzby dane na faktúre, pričom poukázanie na nesprávnosť vystavovania faktúr a potrebu ich vystavenia bez uvedenia DPH malo byť povinnosťou mandanta, ktorú si nesplnil ani nevykonal opravu vystavených faktúr a za uplatnenie vrátenia preplatku na DPH. V príčinnej súvislosti protiprávnym konaním mandatára, ktorý neupozornil mandanta na nesprávne vystavovanie faktúr Mayer v dôsledku nesprávneho posúdenia miesta dodania služieb vyhotovené so slovenskou daňou i napriek skutočnosti, že na predmetných faktúrach nevznikla daňová povinnosť, tak mala vzniknúť škoda mandatárovi vo výške 24.897,70 Eur, v dôsledku dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok medzi Mayer a mandatárom zo dňa 03.02.2017. Predmetnú škodu vo výške 24.897,70 Eur mandatár neuznal, nakoľko za nezistené informácie o nesprávne vystavených faktúrach nenesie zodpovednosť mandatár, ktorý mandantovi účtoval ale Mayer, ktorá nesplnila podmienku pre vystavenie faktúr s uplatnením odpočtu DPH v rozhodnom období, ktoré neposkytla svojím obchodným partnerom vrátane mandanta. Taktiež nenesie zodpovednosť za dobrovoľné prevzatie záväzkov zápočtom zo dňa 03.02.2017, ktoré prevzal mandant od Mayer a nebolo preukázané aké konkrétne pohľadávky boli predmetom zápočtu, pričom označené vzájomné pohľadávky sú bez riadnej identifikácie a len s označením čísla interného dokladu, ktorý neumožňuje vykonať kontrolu, akým spôsobom došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok a k ich zániku. 7. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného voči žalobcovi, ktorým by v príčinnej súvislosti bola žalobcovi spôsobená škoda z mandátnej zmluvy. Naopak vzniknutá škoda bola spôsobená Mayer, ktorá na základe dohody o vzájomnom zápočte nemohla preniesť zodpovednosť za škodu na mandanta. V prípade vyhotovovania faktúr na spoločnosť Mayer, mal mandant pripraviť mandatárovi potrebné podklady k správnemu vyhotovovaniu fakturácie podľa čl. 4 bod 4.3. mandátnej zmluvy, čo nevykonal, pričom Mayer bol evidovaný platca DPH na území SR. Taktiež z dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 03.02.2017 nevyplývalo, akým spôsobom, a ktoré pohľadávky zanikli z dôvodu, že označené záväzky/resp. pohľadávky Mayer, ktorý vystupoval ako dlžník voči mandantovi, prevyšovali vo svojom súčte pohľadávky veriteľa, z ktorých nebolo možné zistiť, ktorá časť započítavaných pohľadávok v zápočtovom prejave zo dňa 03.02.2017 zanikla, a ktorá vôbec, preto súd tento úkon vyhodnotil ako neplatný pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. A aj v dôsledku nepreukázanej vzniknutej škody mandantovi a neexistencie príčinnej súvislosti s nepreukázaným protiprávnym konaním mandatára, pre nesplnenie zákonných predpokladov na náhradu škody, ktorá mala byť založená na objektívnom princípe, žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. Súd vec právne posúdil nasledovne: 9. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 10. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p., opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 11. Podľa § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka, mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár. 12. Úkon započítania /§ 580 obč. zák./, ktorým dlžník započítava proti pohľadávke veriteľa viacero svojich pohľadávok, prevyšujúcich vo svojom súčte pohľadávky veriteľa, z ktorých nie je možné zistiť, ktorá časť započítavaných pohľadávok započítaním zanikla a ktorá vôbec, je podľa ust. § 37 ods. 1 obč. zák. neplatný pre neurčitosť./Rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 09.06.2003, sp.zn. 9Cmo 109/2003, SoJ 2/04, s.69/. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal nárok žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom. 14. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 15. Zdôraznil, že v predmetnej veci súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanoveniami § 171 a 181 CSP, keď v žiadnej fáze konania súd neoznámil stranám sporu predbežné právne posúdenie veci. Týmto nesprávnym postupom súd prvej inštancie odoprel žalobcovi možnosť včas reagovať na úvahy súdu a uplatniť vhodné prostriedky procesného útoku. Vzhľadom na nesprávny postup súdu, keď žalobca, ktorý aktívne reagoval na tvrdenia protistrany a produkoval dôkazy na podporu svojich tvrdení, nemal žiadnu vedomosť o tom, že súd prvej inštancie považuje nárok žalobcu za nepreukázaný, je napadnuté rozhodnutie z pohľadu žalobcu prekvapivé. 16. Žalobca ďalej zdôraznil, že uvedeným opomenutím zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 17. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu nevysporiadal s viacerými argumentami žalobcu, ktoré majú pre vec zásadný význam, najmä sa nijako nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že v zmysle zákona o DPH žalobca zodpovedal spoločnosti Mayer za správnosť vystavených faktúr, pričom tejto zodpovednosti, ktorá žalobcovi vyplýva z postavenia účtovnej jednotky, sa žalobca nevie nijako zbaviť. Predmetné tvrdenie bolo zásadné pre posúdenie vzniku zodpovednosti žalobcu voči spoločnosti Mayer, ktorá je predpokladom uplatnenia škodovej zodpovednosti žalovaného voči žalobcovi. Nevysporiadaním sa s uvedeným tvrdením žalobcu dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru, že škoda bola spôsobená Mayer, ktorá na základe dohody o vzájomnom zápočte nemohla preniesť zodpovednosť za škodu na mandanta. Tvrdenie žalobcu o neexistencii zodpovednosti spoločnosti Mayer, ktorá by vylučovala zodpovednosť žalobcu za škodu vzniknutú spoločnosti Mayer spočíva v tom, že žalobca vo svojich písomných vyjadreniach poprel tvrdenia žalovaného o tom, že spoločnosť Mayer bola pokutovaná v dôsledku vlastného pochybenia spočívajúceho v tom, že žalobcovi nesprávne uvádzala, že má sídlo resp. prevádzkareň na území Slovenskej republiky. Žalobca najmä poukázal na to, že žalovaným zmieňovaný sklad v Záhorskej Vsi prenajatý spoločnosťou Mayer od žalobcu bol určený iba ako miesto plnenia na účely plnenia zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spol. Mayer, nikdy však nebol zo strany spol. Mayer uvádzaný ako prevádzkareň spoločnosti Mayer na daňové účely, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca v ním vystavených faktúrach uvádzal ako sídlo spoločnosti Mayer adresu Kehisteinstrasse 4, 845 29 Tittmoning, nie adresu skladu v Záhorskej Vsi. Predmetné tvrdenia boli zásadné pre posúdenie vzniku zodpovednosti žalobcu voči spoločnosti Mayer, ktorá je predpokladom uplatnenia škodovej zodpovednosti žalovaného voči žalobcovi. Má za to, že nevysporiadaním sa s uvedenými tvrdeniami žalobcu dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru, že škoda bola spôsobená Mayer, ktorá na základe dohody o vzájomnom zápočte nemohla preniesť zodpovednosť za škodu na mandanta. Poukaz žalobcu na to, že z faktúr vystavených žalobcom celkom nepochybne vyplývalo sídlo spoločnosti Mayer v Nemecku, pričom na základe tohto údaja mal žalovaný pri správnej aplikácii zákona o DPH, konkrétne pri aplikácii § 15 ods. 1 zákona o DPH dospieť k záveru, že v danom prípade sa uplatní nulová sadzba DPH. V súvislosti s týmto žalobca tiež poukázal na ustanovenie § 73 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, podľa ktorého faktúra musí obsahovať meno a adresu sídla, miesto podnikania, prípadne prevádzkarne príjemcu služby a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým službu objednal, s ohľadom na ktoré muselo byť žalovanému zrejmé, že nemecká adresa spoločnosti Mayer uvedená na faktúrach vystavených žalobcom je adresou sídla, príp. prevádzkarne spoločnosti Mayer, čo je údaj, na základe ktorého mal žalovaný správne určiť miesto dodania služieb. Žalobca zdôraznil, že v súvislosti s uvedeným poukázal na to, že neexistovala žiadna skutočnosť, na základe ktorej sa žalovaný mohol domnievať, že sídlom resp. prevádzkarňou spoločnosti Mayer je akékoľvek miesto na území Slovenska. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný mal v zmysle bodu 4.3 Mandátnej zmluvy možnosť požadovať od žalobcu predloženie dokladov a informácií, ktorých predloženie žalovaný považoval za potrebné na splnenie svojich povinností z Mandátnej zmluvy. Žalobca poukázal tiež na to, že z obsahu Protokolu č. 600/322/211320/2011/Smut zo dňa 19.09.2011 vyplýva, že v rámci ústneho pojednávania dňa 10.08.2011 Ing. Veronika Witkovská, konateľka žalovaného správcovi dane uviedla, že faktúra bola vystavená pre spoločnosť Mayer, ktorá má miesto podnikania na Slovensku a v zmysle zmluvy zo dňa 24.07.2007 je miesto dodania Záhorská Ves, čo jasne deklaruje nedostatok odborných znalostí žalovaného, ktorý sa celkom očividne domnieval, že miesto dodania služby sa určuje dohodou medzi dodávateľom a odberateľom, hoci v skutočnosti miesto dodania služby stanovuje zákon. Nevysporiadaním sa s uvedenými tvrdeniami žalobcu dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru, že v prípade vyhotovenia faktúr na spoločnosť Mayer, mal mandant pripraviť mandatárovi potrebné podklady k správnemu vyhotovovaniu fakturácie podľa čl. 4 bod 4.3. mandátnej zmluvy, čo nevykonal, pričom Mayer bol evidovaný platca DPH na území SR. 18. Žalobca skonštatoval, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí na odôvodnenie celkom rezignoval. S ohľadom na uvedené sa žalobca domnieva, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP. 19. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu nesprávne konštatoval, že škoda bola spôsobená samotnou spoločnosťou Mayer, a teda za jej vznik nenesie zodpovednosť žalobca, žalobca nepripravil žalovanému potrebné podklady k správnemu vyhotovovaniu fakturácie a z dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 03.02.2017 nevyplývalo, akým spôsobom, a ktoré pohľadávky zanikli z dôvodu, že označené záväzky/resp. pohľadávky spoločnosti Mayer prevyšovali vo svojom súčte pohľadávky žalobcu, z ktorých nebolo možné zistiť, ktorá časť započítavaných pohľadávok v zápočtovom prejave zo dňa 03.02.2017 zanikla a ktorá vôbec nie. V súvislosti s týmto konštatovaním žalobca uviedol, že v zmysle zákona o DPH žalobca zodpovedal spoločnosti Mayer za správnosť vystavených faktúr, pričom tejto zodpovednosti sa žalobca nevie nijako zbaviť, a že spoločnosť Mayer nebola pokutovaná v dôsledku vlastného pochybenia, ale bola pokutovaná v dôsledku pochybenia žalobcu, ktorý nesprávne vystavil faktúry voči spoločnosti Mayer a spoločnosť Mayer nikdy neuviedla žalobcu do omylu ohľadne sídla/ prevádzkarne, keďže nikdy žalobcovi neuviedla, že má sídlo/prevádzkareň na území Slovenska, čo jasne potvrdzuje tá skutočnosť, že žalobca v ním vystavených faktúrach správne uviedol ako miesto sídla spoločnosti Mayer adresu v Nemecku. Má za to, že súd sa mylne domnieva, že fakturáciu realizoval žalovaný a žalobca mal žalovanému na tento účel pripravovať podklady k správnej fakturácii. Fakturáciu v skutočnosti realizoval žalobca, žalovaný mal už vystavené faktúry len skontrolovať, žalovaný mal teda k dispozícii všetky informácie potrebné pre správne posúdenie uplatnenia sadzby dane, pričom nie je jasné, aké ďalšie podklady mal podľa názoru súdu žalobca žalovanému poskytnúť a v prípade, ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o správnosti informácií/podkladov poskytnutých zo strany žalobcu, mohol ich od žalobcu požadovať. 20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.897,70 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 24.897,70 EUR od 03.02.2017 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s namietaným porušením povinnosti podľa § 181 ods. 2 C.s.p. a v tejto súvislosti k tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces poukázal na opakované poučenie účastníkov aj žalobcu osobitne súdom. Žalovaná má za to, že prvostupňový súd postupoval v konaní procesne správne, keď s predvolaním na pojednávanie poučil strany o procesných právach a povinnostiach, na pojednávaniach a v priebehu pojednávania súd žalobcu viackrát upozornil na neprehľadnosť a nezrozumiteľnosť ním predloženého dokladu - započítacieho prejavu a žalovaný namietal správnosť započítacieho prejavu v priebehu celého konania, ústne aj písomne. 22. Poukázal tiež na pojednávanie zo dňa 14.05.2019, kde sa súd v úvode pokúsil o zmierne vyriešenie predmetu sporu. V priebehu pojednávania súd viackrát kládol žalobcovi otázky ohľadne započítania a započítacieho prejavu, na čo žalobca uviedol a priznal, že nepredložil započítací prejav v štátnom jazyku a doložil ho až na pojednávaní. Sudca opakovane žiadal žalobcu, aby mu tento započítací prejav vysvetlil, aby uviedol z čoho pozostáva toto započítacie zúčtovanie, ktoré pohľadávky sa započítali na jeho pohľadávku. Odpoveď žalobcu bola, že to nevie. Uviedol, že nie je problém to preňho zistiť. Uvedené dostatočne poukazuje, že otázka zápočtu bola sporná a žalobca to vedel, sám uviedol, že sa k tomu vzťahuje interný doklad, na čo sa súd následne pýtal o aký doklad ide. Žalobca uviedol, že bude účelnejšie, keď to súdu predloží písomne, čo však žalobca neurobil. Ďalej súd vytkol žalobcovi, že dôkazy mali byť pripojené k žalobe a nie predkladané postupne v čase, keď absenciu dôkazu alebo jeho spornosť namieta žalovaný. 23. Interný doklad, ktorý doložil žalobca do spisu ako dôkaz, a to doklad č. DFz717143 bol podľa žalovaného nedostatočný, keď k tomuto internému dokladu žalovaná uviedla, že tento doklad nepreukazuje zápočet žalobcu so spoločnosťou Mayer a nie je zrejmé, ktoré platby boli predmetom zápočtu a osobitne uviedla, že v internom doklade hneď prvé číslo rozhodnutia nie je totožné s uplatneným nárokom žalobcu, teda tvrdená skutočnosť bola zjavne sporná. 24. Žalobca podľa názoru žalovaného nepravdivo v odvolaní namietal, že prvostupňový súd neuviedol spornosť tvrdení, teda z toho nesprávne odvodzuje, že nepoznal predbežný právny názor súdu. Tvrdenie žalobcu je preto zjavne nepravdivé. Žalobca bol povinný pripojiť už k žalobe všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Následky nesplnenia tejto procesnej povinnosti na začiatku konania, následne ani po poučení okresným súdom, znáša žalobca v podobe neúspechu v spore. 25. Ďalej v odvolaní žalobca tvrdí, že súd sa nevysporiadal s viacerými argumentami žalobcu, ktoré majú pre vec zásadný význam, menovite poukaz žalobcu na to, že v zmysle zákona o DPH zodpovedal žalobca spoločnosti MAYER za správnosť vystavených faktúr, tvrdenie žalobcu, že neexistuje zodpovednosť spoločnosti Mayer, ktorá by vylučovala zodpovednosť žalobcu za škodu a tvrdenie žalobcu, že žalovaný pri správnej aplikácii zákona o DPH § 15 ods. 1 mal dospieť k záveru, že sa v danom prípade uplatní nulová sadzba DPH, pričom tieto tvrdenia žalobca vyhlasuje za zásadné pre rozhodnutie vo veci. Zásadným z hľadiska posúdenia odvolania sa javí uplatnený dôvod, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo vytýka súdu, že zhrnul odôvodnenie do piatich viet. Žalovaný poukázal na to, že rozsudok obsahuje odôvodnenie, kde súd uviedol tvrdenia strán v bodoch odôvodnenia 1 - 4. Poukázal na to, že pokiaľ odôvodnenie obsahuje základné prednesy a návrhy účastníkov konania, výpočet vyhodnotených dôkazov a skutočností, ktoré súd považoval za preukázané, ako aj zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, spĺňa v plnej miere požiadavku § 157 Občianskeho súdneho poriadku (III ÚS199/09). 26. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania. Zdôraznil, že odvolanie žalobcu je vnútorne rozporné, keď tvrdí v celom bode Ad B odvolania, že súd sa nevysporiadal s viacerými argumentami žalobcu a následne polemizuje so závermi súdu k týmto otázkam. Je zrejmé, že problémom žalobcu je nesúhlas s rozhodnutím súdu, nie jeho zrozumiteľnosť. Žalobca odmieta akceptovať podiel zodpovednosti spoločnosti Mayer na správnosti informácií potrebných pre fakturáciu a poskytnutých žalobcovi. Povinnosť žalobcu správne vystaviť faktúry a povinnosť spoločnosti Mayer poskytnúť všetky informácie k vystaveniu faktúr nemožno zamieňať, ani sa spoločnosť Mayer tejto povinnosti nemôže zbaviť. V konaní nebolo sporné, že plnenie sa realizovalo na území SR do skladu. Uvedené skutočnosti priamo vychádzali z daňového protokolu a zápisnice z prejednania daňovej kontroly v súdnom spise, ktoré listiny predložil sám žalobca. Daňový úrad pochybenie zistil, v daňovom protokole z roku 2011 ho uviedol a pokutu udelil, pričom uviedol aj dôvod udelenia pokuty, konkrétne určený pochybením na strane Mayer ako nesplnenie podmienok prevádzkovania prevádzkarne v Záhorskej Vsi, spoločnosť Mayer sa voči rozhodnutiu daňového úradu neodvolala, preto súd v tomto konaní o dôvode pokuty nepolemizuje a obmedzuje sa na jeho konštatovanie. V konaní žalobca nepoprel ani nevyvrátil dôkazmi, že pokuta daňovým úradom bola udelená spoločnosti Mayer, lebo spoločnosť Mayer nemá v Záhorskej Vsi riadne prevádzkovanú prevádzkareň. V daňovom konaní v roku 2011 tieto argumenty použila spoločnosť Mayer pre zdôvodnenie uplatňovania DPH, pričom svoju argumentáciu neustála a daňový úrad konštatoval porušenie. Ak žalobca v odvolaní polemiku ohľadne povinnosť správne fakturovať otvára, úplne ignoruje, že spoločnosť Mayer mala povinnosť oznámiť zásadnú skutočnosť pre fakturáciu obchodným partnerom, pričom nie je priestor v súdnom konaní túto otázku riešiť, lebo bola vyriešená v daňovom konaní. Bolo nesporné, že informačné výstupy poskytované spoločnosťou Mayer spoločnosti SILOKING žalobcovi pre fakturáciu neboli správne. Preto súd uviedol, že spoločnosť Mayer zapríčinila vznik škody a Mayer nemohla dohodou o zápočte preniesť zodpovednosť na žalobcu. 27. Poukázal na spornosť zápočtu z dôvodu neurčitosti, čo jednoznačne aj s právnym odôvodnením uviedol do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca neuviedol aký iný predpis súd mal použiť. Odvolanie v tejto časti je celkom neurčité a právne bezvýznamné, odvolací dôvod nie je daný. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu, ktorým sa spravuje započítanie a § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorý podmieňuje platnosť právneho úkonu jeho určitosťou vrátane odkazu na ustálenú judikatúru. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 28. Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu bolo žalobcovi doručené dňa 4.9.2019. Žalobca k tomuto vyjadreniu stanovisko nezaujal. 29. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania v predmetnej veci, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 30. Odvolací súd poukazuje tiež na ust. § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 31. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že súd nepostupoval podľa ust. § 171 ods. 1 CSP a § 181 ods. 2 CSP, odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka žalobcu neobstojí. Z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že súd sa snažil o zmierlivé vyriešenie predmetu sporu, však bezvýsledne. Je nesporné, že až na pojednávaní sporové strany, tak žalobca ako aj žalovaný priniesli svoje stanoviská k podanému návrhu. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala vyjadriť sa k podaniu zo dňa 21. 3. 2019, zároveň žiadala vypočuť svedka p. I. W., s čím právny zástupca žalobcu súhlasil a uviedol, že zabezpečí účasť. Za týmto účelom bolo pojednávanie v predmetnej veci odročené na 18. 6. 2019. Z prednesov účastníkov konania ako aj z ďalšieho procesného postupu súdu bolo zrejmé, čo bude predmetom ďalšieho dokazovania. Žalobca namieta nedodržanie inštitútu predbežného prejednania sporu, tento sa spravuje ustanovením § 168 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že predbežné prejednanie sporu je fakultatívna fáza konania a predbežné prejednanie sporu bude na mieste predovšetkým tam, kde skutková a právna zložitosť prípadu, ako aj výsledok procesného postupu umožňujú súdu ustáliť, že predbežné prejednanie sporu bude mať svoj procesný význam so zreteľom na procesnú efektívnosť ďalšieho postupu v konaní. Ak teda súd dospeje k názoru, že predbežné prejednanie sporu môže priniesť procesne efektívnejšie a rýchlejšie riešenie sporu, bude na mieste predbežné prejednanie sporu nariadiť. Nejedná sa však o obligatórnu náležitosť vedenia konania, nie je podľa zákona nárokovateľná ani stranami, ani nie je súd povinný tento inštitút využiť, čo vychádza aj z obsahu prvej časti vety § 168 CSP, z ktorej vyplýva, že ak súd nerozhodne inak, nariadi sa pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu. 32. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nedostatočne odôvodnené, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu aj žalovaného, rozhodnutie dostatočne odôvodnil a zároveň poukazuje na to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať potrebnú odpoveď na každý argument účastníka konania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje zhrnutie všetkých podstatných skutočností, ktoré vzišli z konania pred súdom prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu je zrozumiteľné. Z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný mal porušiť mandátnu zmluvu, keď neupozornil žalobcu na nesprávne vystavovanie faktúr, najmä v dôsledku nesprávneho posúdenia miesta dodania služby vyhotovené so slovenskou daňou i napriek skutočnosti, že na predmetných faktúrach nevznikla daňová povinnosť. Vystavovanie faktúr realizoval priamo žalobca, pričom predmetom mandátnej zmluvy boli činnosti, ktoré si žalovaný splnil. Je nesporné, že v období trvania mandátnej zmluvy v účtovnej agende realizoval žalobca úlohy, týkajúce sa administratívneho charakteru vlastnými zamestnancami ako formálne vystavovanie faktúr. Preto pri kontrole prvotných účtovných dokladov žalovaný mal faktúru vystavenú žalobcom skontrolovať iba po formálnej stránke a zabezpečiť tak riadne zúčtovanie. Je nesporné, že žalobca bol jediný subjekt, ktorý mal vedomosť o podmienkach dohodnutého kontraktu a odberateľa služby, ktorému sa vykonávala fakturácia, pričom mal aj odbornú spôsobilosť na vedenie účtovníctva. 33. Z mandátnej zmluvy č. 9/2008 vyplýva, že predmetom zmluvy podľa Čl. I bolo, že mandatár, t. j. žalovaný sa zaväzuje po dobu platnosti tejto zmluvy realizovať pre mandatára nasledujúce práce a výkony - kontrolu prvotných účtovných dokladov, vedenie podvojného účtovníctva spoločnosti, spracovávanie sociálno-ekonomických informácií pre potreby Štatistického úradu, spracovávanie DPH a daňových priznaní k DPH a vyhotovovanie ročnej účtovnej uzávierky, kde pri zúčtovaní dane z príjmov vyhotoví mandatár súvahu, výkaz ziskov a strát a prílohu k ročnej účtovnej závierke pre Daňový úrad. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na základe kontroly vykonanej Daňovým úradom Bratislava I voči subjektu Mayer bol zistený neoprávnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o DPH za zdaňovacie obdobie rok 2011, kedy boli z hutného materiálu vyrábané pre Mayer kovové konštrukcie umiestnené v sklade v priestoroch žalobcu, ktoré prenajímal Mayer. Z prenajatých skladových priestorov bol tovar dodávaný Mayer v tuzemsku ako premiestnený. Mayer si uplatnil okrem iného aj odpočítanie dane, ktorá bola už zaplatená inými platiteľmi v tuzemsku a služieb z faktúr č. 2110022 zo dňa 30.4.2011 vo výške 189.330,75 Eur S DPH vo výške 37.865,- Eur. Dňa 29.7.2011 správca dane vykonal dožiadanie č. 600/322/17/2740/2011/Smut zo dňa 27.7.2011 príslušnému správcovi dane, prostredníctvom ktorého preveroval, aký druh služby je predmetom fakturácie a ako určil odberateľ miesto dodania služby. Dňa 23.8.2011 správca dane obdržal odpoveď na dožiadanie z Daňového úradu v Malackách, ktorého súčasťou bola zápisnica o ústnom pojednávaní č. 606/320/43593/2011/Dam zo dňa 10.8.2011. Táto bola spísaná splnomocnencom zástupcu žalobcu tak, že predmetom fakturácie sú zváračské, zámočnícke a opravárenské práce a pri určení miesta dodania služby, ktorá bola vystavená pre Mayer s miestom podnikania na Slovensku, kde v zmysle zmluvy zo dňa 24.7.2007 je miestom dodania Záhorská Ves. Pri dodaní služieb tak nevznikla daňová povinnosť Mayer, keďže miestom dodania služieb zahraničnej právnickej osoby je miesto, kde má sídlo, resp. prevádzkareň v Nemeckej spolkovej republike. Preto Mayer podľa uvedeného porušil ust. § 49 ods. 1 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď si uplatnil v daňovom priznaní odpočítanie dane zo služieb, deklarovaných faktúrami č. 2110022 a č. 2110322, pri ktorých poskytovateľom nevznikla daňová povinnosť. 34. Z uvedených dôvodov bola rozhodnutiami Daňového úradu Bratislava I Mayer uložená pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v celkovej výške 24.897,70 Eur. 35. Odvolací súd súhlasne ako súd I. inštancie poukazuje na skutočnosť, že pri vykonanom dokazovaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že k započítaniu akých pohľadávok medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Mayer došlo. Z predloženého zápočtu pohľadávok zo dňa 3.2.2017 nevyplýva akým spôsobom a ktoré pohľadávky zanikli z dôvodu, že označené pohľadávky a záväzky Mayer, ktorý vystupoval ako dlžník voči mandantovi, t. j. žalobcovi, prevyšovali vo svojom súčte pohľadávky veriteľa, z ktorých nebolo možné zistiť, ktorá časť započítavaných pohľadávok v zápočtovom prejave zo dňa 3.2.2011 zanikla, a ktorá vôbec a preto súd tento úkon vyhodnotil ako neplatný pre jeho neúčinnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s čím sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu I. inštancie, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za dobrovoľné prevzatie záväzkov zo strany spoločnosti Mayer vo vzťahu k Daňovému úradu zápočtom zo dňa 3.2.2017, keďže bolo sporné, že plnenie sa realizovalo na území Slovenskej republiky do skladu prevádzky Mayer a spoločnosť Mayer je platiteľom DPH. Uvedené skutočnosti priamo vychádzali z daňového protokolu a zápisnice z prejednania daňovej kontroly v súdnom spise, ktoré listiny predložil sám žalobca. Je nesporné, že pokuta bola udelená spoločnosti Mayer, lebo spoločnosť Mayer nemala v Záhorskej Vsi riadne prevádzkovanú prevádzkareň. V daňovom konaní v roku 2011 tieto argumenty použila spoločnosť Mayer pre zdôvodnenie uplatnenia DPH, pričom svoju argumentáciu neustála a Daňový úrad konštatoval porušenie. Odvolací súd má za to, že spoločnosť Mayer mala povinnosť oznámiť základnú skutočnosť pre fakturáciu obchodným partnerom a je zrejmé, že informačné vstupy poskytované spoločnosťou Mayer spoločnosti žalobcu pre fakturáciu neboli správne. Je nesporné, že faktúry voči spoločnosti Mayer vystavoval žalobca, čo vyplynulo z pojednávania dňa 18.6.2019. Porušením povinnosti zo strany žalovaného malo byť to, že neupozornil žalobcu na nesprávne vystavovanie faktúr vo vzťahu k spoločnosti Mayer. Je zrejmé z obsahu spisu, že žalobca ani v konaní samom ani v odvolaní nepoprel skutočnosť, že spoločnosť Mayer bola na Slovensku platiteľom DPH, čo súd skonštatoval a žalovaný nepoprel ani uvedený zákonný predpoklad, že keď Mayer bol evidovaný ako platiteľ DPH na území SR tak bolo možné voči nemu fakturovať služby aj s DPH aj bez DPH, čo sa spravovalo podľa miesta dodania. Rovnako žalobca nepoprel skutočnosť, že dodávka bola realizovaná na území Slovenskej republiky do Záhorskej Vsi. Nič z uvedených tvrdení nebolo sporné. Preto tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný mal v zmysle bodu 4.3 Mandátnej zmluvy možnosť požadovať od žalobcu predloženie dokladov a informácie je aj podľa názoru odvolacieho súdu účelové, keďže tieto skutočnosti boli účastníkom konania známe. Z článku IV bodu 3 Mandátnej zmluvy vyplýva, že mandant, t. j. žalobca sa zaväzuje odovzdať mandatárovi do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca všetky podklady a informácie potrebné k splneniu zmluvy a zaväzuje sa poskytnúť náležitú súčinnosť požiadaviek mandatára, predovšetkým je povinný odovzdať vydané faktúry, ďalšie faktúry, bankové výpisy, pokladničné doklady, doklady na zúčtovanie miezd, doklady k inventarizácii majetku, výkaz skladu, splátkové kalendáre, zmluvy a iné doklady, zaväzujúce alebo oprávňujúce spoločnosť. Z uvedeného je zrejmé, že mandant t. j. žalobca mal poskytnúť žalovanému všetky informácie potrebné k tomu, aby si mohol riadne plniť svoje povinnosti, vyplývajúce mu z Mandátnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že došlo k spornému zápočtu z dôvodu neurčitosti a neboli splnené zákonné predpoklady pre náhradu škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, odvolací súd súhlasne ako súd prvej inštancie má za to, že boli dané predpoklady pre to, aby bolo žalobe vyhovené a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a ich náhradu priznal žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).