Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/53/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217097 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317217097.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: 1/ Z. Š., nar. XX.X.XXXX, 2/ G. Š., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Š. XXX/X, Q., obaja zastúpení: Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Jána Rášu 793, Budmerice, IČO: 47 253 690 proti žalovanému: P. P., nar. X.X.XXXX, bytom E. X, Q., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 61C/53/2017-125 zo dňa 6.12.2019, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 61C/53/2017-100 zo dňa 11.10.2019, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 61C/53/2017-125 zo dňa 6.12.2019 sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a . II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 61C/53/2017-100 zo dňa 11.10.2019 sa z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením č.k. 61C/53/2017-125 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť umožniť a strpieť vstup žalobcami alebo nimi poverenej osoby do nájomného bytu nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti so súpisným číslom XXX, stojacej na parc. č. XXX/X, druh stavby: iná stavba, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, parcely registra "C", vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu J., katastrálne územie: Q., okres: J., obec: Q., za účelom vykonania sanácie miestností po zatečení a všetkých úkonov potrebných na odstránenie škôd na dobu nevyhnutnú pre vykonanie sanačných prác a zároveň umožniť im a strpieť napojenie do jeho elektrickej siete po celú dobu vykonávania sanačných prác. 2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa vo veci samej domáhajú vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať a odovzdať im nehnuteľnosť na parc. č. XXX/X, súp. č. XXX, druh stavby: iná stavba, zapísaná na LV č. XXX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Q., okres J., obec Q.. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na argumentáciu žalobcov ohľadom dôvodov na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, podľa ktorej žalovaný neustále hrubo porušoval povinností nájomcu bytu, z ktorého dôvodu mu nájom vypovedali listom zo dňa 21.4.2017, z dôvodu jej neprevzatia potom opätovne podaním zo dňa 8.5.2017, ktorá zásielka s úložnou lehotou 5 dní sa vrátila žalobcom 16.5.2017 ako neprevzatá v odbernej lehote. Vzhľadom na to, že žalovaný v zákonnej lehote neuplatnil neplatnosť výpovede na súde, zaslali mu výzvu na vypratanie a vydanie priestorov. Dňa 22.4.2017 bol žalobca 1/ kontaktovaný políciou, že im v nehnuteľnosti tečie voda, pričom k zatečeniu nehnuteľnosti došlo neoprávneným spustením hasiaceho systému, ktorý sa spustil po otvorení hlavného ventilu vody žalovaným umiestneným mimo nehnuteľnosti, na vedľajšom pozemku. Voda následne nasiakla do hliny na strope povaly a pretiekla do domu, kde poškodila maľovku v troch miestnostiach a poškodila nájomcovi - spoločnosti L. servis s.r.o. uložený materiál. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neumožnil prístup žalobcom do nehnuteľnosti v časti prenajatého bytu aj napriek výpovedi z nájmu zo dňa 8.5.2017, žalobcovia nevedia určiť rozsah škôd, opravu a likvidáciu škodovej udalosti zo strany poisťovne. Žalobcovia potrebujú nehnuteľnosť vyvetrať, vysušiť, opraviť, čiže sanovať celý objekt, nakoľko žalovaný sa o to nestará a nezaujíma, z ktorého dôvodu sú nútení podať predmetný návrh na vydanie neodkladného opatrenia. 3/ Za takto zisteného skutkového stavu, odkazujúc na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, 3 C.s.p. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu a splnenie predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Ozrejmil, že žalobcovia preukázali, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby súp. č. XXX zapísanej na LV č. XXX, k. ú. Q., že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíva a opakovane bol vyzvaný na jej vypratanie z dôvodu hrubého porušovania jeho povinností ako nájomcu, pričom medzi stranami sú vedené súdne spory týkajúce sa ich právneho vzťahu a práv a povinností z neho vyplývajúceho. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je opodstatnené. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia osvedčili skutočnosť, že došlo k vzniku škody, a že hrozí jej rozširovanie, že dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu ich práv zamedzením prístupu k ich nehnuteľnosti, pretože neexistujú vážnejšie pochybnosti o potrebe uložiť žalovanému povinnosť v zmysle návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie skonštatoval, že akékoľvek iné ako navrhované časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia sa nedá predpokladať a trvanie neodkladného opatrenia nemožno za danej situácie ohraničiť konkrétnym časovým obdobím, či dátumom, ktoré by limitovalo efektívnosť súdnej ochrany poskytnutej žalobcom, Žalobcovia, ani súd nemôžu odhadovať rozsah a obdobie potrebné na vykonanie sanačných prác. Súd prvej inštancie dospel k záveru že nariadením neodkladného opatrenia sa neeliminuje právo žalovaného nad rámec nevyhnutnej miery, na druhej strane žalobcom neposkytuje neprimeranú výhodu vzhľadom na osvedčené skutočnosti a nutnosť zabrániť rozšíreniu alebo vzniku ujmy na ich právach. 4/ Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho zrušil. Voči napadnutého uzneseniu namietal správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie, že odmieta umožniť žalobcom prístup do ich nehnuteľnosti, pretože takýto záver z obsahu spisu nevyplýva. Dôvodil, že pokiaľ súd prvej inštancie odvodzuje jeho údajné odmietnutie prístupu žalobcov do bytu z Výzvy na umožnenie kontroly priestorov zo dňa 1.5.2017, ktorú žalobcovia predložili k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ide o výzvu, na ktorú reagoval kladne, a na podklade ktorej dňa 9.5.2017 bola zrealizovaná obhliadka nehnuteľnosti za prítomnosti sporových strán a zástupcu poisťovne UNIQUA. Od 9.5.2017 žalobcovia mali vedomosť o rozsahu škôd. Žiadna iná výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej „kontroly“, či „zistenia škôd“ alebo „vykonania sanačných prác“ mu nebola doručená, a preto tvrdenie žalobcov, podľa ktorých sa viackrát pokúšali výzvami dohodnúť s ním prístup do nehnuteľnosti je dôkazne nepreukázané a nepravdivé. Pokiaľ ide o žalobcami tvrdené sanačné práce, žalovaný namietal, že mu žalobcovia už v roku 2010 zaslali list označený ako „Oznámenie o začatí udržiavacích prác na budove a stavebnej činnosti na pozemku“, v ktorom ho upozornili na potrebu vykonania udržiavacích prác a umožnenia vstupu do nehnuteľnosti, doposiaľ však žiadne z týchto prác nevykonali. Dňa 7.2.2013 mu žalobcovia zaslali list, v ktorom ho s odkazom na prebiehajúce konanie o odstránenie stavby „objekt súp. č. XXX“, č. Výst. XX-XXX-XX-Ma vedené na stavebnom úradu v Q. upozornili, že budova má byť v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX v havarijnom stave a bude potrebné ju zbúrať, z ktorého dôvodu ju má vypratať. Potom, čo žalobcovia prehrali spor sp. zn. 5C/202/2010, v ktorom sa voči nemu domáhali vypratania nehnuteľnosti, predmetné stavebné konania o odstránenie stavby žiadali zastaviť. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že dňa 22.4.2017 boli kontaktovaní políciou, že im v nehnuteľnosti tečie voda, žalovaný argumentoval tým, že to bol on, kto podal dňa 21.4.2017 trestné oznámenie na ORPZ v Senci na neznámeho páchateľa s podozrením na žalobcov na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa do 21.4.2017 neznámy páchateľ mu bránil ako nájomcovi v riadnom užívaní nehnuteľností tým, že mu po dlhšiu dobu odstavoval odber úžitkovej vody do nehnuteľnosti, pričom pri zapnutí prívodu úžitkovej mestskej vody došlo k vytopeniu podkrovia z nainštalovaného hasiaceho systému, o ktorom nemal vedomosť, a ktoré zasiahlo aj izby ním užívané, čím bolo zasiahnuté do jeho práva na nerušené užívanie nehnuteľnosti. Hasiaci systém totiž mohla do objektu nainštalovať len osoba s prístupom do nehnuteľnosti, teda žalobcovia. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že žalobcovia v novembri 2016 prehlásili vodomer na firmu ELT servis s.r.o. ako nájomcu druhej časti nehnuteľnosti (od kedy dochádza aj k pravidelnému vypínaniu vody do jeho bytu), a vzhľadom na okolnosť, že dom má jednu vodovodnú prípojku, mali povinnosť zabezpečiť mu zdroj pitnej vody, čo neurobili a preto ich konanie vníma ako účelové s cieľom znemožniť mu riadne užívanie bytu. Žalobcovia prívod vody do bytu neobnovili, a keďže sa po jeho spustení vždy aktivuje „protipožiarny systém“, nemôže predmetný byt riadne užívať. Žalovaný ďalej poukázal na značný časový odstup medzi škodovou udalosťou, ktorá mala byť podľa odôvodnenia návrhu podkladom na jeho podanie (21.4.2017) a podaním návrhu (6.11.2019). Z uvedených dôvodov pochybuje o úprimnej snahe žalobcov vykonať deklarované sanačné práce, pretože ak by mali skutočne záujem starať sa o nehnuteľnosť, vykonali by v tomto smere kroky, ktoré avizovali ešte v roku 2010. S poukazom na doterajší postoj žalobcov k opravám a údržbe nehnuteľnosti, s prihliadnutím na predošlú žalobcami tvrdenú potrebu zbúrania nehnuteľnosti v roku 2013 má za to, že títo nemajú v úmysle vykonať žiadnu sanáciu nehnuteľnosti a preto návrh na vydanie neodkladného opatrenia považuje za účelový a špekulatívny. Z fotografií pripojených k návrhu podľa žalovaného vyplýva, že žalobcovia rezignovali na opravu nehnuteľnosti a udržiavacie práce, pokiaľ ide o fasádu nehnuteľnosti a vonkajšie opravy nehnuteľnosti, k nej majú žalobcovia neobmedzený prístup, a preto na takéto rekonštrukčné práce jeho súčinnosť nepotrebujú. Žalovaný za nesprávne považuje aj to, že v napadnutom uznesení absentuje časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia. Aj pokiaľ by totiž nebolo možné rozsah sanačných prác presne odhadnúť, v záujme požiadavky na primeranosť neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie trvanie rekonštrukčných prác obmedziť konkrétnym časovým úsekom, aby tak zabránil svojvôli žalobcov pri realizácii ich práva. 5/ Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalovaného uviedli, že už v roku 2010 zasielali právnemu predchodcovi žalovaného (jeho starému otcovi) výzvu na odstránenie nepovolenej stavebnej úpravy, dňa 21.11.2012 bol žalovaný upozornený a vyzvaný na odstránenie poškodenia západnej fasády domu, vo výzve zo dňa 7.6.2017 bol vyzvaný na odstránenie všetkých závad, za ktoré nesie zodpovednosť, dňa 22.10.2018 bol žalovaný vyzvaný na sprístupnenie. Za vadu nepovažuje skutočnosť, že neodkladné opatrenie nebolo ohraničené časovo, nakoľko ani oni sami nevedia určiť, koľko by sanačné práce mali trvať, avšak je vyšpecifikované, že navrhované neodkladné opatrenie sa vydáva na dobu nevyhnutú pre vykonanie sanačných prác. 6/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§379, §380 ods. 1, 2 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie č. k. 61C/53/2017-125, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 7/ Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaného ohľadom vecnej nesprávnosti napadnutého uznesenia a po oboznámení s obsahom spisového materiálu, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru že žalobcovia v tomto štádiu konania neosvedčili splnenie predpokladov potrebných na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Žalobcovia jednak dostatočne neosvedčili potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, t. j. že nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre také konanie žalovaného, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne neodstrániteľné následky v podobe rozširovania škody, či neodvrátiteľnej ujmy, pretože nepreukázali svoje tvrdenie, že im žalovaný bráni v obhliadke škodovej udalosti (ktorá ako vyplýva z odvolacej argumentácie žalovaného riadne prebehla), k prístupu do bytu a v samotnej sanácii nehnuteľnosti. Takýto záver nie je možné bez ďalšie prijať ani z vyjadrenia poisťovne zo dňa 21.4.2017 a z jedinej v tomto smere adresovanej výzvy žalovanému (list na č.l. 115), na ktorú žalovaný reagoval pozitívne. Ostatné výzvy žalobcov vo vzťahu k žalovanému smerovali k jeho vyprataniu dôvodiac zánikom nájomného vzťahu, čo je vo vzťahu k posudzovanému rozhodnutiu bezpredmetné. Naviac, petit navrhovaného neodkladného opatrenia nie je špecifikovaný tak, aby bolo možné dodržať princíp proporcionality aj voči žalovanému ako osobe, proti ktorej navrhované neodkladné opatrenie smeruje. Rovnako nie je možné uveriť tvrdeniu žalobcov, že dobu trvania plánovaných, v návrhu bližšie nešpecifikovaných sanačných prác, nie je možné časovo ohraničiť. Žalovaného je totiž možné dočasne obmedziť v užívaní nehnuteľnosti len v nevyhnutom čase a v nevyhnutnom rozsahu, pričom z navrhovaného neodkladného opatrenia nie je možné skutočný rozsah obmedzenia vo výkone jeho užívacích práv, ktoré mu zatiaľ vyplývajú z právoplatného rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/202/2010-334 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/87/2016-390, určiť. Naviac, pokiaľ ide o vonkajšie sanačné práce na objekte, na tieto nie je súčinnosť žalovaného ako nájomcu bytu potrebná, o to viac, že žalovaný nemá prístup k prívodu pitnej a úžitkovej vody a svojim konaním nemôže žalobcom znemožniť ani napojenie do elektrickej siete objektu po dobu vykonávania žalobcami nešpecifikovaných sanačných prác. 8/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. 9/ Napadnutým uznesením č.k. 61C/53/2017-100 súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 44C/15/2018. V dôvodoch napadnutého uznesenia uviedol, že žalovaný podal dňa 31.5.2018 návrh na prerušenie konania, nakoľko predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti, ktorá je aj predmetom sporu sp. zn. 44C/15/2018 vo veci určenia neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 1.2.2018, pričom výsledky žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu majú podstatný vplyv aj na konanie sp. zn. 61C/53/2017. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia s návrhom na prerušenie konania nesúhlasili; vo vyjadrení potvrdili, že žalovaný podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 21.4.2017, nie zo dňa 8.5.2017, pričom v predmetnom konaní uplatnili vypratanie nehnuteľnosti na základe výpovede z nájmu zo dňa 8.5.2017. Za takto zisteného skutkového stavu, odkazujúc na § 164 C.s.p., dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na prerušenie konania je dôvodný, majúc za to, že „výsledok sporu vedeného na Okresnom súdu Bratislava III sp. zn. 44C/15/2018 o určenie neplatnosti výpovede z nájmu týkajúca sa nehnuteľností, ktorých sa týka žaloba o vypratanie, môže mať význam pre rozhodnutie súdu v spore sp. zn. 61C/53/2017“. 10/ Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia a navrhli odvolaciemu súdu, aby ho zrušil. Argumentovali tým, že napadnuté uznesenie nespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože z neho nevyplýva, prečo súd prvej inštancie považoval návrh žalovaného na prerušenie konania za dôvodný napriek ich nesúhlasnému vyjadreniu. Žalobcovia ďalej vecne dôvodili tým, že žalovaný sa žalobou v konaní sp. zn. 44C 15/2018 voči nim domáha určenia neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 21.4.2017, nie však výpovede z nájmu zo dňa 8.5.2017, ktorú uplatnili ako základ v žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, z čoho vyplýva, že výpoveď z nájmu zo dňa 8.5.2017 je platná, pretože nebola žalovaným napadnutá. 11/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie č. k. 61C/53/2017-100 a dospel k záveru, že ho je potrebné zrušiť. Z napadnutého uznesenia totiž nie je možné zistiť, aké dôvody viedli súd prvej inštancie k fakultatívnemu prerušeniu konania a preto jeho vecnú správnosť nebolo možné odvolacím súdom preskúmať. 12/ Jediným dôvodom na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p. je skutočnosť, že súčasne prebieha súdne (alebo správne) konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v inej sporovej veci. V prejednávanom prípade je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť, že pred rozhodnutím o návrhu žalovaného na prerušenie konania sa nevysporiadal s otázkou, čo je predmetom sporu vedenom pod sp. zn. 44C/15/2018 a aká otázka v ňom riešená, bude mať význam pre predmetné konanie o vypratanie nehnuteľnosti. Napadnuté uznesenie preto nespĺňa kvalitatívne požiadavky na jeho odôvodnenie, je arbitrárne a nepreskúmateľné. 13/ Vzhľadom na uvedené neostávalo odvolaciemu súdu nič iné ako napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 61C/53/2017-100 podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní si súd prvej inštancie dočasne pripojí spis zn. 44C/15/2018, oboznámi sa s predmetom tohto sporu a s otázkami, ktoré sa v rámci neho riešia, pričom o návrhu na prerušenie konania samostatne rozhodne len v prípade ak zistí, že sa v ňom rieši konkrétna otázka, ktorá môže mať vplyv na jeho rozhodnutie vo veci samej (t.j. že je potrebné návrhu na prerušenie konania vyhovieť). Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. 14/ Odvolací súd dodáva, že v predmetnej sporovej veci si bude musieť súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o návrhu na prerušenie konania (okrem iného) vyriešiť aj otázku, či výpoveď z nájmu bytu datovaná 8.5.2017, o ktorú žalobcovia opierajú dôvodnosť žaloby o vypratanie bytu možno považovať za právny úkon, spôsobilý vyvolať žalobcami tvrdené následky skončenia nájomného vzťahu, zohľadniac ich skutkové tvrdenie, že „výpoveď zo dňa 21.4.2017 bola zasielaná žalovanému doporučene s doručenkou dňa 24.4.2017 na pošte v Q. s úložnou lehotou 5 dní. Zásielka sa vrátila žalobcom dňa 3.5.2017 ako neprevzatá v odbernej lehote. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný neprevzal túto výpoveď, poslali mu výpoveď opätovne a to podaním zo dňa 8.5.2017, ktoré mu bolo zasielané doporučene s doručenkou dňa 10.5.2017 na pošte v Q. s úložnou lehotou 5 dní. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. V uvedenom prípade bola druhá výpoveď z nájmu bytu doručená žalovanému dňa 16.5.2017 a tak výpovedná lehota z nájmu bytu začala plynúť dňa 1.6.2017 a uplynula 31.8.2017, ktorej neplatnosti sa žalovaný v zákonnej lehote nedomáhal“. Inak povedené ide o otázku, či žalobcovia svoju žalobu o vypratanie bytu neopierajú o obsahovo identickú výpoveď z nájmu, akú žalovanému zaslali podaním zo dňa 21.4.2017, ktorej neplatnosti sa však žalovaný domáha v konaní sp. zn. 44C/15/2018. 15/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).