Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/67/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218146 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317218146.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: X. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. M. XXX, zast. JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom v Nitre, Piaristická 2, proti žalovanému: BVV s.r.o., IČO: 45 423 059, so sídlom v Bratislave, Magnetová 11, o zaplatenie 10.000 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 17. marca 2020 č.k. 11C/109/2017-101 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.000 eur s príslušenstvom, súčasne vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške. 2/Pôvodne sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným (v tom čase aj X.Í. P.) povinnosť zaplatiť mu 10.000 eur s príslušenstvom, s tým, že zaplatením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, dôvodiac, že X. P. prevzal od neho sumu 10.000 eur titulom odplaty za prevod obchodného podielu vo výške 50 % základného imania spoločnosti žalovaného. Žalobca sa však nestal spoločníkom, majiteľom obchodného podielu, X. P. nepreviedol na žalobcu obchodný podiel, žalobca nadobudol obchodný podiel vo výške 25 % až od F. X.. Žalobca v žalobe uviedol, že X. P. je označený ako konateľ spoločnosti žalovaného, avšak nie je zjavné, či za túto spoločnosť aj konal a z akého dôvodu prevzal sumu 10.000 eur a či túto sumu odovzdal spoločnosti BVV s.r.o., teda žalovanému. Žalobca vyzval oboch žalovaných na uhradenie predmetnej sumy ako bezdôvodného obohatenia. 3/Uznesením zo dňa 12.11.2019 č.k. 11C/109/2017-80, právoplatným dňa 08.01.2020, súd prvej inštancie konanie voči (pôvodne) žalovanému 1/ (X. P.) zastavil. Dôvodom bolo späťvzatie žaloby žalobcom voči nemu. 4/Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť Uviedol, že nebol a nemohol byť účastníkom zmluvy o prevode obchodného podielu, nakoľko spoločnosť svoj podiel nikdy nevlastnila, preto nie je pasívne legitimovaným subjektom v tomto spore. Nemá vedomosť, že malo dôjsť k prevodu obchodného podielu zo spoločníka X. P. na žalobcu, nie je zrejmé, akým spôsobom malo k prevodu dôjsť, nakoľko X. P. bol vlastníkom obchodného podielu o veľkosti iba 25 % základného imania. Namietal, že by prevzal akúkoľvek odplatu, či čiastku 10.000 eur, alebo inú bez právneho dôvodu. Uviedol, že žalobca, ako spoločník žalovaného, konal a pravdepodobne koná v hrubom rozpore so záujmami spoločnosti. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. 5/V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel k záveru, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzajúce z potvrdenia o prevzatí zo dňa 26.11.2015, nie je premlčané. Podľa ustanovenia § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov je premlčacia doba štyri roky. V tomto prípade, podľa predloženého dôkazu žalobca zaplatil X. P. 10.000 eur dňa 26.11.2014 a prevod sa mal uskutočniť do 01.01.2015, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 16.11.2017, je teda zrejmé, že uplatnená námietka premlčania nie je dôvodná. 6/V ďalšom súd konštatoval, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že práve spoločnosť žalovaného sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Jediným dôkazom, na ktorom žalobca založil svoj žalobný návrh, bola listina označená ako prevod obchodného podielu, ktorú za spoločnosť žalovaného mal podpísať X. P. dňa 26.11.2015 a podľa ktorej žalobca zaplatil dňa 26.11.2014 X. P., ako konateľovi žalovaného 10.000 eur za prevod obchodného podielu. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že konateľom žalovaného bol v období od 26.02.2010 do 21.11.2017 X. P. a bol oprávnený konať samostatne. Z toho však nie je možné vyvodiť, že X. P., práve ako konateľ žalovaného, prijal 10.000 eur, ktoré boli určené pre spoločnosť žalovaného. V spore nebolo preukázané, že suma 10.000 eur bola žalovaným aj prijatá. Žalobca v spore nepreukázal, že peniaze odovzdal spoločnosti žalovaného. X. P. v spore poprel pravosť listiny, aj podpis, uviedol, že podpis nie je jeho, takú listinu nepodpisoval, peniaze neprijal, navyše listina založená v spise je iba fotokópia, nie originál. Sám žalobca v žalobe tvrdil, že peniaze prevzal X. P. a ten na neho nepreviedol obchodný podiel. Žalobca priamo v žalobe spochybňuje, či X. P., označený ako konateľ spoločnosti žalovaného, konal za túto spoločnosť a z akého dôvodu prevzal žalovanú sumu. Už v samotnej žalobe žalobca spochybnil, či túto sumu X. P. aj odovzdal spoločnosti žalovaného. Navyše žalobca, ako spoločník žalovaného, musel vedieť, že zmluva o prevode obchodného podielu je absolútne neplatný právny úkon. Nemá náležitosti, ktoré upravuje Obchodný zákonník. Zmluvou o prevode obchodného podielu prevádza jeden spoločník svoj obchodný podiel na inú osobu. Žalovaný nemal dôvod prijímať finančné prostriedky za prevod obchodného podielu medzi spoločníkmi, alebo medzi spoločníkom a treťou osobou. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v spore nepreukázal, že práve žalovaný, ako spoločnosť, sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, súd žalobu zamietol. 7/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 CSP, žalovaný mal vo veci úspech, súd preto zaviazal žalobcu k náhrade trov konania v plnej výške. 8/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vyčítal, že žalobcovi ani neumožnil predniesť žalobu, čím porušil ustanovenie § 181 ods. 1 CSP, v konaní teda ani nebol prednesený podstatný obsah žaloby, súd hneď pristúpil k záverečným rečiam strán. Rovnako súdu vytýkal, že neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná a neuviedol predbežné právne posúdenie veci, čím porušil ustanovenie § 181 ods. 2 CSP. Žalobca na pojednávaní (keďže boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie) navrhol, aby súd rozsudkom pre zmeškanie žalovaného 2/ aj rozhodol. Toto súd prvej inštancie bezdôvodne odmietol a pojednávanie odročil, čím porušil ustanovenie § 273 resp. § 274 CSP. Následne po rozhodnutí o späťvzatí žaloby voči pôvodne žalovanému 1/ súd vôbec nerozhodol o zmene petitu žaloby, čím zaťažil konanie vadou, nakoľko nie je zrejmé, o akom petite ďalej konal a o akom petite rozhodol. Nakoniec žalobca namietal, že súd ani neoboznámil obsah spisu, ktorým nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ohľadne nesprávnych skutkových zistení resp. nesprávneho právneho posúdenia veci odvolateľ namietal, že súd úplne významovo poprel obsah listiny zo dňa 26. 11. 2014 (chybou v písaní nesprávne uvedený dátum 26. 11. 2015 ) s názvom „Prevod obchodného podielu“. Z tejto listiny nepochybne vyplýva, že žalobca zaplatil dňa 26. 11. 2014 žalovanému sumu 10.000 euro, v tomto smere žalobca poukázal na spôsob konania žalovaného zapísaný v obchodnom registri, v zmysle ktorého konateľ v mene spoločnosti navonok koná samostatne a podpisuje sa tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. V potvrdení zo dňa 26.11.2014 je jednoznačne uvedené obchodné meno spoločnosti žalovaného, pričom konateľ X. P. pripojil k obchodnému menu svoj vlastnoručný podpis aj s uvedením funkcie. Z uvedeného je potom nepochybne zrejmé, že X. P.Ú. ako konateľ žalovaného konal v mene žalovaného a to v súlade so zápisom spôsobu konania žalovaného v obchodnom registri. Je tak zrejmé, že právny úkon urobila spoločnosť žalovaného, ktorá súčasne potvrdila, že dňa 26.11.2014 prevzala od žalobcu sumu vo výške 10.000 euro, a to bez právneho dôvodu. Za právne nevýznamnú označil žalobca skutočnosť, či konateľ žalovaného odovzdal predmetnú sumu žalovanému, súd prvej inštancie však mal v tomto prípade aplikovať ust. § 13 ods. 1 a ods. 3 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný spochybňoval pravosť podpisu X. P., mal uviesť svoje skutkové tvrdenia a tieto aj riadne preukázať, teda navrhnúť napr. vyhotovenie znaleckého posudku, prípadne navrhnúť vypočutie svedka, čo sa nestalo. Súd svoje rozhodnutie ďalej založil na tvrdení, že listinu zo dňa 26. 11. 2014 považoval za zmluvu o prevode obchodného podielu a túto posúdil ako absolútne neplatnú z dôvodu absencie zákonných náležitostí. Túto listinu však mal súd posudzovať podľa jej obsahu, a to ako potvrdenie o zaplatení sumy 10.000 euro žalovanému. Pokiaľ aj súd predmetnú listinu posudzoval ako zmluvu o prerode obchodného podielu so záverom jej absolútnej neplatnosti, uvedené nie je dôvod na zamietnutie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, práve naopak. Z listiny je zrejmé, že žalovaný potvrdil, že dňa 26. 11. 2014 od žalobcu sumu 10.000 euro prevzal, a to bez právneho dôvodu. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému tak bola preukázaná, žalobu preto žalobca považuje za dôvodnú. Nakoniec odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, jeho nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť a arbitrárnosť. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie buď zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby tento zmenil a žalobe vyhovel. 9/Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 10/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 11/Podstatná časť námietok odvolateľa je založená na tvrdení, že procesným postupom súdu mu bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva mu patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď v konaní ani nebol prednesený podstatný obsah žaloby, súd hneď pristúpil k záverečným rečiam strán, súd neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná a neuviedol predbežné právne posúdenie veci, čím porušil ustanovenie § 181 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie mal tiež bezdôvodne odmietnuť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, čím mal porušiť ustanovenie § 273 resp. § 274 CSP. Následne po rozhodnutí o späťvzatí žaloby voči pôvodne žalovanému 1/ súd vôbec nerozhodol o zmene petitu žaloby, čím zaťažil konanie vadou, nakoľko nie je zrejmé, o akom petite ďalej konal a o akom petite rozhodol. Nakoniec žalobca namietal, že súd ani neoboznámil obsah spisu. 12/Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 16.11.2017 žiadal žalobca uložiť žalovaným (X. P. ako žalovanému 1/ a BVV s.r.o. ako žalovanému 2/) povinnosť zaplatiť mu 10.000 eur s príslušenstvom, s tým, že zaplatením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného (v zmysle úpravy petitu zo dňa 24.4.2018), dôvodiac, že X. P. prevzal od neho sumu 10.000 eur titulom odplaty za prevod obchodného podielu vo výške 50 % základného imania spoločnosti žalovaného, ku ktorej neskôr nedošlo. Vyjadrenie žalovaného 1/ k žalobe došlo súdu prvej inštancie dňa 3.7.2018, vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe došlo dňa 2.7.2018. Obe vyjadrenia boli následne doručené žalobcovi (jeho zástupcovi), ktorý sa k týmto vyjadril podaniami došlými súdu dňa 27.12.2018, resp. 21.2.2019. Spisový materiál ďalej obsahuje písomnú reakciu žalovaného 1/ na vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 2/ doručené súdu dňa 1.3.2019, reakciu žalovaného 2/ doručenú súdu dňa 11.3.2019. Podaním zo dňa 12.11.2019, odovzdanom súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom v rovnaký deň, zobral žalobca žalobu voči žalovanému 1/ späť, súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým konanie voči žalovanému 1/ zastavil, následne pojednávanie odročil s tým, že bude predvolaný žalovaný 2/, ktorý na pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 prítomný (ani jeho zástupca) nebol. Zo zápisnice pritom nevyplýva, že by žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného 2/ (opravu či doplnenie zápisnice žiadna strana nenavrhla). Ďalšie pojednávanie súdu konané dňa 6.2.2020 bolo odročené pre neúčasť žalovaného (pôvodne žalovaného 2/), u ktorého medzičasom došlo k odvolaniu plnomocenstva jeho právneho zástupcu. Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2020 za účasti oboch procesných strán bol oboznámený obsah spisu, zápisnica ďalej obsahuje záverečné vyjadrenia oboch strán, na čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené. 13/Z obsahu spisu tak vyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil obsah spisu na poslednom pojednávaní, pričom tento obsah tvorili okrem žaloby aj vyjadrenia strán k žalobe resp. následné vyjadrenia žalobcu k týmto, niet teda pochýb, že stranám musel byť tak predmet konania, ako aj stanoviská strán k jednotlivým sporným otázkam zrejmé. 14/K žalobcom namietanému postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 181 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie na pojednávaní neoboznámil strany s tým, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, v zásade platí, že postup súdu podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je pre strany sporu a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, avšak zároveň sa kladie väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a prednášanie skutkových tvrdení a návrhov na dokazovanie. Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak súd toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu záznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia strán je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné a aké je jeho predbežné právne posúdenie) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorá však neznemožnila žalobcovi, aby uskutočňoval práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14/Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 vyplýva, že cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods. 2 OSP (obsahujúcom obdobnú úpravu vedenia konania ako ustanovenie § 181 ods. 2 CSP), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci. 15/K námietke, že súd prvej inštancie po čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodol o zmene petitu, odvolací súd poukazuje na názor, podľa ktorého požiadavka, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2010 sp. zn. 5 Cdo 254/2009). Ak je podaná žaloba na peňažné plnenie voči niekoľkým žalovaným bez toho, aby boli určené podiely z požadovaného peňažného plnenia pripadajúce na jednotlivých žalovaných, zamietnutím žaloby voči jednému zo žalovaných zostáva uplatnený nárok voči ostatným žalovaným nezmenený (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 79/2003).Vyššie uvedené je potom aplikovateľné i na prejednávanú vec, kde pôvodne nárok uplatnený voči dvom žalovaným zostal nezmenený aj v prípade späťvzatia žaloby voči jednému zo žalovaných. 16/Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. V súdenej veci zo záznamu priebehu pojednávania v zápisnici zo dňa 12.11.2019 návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie nevyplýva. 17/Čo sa týka námietok žalobcu ohľadne nesprávnych skutkových zistení súdu resp. nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd nedospel po preskúmaní veci k záveru, že súd prvej inštancie „úplne významovo poprel obsah listiny zo dňa 26.11.2014 s názvom „Prevod obchodného podielu“. Z tejto listiny nepochybne vyplýva, že žalobca zaplatil dňa 26.11.2014 sumu 10.000 euro, a to X. P., fyzickej osobe, označenej bližšie ako konateľ žalovanej spoločnosti. Len sama skutočnosť, že spôsob konania žalovaného zapísaný v obchodnom registri (v zmysle ktorého konateľ v mene spoločnosti navonok koná samostatne a podpisuje sa tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis) zodpovedá v danom prípade konaniu fyzickej osoby konateľa (v potvrdení zo dňa 26.11.2014 je jednoznačne uvedené obchodné meno spoločnosti žalovaného, pričom konateľ X. P. pripojil k obchodnému menu svoj vlastnoručný podpis aj s uvedením funkcie) ešte neznamená, že toto konanie zaviazalo spoločnosť žalovaného, ktorá jednoznačne ako „zmluvná strana“ označená nebola (touto bola práve fyzická osoba konateľa žalovaného). Z uvedeného je potom nepochybne zrejmé, že X. P., hoci označený ako konateľ žalovaného, konal nie v mene žalovaného, ale v mene vlastnom, právny úkon tak neurobila spoločnosť žalovaného, ale konateľ spoločnosti, ktorý súčasne potvrdil, že dňa 26.11.2014 prevzal od žalobcu sumu vo výške 10.000 euro. 18/Za tohto stavu (zohľadniac i späťvzatie žaloby voči X. P.) bol záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v spore nepreukázal, že práve žalovaný, ako spoločnosť, sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, správny, a na základe tohto súd prvej inštancie správne aj žalobu zamietol. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V prípade zisteného nedostatku vecnej legitimácie v spore je tiež nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie (v danom prípade pravosť podpisu X. P.), ktorého výsledky by záver súdu nijako neovplyvnili. 19/Ústavný súd Slovenskej republiky podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 20/V súdenej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP. 21/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 22/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).