Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/164/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218449 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317218449.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu MINOKA s.r.o., Most pri Bratislave 241, Most pri Bratislave, IČO: 31 319 416, práv. zast. JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanej W. Š., C. Z. XXX/X, R. H., práv. zast. ULC Čarmogurský s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, IČO: 35 975 016, o zaplatenie 145.767,21 EUR s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/405/2017-301 zo dňa 20.2.2019 jednohlasne, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu III č.k. 23Cb/405/2017-301 zo dňa 20.2.2019 v poslednom výroku o trovách konania o p r a v u j e tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu III č.k. 23Cb/405/2017-301 zo dňa 20.2.2019 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a tiež vo výroku, ktorým súd konanie neprerušil p o t v r d z u j e. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie neprerušil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 145.767,21 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 19.5.2014, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadal, aby mu žalovaná uhradila sumu 145.767,21 EUR s príslušenstvom s odôvodnením, že trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Bratislava III č.k. 46T 13/2017 zo dňa 3.2.2017 bola žalovaná ako konateľka spoločnosti GENE Group, s.r.o., IČO: 35 831 189 uznaná za vinnú zo zločinu poškodzovania veriteľa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná sa dopustila dňa 6.12.2012 protiprávneho konania, za čo bola uznaná za vinnú trestným rozkazom č.k. 46T 13/2017-710 zo dňa 3.2.2017 tým, že na ťarchu žalobcu ako konateľka spoločnosti GENE Group, s.r.o. vykonala vklad majetku spoločnosti - vlastníckeho práva k bytu s príslušenstvom č. 39 na 4. poschodí, vchod č. 12 bytového domu na Černyševského ulici 12 v Bratislave, súp. číslo XXXX, postaveného na pozemkoch parcely reg. ,,C“ XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. C., obec H.- m. č., C., okres H. X, titulom Vyhlásenia vkladateľa o vložení nehnuteľnosti do majetku právnickej osoby HN Real, s.r.o., pričom do tejto spoločnosti ako spoločník GENE Group, s.r.o. vstúpila dňa 8.8.2012 a vystúpila dňa 30.1.2014, čím ako dlžník ukrátila svojho veriteľa - žalobcu a znemožnila mu vymáhať jeho pohľadávku titulom rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/91/2006-626 zo dňa 10.5.2012 vo výške 145.767,21 EUR, teda čo i len čiastočne zmarila uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránila svoj majetok a uvedeným spôsobom spôsobila škodu veľkého rozsahu, čím spáchala zločin poškodzovania veriteľa. Súd žalobcu ako poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú trestným činom bolo potrebné posudzovať v zmysle ust. § 420 ods. 1, Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že mal za to, že žalovaná, ktorá bola právoplatným trestným rozkazom uznaná za vinnú zo zločinu poškodzovania veriteľa, ktorého znakom skutkovej podstaty je ,,spôsobenie škody inému“ a žalobca bol so svojím riadne uplatneným nárokom odkázaný na civilné konanie, musí byť zaviazaná v civilnom konaní na náhradu škody. Žalovaná v konaní síce poukázala na viaceré rozhodnutia, ktoré zastávali názor, že pokiaľ bola v odcudzujúcom trestnom rozsudku uvedená výška škody ako kvalifikačný moment, aj keď bola v rozsudku jasne vyčíslená, súdy v civilnom konaní sa necítili touto časťou rozsudku viazané, nakoľko v civilnom konaní by mali byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy zistením skutočného stavu veci, avšak súd bol toho názoru, že táto judikatúra je v súčasnosti prekonaná ústavným nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. ÚS 269/ 2011 zo dňa 23.11.2011. Z uvedeného dôvodu sa súd nemohol stotožniť s tvrdeniami žalovanej, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalobu bolo možné považovať za zmätočnú, nakoľko žalovanej nebolo zrejmé, akým titulom si od nej žalobca nárok uplatňoval, neboli predložené dôkazy a nebol ani preukázaný nárok uplatňovaný v žalobe, nebola špecifikovaná ani odôvodnená výška škody ani ďalšie skutočnosti preukazujúce naplnenie hmotnoprávnych predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, čiže žaloba by sa mohla posudzovať aj za neúplnú pre účely úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody. Taktiež sa súd nemohol stotožniť s vyjadreniami žalovanej, že pri posúdení tejto veci by sa malo prihliadať v prospech žalovanej, ktorá nepochybne konala v mene spoločnosti GENE GROUP s.r.o., a preto pokiaľ niekto spôsobil škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nemal by zodpovedať za túto škodu sám, ale mal by za ňu zodpovedať ten, za koho túto činnosť vykonával, čiže spoločnosť GENE Group, s.r.o. Súd bol toho názoru, že ak obvinená ako páchateľka trestného činu, ktorého zákonným znakom bolo spôsobenie škody na cudzom majetku, takú škodu skutočne spôsobila, nič nebránilo tomu, aby jej pri splnení ďalších podmienok bola uložená povinnosť na náhradu škody aj napriek tomu, že konala v mene právnickej osoby alebo v jej zastúpení a vznik škody bol výsledkom porušenia zmluvného vzťahu, v ktorom bola táto právnická osoba a nie sama páchateľka takéhoto konania. Na základe uvedeného mal súd za to, že žaloba bola v celom rozsahu dôvodná. Keďže trestný súd uznal žalovanú za vinnú za spáchanie trestného činu poškodzovania veriteľa za spôsobenie škody veľkého rozsahu, konajúci súd skonštatoval, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, ktorá pozostávala zo sumy 145.767,21 EUR. Konaním žalovanej došlo k ukráteniu veriteľa na jeho pohľadávke, pretože dlžník, a to spoločnosť GENE Group, s.r.o. sa zbavila vlastníctva nehnuteľnosti v znaleckej hodnote 234.000,- EUR tým, že žalovaná vykonala vklad majetku spoločnosti - vlastníckeho práva k predmetnému bytu titulom Vyhlásenia vkladateľa o vložení nehnuteľnosti do majetku právnickej osoby HN Real, s.r.o., pričom do tejto spoločnosti ako spoločník GENE Group, s.r.o. vstúpila dňa 8.8.2012 a vystúpila dňa 30.1.2014, čím ako dlžník ukrátila svojho veriteľa, ktorým bol žalobca, čím mu znemožnila vymáhať jeho pohľadávku titulom rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb 91/2006-626 zo dňa 10.5.2012 vo výške 145.767,21 EUR. 4. Záverom sa súd zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesla žalovaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd v súvislosti s námietkou premlčania žalovanej v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie posudzoval, či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený riadne a včas a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobca dozvedel o škode, bolo treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti žalobcu o vzniknutej škode, teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume, s možnosťou jej dodatočného spresnenia, aby žalobca mohol svoj nárok uplatniť aj na súde. Žalobca si náhradu škody ako poškodený uplatnil voči žalovanej pri jej výsluchu dňa 16.12.2014. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil svoje právo na náhradu škody riadne, (t.j. najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania) a včas, t.j. v priebehu premlčacej 3-ročnej doby (išlo o škodu spôsobenú úmyselne), ktorá začala plynúť dňom, kedy žalobca mohol zistiť skutkové okolnosti, ktoré boli spôsobilé k vykonaniu záveru o možnej zodpovednosti konkrétnej osôb a spôsobenej škode, a to dňom 19.5.2014, kedy žalobca podal trestné oznámenie voči žalovanej. Trestné konanie následne prebiehalo pred Okresným súdom Bratislava III pod č.k. 46T 13/2017. V tomto trestnom konaní žalobca riadne pokračoval, preto sa plynutie premlčacej doby zastavilo a premlčacia lehota objektívna (začiatok plynutia od 6.12.2012) aj subjektívna spočívala od uplatnenia nárokov na náhradu škody (začiatok plynutia od 16.12.2014) do skončenia trestného konania (do dňa 4.9.2017), v ktorom bola žalovaná uznaná za vinnú z trestného činu poškodzovania veriteľa trestným rozkazom č.k. 46T 13/2017 zo dňa 3.2.2017 a žalobca ako poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Súd považoval dobu, ktorá uplynula od právoplatnosti trestného rozkazu, ktorým bola žalovaná uznaná za vinnú (odo dňa 4.9.2017) do podania žaloby na súde (do dňa 27.11.2017) za primeranú, a preto postup žalobcu v civilnom konaní bol považovaný za riadne pokračovanie v konaní. Na základe uvedeného mal súd za to, že trojročná subjektívna premlčacia doba neuplynula (plynula len od 19.5.2014 do 16.12.2014 a od 4.9.2017 do 27.11.2017), takže vznesená námietka žalovaného nebola dôvodná. Na základe zistených skutočností z vykonaného dokazovania súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaná bola právoplatným trestným rozkazom uznaná za vinnú, čím súd skonštatoval, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, ktorá pozostávala zo sumy 145.767,21 EUR, vymáhanej v exekučnom konaní a priznanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 54Cb/91/2006-626 zo dňa 10.5.2012, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/431/2012-664 zo dňa 4.12.2013. 5. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá má za to, že bolo porušené právo na jej zákonného sudcu a vec bola v rozpore s Ústavnou SR odňatá zákonnému sudcovi JUDr. Nadežde Weissovej a registra „C“, preto vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd. Za ďalšiu vadu možno považovať aj to, že v súd posudzoval vec podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom v reklamácii bolo uvedené, že vec sa bude posudzovať podľa Obchodného zákonníka, čo bolo potvrdené aj v predbežnom právnom posúdení tejto právnej veci súdom prvej inštancie. Súd odvodil dôvodnosť nároku žalobcu najmä od trestného rozkazu, ktorý žalobca predložil de facto ako jediný dôkaz v konaní, má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení ohľadom porušenia povinností žalovanej ako konateľa spoločnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka, čo malo mať za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Uviedol, že úkony žalovanej uvedené v trestnom rozkaze nepredstavovali z civilnoprávneho hľadiska exces pri vykonávaní funkcie konateľa GENE GROUP, teda bolo náležité aplikovať ust. § 420 ods. 2, Občianskeho zákonníka, podľa ktorého žalovaná za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedala. Je faktom, že žalovaná akceptovala trestný rozkaz, ale nestotožnila sa s jeho správnosťou, pretože bola odsúdená za skutok v čase neprávoplatnej a spornej pohľadávky žalobcu (skutok sa mal stať dňa 6.12.2012 a sporná pohľadávka žalobcu proti GENE GROUP vo výške 145.767,21 EUR bola právoplatná až rozsudkom KS BA zo dňa 4.12.2013) a aj preto žalovaná namietala nielen závery trestného rozkazu, ale aj nárok žalobcu ako taký a v neposlednom rade aj jeho výšku. Taktiež žalobca v samotnom žalobnom návrhu neposkytol potrebné skutkové tvrdenia ohľadne ním uplatňovaného nároku, neuviedol a nepreukázal akú povinnosť žalovaná porušila, či vôbec a následne akú škodu mala svojím konaním spoločnosti GENE GROUP spôsobiť a v čom vidí príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Žalobca teda nepreukázal splnenie hmotnoprávnych predpokladov pre vznik povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi škodu vzniknutú spoločnosti GENE GROUP v súvislosti s neodborným výkonom funkcie konateľa. Tiež bolo nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o neprerušení konania, v dôsledku čoho nebol ani správne zistený skutkový stav veci. 6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že argumentácia žalovanej, že sa nestotožnila s trestným rozkazom je irelevantná, pretože sama zobrala účinne svoj odpor proti nemu späť, takže nadobudol právoplatnosť. Ak by s ním nesúhlasila, odpor by nebrala späť a zotrvala na prejednaní veci trestným súdom. V konaní na súde prvej inštancie bola preukázaná existencia škody v minimálnej výške, bola špecifikovaná a odôvodnená, ako aj preukázaná jej minimálna výška v žalovanej istine. Z trestného spisu Okresného súdu Bratislava III vyplýva úmyselné konanie žalovanej v príčinnej súvislosti, s ktorým bola škoda jej konaním spáchaná. Poškodeným subjektom bol žalobca, preto v súlade s adhéznym výrokom trestného súdu uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody. Žalobca podčiarkuje, že so žalovanou nemal žiadny obchodnoprávny vzťah. 7. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu uviedla, že celom rozsahu zotrváva na dôvodoch jej odvolania proti rozsudku a žiada ich v celom rozsahu odvolacím súdom preskúmať. Zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sa musia zhodovať s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, aplikovaním tohto pravidla na túto právnu vec je nepochybné, že skutkové okolnosti v trestnom rozkaze (skutok v čase neprávoplatnej pohľadávky) nepostačujú na priznanie nároku na náhradu škody v civilnom konaní. Dokazovanie v tomto konaní má smerovať k preskúmaniu uplatneného nároku žalobcu čo do jeho základu aj výšky, a to bez viazanosti trestným rozkazom, ako aj ku skutočnosti zmarenia vymožiteľnosti práva žalobcu a zistenie majetku GENE GROUP. 8. K vyjadreniu žalovanej žalobca konštatoval, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, stanoviskách a argumentácii. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.5.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 11. V napadnutom rozhodnutí súd posledným výrokom rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania. Tento výrok odvolací súd považuje za zmätočný a nevykonateľný, keďže podľa § 262 ods. 1, C.s.p. súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nie o povinnosť nahradiť trovy konania. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovanej uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 C.s.p., s čím sa odvolací súd plne stotožnil. V konaní bolo preukázané, že právoplatným trestným rozkazom bola žalovaná uznaná za vinnú zo zločinu poškodzovania veriteľa, pričom žalobca bol so svojím riadne uplatneným nárokom odkázaný na civilné konanie na náhradu škody. Výška škody bola ustálená v trestnom spise, pričom súd prvej inštancie správne posudzoval zodpovednosť žalovanej za škodu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Taktiež súd prvej inštancie správne posúdil vznesenú námietku premlčania a určil, že trojročná subjektívna premlčacia doba neuplynula, keďže žalobca si uplatnil svoje právo na náhradu škody na výsluchu dňa 16.12.2014, teda riadne a včas. Súd prvej inštancie podrobne a vecne správne posúdil a vysvetlil plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k uplatneniu nároku a plynutiu premlčacej lehoty počas trestného konania. K námietke nesprávne obsadeného súdu odvolací súd uvádza, že ten bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava III. na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovanej nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym a skutkovým posúdením uplatneného nároku tak ako bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v ďalšom odkazuje. 13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).