Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/18/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317890910 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317890910.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému X. S., stíhanému pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/6/2017 zo dňa 25.10.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. mája 2020, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 0T/6/2017 z 25.10.2019 v celom rozsahu. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., prechodne bytom V. 3, O., starobný dôchodca, u z n á v a z a v i n n é h o, ž e obvinený v čase o 12.35 ho dňa 04.01.2017 v OD J. na Škultétyho ulici v Bratislave odcudzil bez použitia násilia z regálu voľne položený tovar a to 5 ks pásy/body v hodnote á 1,99 Eura a 1 ks dámske tielko v hodnote 3,99 Eura a to tak, že po tom, čo tovar vložil do svojej igelitovej tašky s týmto bez zaplatenia prešiel pokladničnou zónou, kde bola následne zadržaný pracovníkom SBS danej predajne, čím poškodenej spoločnosti LIDL Slovenská republika, v.o.s. so sídlom Ružinovská 1/E, Bratislava spôsobil škodu vo výške 13,94 Eura stým, že tovar bol bezprostredne po skutku vrátený na predajňu nepoškodený, na základe čoho bola škoda ihneď po skutku reparovaná a skutku sa dopustil napriek skutočnosti, že mu dňa 13.03.2016 bola Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V, OO PZ Petržalka - stred uložená v blokovom konaní bloková pokuta, číslo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste: 110696915417 na základe spáchania priestupku proti majetku podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, za čo mu bola uložená sankcia vo výške 33,- Eur. teda prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona, účinného od 01. 08. 2019, v znení neskorších zmien a doplnkov. Za to sa odsudzuje podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona účinného od 01. 08. 2019 s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 1 ( jeden) rok. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný X. S. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: obvinený v čase o 12.35 ho dňa 04.01.2017 v OD J. na B. ulici v O. odcudzil bez použitia násilia z regálu voľne položený tovar a to 5 ks pásy/body v hodnote á 1,99 Eura a 1 ks dámske tielko v hodnote 3,99 Eura a to tak, že po tom, čo tovar vložil do svojej igelitovej tašky s týmto bez zaplatenia prešiel pokladničnou zónou, kde bola následne zadržaný pracovníkom SBS danej predajne, čím poškodenej spoločnosti J. W. republika, v.o.s. so sídlom Y. X/E, Bratislava spôsobil škodu vo výške 13,94 Eura stým, že tovar bol bezprostredne po skutku vrátený na predajňu nepoškodený, na základe čoho bola škoda ihneď po skutku reparovaná a skutku sa dopustil napriek skutočnosti, že mu dňa 13.03.2016 bola Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V, OO PZ Petržalka - stred uložená v blokovom konaní bloková pokuta, číslo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste: 110696915417 na základe spáchania priestupku proti majetku podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, za čo mu bola uložená sankcia vo výške 33,- Eur. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného a doručený mu bol 13.01.2020, podal podaním na pošte 28.01.2020 odvolanie obžalovaný X. S., teda v zákonnej lehote. V jeho písomnom odôvodnení poukázal na procesné chyby a to že v rozsudku je uvedená lehota na podanie odvolania 15 dní od jeho vyhlásenia, ale on na súde nebol. Ďalej namietal, že žalobca sa odvoláva na kamerový záznam, ktorý v konaní nebol použitý a namietal aj nevykonanie konfrontácie na odstránenie rozporov. Vzhľadom k vecným námietkam a spochybneniu šmejdového rozhodnutia súdu podal preto odvolanie proti výroku o vine a treste a preto navrhol jeho zrušenie alebo vrátenie na miestne príslušný súd a ďalšie prejednanie. Pred verejným zasadnutím obžalovaný doručil 18.05.2020 odvolaciemu súdu ešte doplnenie odvolanie, keď s poukazom na procesné chyby namietal, že súd si osvojil tvrdenie jediného svedka obžaloby, Y. K., ktorý tvrdí, že mu mal pri zákroku spôsobiť poranenia, ktoré však nie sú zadokumentované a tým výpovedná hodnota tohto svedka je spochybnená a celá vec je v polohe tvrdenia proti tvrdeniu. Zopakoval, že analýza kamerového záznamu z predajne by prispela k objasneniu obhajoby a zákroku svedka. Súd však nevykonal analýzu kamerového záznamu, hoci sa naň odvoláva v rozsudku. Tiež mu chýba ja konfrontácia. Navrhol preto zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie súdu prvého stupňa na odstránenie rozporov, resp. objasnenie veci. V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. bolo odvolanie obžalovaného zaslané na prípadné vyjadrenie prokuratúre, čo ku dňu konania odvolacieho súdu nevyužila. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia zákonných podmienok podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. por. v neprítomnosti splnomocnenkyne poškodenej spoločnosti, obžalovaný X. S. zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch, že svedok napadol jeho a nie obžalovaný svedka K., ktorého spochybnil aj vzhľadom na to, že ho navštívil v mieste jeho bydliska, kde má povesť bitkára. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, ako nedôvodné Obžalovaný X. S. záverom uviedol, že žiada, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného X. S. je len čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, než odvolaním namietal. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona a ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného. Primárne odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd konal na základe podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III č. 2 Pv 36/17/1103-7 podanej na Okresný súd Bratislava III 06. 01.2017 na nezmenenom skutkovom základe a právnom posúdení, zhodných s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu. Po zadržaní obžalovaného a podaní obžaloby na súd, tento vypočul obvineného, rozhodol trestným rozkazom dňa 07.01.2017, ktorým rozhodol zhodne, ako napadnutým rozsudkom, pričom obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody 7 mesiacov, s odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov, voči ktorému podal však obžalovaný odpor a bol prepustený zo zadržania. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na viacerých hlavných pojednávaniach, jednak výsluchom obžalovaného X. S., výsluchom svedka Y. K., prečítaním výpovede svedkyne H.. F. D., ako aj oboznámením listinných dôkazov zadokumentovaných v spisovom materiáli, aj ako celým materiálom na vec sa vzťahujúcim. Prvostupňový súd mal vinu obžalovaného za jednoznačne preukázanú na základe vyhodnotenia dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, keď dospel k záveru, že jeho vina bola preukázaná predovšetkým jeho vlastnou výpoveďou, pretože sám uvádzal, že nemal nákupný košík a časť tovaru mal naložený v taške a na pokladničný pás vyložil iba časť tovaru a to z dôvodu, že bol ,,v stresovej situácií“ a nevedel vysvetliť, prečo jednu časť nákupu zaplatil a druhú nie a prečo následne išiel so zaplatenou časťou tovaru aj s pokladničným dokladom, ale zároveň aj nezaplatenou časťou nákupu, ktorý mal v igelitke za SBS, pretože mal prudké bolesti a bol ,,pokakaný“. Zároveň obžalovaný je zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovaný svedkom K., ktorý vypovedal, že obžalovaného si všimol ešte v kamerovej miestnosti s tým, že sa pohyboval pri regáloch, kde sa nachádza oblečenie a rôzny priemyselný tovar a ako SBS s praxou videl, že sa správa podozrivo, preto sa tejto osobe venoval a monitoroval ju. Videl, že z regálu zobral gumové podväzky - body pásy a preto čakal následne za pokladničnou zónou a pozeral a očakával, že obžalovaný vyloží tento tovar na pokladničný pás, skôr ako prejde pokladničnou zónou a cez pokladňu. Avšak videl, že tento tovar obžalovaný nevyložil, vyložil iba iný tovar a logicky usúdil, že ten tovar musí mať schovaný niekde pri sebe, lebo ho ani nevyložil ani nezaplatil. Ako náhle prešiel cez pokladničnú zónu, vyzval ho, aby ho nasledoval, pričom sa začal vzpierať a doslova ho musel ťahať do záchytnej miestnosti, kam umiestňujú osoby, ktoré prichytia pri krádeži. Obžalovaný ho dokonca napadol, udrel ho päsťou do oblasti nosa a hornej pery a natrhol mu hornú peru. Obžalovaný je zároveň usvedčovaný aj listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiáli a to úradným záznamom zakročujúcej hliadky PZ a zároveň aj úradným záznamom spísaný členom SBS Y. K. a vyhotoveným pokladničným dokladom. Obranu obžalovaného spočívajúcou v tvrdení, že mu pri pokladni pred tým, než zaplatil za tovar došlo zle, potreboval na záchod a preto nezaplatil za tovar, vyhodnotil súd za absurdnú už len z toho dôvodu, že je preukázané nie je len výpoveďou obžalovaného, ale aj výpoveďou svedka Y. K., že obžalovaný vyložil na pokladničný pás časť tovaru, ktorý riadne zaplatil a teda jeho tvrdenie, že mu prišlo zle a potreboval na záchod vyznieva nereálne, pretože nič mu nebránilo v tom, aby vyložil aj zvyšok tovaru a tento mu bol riadne nablokovaný a mohol ho zaplatiť, čo by ho vôbec žiadnym spôsobom nezdržiavalo a mohol si tovar prevziať, nakoľko je zjavné, že časť tovaru, ktorý mal v taške pomyselne zatajil a nevyložil na pokladničný pás a teda tým, že si prisvojil cudziu vec, ktorej sa zmocnil a bol za obdobný trestný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, naplnil po objektívnej stránke skutkovú podstatu, prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku, pričom zo subjektívnej stránky. Súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona. Okresný súd v konaní postupoval v súlade so základnými zásadami trestného konania, vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, tieto aj správne následne vyhodnotil, pričom sa riadil vyššie uvedenými ustanoveniami a zásadami trestného konania. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného X. S. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť. V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného X. S., ako odvolateľa. S. súd si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne posúdenia v celom rozsahu osvojil a odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať. Prvostupňový súd podrobne v rozsudku popísal obhajobné prednesy obžalovaného, že v predajni Lidl robil nákup pre seba a svoju priateľku, keď prišiel k pokladni chcel tie dva nákupy rozlíšiť (pre seba a pre priateľku), odrazu mu prišlo zle od žalúdka a potreboval ísť na toaletu, zbadal za toaletou SBS-kára a s pokladničným blokom a taškou išiel za ním. Nákupný vozík alebo košík nemal, vzhľadom k tomu, že mal minimálny nákup a nepotreboval ho. Nákup mal rozdelený, niečo držal v ruke a niečo mal vo svojej taške, ale čo držal v ruke si už nepamätal a v taške mal tričko a pásy (gumové strečové pásy). Na pokladničný pás vyložil len časť tovaru, to čo mal v taške nevyložil lebo bol „v stresovej situácií“, pričom nevedel logicky vysvetliť, prečo jeden nákup zaplatil a druhý nie a prečo išiel so zaplateným pokladničným dokladom a nezaplateným nákupom, ktorý mal v taške za SBS, bolo to z toho dôvodu, že mal prudké bolesti a bol pokakaný. Príslušníka SBS oslovil s tým, že potrebuje, aby mu pomohol pretože potrebuje ísť na toaletu. Následne bol prevedený cez predajňu, kde sa predáva chlieb a pečivo, potom išli cez úzky priestor, kde sa potkli a obaja spadli na zem, kde si SBS rozkusol peru tak, že krvácal, ale na tomto mieste kamery neboli. Po príchode polície SBS neuvádzal, že mal byť z jeho strany napadnutý, čo mu poradil až nadporučík B., potom bol prevezený na OO PZ, kde zotrval do popoludnia asi do 16-17 hodiny, na toalete nebol, nechali ho na polícií takého „posratého“, stále to z neho tieklo. K predchádzajúcim priestupkom krádeže uviedol, že to bolo z dôvodu, že chcel zachrániť inú osobu, tak tú krádež vzal na seba, pričom sa jednalo o krádež v obchode Lidl, že odcudzil tovar ukrytý vo vnútornom vrecku kabáta, prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu Lidl, ale že ten kabát nebol jeho. Z výpovede svedka Y. K., ktorý vykonával službu SBS v predajni Lidl na B. ulici, v O. vyplynulo, že sa pohyboval nie len na predajni, ale aj v kamerovej miestnosti, kde sú monitory, ktoré zobrazujú obrazy z kamier rozmiestnených v predajni. Tam si všimol podozrivú osobu, ktorá sa pohybovala pri regáloch, kde sa nachádza oblečenie a rôzny priemyselný tovar, tzv. „notfood“ regály, pričom táto osoba pri týchto regáloch sa správa podozrivo, pričom pre neho ako SBS s praxou to znamenalo, že sa tejto osobe venoval a monitoroval ju. Videl, ako si táto osoba niečo z týchto regálov berie, zobral také gumové podväzky resp. pásy a potom čakal na to, že ich aj vyloží na pokladničný pás, pred tým ako prejde cez pokladňu. Presunul sa teda za pokladničnú zónu a dával pozor, čo táto podozrivá osoba na pokladničný pás všetko vyloží a keďže videl, že ten gumový pás nevyložila, musel ho mať teda niekde pri sebe schovaný. Ako náhle prešiel pokladničnou zónou, tak ho vyzval aby ho nasledoval, ale táto osoba nechcela uposlúchnuť výzvu, začal sa vzpierať, tak ho musel doslova chytiť a musel ho ťahať na strážne stanovisko, zriadené práve na takýto účel, keď zachytia osobu, ktorá kradne a tam sa vec potom rieši ďalej. Počas toho ako vyzýval osobu a táto sa vzpierala, sa táto osoba pomočila, resp. aj pokadila a pritom ako prechádzali už do miestnosti záchytu, zadržaný muž ho napadol, udrel ho päsťou medzi oblasť nosa a hornej pery a rozťal mu peru, prsteňom, ktorý mal na ruke. Následne bol potom ošetrený na pohotovosti, lekár mu to chcel stiahnuť jedným stehom, ale on odmietol. Keďže utŕžil dosť silný úder, lekár mu pozrel hlavu aj čeľusť a konštatoval, že má ľahší otras mozgu. Po zadržaní obžalovaného zavolal hliadku polície a predviedla o na oddelenie. Sám spísal zápis o záchyte obžalovaného, priebeh skutku a jeho čas. Uviedol, že obžalovaný ho dokonca vyhľadal doma, v mieste jeho trvalého bydliska v J., kde sa ho dotazoval, či dostal predvolanie na hlavné pojednávanie, načo ho však poslal preč a nemal záujem sa s ním o ničom baviť a že obžalovaný sa snažil danú vec nejako zľahčovať a myslí si, že mal v úmysle ho nahovárať na zmenu výpovede, k čomu ale nedošlo, lebo ho vyhodil. Z prečítanej výpovede svedkyne H.. F. D., splnomocnenkyne poškodenej spoločnosti Lidl vyplynulo, identické informácie, ako vypovedal svedok Y. K., pracovník SBS, že počas obchôdzky v čase o 12.30 hod uvedeného dňa spozoroval podozrivého muža, ktorý sa motal pomedzi regály s oblečením a voľne položený tovar z regálu si dával do igelitovej tašky Billa, ktorého svedok následne čakal pri pokladni, či muž tovar vyloží a zaplatí, ale na pokladničný pás vyložil iba zeleninu, ktorú riadne zaplatil. Následne po prejdení cez pokladničnú zónu bol obžalovaný vyzvaný, aby ukázal obsah tašky, pričom v taške sa nachádzal nezaplatený tovar a to 3ks body pás, jedno dámske tielko, spolu v hodnote 13,94 Eur. Pracovník SBS K. vyzval muža, aby ho nasledoval do miestnosti pre zadržané osoby, čo uvedený muž odmietal a následne túto osobu tam dotlačil a vyrozumel hliadku polície, pričom odcudzený tovar bol následne vrátený na predajňu bez poškodenia. Súd vykonal aj dokazovanie listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiáli, predovšetkým vyčíslením škody - kópiou dokladu, záznamom o zásahu SBS, úradnými záznamami, žiadosťou o poskytnutie kamerového záznamu, úradným záznamom o analýze kamier, dychovou skúškou, výpismi z REGOB-u, registra trestov obžalovaného, z ústrednej evidencie priestupkov z MV SR a avízom, keď z kópie pokladničného dokladu zo 04.01.2017 o 13.26 hod. vyplýva, že celková výška škody, predstavujúcej súčet tovaru, ktorý bol odcudzený, predstavuje výške 13,94 Eur. Zo záznamu o zásahu strážnej služby vyplýva, že zásah bol vykonaný dňa 04.01.2017 v čase od 12.50 do 13.20 hod s tým, že zásah bol vykonaný Y. K., za účelom obmedzenia osobnej slobody pri predvedení podozrivej osoby pristihnutej pri páchaní trestného činu, na strážne stanovisko a že podozrivá osoba prešla cez pokladničnú zónu bez zaplatenia s tovarom v hodnote 13,94 Eur. Z ďalšieho záznamu vyplýva , že predvádzaná osoba napadla pracovníka SBS v zázemí, pričom nechcel uposlúchnuť výzvu a nechcel ísť na strážne stanovisko dobrovoľne. Z úradného záznamu OR PZ Bratislava V, OO PZ Petržalka - stred, pod číslom ORP-P-/BAV-OPP4-2016 z 19.03.2016 vyplýva, že 19.03.2016 v čase o 18.15 hod bola hliadka PZ vyslaná na preverenie oznámenia do OD Lidl na E. ulici v O., kde bol vykonaný záchyt osoby pre majetkový delikt a osoba bola stotožnená s osobou obžalovaného X. S., ktorý sa doznal ku krádeži, dobrovoľne vydal odcudzený tovar v hodnote 6,74 Eur, ktorý mala ukrytý pod kabátom a bola mu uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste pod č. bloku 11069691 vo výške 33,- Eur a bol poučený, že ak sa opakovane dopustí majetkového deliktu v priebehu nasledujúcich dvanástich mesiacoch, bude toto konanie kvalifikované ako krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona. Aj z úradného záznamu zo 04.01.2017 OR PZ Bratislava III, OO PZ Nové Mesto - východ vplýva, že uvedeného dňa o 13.30 hod bol na oddelenie predvedený obžalovaný za krádež tovaru. Z dychovej skúšky vyhotovenej dňa 05.01.2017 o 10.15 hod vyplýva, že obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu a nameraná hodnota predstavovala 0,00 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný X. S. spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, teda si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Pokiaľ ide o výrok o vine v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného X. S. na obhajobu. Pred súdom prvého stupňa bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný X. S. v kritickom období za okolností a spôsobom ustáleným v rozsudku, teda 04.01.2017 v čase o 12.35 v OD Lidl na Škultétyho ulici v Bratislave odcudzil bez použitia násilia z regálu voľne položený tovar a to 5 ks pásy/body v hodnote á 1,99 Eura a 1 ks dámske tielko v hodnote 3,99 Eura a to tak, že po tom, čo tovar vložil do svojej igelitovej tašky s týmto bez zaplatenia prešiel pokladničnou zónou, kde bola následne zadržaný pracovníkom SBS danej predajne, čím poškodenej spoločnosti LIDL Slovenská republika, v.o.s. so sídlom Ružinovská 1/ E, Bratislava spôsobil škodu vo výške 13,94 Eura stým, že tovar bol bezprostredne po skutku vrátený na predajňu nepoškodený, na základe čoho bola škoda ihneď po skutku reparovaná a skutku sa dopustil napriek skutočnosti, že mu dňa 13.03.2016 bola Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V, OO PZ Petržalka - stred uložená v blokovom konaní bloková pokuta, číslo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste: 110696915417 na základe spáchania priestupku proti majetku podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, za čo mu bola uložená sankcia vo výške 33,- Eur. Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia okresného súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky obžalovaného, potrebné je primárne poukázať na to, že obžalovaný nespochybňoval nezaplatenie časti tovaru odloženého v igelitovej taške, ale vysvetľoval to rozdelením nákupu na dve časti s tým, že jednu, ktorú mal v rukách vyložil na pult pokladne, ale druhú v uloženú v taške už nestihol vyložiť, nakoľko mal žalúdočné potiaže. Ani odvolací súd neuveril týmto obhajobným tvrdeniam obžalovaného, nakoľko, ak by nemal úmysel odcudziť tovar, ktorý mal ukrytý v pripravenej igelitovej taške, nič mu nebránilo tento priznať a vyložiť ho súčasne aj s tovarom (zelenina), ktorú zaplatil a teda mal dostatok času uviesť už pracovníčke pokladne, že má žalúdočné problémy a nestíha zaplatiť ešte ďalší tovar. Napokon nič mu nebránilo tento tovar ešte v predajni odložiť s tým, že sa prípadne poň vráti, resp. ho nahlásiť pokladníčke, že si odskočí a pre tovar sa vráti, alebo ho nekúpi. Jeho verziu o nestihnutí zaplatenia tovaru je vyvrátená práve výpoveďou svedka K., ktorý potvrdil, že obžalovaného ako pracovník SBS sledoval už počas jeho pohybu v predajni a aj na kamerách a preto ho aj sledoval, aký tovar prizná k zaplateniu, keď videl, ako si časť tovaru vkladá do igelitovej tašky. Napokon obžalovaný si musí byť vedomý, že tovar v predajni sa nenakladá do prinesenej tašky, nakoľko na tento účel slúžia nákupné košíky, resp. vozíky. Pokiaľ obžalovaný namietal procesné pochybenia a to nepremietnutie zabezpečeného kamerového záznamu, odvolací súd poukazuje na záznam k tomuto kamerovému záznamu (č.l. 38), že pracovníčka poverená ochranou osobných údajov spoločnosti Lidl upozornila, na skutočnosť, že na záznamoch je začiernené miesto, kde sa nachádzajú pokladničné zóny a na záberoch je vidieť iba úzky priestor v blízkosti pokladní a východ z predajne, nakoľko začiernenie priestoru pokladničnej zóny je úmyselné, nakoľko v zmysle zákona dbajú na ochranu súkromia zamestnancov pracujúcich v pokladniach a hlavne, že kamerový systém slúži na ochranu majetku predajne a nie na sledovanie zamestnancov v práci. Napokon tento záznam na hlavnom pojednávaní ani nebol prehratý, ani sa v rozsudku naň súd neodvoláva. Obžalovaný namietal aj nevykonanie konfrontácie so svedkom K., keď spochybňoval jeho výpoveď. V tomto smere jeho odvolacia námietka bola taktiež neopodstatnená, nakoľko jednak obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní 11.09.2017 nežiadal konfrontáciu s týmto svedkom, jednak obžalovaný nebol prítomný pri výpovedi tohto svedka na hlavnom pojednávaní 25.10.2019, hoci tak mal a mohol a preto aj súd vykonal hlavné pojednávanie, za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, pričom obžalovanému bola zaslaná aj výzva súdu v zmysle § 240 ods. 1 Tr. por. na včasné oznámenie dôkazov, ktoré žiada vykonať aj s poučením, ktoré obžalovaný prevzal 29.03.2017, pričom tento návrh obžalovaný nepredniesol, ale až v podanom odvolaní. Napokon ani odvolací súd nemal dôvod neveriť tomuto svedkovi, ktorý vypovedal nemenne od začiatku trestného stíhania a len skutočnosť, že poškodený nedoložil lekárske potvrdenie o zranení, ktoré mu mal spôsobiť obžalovaný, ešte nespochybňuje pravdivosť jeho výpovede. Napokon toto jeho tvrdenie nie je ani súčasťou stíhaného skutku. Pritom svedok vypovedal aj o navštívení ho obžalovaným v mieste trvalého bydliska s tým, že mal dojem, že ho chce ovplyvniť na zmenu výpovede, čo však nepripustil. Obžalovaný napokon toto nepoprel s tým, že vlastne si zisťoval v mieste bydliska povesť svedka. Určite takýto postup v konaní nie je v kompetencii obžalovaného, ale iných orgánov štátu. Preto k odvolacej námietke obžalovaného, ohľadne nevieryhodnosti výpovede svedka Y. K., túto považoval aj odvolací súd za účelovú, nakoľko svedok bol vypočutý súdom kontradiktórnym spôsobom, vypovedal identicky o priebehu skutku, ktorý osobne vnímal, napokon bol tým, ktorý zadržal obžalovaného aj s odcudzenými vecami a ktoré boli u neho nájdené, ako nezaplatený tovar a preto nebol dôvod ani pre odvolací súd neuveriť jeho výpovedi, ktorej naviac korešpondovali aj ostatné dôkazy tak, ako to podrobne vyhodnotil už okresný súd, bez potreby ich opakovania. Okresný súd správne a v súlade so zákonom v čase svojho rozhodovania uznal obžalovaného X. S. vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na uvedenom skutkovom základe, zhodne s podanou obžalobou. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa bolo správne a zodpovedá priebehu konania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Krajský súd rovnako osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Rovnaké sa týka aj pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného v čase podania obžaloby a aj vydaného trestného rozkazu, ktoré bolo plne v súlade, v tom čase platného Trestného zákona, pričom aj v tomto smere prvostupňový nepochybil a postupoval plne v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou. Podľa zák. č. 300/2005 účinného v čase spáchania skutku bolo znenie zákona v ustanovení trestného činu krádeže v § 212 ods. 1 v znení : „Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák: „Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a a) čin spácha vlámaním, b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Novelou Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.08.2019, zákonom č. 214/2019 Z.z. došlo v zákonnom ustanovení § 212 Tr. zák. k zmene v rozsahu zákonnej úpravy aj v ustanovení § 212, podľa ktorého trestného činu krádeže podľa ods. 1 sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a a) spôsobí tak malú škodu, b) čin spácha vlámaním, c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, d)čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Na základe tejto zmeny zákona a v súlade s ustanovením § 2 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ohľadne časovej pôsobnosti zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, musel odvolací súd túto zmenu zákona aplikovať aj u obžalovaného, lebo bola v jeho prospech, nakoľko v prospech obžalovaného bola vyššie citovaná novela, napriek tomu, že ukladanie trestu za rovnaký prečin je rovnaká. Trestný zákon účinný od 01.08.2019 bol jednoznačne priaznivejší pre obžalovaného, nakoľko i keď podľa rovnakého znenia právnej vety a rovnakého rozpätia ukladania trestu, išlo o nižší odsek citovaného zákonného ustanovenia trestného činu krádeže. Aj senát odvolacieho súdu, ktorý dospel k záveru, že skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaným, keďže nemal pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so stavom veci a bolo nimi preukázané, že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. musel preto odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, pričom o vine obžalovaného sám rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a sám napokon aj ukladal trest obžalovanému. Odvolací súd pri ukladaní trestu postupoval zohľadniac účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorý ukladal s cieľom splniť účel trestu tak z pohľadu generálnej, ako aj individuálnej prevencie. Prihliadol pritom na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy a prevýchovy. Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody. Z vyššie uvedeného novelizovaného zákonného ustanovenia prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Z uvedeného vyplýva, že pri predmetnom prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. zákonodarca stanovil ukladanie trestu odňatia slobody až na dva roky, pričom nižšie uvedeným postupom bolo nakoniec potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí neupravenej základnej zákonnej trestnej sadzbe. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák. Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu v danej veci aj odvolací súd obligatórne prihliadal na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti podľa § 36 a § 37 Tr. zák., pričom u obžalovaného nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a ani jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Obžalovaný X. S. bol doposiaľ dva krát súdne trestaný ( v roku 2013 pre § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., a pre § 156 ods. 1, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.), na ktoré odsúdenia sa hľadí, ako by nebol odsúdený, pričom bol v minulosti, okrem ostatného priestupku z 13.03.2016, ktorý je súčasťou skutku, bol viackrát prejednávaný za priestupky aj proti majetku ( drobné krádeže v predajniach), ale aj iné priestupky. Na jednej strane teda obžalovanému nepriťažovala žiadna okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák., ale na stane druhej ani mu nebolo možné priznať žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. Na základe uvedeného, preto senát krajského súdu musel u obžalovaného X. S. ukladať trest podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 (až na 2 roky), pričom zistil, že trest uložený prvostupňovým súdom je neprimeraný. Pokiaľ ide o výmeru trestu, odvolací súd ukladal trest odňatia slobody obžalovanému X. Kapustovi, predovšetkým s prihliadnutím na jeho osobu, pričom na jednej strane prihliadol na nízku hodnotu odcudzeného tovaru, tzv. drobná krádež, vyšší vek obžalovaného, jeho zdravotný stav a okolnosť, že od spáchania skutku uplynula doba viac ako troch rokov a preto vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu a aj spôsobený následok v podobe nízkej škody a že poškodenej spoločnosti tovar bol neporušený vrátený, ktorá ani neuplatnila nárok na náhradu škody, na strane druhej, vzhľadom na zavinenie obžalovaného, keď konal v priamom úmysle, so zištnou pohnútkou a jeho sklony k páchaniu drobných krádeží. Senát krajského súdu tak pri ukladaní trestu bol povinný zohľadniť spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa odvolací súd po dôkladnej úvahe nezhodol s názorom súdu prvého stupňa ohľadom uloženej výmery trestu odňatia slobody, ako aj dĺžky trvania skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, keďže tieto považoval vzhľadom na okolnosti spáchaného skutku a pomery obžalovaného, za neprimerané. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že pre uloženie spravodlivého trestu, ktorý naplní všetky jeho funkcie, bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ale v nižšej výmere, ako ukladal prvostupňový súd, v danom prípade v trvaní dvoch mesiacov, ktorých výkon súd taktiež podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Pre naplnenie účelu trestu, ochranu spoločnosti pred protispoločenským konaním obžalovaného a jeho prevýchovu, pre naplnenie individuálnej a generálnej prevencie, ako aj za účelom vyjadrenia morálneho odsúdenia spáchaného skutku, považoval odvolací súd za potrebné, aby bol výkon trestu odňatia slobody v trvaní dva mesiace za spáchaný prečin odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., počas ktorej bude súd dôsledne sledovať, či obžalovaný vedie riadny život a prejaví tak aj vo svojom ďalšom živote dôsledným dodržiavaním právneho poriadku a ďalších spoločenských noriem správania sa s presvedčením, že takto uložený trest bude pôsobiť výchovne nielen na osobu páchateľa, ale i na spoločnosť. Takto uloženým podmienečným trestom odňatia slobody, s možnosťou jeho premeny na trest nepodmienečný, odvolací súd zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného za spáchaný skutok a vyjadruje vieru v to, že prejednanie skutku a uložený trest dostatočne odradí ako obžalovaného, tak i ostatných členov spoločnosti od konania nesúceho v sebe akékoľvek obdobné znaky ľahostajného prístupu k zodpovednosti voči ostatným členom spoločnosti, ako aj k plneniu si všetkých svojich povinností vyplývajúcich zo zákonných a spoločenských pravidiel správania sa a všeobecne uznávaných morálnych hodnôt. Záverom odvolací súd k odvolacej námietke o nesprávnosti poučenia o možnosti podania odvolania, dáva obžalovanému za pravdu, nakoľko v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak teda obžalovaný, ktorý nebol prítomný pri vyhlásení rozsudku, podal odvolanie do 15 dní, od kedy mu bol doručený prvostupňový rozsudok (13.01.2020) a odvolanie podal 28.01.2020, neriadil sa uvedeným nesprávnym poučením, jeho odvolanie bolo považované za odvolanie podané včas a nesprávne poučenie prvostupňovým súdom nemalo vplyv na včasnosť jeho odvolania, ktoré napokon odvolací súd aj meritórne preskúmal. Na základe vyššie uvedeného a na základe odvolania obžalovaného, Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.