Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/167/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318200485 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318200485.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci manželky: R. El-A., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX F. R., štátny občan SR, zastúpená splnomocneným zástupcom J. X., nar. 06.XX.XXXX, bytom M. 9, XXX XX F. R. a manžela: B. El-A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX F. R., štátny občan Izraela, zastúpený Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: C. El-A., nar. XX.XX.XXXX a A. El-A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, 902 01 Senec, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/19/2018-111, zo dňa 08.01.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o rozvode manželstva a úprave pomerov k maloletému A. El-A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o úprave pomerov manželov k dieťaťu: C. El-A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode m e n í tak, že konanie o úprave pomerov manželov k dieťaťu: C. El-A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode sa z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 38P/19/2018-111, zo dňa 08.01.2019, rozviedol manželstvo B. El- A., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v S., J., občan J. a R. El-A., rod. K., nar. XX.XX.XXXX v A., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A. IV, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane 9, pod poradovým číslom XXX. Maloleté deti El-A.: C., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí El-A.: C., nar. XX.XX.XXXX sumou 230 eur mesačne a A., nar. XX.XX.XXXX sumou 180 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi El-A.: C., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX neurčil. Účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 92 zák.č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), čl. I základných zásad Zákona o rodine, § 18, § 19, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania, ktorých vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Konštatoval, že účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a nehospodária spolu, manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva v zmysle ustanovení Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v odlišných povahových vlastnostiach manželov, ktoré postupom času viedli k čoraz väčším nezhodám medzi nimi, diametrálne odlišným názorom na vzájomné spolužitie, sprevádzané výraznými konfliktami medzi nimi, vzájomné citové odcudzenie a napokon i nezáujem o udržanie manželského spolužitia. Rozvod manželstva účastníkov považoval za súladný so záujmom maloletých detí z manželstva pochádzajúcich. Pri rozhodovaní o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode prihliadol na konsenzus rodičov v otázke zverenia maloletého C. a A. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať obe deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Styk otca s maloletými ponechal bez úpravy s ohľadom na zhodný návrh účastníkov konania, ako aj vek detí, kedy už nie je vhodné ani účelné upravovať ich styk s rodičom autoritatívnym súdnym rozhodnutím. Zároveň zohľadnil skutočnosť, že ani jedno z detí neprejavilo záujem o styk s otcom. Pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti konštatoval, že matka v priebehu konania navrhla určiť výživné na C. v sume 300 eur mesačne a na A. v sume 200 eur mesačne, otec navrhol výživné na C. v sume 100 eur mesačne a na A. v sume 70 eur mesačne, pričom matka sa s rozhodnutím súdu stotožnila, vzdala sa práva podať voči nemu opravný prostriedok, vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v súvislosti s jej návrhom ohľadom výšky výživného na maloleté deti neuvádzal žiadne ďalšie dôvody svojho rozhodnutia. Pri určení výživného vychádzal zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob vzdelávania, nadanie či záujmy a z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá je ich zákonnou povinnosťou. Mal preukázané, že C. a A. sú školopovinnými deťmi,vznikajú im náklady na povinné poplatky v rámci školy, zakupovanie učebníc, zabezpečovanie školských potrieb a pomôcok a školské aktivity. Prihliadal na výdavky na športovú činnosť maloletých, ktorej sa obaja venujú intenzívne na súťažnej úrovni a ktorá je spojená s pravidelným vynakladaním finančných prostriedkov. Konštatoval, že matka má v súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu detí aj existenčné náklady spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia, obuvi, hygienických, kozmetických a ostatných potrieb. Vychádzal z matkou vyčíslených priemerných mesačných nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, avšak niektoré položky nevzal do úvahy, napr. náklady na splátku hypotekárneho úveru a niektoré vzal do úvahy v nižšej, než matkou deklarovanej výške, napr. náklady na ošatenie a obuv u každého z detí v sume 100 eur mesačne, ktoré vyhodnotil ako čiastočne neprimerané. Za opodstatnené považoval náklady spojené so zabezpečovaním ich každodenného života, t. j. náklady spojené s návštevou školy (cestovné, školské potreby a pomôcky, poplatky a pod.), stravou v domácom prostredí, náklady na bývanie, ošatenie, obuv, kozmetické a hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť v prípade ochorenia a pod. Návrh otca na určenie výživného na C. v sume 100 eur a na A. v sume 70 eur mesačne vyhodnotil ako poddimenzovaný, konštatujúc, že k danému návrhu viedla otca jeho životná situácia, ktorá nastala po udalostiach medzi manželmi, keď sa ocitol bez akéhokoľvek zabezpečenia, či už bývania, majetkových či iných aktív a neistej perspektívy riešenia jeho situácie z dôvodu, že dňom 20.01.2019 mu končí na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ktorý mu bol udelený v roku 2014 na dobu 5 rokov. Na tieto okolnosti prihliadol berúc do úvahy pri určení výšky výživného na deti predovšetkým náklady na základné potreby maloletých vynakladané matkou, ktoré nie sú nadštandardné či dobrovoľné. U C. ide o výdavok mesačne 80 eur na školné, 17 eur za cestovné, 25 eur členský poplatok v rámci cyklistického klubu, 98 eur pomernú časť nákladov na bývanie, náklady na ošatenie a obuv, ktoré je potrebné u dieťaťa v jeho veku vynakladať cca v sume 50 eur mesačne (ako je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti) a stravu v domácom prostredí v sume cca 150-200 eur mesačne, t. j. čiastka 420-470 eur mesačne. U A. náklady ustálil 98 eur mesačne časť nákladov na bývanie, náklady na ošatenie a obuv cca v sume 50 eur mesačne, 25 eur členský poplatok v rámci basketbalového klubu a stravu v domácom prostredí v sume cca 150-200 eur mesačne, t. j. čiastka 323-373 eur mesačne. Do výpočtu nezahrnul výdavky na školské potreby a pomôcky, ktoré sa zakupujú podľa potreby a požiadaviek školy, väčšina z nich na začiatku školského roku, ani veci bežnej dennej spotreby, ktoré nemožno exaktne vyčísliť (náklady spojené s chodom domácnosti a ďalšie). Aj s prihliadnutím na zložitú životnú situáciu na strane otca považoval výživné na C. v sume 230 eur mesačne a na A. v sume 180 eur mesačne za umožňujúce maloletým deťom, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ , f/, g/ a h/ CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu ako nezákonný. Namietal, že porušenie jeho práva konať pred súdom v materinskom jazyku, keď formálne súd ustanovil tlmočníka v konaní, avšak v priebehu pojednávania nevytvoril také podmienky, aby mu bolo reálne tlmočené do jeho materinského jazyka a aby jeho prednesy boli riadne tlmočené do štátneho jazyka. Poukázal na zvukový záznam z pojednávania svedčiaci o hektickom spôsobe vedenia pojednávania a výsluchov účastníkov, dôsledkom čoho bolo len čiastočné tlmočenie priebehu pojednávania, resp. nie s doslovným simultánnym tlmočením. Namietal pripustenie občianskeho zástupcu manželky do konania z dôvodu, že zástupca manželku zastupoval aj v iných veciach. Nesúhlasil s určenou výškou výživného majúc za to, že súd sa nevysporiadal s jeho aktuálnou životnou úrovňou a výživné určil na deti podľa životnej úrovne, ktorú mali manželia v čase spolužitia. Zdôraznil, že podľa ustálenej praxe sa maloleté deti majú podieľať na životnej úrovni oboch rodičov. Poukázal na to, že súd prvej inštancie ustálil mesačné náklady na maloleté deti a rovným dielom zaviazal oboch rodičov podieľať sa na nich. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne, neobsahujúce dôvody nezohľadnenia jeho zníženej životnej úrovne, keďže v prípade poklesu životnej úrovne jedného z rodičov, musí dôjsť aj k poklesu životnej úrovne maloletých a zníženiu ich mesačných nákladov. Zdôraznil, že svoj príjem úmyselne nezatajuje ani neznižuje, snaží sa zabezpečiť si adekvátny príjem a okrem hlavného pracovného pomeru, vykonáva prácu aj na základe pracovnej dohody, pričom v jeho neprospech svedčí nedostatočná znalosť slovenského jazyka a vek. Nesúhlasil s výrokom rozsudku o neurčení jeho styku s maloletými z dôvodu, že výrok nekorešponduje s reálnymi prednesmi učinenými na pojednávaní dňa 08.01.2019, keď nedošlo ku zhodnému návrhu účastníkov v tejto otázke s poukazom na jeho návrh na úpravu styku s maloletými na každý druhý víkend v sobotu a nedeľu. Podľa jeho názoru, z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd styk ponechal bez úpravy, keďže povinnosťou súdu je zohľadniť záujem dieťaťa, avšak jediným dôvodom rozhodnutia bol nezáujem zo strany maloletých. Takýto dôvod považoval za nezákonný a nerešpektujúci záujem maloletých detí, ktoré sú v komplikovanom veku dospievania 14 a 17 rokov, a v súvislosti so stresovou rozvodovou situáciou. Je preto nezodpovedné ponechať styk bez úpravy, kedy môže dôjsť k nerealizovaniu styku s ním a k odcudzeniu maloletých od neho. Rovnako namietal odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu, že mu nebol udelený priestor na záverečné reči v zmysle ust. § 182 CSP, keď súd po poučení o prípadných ďalších návrhoch na dokazovanie, následne vyhlásil rozsudok. 4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Odvolanie manžela považovala za tendenčné so zámerom časovo oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci z dôvodu, že manželovi ako cudziemu štátnemu príslušníkovi dňa 29.01.2019 skončilo povolenie ku pobytu na území SR, ako aj v Schengenskom priestore, vydané pre uzavretie manželstva s občianskou Slovenskej republiky. Poukázala na to, že v odvolaní absentujú dôvody, prečo by malo manželstvo zostať zachované. Vyslovila názor, že zo strany manžela ide len o zištné dôvody v jeho prospech, aby nebol nútený odísť z krajiny a platiť výživné na deti. Uviedla, že manžel je dlžný výživné aj v štáte J. voči svojim deťom a rovnako na Okresnom súde Bratislava III je vedené konanie vo veci zanedbania povinnej výživy a neuhradenie dlhu na výživnom na maloleté deti vo výške 3.000 eur. Zdôraznila, že životná úroveň manžela ani po odchode zo spoločnej domácnosti neklesla. K námietkam o porušení práva manžela na spravodlivý proces uviedla, že na pojednávanie bol prizvaný tlmočník, manželovi bol preložený celý priebeh pojednávania a tlmočníkom preložené informácie si overoval v anglickom jazyku u svojho právneho zástupcu. Poukázala na to, že manžel po výzve súdu, či rozumie prekladu v rodnom jazyku, sa vyjadril súhlasne. Uviedla, že manžel po 18 rokoch pobytu na Slovensku, je schopný komunikovať v slovenskom jazyku, ktorému rozumie, čo preukázal aj v konaní o predĺžení pobytu u orgánov verejnej moci. K námietke týkajúcej sa jej zastupovania v konaní pánom J. X. zdôraznila, že tento ju nezastupuje v žiadnom inom konaní. K odvolaniu voči výroku o výživnom na maloleté deti poukázala na ňou podaný návrh, na skutočnosť, že kolízny opatrovník sa s výškou výživného nestotožnil, že súd určil výživné znížením podľa jej kompromisného návrhu. Nesúhlasila s tvrdením o znížení príjmu manžela a že vzhľadom na vek a zdravotný stav nemá možnosť si zabezpečiť dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti. K odvolaniu voči výroku o úprave styku otca s maloletými uviedla, že otec nepreukázal záujem o styk s deťmi. V odvolaní neboli preukázané žiadne dôvody na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti. Styk otca s deťmi navrhla neupraviť z dôvodu, že kontakt môžu mať kedykoľvek, ak o to prejaví otec záujem, v styku s deťmi mu nie je bránené. Obe maloleté deti športujú, počas víkendov sa zúčastňujú športových podujatí a nie je zo strany otca zaručené, že by si nevyžadoval styk s nimi práve v tomto čase, čím by zbytočne prichádzalo ku konfliktom. Od odchodu zo spoločnej domácnosti, od leta 2018, otec prejavil záujem o styk s deťmi formálne len dvakrát. Podaním zo dňa 31.12.2019 matka oznámila, že otec v lete 2019 opustil SR a vrátil sa do J., kde sa zdržuje a nie je žiaden predpoklad jeho návratu na územie SR. Pripojila uznesenie OR PZ v Senci ČVS: ORP-850/DL-SC-2018 z 18.09.2019, z ktorého vyplýva prerušenie konania vedeného voči otcovi z dôvodu neprítomnosti obvineného a nemožnosti objasniť vec. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie manžela - otca maloletých detí nie je dôvodné. 7. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkami manžela, ktorými namietal porušenie práv účastníka konania na spravodlivý proces. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietky manžela nie sú dôvodné. 8. .Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. 9. Právo konať pred súdom v jazyku, ktorému strana rozumie, vychádza jednak z princípu rovnosti ľudí v právach (čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a rovnako je aj jedným z atribútov práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Rovnosť účastníkov súdneho konania ďalej osobitne upravená aj v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Je nepochybné, že pokiaľ by osoba nemohla uplatňovať svoje práva na súde v jazyku, ktorému rozumie, bolo by takéto uplatňovanie práva neúčinné a neefektívne, pričom by základný cieľ práva na spravodlivý súdny proces nebol naplnený. Túto požiadavku reflektuje aj § 155 CSP. Osobitný význam má právo konať vo svojom jazyku v prípade príslušníkov národnostných menšín, ktorým takéto právo výslovne garantuje čl. 24 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Právo konať pred súdom v jazyku, ktorému osoba rozumie, obsahuje najmä právo na zabezpečenie tlmočníka počas súdnych pojednávaní, prípadne iných úkonov, ktoré dotknutá osoba realizuje. 10. Pokiaľ manžel vo svojom odvolaní súdu prvej inštancie vytkol porušenie jeho práva konať pred súdom v materinskom jazyku na pojednávaní v danej veci uskutočnenom dňa 08.01.2019, odvolací súd sa s touto jeho námietkou nemohol stotožniť. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 04.06.2018, č.k. 38P/19/2018-68, súd ustanovil tlmočníčku Mgr. D. V. do konania, ktorú pribral na tlmočenie priebehu pojednávania. Rovnako zo zvukového záznamu z predmetného pojednávania odvolací súd zistil, že ustanovená tlmočníčka Mgr. D. V. na uvedenom pojednávaní skutočne vykonávala tlmočenie zo slovenského jazyka do jazyka hebrejského a naopak vo vzťahu k manželovi, pričom manžel ani ním zvolený zástupca v priebehu daného pojednávania neprezentovali žiadne námietky ani pripomienky k ňou realizovanému tlmočeniu. Naviac z obsahu zvukového záznamu tiež vyplýva, že manžel sa vyjadroval a komunikoval so sudkyňou v slovenskom jazyku a priebeh pojednávania mu bol súčasne tlmočený do hebrejského jazyka. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie manželovi náležitým spôsobom zabezpečil podmienky pre výkon jeho ústavného práva konať pred súdom v materinskom jazyku, a teda uvedeným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k manželom namietanému porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. 11. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 89 ods. 2 CSP, ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach. 13. Každá zo sporových strán je oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať. Ide o subjektívne právo, ktoré je prejavom realizácie základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a výrazom jedného zo základných princípov sporového konania (čl. 13 ods. 1 CSP). Sporová strana si môže za zástupcu zvoliť advokáta a pokiaľ to zákon nevylučuje, aj inú fyzickú alebo právnickú osobu (všeobecný zástupca), prípadne právnickú osobu s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane práv slabšej strany v konaniach podľa druhej hlavy tretej časti CSP. Všeobecný zástupca nemusí mať právnické vzdelanie ani inú odbornú kvalifikáciu, pokiaľ zákon neustanovuje inak (§ 91 CSP). Splnomocnenie môže byť udelené ktorejkoľvek fyzickej osobe, ktorá má procesnú spôsobilosť v zmysle § 67 CSP. Ak fyzická alebo právnická osoba, bez oprávnenia poskytovať právne služby podľa osobitných predpisov, vystupuje vo viacerých konaniach ako všeobecný zástupca, súd zastúpenie sporovej strany takouto osobou, v zmysle § 89 ods. 2 CSP, nepripustí. O zastupovanie vo viacerých konaniach ide spravidla vtedy, ak všeobecný zástupca vystupuje vo viac ako dvoch neskončených sporoch, ktoré spolu skutkovo nesúvisia. Pokiaľ ide o právoplatne skončené konania, možno zastupovanie všeobecným zástupcom v týchto konaniach zohľadniť a zástupcu v aktuálnom konaní nepripustiť za predpokladu, že medzi týmito konaniami existuje taká časová súvislosť, ktorá odôvodňuje záver, že zastupovanie zo strany všeobecného zástupcu nie je ojedinelé a jednorazové. 14. Vo vzťahu k manželom namietanému procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie spočívajúcemu v pripustení procesného zastúpenia manželky v predmetnom konaní všeobecným zástupcom odvolací súd uvádza, že z obsahu manželom podaného odvolania ani ostatného spisového materiálu nevyplýva naplnenie podmienok na rozhodnutie o nepripustení zastúpenia manželky v prejednávanej veci ňou zvoleným zástupcom. V danom prípade jednak nebolo preukázané, že by zvolený zástupca manželky nebol spôsobilý na jej riadne zastupovanie, ani že by tento vystupoval ako zástupca vo viacerých konaniach. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že manžel svoje tvrdenie o zastupovaní manželky ňou zvoleným zástupcom aj v iných konaniach nijakým spôsobom nepreukázal, daný údaj nie je obsiahnutý ani v súdnom spise a samotný zástupca manželky na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 08.01.2019 výslovne uviedol, že manželku zastupuje výlučne v predmetnom konaní. 15. Podľa § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. 16. V súvislosti odvolacou námietkou manžela týkajúcou sa postupu súdu prvej inštancie, ktorý manželovi ani jeho právnemu zástupcovi na pojednávaní v predmetnej veci uskutočnenom dňa 08.01.2019 neumožnil predniesť záverečnú reč, odvolací súd konštatuje, že manžel, ako aj jeho právny zástupca, mali v priebehu konania pred súdom prvej inštancie poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa k všetkým rozhodujúcim skutočnostiam a dôkazom vzťahujúcim sa k prejednávanej veci, ako aj k prednesom ostatných účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že aj keď súd prvej inštancie na vykonanom pojednávaní účastníkov formálne nevyzval na prednesenie záverečných reči, po obsahovej stránke došlo zo strany manžela, resp. jeho zvoleného zástupcu k naplneniu požiadavky na zhrnutie návrhov manžela, vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci v súlade s ust. § 182 CSP a zároveň aj s poukazom na charakter daného konania, ktoré sa spravuje ustanoveniami CMP. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil danú námietku manžela ako neopodstatnenú. 17. Odvolací súd neprihliadal ani na námietku otca týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospejúc k záveru, že dôvody daného rozhodnutia sú v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď z rozsudku jasne vyplýva na aké dôkazy súd prihliadal a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Záverom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. 18. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, vyvodil z nej aj správny právny záver a rozhodnutie riadne odôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 19. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku rozsudku o rozvod manželstva odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi a závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie. V konaní bolo preukázané, že manželia spolu dlhodobo nežijú, manželstvo je len formálnym zväzkom, nie je predpoklad na obnovenie manželstva, keďže stanovisko manželky je v priebehu celého konania jednoznačné, nemenné a obnovu manželstva vylučuje. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvale rozvrátené a neplní svoj účel. Rovnako odvolací súd prihliadal na súhlas manžela s rozvodom manželstva vyjadrený pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 08.01.2019, kedy zároveň uviedol, že nemá záujem na obnovení spolužitia a súčasne potvrdil, že manželia žijú oddelene. Odvolací súd konštatuje, že manžel v odvolaní neuviedol žiadne dôvody a námietky týkajúce sa jeho nesúhlasu s rozvodom manželstva. 20. Predmetom odvolania sú i napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude ďalej účastníkov označovať ako otec a matka. 21. V konaní o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V konaniach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletých detí a nie predstavy a pocity rodičov. Vzhľadom k tomu, že v priebehu odvolacieho konania nadobudol C. plnoletosť, odvolací súd sa v tejto časti zaoberal úpravou pomerov k maloletému A.. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že zverením maloletého A. do osobnej starostlivosti matke bude zabezpečená stabilita prostredia maloletého, o ktoré sa stará a vychováva ho matka. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a prihliada i na jednoznačné stanovisko otca prezentované pred súdom prvej inštancie a jeho súhlas so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by vylučovali zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matke. Napokon v odvolaní otca nie sú uvedené žiadne skutočnosti vedúce ku zmene jeho postoja, pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého A.. 22. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj vo výroku, ktorým oprávnil oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď akceptoval súhlas matky i otca. 23. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne aj pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloletého A.. Čo treba rozumieť pod odôvodnenými potrebami dieťaťa vysvetlil súd prvej inštancie, odvolací súd sa s jeho výkladom stotožňuje. Súd mal matkou riadne preukázané náklady na maloletého, príjem a výdavky matky. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj pomery, príjmy a zložitú situáciu na strane otca, ktorému končila platnosť povolenia na pobyt na území SR dňa 20.01.2019 a ocitol sa bez bývania a akéhokoľvek zabezpečenia. V danom prípade je nevyhnutné pri určení výšky výživného na maloleté dieťa prihliadať na výšku jeho odôvodnených potrieb a schopnosti a možnosti na strane otca. Odvolací súd neprihliadal na argumenty otca o zmene jeho pomerov a znížení životnej úrovne po ukončení spolužitia s matkou maloletého s poukazom na kritériá rozhodné pri určení výšky výživného na maloleté dieťa ustanovené v § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré jednoznačne upravujú potrebu zohľadnenia odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a príjmov, pomerov a schopností a možností rodičov (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odvolací súd nespochybňuje, že rozvodom manželstva sa prirodzene pomery na strane každého z manželov menia, pričom vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť ako prvoradá povinnosť rodiča, zostáva zachovaná. Skutočnosť, že otcovi sa znížila životná úroveň od ukončenia spolužitia s matkou nezakladá dôvod pre určenie nižšieho výživného na maloletého A. z dôvodu, že na strane otca sú možnosti a schopnosti na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému v súdom určenom rozsahu, keďže otec je produktívnom veku, nemá zdravotné obmedzenia, je schopný vykonávať prácu a zabezpečiť si príjem v takom rozsahu, ktorý mu umožní plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému A. v primeranej výške, ktorá pokryje jeho nevyhnutné potreby spolu s príspevkom zo strany matky. Správne súd prvej inštancie posúdil pomery na strane maloletého a každého z rodičov, odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na ne. Podľa názoru odvolacieho súdu výživné zohľadňuje vek, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti a možnosti otca. 24. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s výrokom rozsudku, ktorým súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletým A.. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine vykonajúc dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej správny právny záver. Odvolací súd ako prvoradé dáva do pozornosti, že súdna úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom je opodstatnená len vtedy, pokiaľ rodič majúci maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, stretnutia druhého rodiča s ním vôbec neumožňuje, zámerne a účelovo ich marí alebo obmedzuje, prípadne komplikuje neprimeranými podmienkami, či dokonca podmieňuje určitými výhodami. Za dôležitý faktor sa tiež považuje vek maloletého dieťaťa a s ním spojené plnenie študijných povinností, realizovanie aktívnej záujmovej činnosti a v neposlednom rade aj vlastných osobných záujmov. Maloletý A. je dnes už vo veku 15 rokov. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, zo zisťovania názoru maloletého kolíznym opatrovníkom dňa 27.08.2019, jeho vzťah k otcovi nie je dobrý a s otcom sa chce stretávať na základe vlastného rozhodnutia. Odvolací súd vzal v úvahu správu kolízneho opatrovníka zo dňa 14.12.2018, obsahom ktorej je konštatovanie, že na základe pohovoru s maloletými deťmi je zrejmé, že otec deti veľmi sklamal svojim spôsobom života, deti nemajú vytvorenú väzbu s rodinou otca, s ktorou sa nestretávajú. V danom prípade je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že styk otca s maloletým sa aktuálne nerealizuje z dôvodu, že otec nekontaktuje matku, resp. sa zdržiava v zahraničí, opustil územie SR, ako vyplýva z uznesenia OR PZ v Senci ČVS: ORP-850/DL-SC-2018 z 18.09.2019 o prerušení trestného konania vedeného voči otcovi z dôvodu neprítomnosti obvineného a nemožnosti objasniť vec. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie je toho názoru, že v danej veci je v záujme maloletého ponechať styk s otcom bez úpravy, t.j. neobmedzene. Odvolací súd neprihliadol na námietku otca, ktorý spochybňoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvádzajúce, že na neupravení styku s maloletým sa rodičia dohodli, keďže z obsahu spisu a zvukového záznamu z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 08.01.2019 nevyplýva, že by sa otec domáhal úpravy styku s maloletým A.. 25. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva a úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu A. El-A. na čas po rozvode je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 26. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 27. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 28. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 29. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 30. Odvolací súd mal za preukázané, že C. El-A., ktorého sa predmetné konanie týkalo, dosiahol plnoletosť dňa XX.XX.XXXX, v priebehu odvolacieho konania, ktorého predmetom bolo i odvolanie voči výroku rozsudku o rozvode manželstva. Vzhľadom k tomu, že v konaní o rozvod manželstva je prípustné rozhodovať o úprave pomerov manželov na čas po rozvode výhradne k maloletým deťom, bolo povinnosťou odvolacieho súdu prihliadať na podmienky konania, ktoré na strane už plnoletého C. neboli splnené, nakoľko rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu s výnimkou vyživovacej povinnosti jeho plnoletosťou zanikajú. Odvolací súd dáva do pozornosti, že plnoletý C. má právo obrátiť sa na príslušný súd s návrhom na určenie výživného na plnoletého v prípade, ak sa s otcom mimosúdne na výživnom nedohodne. 31. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave pomerov manželov k C. El-A. podľa § 388 CSP zmenil a konanie v tejto časti zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 100 CMP. 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 33. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).