Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/180/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318200656 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318200656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu vo veci maloletých detí: M. F. , N. F. XX.XX.XXXX P. T. F., N. F. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Bratislava, so sídlom: ul. Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - Q.. B. F., N.Á. F. XX.XX.XXXX, C. A. A. - M., W. B. R. XX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Janou Kocandovou, advokátkou, so sídlom: Jungmannova 8, Bratislava , IČO: 421 346 17 a otec - Q.. A. G., N. F. XX.XX.XXXX, A.: K. XXX, K. W. B., štátny občan SR, o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. júna 2018, č. k. 37P/29/2018 - 107, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. júna 2018, č. k. 37P/29/2018 - 107, v napadnutej časti p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 21.06.2018, č. k. 37P/29/2018 - 107, rozhodol tak, že zveril maloleté deti: M. F., N. F. XX.XX.XXXX P. T. F., N. F. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej M. F., N. F. XX.XX.XXXX sumou 500,- eur mesačne a na maloletého T. F., N. F.P. XX.XX.XXXX sumou 250- eur mesačne, u oboch počnúc dňom vydania rozhodnutia, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Styk otca s maloletou M. súd prvej inštancie neupravil. Súd upravil styk otca s maloletým T. tak, že otec má právo sa stretávať s maloletým synom každý párny víkend v kalendárnom roku od piatku od 18.30 hod. do nedele do 16.00 hod., s výnimkou školských prázdnin a sviatkov. V čase letných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 16.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 16.00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od 15.07 od 10.00 hod. do 31.07. do 16.00 hod. a od 15.08 od 10.00 hod. do 31.08. do 16.00 hod., s výnimkou kalendárneho roku 2018 v čase letných prázdnin od 16.07. od 10.00 hod. do 31.07 do 16.00 hod. a od 08.08. od 10.00 hod. do 20.08. do 16.00 hod.. Počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 26.12. od 11.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod, počas veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Veľkonočného Piatku od 10.00 hod. do Veľkonočného Pondelka do 18.00 hod., v čase jarných prázdnin určených vyhláškou MŠSR, v každom nepárnom kalendárnom roku od 1. dňa jarných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 16.00 hod., v čase jesenných prázdnin určených vyhláškou MŠSR v každom párnom kalendárnom roku od 1. dňa jesenných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16.00 hod., s tým, že otec je povinný si maloletého syna vyzdvihnúť v stanovené dni a hodiny v mieste bydliska matky, kde ho v stanovenom čase vráti späť matke. Predmetným rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/301/2012- 40 zo dňa 19.09.2013 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 26.01.2018 žiadala matka o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, voči obom maloletým deťom, s odôvodnením, že obe maloleté deti boli zverené rozvodovým rozsudkom do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa však nerealizuje, je formálna. Poukázala na to, že obe maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky, pričom matka sa od r. 2014 prispôsobovala otcovi a s deťmi cestovala vždy za ním do zahraničia, ak bol mimo územia SR, a tak vystriedali niekoľko miest pobytu, čo nebolo pre deti vhodné. Od 1/2017 je matka spolu s maloletými deťmi na Slovensku a otec je v zahraničí, v Amerike, či na iných kontinentoch , čo odôvodňuje svojimi podnikateľskými aktivitami a svojimi osobnými záujmami. V prípade, že je na území SR, býva v Kráľovej pri Senci u svojich rodičov. Otec sa s maloletými deťmi stretáva občas, cca 10 krát do roka. Matka sa o deti stará, vozí ich do školy a predškolského zariadenia, na mimoškolské aktivity, k lekárovi, učí sa s deťmi, v plnej miere hradí všetky náklady na maloleté deti, otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na ich výchove a výžive, k rukám matky na ich výživu neprispieva, výnimočne kúpi deťom oblečenie, či obuv. Matka má za to, že obe maloleté deti potrebujú stabilitu rodinného prostredia, ktorú im toho času poskytuje matka a jej rodičia, ktorí sú matke veľkou oporou. Z uvedených dôvodov žiadala matka zveriť obe maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude obe deti zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazať platením výživného na maloletú Viktóriu v sume 450,-€ mesačne a na maloletého Richarda v sume 250,-€ mesačne a otcovi upraviť styk s deťmi. Taktiež uviedla, že po rozvode manželstva obe maloleté deti aj rodičia zmenili svoje priezviská. 3. Otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil. Súd prvej inštancie pojednával v jeho neprítomnosti. 4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že otec mal dostatok času na oboznámenie sa s návrhom matky, mohol splnomocniť zástupcu do uvedeného konania, a nakoľko nežiadal ani o odročenie pojednávania, zjavne súhlasil s matkou danými podmienkami, a preto žiadal návrhu matky vyhovieť v celom rozsahu. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 25 ods. 1,2 § 62 ods. 1, 2, 3,4,5,6, § 65 ods.1, § 75 ods.1 Zákona o rodine a vecne tým, že naposledy bol upravovaný výkon rodičovských práv a povinností voči obom maloletým deťom rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.09.2013, č.k. 37P/301/2012- 40, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli obe maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, s tým, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, rodičia sa dohodli, že výživné na maloleté deti sa neurčí. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2013. V čase tohto rozsudku súdu prvej inštancie mala maloletá M. 11 rokov, navštevovala 5. triedu základnej školy, chodila na keramiku a plávanie a maloletý T. mal 1 a pol roka, navštevoval jasle. Matka v tom čase vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloletú M. v sume 300,-€ a na maloletého T. v sume 400,-€ mesačne. Otec súkromne podnikal, mal dve spoločnosti s ručením obmedzeným a to Sinepta CZ, s.r.o. Praha, a Marila Prague, s.r.o., Praha, kde bol spoločníkom aj konateľom. Na pojednávaní uviedol, že jeho priemerný mesačný netto príjem z toho podnikania je (respektíve v tom čase bol) 1.500,-€ a mal exekúcie, matka taktiež podnikala, na základe živnostenského listu vydaného Prahou a na pojednávaní uviedla, že jej priemerný mesačný netto príjem je 2.000,-€. 6. V rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že matka od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je stále rozvedená, ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Od r. 2017 je matka zamestnaná ako inštruktorka jogy v rakúskej firme Brandner Metalle, gmbh, Adnett, Rakúska republika, s priemerným mesačným netto príjmom 819,-€, spolu s 13.a 14. platom vo výške 1.600,-€. 7. Maloletá M. ukončila 9. triedu Základnej školy Bratislava - Vajnory, bola prijatá na súkromnú strednú školu úžitkového výtvarníctva v Bratislave - Petržalke, kde mesačný poplatok je 150,-€, školné 250,- € ročne, na základnej škole sa stravovala v škole, kde stravné mesačne predstavovalo 30,-€/mesačne, strava doma 200,-€/mesačne, ošatenie, obuv, hygiena 150,-€/mesačne, lieky 22,-€/ mesačne + 12,- € mesačne /hospitalizácia/, školské potreby 30,-€/mesačne, maliarske potreby 50,-€/mesačne, telefón 10,-€/mesačne, okuliare 2 x do roka spolu 320,-€, psychológ 190,-€/mesačne. Priemerné mesačné výdavky na maloletú vyčíslila matka na sumu 756,- €. Maloletý T. navštevuje Materskú školu v Bratislave, vo Vajnoroch, kde strava predstavuje sumu 31,-€/mesačne, záujmová činnosť - anglický jazyk 54,- €/polročne, strava doma 200,-€/mesačne, obuv, oblečenie hygiena 110,-€/mesačne, náklady na lieky 10,-€/mesačne /alergia/, okuliare 2 x do roka spolu 320,-€, tenisový krúžok 32,-€/mesačne, vitamíny, záujmová činnosť, hračky 40,-€/mesačne. Priemerné mesačné výdavky na maloletého vyčíslila matka na sumu 440,-€. 8. Otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že otec má vysokoškolské právnické vzdelanie /JUDr./ a v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom súkromne podnikal, mal dve spoločnosti s ručením obmedzeným a to Sinepta CZ, s.r.o. Praha, a Marila Prague, s.r.o., s naposledy uvedeným priemerným mesačným netto príjmom 1.500,-€. Matka na pojednávaní uviedla, že otec má vysoký životný štandard, posiela jej sms, že patrí do rebríčka Forbes, prichádza na Mercedese, dopraje si luxusné dovolenky v USA, Miami, Los Angeles, New York, China, Dubaj, Mexiko, Kajmanské ostrovy. 9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči obom maloletým deťom je dôvodný. Súd prvej inštancie zistil, že naposledy bol upravovaný výkon rodičovských práv a povinností voči obom maloletým deťom rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/301/2012- 40 zo dňa 19.09.2013, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli obe maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, matke bolo určené zastupovanie a spravovanie majetku oboch detí a výživné na maloleté deti nebolo určené. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2013. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že striedavá osobná starostlivosť maloletých detí sa neosvedčila, je formálna a neplní svoj účel. Celú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka s pomocou svojich rodičov, otec sa sporadicky stretáva s deťmi, vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si neplní, sporadicky im zakúpi oblečenie. Preto súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky, zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazal platením výživného tak, ako ho určil súd prvej inštancie, nakoľko takto určené výživné považoval súd prvej inštancie za primerané odôvodneným potrebám oboch maloletých detí, vzhľadom k ich veku a potrebám, a zároveň primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý napriek tomu, že sa otec na súd nedostavil a príjem nepredložil, bolo zistené, že má ukončené právnické vysokoškolské vzdelanie a údajne cestuje po svete, preto je zjavné, že jeho majetkové a zárobkové možnosti sú dobré, je schopný platiť stanovené výživné na maloleté deti. Zároveň súd upravil otcovi styk s maloletým synom tak, ako to žiadala matka a s maloletou dcérou styk neupravil, nakoľko dcéra má vyše 15 rokov a s otcom si vie styk dohodnúť sama, ako uviedla matka. 10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec, ktorý v rámci svojho odvolania uviedol, že 10 rokov sa staral o rodinu tak, že nemali žiadnu ujmu ani na výžive, ani na obliekaní, ani na spoločenskom, športovom, či inom vyžití. Má za to, že tým, že manželka podala žiadosť o rozvod a ich rodinu rozdelila, povinnosť starať sa o ich deti mu príde úplne prirodzená aj naďalej, čo priebežne aj robí. Nenapadlo mu fotiť si ním zakúpené veci, resp. robiť si zoznam vecí, ktoré im zaobstaráva. V rámci odvolania ďalej uviedol, že sa nechce dotýkať výrokov exmanželky na jeho adresu o vysokom životnom štandarde a už vôbec nie o dovolenkách, čo určite nie je pravda. Pravdou je, že v USA v Miami spolu s manželkou a deťmi niekoľko rokov žili, až pokiaľ sa jeho bývalá manželka nerozhodla odísť a vziať so sebou aj deti, (uviedol, že mali zabezpečený vysoký životný štandard aj v USA, bývanie, cestovanie, krúžky, jazykové pobyty, atď.), samozrejme staral sa aj o manželku, hradil jej kurzy jogy, cestovanie, sústredenia, atď., pričom bývalá manželka v USA nepracovala. Následne sa aj on vrátil kvôli pracovnému projektu na Slovensko a celý školský rok 2016/2017 sa staral o dcéru M.Ó. - podobne ako uviedla exmanželka, že sa stará o deti s pomocou jeho rodičov, pričom dcéra bývala u jeho rodičov, ktorí pomáhali pri starostlivosti o ňu aj finančne. Otec ďalej uviedol, že nakoľko pred rozvodom spolu žili ako rodina vo vile v Prahe vie, čo deti potrebujú, a aké sú ich mesačné výdavky. Nikdy na nich nešetril a nebude to robiť ani teraz. Je nútený sa však odvolať proti stanovenej výške výživného, nakoľko je t.č. nezamestnaný, aktuálne pracuje na viacerých projektoch, hlavne so zahraničnými partnermi, ktoré sa však ešte nezrealizovali, takže je ešte zatiaľ bez pravidelného mesačného príjmu. Sám si nemôže založiť podnikanie, nakoľko má niekoľko exekúcií a nemá žiaden majetok (aj vila v Prahe bola napísaná na vtedy ešte manželku, ktorá ju tento rok predala a celý výnos z predaja si ponechala). Aj z tohto dôvodu predpokladá, že má zabezpečený dostatočný finančný kapitál na zabezpečenie ich detí po dobu, pokiaľ sa jeho finančná situácia vylepší. Deťom aj v súčasnosti kupuje veci z ušetrených finančných prostriedkov, z predchádzajúceho pracovného pomeru, ktorý bol ukončený vo februári 2018, z titulu predaja spoločnosti, ktorá ho zamestnávala, novým vlastníkom. Vždy, keď je na Slovensku berie si syna od piatku do nedele k sebe, od 06.08. ho berie na týždeň na dovolenku, čiže ani to nie je pravda, že sa s deťmi stretáva cca 10 x do roka, s dcérou bohužiaľ taký dobrý vzťah nemá, pokiaľ žili spolu u jeho rodičov bolo všetko v poriadku, akonáhle začala bývať s matkou u jej rodičov ich vzťah sa vyhrotil až natoľko, že musela navštevovať psychológa, a odmieta sa s ním baviť. Z jeho strany sa nič nezmenilo, má ju rád a samozrejme, že sa chce aj naďalej o ňu starať. Otec uviedol, že sa odvoláva proti uvedenej časti rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, nakoľko vydal rozsudok bez toho, aby ho vypočul a rozsudok vydal len na základe dôkazov predložených navrhovateľkou. Je pravdou, že na pojednávanie sa ospravedlnil, predvolanie mu bolo oznámené len telefonicky, počas zahraničnej služobnej cesty. Navrhuje odvolaciemu súdu z uvedeného dôvodu zrušiť napadnutú časť rozsudku a rozhodnúť o zmene stanovenej výšky vyživovacej povinnosti na deti, z dôvodu, že ak navrhovateľka preukázala mesačný príjem vo výške 819,- €, resp. 1.600,- €, on momentálne nemám žiaden príjem, samozrejme, že sa snaží tento stav zmeniť, nie je schopný v súčasnosti taký vysoký vyživovací príspevok pravidelne zasielať k rukám matky, preto navrhuje prispievať na výživu M. sumou 250,- € a na výživu T. sumou 150,- € po dobu, pokiaľ nebude niektorý z projektov, na príprave ktorých sa podieľa zrealizovaný, čo by malo byť v priebehu niekoľkých mesiacov, o čom bude jeho bývalá manželka informovaná a nebude musieť podávať návrh na zvýšenie platieb na deti. 12. Matka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že otec maloletých detí podal odvolanie oneskorene. Okrem iného uviedla, že rozhodnutie Okresného súdu BA III považuje za vecne a právne správne a to aj vo výroku o výživnom. Dcéra M. je žiačkou prvého ročníka strednej školy - súkromná stredná umelecká škola animovanej tvorby, ktorú navštevuje denne v m.č. Petržalka v Bratislave. Ide o finančne náročnú školu. Pravidelne mesačne sa musí platiť školné vo výške 150,- €. Strava v škole predstavuje sumu minimálne 30,- € mesačne. Okrem toho má aj náklady na dopravu z Vajnor do Petržalky, (električenka - 13,45 €). To nezahŕňa iné dopravné náklady - jej odvoz k lekárovi, psychológovi, na záujmovú činnosť t.j. 60,- € mesačne. Zvýšené výdavky sú tu na školské potreby a knihy, vzhľadom na zameranie školy. Matka musí mesačne kupovať maliarske potreby, okrem bežných pomôcok. Knižné školské potreby sú minimálne 50,- € mesačne, maliarske potreby a iné odborné pomôcky do školy minimálne 50,- € mesačne. Matka poukázala na to, že dcéra má plno záujmov umeleckého charakteru - maľuje, hrá na gitaru navštevuje výstavy a iné umelecké podujatia. Má umelecké vlohy a tie sa musia aj rozvíjať. Maliarske potreby na rozvíjanie zručnosti na doma predstavujú sumu 50,- € mesačne, ostatné záujmové činnosti predstavujú sumu 40,- € mesačne. Platí jej aj školské výlety, čo predstavuje sumu vo výške 5,- € na mesiac. Dcéra vzhľadom na svoje duševné problémy musí pravidelne navštevovať psychológa, mala poškodzovacie prejavy a to už od času, keď bývala u rodičov otca. Otec si ani len nevšimol, že dcéra nie je duševne v poriadku, sama sa vyjadrila, že nechce bývať u starých rodičov otca, lebo sa tam cítila opustená a nevyhovoval jej taký spôsob života, ako keby bývala na internáte, (to bolo v rokoch 2016-2017). Duševné problémy prerástli až do úzkostných stavov. Matka uviedla, že v konaní predložila listinné dôkazy preukazujúce nutnosť duševnej stabilizácie dcéry a odbornej pomoci psychológa. Odborná pomoc u psychológa sa platí, hodina konzultácie predstavuje 30,- €. Matka jej dáva mesačne vreckové vo výške 50,- € (je študentka chce chodiť s rovesníkmi von). Platí jej mobil, čo je minimálne 15,- € mesačne, má aj zvýšené výdavky na zdravotný stav- užíva Wobenzym, čo predstavuje 36,- € na mesiac. Ostatné zdravotné potreby predstavujú výdavky vo výške 20,- € mesačne, (preventívne užíva magnézium, železo, vitamíny). Stravuje sa doma, okrem školských obedov, matka musí pravidelne variť. Strava mesačne predstavuje pre ňu cca 200,- €. Oblečenie mesačne predstavuje výdavky vo výške 80,- €, obuv 50,- €. Matka uviedla, že dcéra je vo veku, kedy už narastajú výdavky na sebaobslužné činnosti, t.j. na hygienu, kozmetičku, kaderníčku, čo predstavuje 50,- € mesačne. Nosí okuliare, ktoré sa kupujú 2 x do roka, cca 320,- € za rok. Poukázala na to, že jej treba zariadiť izbu ako študentke, prispôsobiť ju jej škole a záujmom, (tzv. renovácia izby), pričom toto si vyžaduje náklad vo výške 700,- €. Matka uviedla, že jej kúpila fotoaparát v hodnote v hodnote 322,- €. Náklady na dcéru s nástupom na strednú školu ešte vzrástli. Bez nákladov na izbu sú priemerné mesačné náklady na dcéru vo výške 1.000,- € mesačne, (vrátane prerátaných osobitných výdavkov - na okuliare, fotoaparát), takže matkou požadovaná výška výživného vo výške 500,- € mesačne je reálna. Matka má za to, že otec sa o ňu nemohol starať, pretože sústavne bol v zahraničí, tvrdil, že sa venuje obchodným aktivitám. Vo svojom vyjadrení sám potvrdil, že podniká a pripravuje nové projekty, takže jeho tvrdenia o nedostatku príjmov sú zavádzajúce. Otec má právnické vzdelanie, takže má objektívne možnosti zvyšovania sa príjmov. Dcéra sa s otcom nestýka, v roku 2017 ju videl l x, počas víkendu. V roku 2018 ju nevidel. Výživné na ňu neposiela žiadne. Doteraz nezaslal matke nič, aj napriek tomu, že už má súdom určenú povinnosť platiť výživné. Od roku 2016 sa o deti starala matka, otec si deti bral na víkendy len výnimočne, aj to boli u starých rodičov v obci Králová pri Senci. Matka uviedla, že zo svojho príjmu a za pomoci svojich rodičov, ktorí jej umožňujú aj bývanie v rodičovskom dome, musela sama vždy zabezpečovať potreby detí. Nehnuteľnosť, ktorú matka predala v Prahe, bola jej vlastníctvom a peniaze z predaja musela matka použiť na vrátenie dlhov a pôžičiek, najmä na vyplatenie úveru vo VÚB a.s., vo výške 40% z celkovej časti úveru, ktorého pôvodná výška bola 209.000,-€, zostávalo vyplatiť ešte istinu 85.000,-€. Nehnuteľnosť bola zaťažená záložným právom. Vrátila peniaze iným veriteľom a to konkrétne jej rodičom, pretože toto boli ešte spoločné záväzky, čo bývalý manžel odmietol hradiť. Matka má za to, že nemôže suplovať vyživovaciu povinnosť za otca, tak, ako sa on domnieva, že ak matka predala dom, tak nech živí deti ona sama. Poukázala na to, že otec nepreukázal skončenie pracovného pomeru v roku 2018 ako tvrdí, a preto jeho tvrdenie o tom, že nemá žiadny príjem je zavádzajúce, lebo stále si financuje zahraničné pobyty a dovolenky. V prípade, že je na Slovensku, býva u svojich rodičov v Kráľovej pri Senci. Sám otec mal právne možnosť sa vyjadriť k návrhu na ÚPP voči maloletým deťom a zúčastňovať sa súdnych pojednávaní, svoju možnosť nevyužil. Matka ďalej v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že maloletý Richard je žiakom základnej školy vo Vajnoroch. Matka mu platí školské obedy vo výške 26,- € mesačne. Navštevuje po skončení školy školský klub, ktorý mu matka platí, čo je 15,- € mesačne. Má zvýšené výdavky na záujmovú činnosť, t.j. tenis, plavecký krúžok, čo predstavuje 40,- € na tenis, a 145,- € plávanie kvartálne. Ostatná záujmová činnosť predstavuje sumu vo výške 40,- € mesačne. Matka uviedla, že maloletý má zvýšené náklady na zdravotný stav, t.j. 20,- € mesačne na vitamíny, krémy a bežné doplatky na lieky. Stravuje sa doma (s výnimkou obedov), matka pravidelne varí, o čom predložila aj bloky z nákupov potravín pre deti. Náklady na stravu pre maloletého predstavujú sumu 225,- € mesačne, (z toho školský bufet vo výške 25,- € mesačne). Ošatenie a obuv mu matka kupuje podľa potreby, čo mesačne predstavuje na ošatenie sumu 50,- € a na obuv 50,- €. Hygienické potreby v priemere 20,- € mesačne. Výdavky na maloletého teda teraz v priemere predstavujú sumu vo výške 540,- € mesačne. Otec má platiť výživné vo výške 250,- € mesačne a navrhuje platiť výživné vo výške 150,- €, tak to nie je reálne. Matka poukázala na to, že otec sa s maloletým videl v roku 2017 iba 1 x počas víkendov, tento rok sa s ním videl 15 x počas víkendov a dovolenky, pričom to už vedel, že prebieha súdne konanie. Minulý rok mu kúpil len drahé tenisky a občas ošatenie. Výživné neposielal žiadne. Rozsudok prevzal, ale ani po opakovaných urgenciám matky výživné na maloletého neposlal žiadne a to už je mesiac september 2018. Tie výdavky na dieťa stále zostávajú. Matka uviedla, že jej príjem sa nezmenil, má 2 zamestnania a všetok jej príjem ide na deti, ju živia rodičia, ktorí zároveň umožňujú spoločné bývanie v rodičovskom dome vo Vajnoroch. Matka s výživným na deti počíta. Starí rodičia už vyčerpali všetky možnosti finančnej výpomoci dcére a jej deťom, sú dôchodcovia. Vzhľadom k uvádzaným skutočnostiam matka navrhla, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 37P/29/2018 v časti výživného na maloleté deti F. potvrdil, ako vecne a právne správny. 13. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky a uviedol, že návrh matky potvrdený Okresným súdom Bratislava III považuje z jeho strany za nemožný z dôvodu, že od 01.02.2018 je nezamestnaný, pracovný pomer skončil 31.01.2018, z dôvodu zmeny odpredaja spoločnosti novým vlastníkom, a taktiež z dôvodu, že má stotisícové exekúcie, o ktorých exmanželka vie, má nepravidelný príjem z brigád, prekladov a pod., vypomáhajú mu rodičia, býva u rodičov, pričom súčasne uviedol, že zatiaľ uhradil minimálne sumy na výživnom stanovené zákonom, čiže má záujem výživné riešiť, ale len v medziach jeho možností, tieto bude uhrádzať až od rozhodnutia krajského súdu. Poukázal na to, že sa snažil zaplatiť to, o čo ho požiadala žalobkyňa mimo výživného napr. školné zápisné pre dcéru, oblečenie, hračky, mobilný telefón pre dcéru, a pod. Uviedol, že nechce robiť problémy absolútne v ničom, čo jeho exmanželka navrhla, v prípade, že by zostalo pri striedavej starostlivosti, tento problém by nemuseli riešiť. Má záujem starať sa o deti aj napriek tomu, že dcéra M. s ním nehovorí, stretnutia vylučuje, ba ani mu neodpovie na pozdrav. Pokiaľ bývala u jeho rodičov, bolo to bezproblémové, dá sa povedať, že šťastné dieťa, ktoré psychiatra určite nepotrebovalo. Od času, keď odišla bývať natrvalo k svojej matke do Vajnor, sa situácia tak vyhrotila, že otec má za to, že je dobrý len na platenie výživného. Je pravda, že dosť často cestuje do zahraničia, ale pokiaľ je na Slovensku, čo je tak isto často, berie si syna k sebe do Kráľovej, kam chodí zatiaľ rád, majú dobrý vzťah, len tiež nevie dokedy. Keď sa syna naposledy spýtal, čo má nové, odpovedal mu, že mu mama zakázala hovoriť, a keďže nasledovný víkend musel odcestovať, chcel si syna vziať k sebe mimo termínu stanoveného v rozsudku, na čo mu ho žalobkyňa odmietla dať, vraj len podľa rozsudku. Otec má za to, že takto si jeho styk s deťmi nepredstavuje (o syna sa staral aj v zahraničí pol roka sám a bez problémov), takisto pokiaľ nechodil do školy, chcel sa o neho starať v USA, kde žili ako rodina, až pokiaľ sa už vtedy exmanželka nerozhodla odísť. Pokiaľ fungovali ako rodina, mali nadštandardné bývanie, stravu, dcéra chodila v USA do školy, kam ju vozieval. Keďže tam do školy už chodiť nechcela, vrátila sa na Slovensko, preto bývala a chodila do školy v Kráľovej u jeho rodičov, nakoľko on s exmanželkou a synom zostali ešte v USA. Záverom otec poukázal na skutočnosť, že na pojednávania na OS BA III svoju neúčasť riadne ospravedlnil a nepočítal s tým, žeby mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci aj o výživnom, a že bude rozhodnuté bez jeho prítomnosti. Volala mu úradníčka zo súdu, že je pojednávanie, že nemá vykázané doručenie, ale že jej navrhovateľka povedala, že o tom vie od nej, takže či príde, na čo jej on odpovedal, že o tom nevie, že je na služobnej ceste v zahraničí, a že ju prosí o odročenie pojednávania a náhradný termín. Taktiež sa domnieva, že deti na výživnom nestrádajú, nakoľko exmanželka predala vilu v Prahe, v ktorej ako rodina aj po rozvode ešte niekoľko rokov bez problémov bývali, ktorá bola síce písaná na ňu, ale úver splácal on, nakoľko ona nepracovala. Celú sumu zinkasovanú z predaja si ponechala, ako s ňou naložila otec nevie, vie však, že ona aj deti si môžu dovoliť viesť z tejto sumy nadštandardný spôsob života minimálne do plnoletosti. Z uvedených dôvodov sa domnieva, že v tomto prípade sa nejedná ani tak o finančné prostriedky na výživnom, ale o spôsob jeho „potrestania", nakoľko otec má za to, že prišiel o riadny styk s deťmi, tento mu bol obmedzený na minimum, výška výživného mu bola stanovená na úrovni špičkového managera, čo je pre neho likvidačné, o čom jeho exmanželka dobre vie, ako aj neštandardná komunikácia navrhovateľkinej advokátky, že na neho budú nútení podať trestné oznámenie, ho v tomto len utvrdzujú. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd zrušil rozsudok OS BA III, v časti o výživnom a stanovil výšku výživného vo výške 100,- € na dieťa. 14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.02.2020 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 15. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, v tejto súvislosti má odvolací súd za to, že vyživovacia povinnosť otca určená na maloletú Viktóriu a na maloletého Richarda, s poukazom na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca bola ustálená zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 16. V prejednávanej veci bolo odvolanie zo strany otca podané do výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú M. v sume 500,- € mesačne, a na maloletého T. sumou 250- € mesačne, u oboch počnúc dňom vydania rozhodnutia, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Pokiaľ ide o zisťovanie pomerov (osobné, zárobkové, majetkové) na strane otca z obsahu spisu vyplýva, že otec mal riadne doručený návrh na začatie konania, spolu s prílohami a jednotlivými dokladmi o výdavkoch k maloletým deťom. Súčasne bol zo strany súdu vyzvaný, aby sa k uvedenému vyjadril (č.l. 47). Otec sa napriek písomnej výzve zo strany súdu k uvedenému návrhu na začatie konania spolu s prílohami nevyjadril. Následne z obsahu spisu vyplýva, že otec riadne prevzal predvolanie na termín pojednávania určeného na deň 29.03.2018, avšak svoju neúčasť ospravedlnil emailom, z dôvodu zahraničnej služobnej cesty, a zároveň požiadal o náhradný termín pojednávania po 15.06.2018. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyhovel jeho žiadosti na odročenie pojednávania a v predmetnej veci stanovil termín pojednávania na deň 21.06.2018. Otec mal predvolanie na toto pojednávanie vykázané prostredníctvom uloženia zásielky s tým, že zásielka sa v deň konania súdneho pojednávania t.j. dňa 21.06.2018 vrátila na súd ako neprevzatá zo strany otca. V ten istý deň emailom súd kontaktoval otca z dôvodu, či sa otec zúčastní súdneho pojednávania. Otec prostredníctvom emailu odpovedal, že je vo Francúzsku, pričom jeho návrat je v piatok dňa 22.06.2018, a súčasne požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní. Z obsahu predmetného emailového podania otca vyplýva, že otec nepožiadal o odročenie pojednávania tak, ako to tvrdí v rámci svojho podaného odvolania. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie mal splnené všetky podmienky pre otvorenie pojednávania vo veci, a súčasne mal splnené aj podmienky pre vydanie rozhodnutia. Pokiaľ ide o samotné dôvody odvolania týkajúce sa otcovho príjmu, v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že otec na jednej strane vykresľuje svoju starostlivosť o rodinu nadštandardným príjmom a na druhej strane tvrdí, že je toho času nezamestnaný, nemá finančné prostriedky a sú proti nemu vedené exekúcie, avšak zároveň má rozpracovaných niekoľko projektov, z ktorých získa v budúcnosti finančné prostriedky. Otec taktiež uviedol, že došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru vo februári 2018, z titulu predaja spoločnosti, ktorá ho zamestnávala, a to novým vlastníkom. K týmto argumentom otca odvolací súd udáva, že ak by aj došlo k odpredaju spoločnosti, v ktorej bol otec predtým zamestnaný, uvedený predaj spoločnosti (nepreukázaný zo strany otca) nie je automaticky nutnosťou ukončenia pracovného pomeru so zamestnancom t.j. s otcom. Nie je teda zrejmé a otec k uvedeným tvrdeniam ani nepredložil v konaní pred súdom žiadne doklady, akým spôsobom bol pracovný pomer otca ukončený, t.j. či bol ukončený dohodou, respektíve výpoveďou z pracovného pomeru, či mal otec možnosť získal odstupné pri ukončení pracovného pomeru a v akej výške, ako dlho bol otec zamestnaný a na akej pracovnej pozícii. Uvedené skutočnosti otec súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu vôbec nevysvetlil, ani k uvedenému nepredložil žiadne doklady, preukazujúce jeho tvrdenia. Taktiež ako rozporuplné vyhodnotil odvolací súd tvrdenia otca, ktorý na jednej strane tvrdí, že zabezpečoval rodinu po všetkých stránkach a na druhej strane tvrdí, že momentálne nie je schopný platiť žiadne výživné. Keďže otec sa k veci t.j. k návrhu na začatie konania, ako aj k prílohám písomne nevyjadril a objektívne nie je zastihnuteľný, nakoľko sa neustále nachádza mimo územia Slovenskej republiky, pričom nie je zrejmé, či je to výlučne za účelom pracovným alebo za účelom cestovania, odvolací súd nadobudol z uvedeného konania otca dojem, že musí mať finančné prostriedky, minimálne za účelom cestovania, a teda bolo potrebné uzavrieť, že ak otec disponuje finančnými prostriedkami za týmto účelom (čo taktiež nestojí stojí nemalé finančné prostriedky) musí si vedieť vytvoriť takú finančnú rezervu, aby mohol vykryť výdavky a výživné svojich maloletých detí. Pokiaľ ide o maloletú Viktóriu matka riadne vyčíslila všetky výdavky v súvislosti so školou, so školskými potrebami, s oblečením, s okuliarmi, so zdravotným stavom, ako aj s inými voľnočasovými aktivitami, pričom výživné určené na maloletú M. zo strany otca vo výške 500,- € mesačne nie je výživným neprimeraným, vzhľadom ku všetkým výdavkom maloletej M., ktorá bude mať tento rok 18 rokov a to aj s prihliadnutím na to, že ide takpovediac o výdavky dospelej ženy, ktorá riadne navštevuje školu, študuje, má svoje aktivity, záľuby, ako aj zdravotné problémy. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že výživné stanovené súdom prvej inštancie na maloletú M. vo výške 500,- € mesačne je výživným stanoveným v reálnej výške, zohľadňujúce výdavky na maloletú, príjem matky, a súčasne schopnosti a možnosti otca. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého T., v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že rovnako výživné určené zo strany otca vo výške 250,- € mesačne je výživným primeraným, zohľadňujúcim výdavky maloletého na stravu, oblečenie, voľnočasové aktivity (t.j. plávanie, tenis), ako aj zdravotné výdavky. 17. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti neskúma len príjem rodiča, ale aj schopnosti a možnosti povinného rodiča. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť k tomu, že otec má vysokoškolské právnické vzdelanie, má 47 rokov, nemá žiadne závažnejšie ochorenie, ktoré by mu bránilo realizovať akýkoľvek výkon povolania, cestuje, ovláda cudzie jazyky, ide teda o vzdelaného muža, v produktívnom veku, bez vážnejších zdravotných komplikácií, ktorý dobrovoľne zvolil cestovateľský spôsob života, t.j. bez pravidelného pracovného kolobehu, pričom však uvedené nemôže súd zohľadniť v prospech otca, ale práve v jeho neprospech a to s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z tohto dôvodu odvolací súd momentálnu nezamestnanosť otca považoval za skutočnosť, ktorú vyhodnotil na ťarchu otca, s prihliadnutím na to, že otec k svojim tvrdeniam ohľadom skončenia pracovného pomeru nepredložil žiadne dôkazy. Je teda podľa názoru odvolacieho súdu potrebné uzavrieť, že je v možnostiach a v schopnostiach otca platiť výživné na maloleté deti, vo výške určenej súdom prvej inštancie. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 18. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 19. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).