Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/212/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201284 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318201284.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudcov JUDr. Oľgy Bahníkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: ASV THERM s.r.o., Púchovská 8, 831 06 Bratislava, IČO: 36 359 114, zastúpeného Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Trenčianska 47, 821 09 Bratislava, IČO: 36 806 412, proti žalovanému: ASID a. s., Pribišova 47, 841 05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 952 814, zastúpeného Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom, Vrbovská cesta 159, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 8.723,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/82/2018-91 zo dňa 01.04.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/82/2018-91 zo dňa 01.04.2019 p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.723,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne takto: - zo sumy 13.462,50 Eur od 12. 12. 2017 do 22. 12. 2017, - zo sumy 8.462,50 Eur od 23. 12. 2017 do zaplatenia, - zo sumy 261,- Eur od 31. 12. 2017 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20. 02. 2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.723,50 Eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávky žalovaného č. OBJ2017045 zo dňa 07. 11. 2017 vykonal pre žalovaného dielo - montáž rozvodov plynu, vykurovania a kotla v objekte žalovaného na Pribišovej ulici č. 47 v Bratislave. Dielo bolo riadne vykonané a odovzdané žalovanému, a to vrátane objednaných prác naviac a následne jednotlivými faktúrami žalovanému vyfakturované, a to faktúrou č. 170086 zo dňa 01. 12. 2017 na sumu vo výške 13.462,50 Eur a faktúrou č. 170091 zo dňa 20.12.2017 na sumu vo výške 261,- Eur. Žalovaný dňa 22. 12. 2017 uhradil časť z faktúry č. 170086, a to sumu vo výške 5.000,- Eur, takže dlžná suma z tejto faktúry predstavuje čiastku 8.462,50 Eur, ktorú neuhradil a taktiež neuhradil ani faktúru č. 170091, a to ani z časti ani po písomnej predžalobnej upomienke právneho zástupcu žalobcu zo dňa 01. 02. 2018 tvrdiac, že medzi ním a žalobcom prebieha komunikácia ohľadom zaplatenia dlžnej sumy. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný naozaj komunikoval so žalobcom a vznášal voči žalobcovi neoprávnené a ničím nepodložené finančné požiadavky vo vzťahu k vykonanému dielu. 3. Súd prvej inštancie mal za to, že objednávka žalovaného č. OBJ2017045 zo dňa 07. 11. 2017 bola v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrhom na uzavretie zmluvy, pričom žalobca tento návrh na uzavretie zmluvy prijal prakticky realizáciou objednaného diela, takže akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy bolo začatie zhotovovania objednaného diela v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Formou zmluvy bola podľa jej obsahu zmluva o dielo podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca ako zhotoviteľ v prospech žalovaného ako objednávateľa zhotovil objednané dielo, ktorým podľa predmetnej objednávky žalovaného bol rozvod plynu, vykurovania, montáž kotla a pisoára na WC. Tieto skutočnosti mal súd preukázané zo samotnej objednávky žalovaného a z odovzdávacieho protokolu zo dňa 01. 12. 2017. 4. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že žalobca svoju zmluvnú povinnosť zhotoviť dielo v zmysle ust. § 536 ods. 2 a § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka splnil riadne a včas, čo mal preukázané odovzdávacím protokolom zo dňa 01. 12. 2017, ktorý podpísali obe zmluvné strany, i keď sa v ňom niektoré práce (napr. podlahové vykurovanie v byte na prízemí a pisoár) mali vykonať až po podpise tohto protokolu. Súd však mal z ďalších listinných dôkazov za to, že žalobca vykonal aj tieto ďalšie práce, na ktoré sa nevzťahoval predmetný odovzdávací protokol v prospech žalobcu, konkrétne to súdu vyplývalo z listu žalovaného zo dňa 09. 02. 2018, čo bolo 2 mesiace po odovzdaní diela, v ktorom žalovaný žiadnym spôsobom neuvádzal, že by dielo nebolo vykonané riadne a včas, alebo že dielo nebolo žalovanému doručené v celosti. Rovnako žalovaný podpísal dodací list zo dňa 20. 12. 2017, v ktorom bolo uvedené, že žalobca odovzdal žalovanému montáž rozvodov a podlahového vykurovania a montáž pisoára. Ďalej mal súd riadne odovzdanie diela žalobcom žalovanému preukázané aj z protokolu o uvedení do prevádzky servisného technika Jána Kovalčíka zo dňa 22. 12. 2017, ktorý potvrdil, že kotol osadený žalobcom bol v uvedený deň uvedený do prevádzky. 5. Zároveň súd poznamenal, že dielo sa vykonávalo v objekte žalovaného v decembri 2017 na Pribišovej ulici 47 v Bratislave, pričom súd riadne zhotovenie diela dôvodil aj z tej skutočnosti, že žalovaný nielenže nereklamoval, že by mu nebolo dielo zo strany žalobcu odovzdané, ale od 15. 08. 2018 má v predmetnom objekte ako právnická osoba svoje sídlo, z čoho je zrejmé, že daný objekt užíva, čo by nebolo možné, ak by žalobca dielo žalovanému neodovzdal riadne a včas. Na základe uvedeného mal súd za to, že si žalobca riadne a včas splnil svoju povinnosť zhotoviť a odovzdať objednané dielo žalovanému, ktorému vznikla zmluvná a zákonná povinnosť zaplatiť za toto zhotovené dielo dohodnutú cenu. 6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v konaní tvrdil, že objednával dielo v hodnote 13.000,- Eur a žalobca cenu diela prekročil o 723,50 Eur, takže nie je povinný toto prekročenie ceny diela zaplatiť. Súd mal z výpisu z účtu žalobcu za preukázané, že žalovaný zaplatil cenu diela vo výške 5.000,- Eur, pričom v zmysle rétoriky žalovaného bol žalovaný v zmysle ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť žalobcovi aspoň ním priznanú cenu diela vo výške 8.000,- Eur (od žalovaným priznanej výšky 13.000,- Eur bolo potrebné odpočítať žalovaným zaplatených 5.000,- Eur). Žalovaný však bezdôvodne nezaplatil žalobcovi ani ten rozdiel ceny diela, ktorého výšku nerozporoval. 7. Súd prvej inštanicie dospel k záveru, že žalobca zhotovil dielo v ním fakturovanej sume 13.723,50 Eur, nakoľko vykonal práce zodpovedajúce tejto cene, čo súdu osvedčila nielen objednávka žalovaného, ale aj dodacie listy zo dňa 01. 12. 2017 a 20. 12. 2017 a faktúry žalobcu č. 170086 a č. 170091 a najmä skutočnosť, že žalovaný počas existencie zmluvného vzťahu so žalobcom nesignalizoval žalobcovi nesprávnosť uplatnenej výšky ceny diela, ani predmetné faktúry žalobcovi ako nesprávne vystavené nevrátil, pretože v rozpore s jeho tvrdením o takomto svojom prípadnom počínaní súdu v konaní nepredložil žiaden dôkaz. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 09. 02. 2018 teda nereklamoval, že by mu dielo nebolo odovzdané, že by dielo malo vady, prípadne nesprávnosť fakturovanej ceny diela, iba v ňom uvádzal žiadosť o zohľadnenie už uhradených záloh a žiadal o vyčíslenie presnej sumy na úhradu. Z uvedeného dôvodu súd považoval správanie žalovaného počas existencie zmluvného vzťahu so žalobcom pred začatím súdneho konania za také, na základe ktorého žalovaný nesporoval ani zhotovenie diela ani výšku ceny diela, takže obranu žalovaného súd považoval za nedôvodnú a účelovú. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že čiastočná úhrada ceny diela vo výške 5.000,- Eur dňa 22. 12. 2017, kedy už bolo celé dielo žalovanému odovzdané, možno považovať za uznanie zvyšky dlžnej ceny diela, nakoľko s prihliadnutím sa na správanie žalovaného, ktorý v danom čase nenamietal ani zhotovenie diela, ani jeho výšku možno mať za to, že takéto čiastočné zaplatenie ceny diela má účinky uznania zvyšku dlhu (zostávajúcej nezaplatenej ceny diela) podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. 9. Žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie bez právneho či zmluvného dôvodu nezaplatil žalobcovi celú cenu za vykonané dielo, čím sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie zostávajúcej časti ceny diela v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, nakoľko úrok z omeškania nemali zmluvné strany dohodnutý v ústnej zmluve. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9% ročne jednak zo sumy 5.000,- Eur od 12. 12. 2017 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 170086) do 22. 12. 2017 (deň zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi), ďalej zo sumy 8.462,50 Eur ako nezaplateného zostatku od 12. 12. 2017 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 170086) do zaplatenia a zo sumy 261,- Eur od 31. 12. 2017 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 170091) do zaplatenia. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 12. 12. 2017) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0%, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9% ročne, a to s odkazom na ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Súd teda priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z uplatnenej výšky 9% ročne až do dňa reálneho zaplatenia zostávajúcej sumy žalovaným žalobcovi. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- Eur podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorú mu súd priznal. 10. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 20. 03. 2019 ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 01. 04. 2019, na ktorom rozsudok vo veci samej vyhlásil. 11. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Uviedol, že záver súdu o tom, že dielo bolo vykonané, je nesprávny. Z odovzdávacieho protokolu zo dňa 01. 12. 2017 vyplýva, že dielo bolo čiastočne odovzdané, pričom neboli vykonané nasledovné časti diela: a) uvedenie plynového kotla do prevádzky, b) položenie podlahového vykurovania v byte na prízemí, c) osadenie pisoáru. Žalobca následne preukázal uvedenie plynového kotla do prevádzky protokolom, ktorý doložil. Vykonanie častí diela uvedených vyššie pod písm. b) a c) však žalobca nepreukázal. Podľa jeho názoru tvrdenie L.. G. o dokončení diela nemožno považovať za dostatočný dôkaz, pretože výpoveď L.. A. G. je výpoveďou žalobcu, nie svedeckou výpoveďou. Má za to, že žalobcovi nevznikol nárok na cenu za dielo v plnej výške, v akej ju uplatňuje žalobou. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov v plnom rozsahu. 13. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý pokladá rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. K tvrdeniu žalovaného, že výpoveď L.. G. nie je svedeckou výpoveďou, uviedol, že výpoveď L.. A. G. bola riadnym dôkazným prostriedkom (výsluchom strany sporu), ktorý má rovnakú „váhu - silu“ ako prípadná svedecká výpoveď. Riadne vykonanie časti diela bolo okrem výpovede L.. A. G. preukázané aj tým, že dielo sa vykonávalo v objekte žalovaného v 12/2017 a žalovaný nielenže dielo nereklamoval, ale od 15.08.2018 má v predmetnom objekte ako právnická osoba svoje sídlo, z čoho je zrejmé, že daný objekt užíva, čo by nebolo možné, ak by nebolo riadne odovzdané. Poukázal na to, že žalovaný počas konania neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 03.11.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe objednávky žalovaného č. OBJ2017045 zo dňa 07.11.2017 uzatvorili sporové strany zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol rozvod plynu, vykurovania, montáž kotla a pisoára na WC. Súd prvej inštancie mal zhotovenie diela za preukázané na základe objednávky žalovaného, ale aj dodacích listov zo dňa 01. 12. 2017 a 20. 12. 2017, faktúr žalobcu č. 170086 a č. 170091 a najmä skutočnosťou, že žalovaný počas existencie zmluvného vzťahu so žalobcom nesignalizoval žalobcovi nesprávnosť uplatnenej výšky ceny diela, ani predmetné faktúry žalobcovi ako nesprávne vystavené nevrátil. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie o vykonaní a odovzdaní diela, podľa žalovaného žalobca nepreukázal vykonanie diela a preto mu nevznikol nárok na cenu za dielo. 16. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 54 až 62 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacej námietke týkajúcej sa odovzdania diela dopĺňa odvolací súd nasledovné: 18. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca dokončenie diela v celom rozsahu nepreukázal. Podľa odvolacieho súdu zhotovenie diela bolo preukázané v zmysle § 536 ods. 2 a § 537 ods. 1 Obch. zák. odovzdávacím protokolom zo dňa 01.12.2017, dodacím listom zo dňa 22.12.2017, vystavenými faktúrami č. 170086 a č. 170091 a výpoveďou konateľa žalobcu. Pokiaľ ide o vykonanie diela, predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či bolo preukázané aj vykonanie prác: položenie podlahového kúrenia na prízemí a osadenie pisoáru, keďže žalovaný v konaní tvrdil, že ich vykonanie nebolo preukázané a táto skutočnosť bola aj odvolacím dôvodom. 19. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v konaní bolo preukázané vykonanie diela v celom rozsahu, čo je preukázané nielen listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobcu, ale aj samotným správaním žalovaného, ktorý v liste zo dňa 09.02.2018 - Odpoveď na predžalobnú upomienku (2 mesiace po odovzdaní diela) žiadal zohľadniť zálohy a vyčísliť presnú sumu na úhradu a nevytýkal, že by dielo nebolo dokončené v celom rozsahu. 20. Z ust. § 187 C.s.p. vyplýva, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Medzi dôkazné prostriedky patrí najmä výsluch strany ako aj listinné dôkazy. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 C.s.p.). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil listinné dôkazy ako aj výpoveď žalobcu a dospel k správnemu záveru, že sú dôkazom o vykonaní celého diela. Konateľ žalobcu ako strana sporu vo svojej výpovedi potvrdil vykonanie aj namietaných dvoch častí diela a tento dôkazný prostriedok vo vzájomnej súvislosti s listinnými dôkazmi, konkrétne odovzdávacím protokolom a citovaným listom žalovaného preukazuje vykonanie diela v celom rozsahu. Zároveň je potrebné dodať, že ak žalovaný namietal nevykonanie diela v celom rozsahu, nestačí tieto skutočnosti tvrdiť, ale ak chcel byť vo svojej obrane úspešný, tvrdenia musí preukázať. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by niekedy vyzýval na dokončenie namietaných častí diela, resp. že by niečo reklamoval a objekt, kde boli práce realizované, užíva. 21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. 23. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).