Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/176/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201492 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318201492.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: C. F., X. G. XX.X.XXXX C. G. F., X. G. X.X.XXXX,obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, so sídlom: ul. Krátka č. 1, Senec, deti rodičov: matka -H.. H. F., X. G. XX.X.XXXX, V. L.: L.Á., L. X1, zastúpená: AK Neuschlová, s.r.o. so sídlom: Dostojevského rad 5, IČO: 36 861 359 a otec - A.. K. F., X. G. X.X.XXXX, V. L.: R., E.. Č. X, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, Advokátska kancelária STRELÁK & PARTNERS, so sídlom: Na vŕšku 12, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. februára 2019, č. k. 37P/65/2018-216, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. februára 2019, č. k. 37P/65/2018-216, v napadnutej časti p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 28.02.2019, č.k. 37P/65/2018-216, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. z doterajšej sumy 120,- € mesačne na sumu 240,- € mesačne a na maloletú G. z doterajšej sumy 100,- € mesačne na sumu 220,- € mesačne, počnúc dňom 28.02.2018, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň zaviazal otca maloletých detí na povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 28.02.2018 do 28.02.2019 na každé z maloletých detí v sume po 1.440,- €, ktoré je otec povinný splácať každé v 50,- € mesačných splátkach počnúc dňom 01.03.2019 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Rovnako súd prvej inštancie zamietol vzájomný návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/218/2013-346 zo dňa 26.05.2015 v časti o výživnom na maloleté deti. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 28.02.2018 žiadala matka o zvýšenie výživného na maloleté deti s odôvodnením, že doposiaľ určené výživné nepostačuje na krytie odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré od poslednej úpravy výživného vyrástli a adekvátne vzrástli aj náklady na ich výchovu a výživu. Zároveň žiadala matka zamietnuť otcov návrh na striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, nakoľko tento model výchovy nanútený otcom maloleté deti vyskúšali a nevyhovoval im, otec pocitom svojich dcér nerozumie. Trvala na zvýšení výživného na obe maloleté deti na sumy po 330,- € mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, nevidel dôvod na zvýšenie výživného a uviedol, že za rok 2015 - 2016 jeho priemerný mesačný netto príjem bol 534,- €, funkciu v športovej organizácii otec vykonáva bez nároku na odmenu. Poukázal na to, že matka skresľuje svoj príjem, a že nadštandardne dokáže uživiť svoju rodinu. 3. Kolízna opatrovníčka návrh matky považovala za dôvodný, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, deti vyrástli a náklady na maloleté deti sa zvýšili. Odporučila zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. zo sumy 120,- € mesačne na sumu 240,- € mesačne a na maloletú G. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 220,- € mesačne, u oboch počnúc dňom podania návrhu na súd a zročné výživné odporučila určiť v 50,- € mesačných splátkach. Zároveň odporučila návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietnuť, pretože deti opakovane uviedli, že nie sú pripravené na takúto formu osobnej starostlivosti a nemajú o ňu záujem. 4. Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil podľa § 24, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods.1 a § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/218/2013-346 zo dňa 26.5.2015, právoplatným dňa 16.6.2015, v rámci ktorého bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej okrem iného boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platením výživného na maloletú C. v sume 120,- € mesačne a na maloletú G. v sume 100,- € mesačne. V tom čase matka bola SZČO s priemerným mesačným netto príjmom 1.300,- €, otec mal založenú obchodnú spoločnosť Comars, s.r.o., kde dosahoval priemerný mesačný netto príjem 1.100,- €, bol predsedom spoločenstva vlastníkov bytov s odmenou 720,- € ročne, bol výlučným vlastníkom 2-izbového bytu, ktorý prenajímal za sumu 450,- € mesačne a vlastnil s matkou v BSM rodinný dom. Na strane otca súd prvej inštancie zistil, že od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, naďalej je jediným spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti Comars, s.r.o., ktorej predmet podnikania je reklamná a tlačiarenská činnosť. Priemerný mesačný netto príjem otca bol v roku 2017 v sume 580,- €, v roku 2016 bol v strate, rok 2018 otec predpokladal tiež stratu. Okrem toho vlastní a prenajíma nehnuteľnosť, z čoho má mesačný netto príjem 350,- €, je predsedom spoločenstva vlastníkov bytov, z čoho má ročný príjem 720,- €. Naďalej robí trénera Aikido bez nároku na odmenu, chodí na sústredenia aj do zahraničia. V BSM má rodinný dom, o ktorý sa súdi, jazdí na aute Seat Alhambra, je napísané na spoločnosť. Otcove nevyhnutné mesačné výdavky sú: hypotéka 480,- € mesačne, energie 180,- € mesačne /časť znáša partnerka otca/, strava 150,- € mesačne, hygiena 30,- € mesačne, PHM znáša otcova firma. Otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou. Na strane matky súd prvej inštancie uviedol, že od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je stále rozvedená, ďalšie deti jej nepribudli. Od 8/2017 má založenú obchodnú spol. Amadoma, s.r.o. so sídlom: Brusnicová 21, Bernolákovo, s priemerným mesačným netto príjmom 1.300,- € (v Remaxe pracuje ako maklérka), mesačne poberá rodinné prídavky v sume 47,- € mesačne, je aj konateľkou a aj v pracovnom pomere s touto spoločnosťou, z ktorej má mesačný netto príjem 440,- € + cestovné náklady 800,- € mesačne. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že na strane maloletých detí od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov, keď maloletá C. navštevuje 8. triedu ZŠ a maloletá G. 6 triedu ZŠ. Priemerné mesačné výdavky na maloletú Adelu matka vyčíslila na sumu 686,03 € mesačne (v členení 20,- € strava ŠJ, strava doma 160,- €, hygiena 25,- €, oblečenie 70,- €, poplatky v škole 15,- €, kultúra 15,- €, hračky, knihy 25,- €, športové potreby 10,- €, tanečný krúžok hip-hop 40,- € mesačne). Maloletá je zdravá. Matka chodí s deťmi na dovolenky, ktorá na maloletú stojí 340,- € ročne, krátke výlety 100,- € ročne, výlety v škole 50,- € ročne. Alikvotná časť nákladov za bývanie na maloletú predstavuje 188,- € mesačne, mobil 5,- € mesačne, vreckové 20,- € mesačne, vitamíny - lieky 15,- € mesačne, cestovné 35,- € mesačne. Priemerné mesačné výdavky na maloletú Dorotu sú obdobné, matka ich vyčíslila na sumu 685,20 € mesačne. 5. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného stavu dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti je čiastočne dôvodný a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na obe maloleté deti, na maloletú C. na sumu 240,- € mesačne a na maloletú G. na sumu 220,- € mesačne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto určené výživné je primerané odôvodneným potrebám oboch maloletých detí, ktoré sú vo veku 13 rokov 11 rokov, a zároveň je primerané zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Prihliadol pritom na matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na obe maloleté deti, s ktorými sa nestotožnil v celosti, považoval ich čiastočne za nadhodnotené /napríklad mesačné výdavky na oblečenie, mesačné stravné doma na obe maloleté deti/, a preto vo zvyšku návrh matky zamietol ako nedôvodný. Výživné zvýšil počnúc dňom podania návrhu na súd a zročné výživné povolil otcovi splácať v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Pokiaľ otec namietal, že má nízky príjem, ktorý mu nedovoľuje platiť zvýšené výživné, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že podniká od r. 1992, vlastní nehnuteľnosť, ktorú prenajíma a jeho obchodná spoločnosť, kde je jediným vlastníkom a konateľom vlastní osobné motorové vozidlo, otec má vysokoškolské vzdelanie, žije v blízkosti Bratislavy a vykonáva trénerskú činnosť bez nároku na odmenu, preto by bolo vhodné prehodnotiť svoje aktivity tak, aby dosahoval adekvátny príjem, z ktorého má možnosť platiť súdom určené výživné na obe maloleté deti. 6. Návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť považoval súd prvej inštancie za nedôvodný, keď dospel k záveru, že takáto forma starostlivosti, na ktorej sa rodičia nedohodli, nie je v záujme maloletých detí, ktoré nie sú s ňou stotožnené, odmietajú ju. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného podal otec maloletých detí odvolanie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Otec namieta neúplné zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k vyhodnoteniu pomerov na strane matky, ktorej príjem na základe daňového priznania za 2016 bol oveľa vyšší ako deklarovala v čase rozvodu, pričom príjem zo zisku spoločnosti jej zvyšuje jej priemerný mesačný príjem o vyše 600,- € mesačne a nie 250,- €, ako priznala na pojednávaní. Podľa názoru otca je nesporné, že na strane matky došlo od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom k zmene pomerov, a to k nárastu príjmov matky, avšak súd prvej inštancie bez zdôvodnenia opomenul vyporiadanie sa s týmito skutočnosťami tvrdenými otcom, postupom ktorým odňal otcovi možnosť účinne sa brániť proti uvedenému rozhodnutiu, ktorým bolo výživné na maloleté zvýšené. Otec naopak v konaní jednoznačne preukázal, že od rozvodu sa jeho príjem nezvýšil, naopak došlo k zmene k horšiemu. Argumentoval, že napriek tomu, že je VŠ vzdelaný, vzhľadom na to, že sa jedná o oblasť elektrotechniky a je bez akejkoľvek praxe v tomto najrýchlejšie napredujúcom odbore, znemožňuje mu to nájsť kvalifikovanú a adekvátne ohodnotenú prácu v jeho odbore. Doplnil, že oblasť tlače, v ktorej má prax, nie je ani v samotnej Bratislave tak dobre ohodnotená, aby mu zabezpečila príjem, z ktorého by dokázal uhradiť čo i len najnutnejšie náklady potrebné na jeho existenciu po tak zásadnom zvýšení výživného. K deklarovaným výdavkom matky otec uviedol, že napriek výzve súdu matka nepredložila doklady preukazujúce jej skutočné výdavky na maloleté deti,a namiesto toho účelovo navyšuje svoje výdavky, čo uznal aj súd. Ako príklad uviedol otec hip-hopový krúžok, kde matka deklaruje, že platí mesačne 40,- € (ročne 480,- €), pričom zároveň predkladá potvrdenie, na ktorom je čiastka iba 25,- € mesačne (mimo letných prázdnin, čiže ročne iba 250,- €).Otec poukázal tiež na skutočnosť, že matka si uplatňuje vo výživnom úhradu pomernej časti nákladov na bývanie a energie, pritom ale časť domu, v ktorom s maloletými býva, podľa jej vlastného tvrdenia prenajíma svojej firme. Otec spochybňuje tiež výšku cestovných nákladov na maloleté deti, kedy namiesto matkou uvádzaných 35,- € považuje za skutočné náklady na cestovné maloletých nanajvýš vo výške 17,- € mesačne, a zároveň ak firma matke vo forme cestovných náhrad prepláca náklady na cestovanie v sume cca 800,- € mesačne, je nedôvodné požadovať duplicitnú úhradu týchto nákladov od otca maloletých. Otec namieta rovnako vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, ktorý sa v konaní takmer výlučne zaoberal iba návrhom a tvrdeniami matky. Dôvodnosť a reálnosť matkou vyčíslených nákladov na maloleté deti podľa názoru otca nebola dostatočne preskúmaná, matka ani na výzvy súdu nepredložila doklady preukazujúce jej skutočné výdavky na maloleté a pri vyčísľovaní nákladov zavádza a účelovo ich navyšuje, s cieľom dosiahnuť zvýšenie výživného za každú cenu. Otec zároveň nesúhlasí s rozhodnutím o zvýšení výživného, ktoré odôvodnil súd prvej inštancie vlastníctvom bytu, ktorý otec prenajíma a vlastníctvom obchodnej spoločnosti. Predmetný byt je prostriedkom na zabezpečenie pravidelného pasívneho príjmu, ktorý otec pretavuje do úhrad pravidelných mesačných nevyhnutných výdavkov, ako aj výživného, teda tento príjem nemožno podľa názoru otca považovať za nadštandardné majetkové pomery. Otec nesúhlasí so zvýšením výživného, nakoľko tým dochádza k situácii, kedy otec musí riešiť zvýšenie svojho príjmu a to tým, že by sa zamestnal, alebo by dosahoval vedľajší príjem popri súčasných zdrojoch, čo by však v oboch prípadoch bolo na úkor jeho voľného času, ktorý teraz všetok trávi s maloletými deťmi. Zmena zamestnania by teda mala za následok okrem iného aj menej času stráveného s maloletými, ako aj vyššie nevyhnutné náklady. Otec má za to, že jeho schopnosti a možnosti by mu dovoľovali uhrádzať výživné na maloletú C. vo výške 160,- € mesačne, a na maloletú G. vo výške 140,- € mesačne. Uvedené výživné reálne zohľadňuje matkou tvrdené navýšenie výdavkov na maloleté deti, a zároveň nestavia otca do patovej situácie, ktorá v konečnom dôsledku bude v rozpore so záujmami maloletých detí, čo mal súd prvej inštancie správne posúdiť a vyhodnotiť, k čomu však nedošlo. V odvolaní otec rovnako vytýka nedostatok riadneho odôvodnenia a absencie právnej argumentácie v rozhodnutí súdu prvej inštancie v podstatných otázkach. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne, že postupom súdu prvej inštancie, došlo k odňatiu možnosti otca konať pred súdom. Poukazuje tiež na to, že sa súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal so skutočnosťou, že matka je podielovou spoluvlastníčkou domu v Bojnej, ktorý tiež predstavuje potenciálny zdroj príjmu. Z uvedeného hľadiska je potrebné na túto nehnuteľnosť nahliadať cez prizmu schopností, možností a majetkových pomerov matky podieľať sa na výžive maloletých. 8. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca namietla, že by akýmkoľvek spôsobom svoj príjem zatajovala, či modifikovala, práve naopak, v súlade s výzvou súdu riadne predložila všetky svoje daňové priznania, a to tak za r. 2017, ako rok predchádzajúci iniciovaniu súdneho konania, ako aj za r. 2016, kedy matka podnikala na základe živnostenského oprávnenia. Ani z jedného dokladu však nie je zrejmé, že by príjem matky za rok 2016 a 2017 bol, vrátane výživného, minimálne 2.200,- € mesačne, ako tvrdí otec vo svojom odvolaní. Aktuálny stav je taký, že matka k 31.8.2017 zrušila živnosť, prostredníctvom ktorej vykonávala podnikateľskú činnosť a počnúc 1.9.2017 realizuje svoje podnikateľské aktivity prostredníctvom obchodnej spoločnosti Amadoma s.r.o., v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Matka riadne predložila tak daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2017, ako aj daňové priznanie obchodnej spoločnosti Amadoma s.r.o. za zdaňovacie obdobie 1.9.2017 - 31.12.2017, a pokiaľ výlučne z dôvodu opomenutia nezahrnula pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 15.11.2018 do sumy svojho priemerného mesačného príjmu zisk za r. 2017 z novozaloženej obchodnej spoločnosti, nebolo to účelovo, pričom pokiaľ matka uviedla sumu 3.000,- €, išlo o sumu, ktorá bola určená ako rozdiel medzi výsledkom hospodárenia spoločnosti Amadoma s.r.o. za účtovné obdobie 1.9.2017 - 31.12.2017 pred zdanením a daňou, ktorá bola reálne uhradená (t. j. 4.206,- € - 883,26 €). Matka má za to, že otec v konaní neuviedol svoj skutočný príjem, nakoľko je ťažko uveriteľné, že sa uspokojí s príjmom zo svojej podnikateľskej činnosti na úrovni cca 500,- € mesačne pri deklarovanej výške splátky úveru cca 437,57 €. V konaní bolo preukázané, že vo vzťahu k spoločnosti Comars s.r.o. ide o spoločnosť, v ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec. Na účely vyhodnotenia možností, schopností a majetkových pomerov otca pri určení výživného je teda potrebné vychádzať z premisy, že príjmy spoločnosti Comars s.r.o. sú príjmami otca a aktivity spoločnosti Comars s.r.o. sú aktivitami otca. Len z účtovnej závierky za rok 2017 je zrejmé, že spoločnosť dosiahla za r. 2017 výnosy vo výške 42.811 € (t. j. v priemere mesačne 3.567,- €); pričom dokonca v predchádzajúcich obdobiach výnosy spoločnosti boli takmer dvojnásobné. Matka zároveň argumentovala, že ak otec má čas a priestor na to, aby pôsobil bez nároku na odmenu ako tréner aikida, je dôvodné očakávať, že bude dosahovať príjem, z ktorého bude môcť na výživu svojich maloletých dcér prispievať sumou vyššou ako spolu 220,- € mesačne. Má za to, že otcom deklarovaný príjem absolútne neodzrkadľuje skutočnosť. Otec je podnikateľom, ktorý v zmysle § 63 ods. 1 zákona o rodine bol povinný preukázať súdu svoje príjmy z podnikateľskej činnosti a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitných predpisov zistenie aj ďalších skutočností, potrebných pre rozhodnutie. Otec si však túto svoju povinnosť riadne nesplnil, vo svojich vyjadreniach pred súdom znižoval svoju životnú úroveň, čo súd správne vyhodnotil, keď o výške výživného rozhodol tak, že toto zvýšil na sumu 240,- € mesačne v prípade maloletej Adely a na sumu 220,- € mesačne v prípade maloletej Doroty. Pokiaľ otec namieta, že matka deklarovala výšku nákladov na hip - hop v sume 40,- €, avšak z potvrdenia vyplýva suma 25,- € mesačne, je potrebné uviesť, že matka túto sumu uviedla ako priemer súčtu pravidelného mesačného poplatku (25,- €) a súvisiacich nákladov, ale najmä suma 480,- €/ročne na voľnočasovú aktivitu maloletého dieťaťa na druhom stupni základnej školy je adekvátna a reflektujúca možnosti a schopnosti oboch rodičov. Náklady na benzín vo výške 35,- €mesačne/ na dieťa, sú minimálnymi v kontexte všetkých výdavkov súvisiacich s maloletými deťmi, pričom i napriek tomu, že matka používa jedno auto tak na súkromné, ako aj služobné účely, v rámci výdavkov na maloleté deti uviedla výlučne sumu nákladov, ktoré sú spojené s ich potrebami (vozenie do školy, na krúžky, k lekárovi a pod..). Matka navrhuje, aby odvolací súd v odvolaním napadnutých výrokoch napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 9. Na vyjadrenie matky otec uviedol, že matka nepreukázala hodnoverným spôsobom skutočné náklady na maloleté deti, pričom len odkazuje na jej ilustratívny prehľad, bez akéhokoľvek podloženia svojich tvrdení. Do nákladov na maloleté deti pritom zahŕňa aj náklady na svoje dovolenky. Matka opakovane odmieta predložiť doklady, ktoré by v skutočnej výške vyjadrovali jej príjmy a preukázateľne zavádza súd pri uvádzaní svojich príjmov a majetku. V priebehu konania bolo viackrát preukázané, že matka súd svojimi tvrdeniami zavádza, pričom paradoxne je dôkazom preukazujúcim ňou tvrdené skutočnosti len výpoveď jej samotnej. Ak matka uvádza svoj priemerný príjem cca 1.300,- €, vrátane zisku jej spoločnosti 664,- €, nájomné z nehnuteľnosti vo výške 500,- € a výživného 220,- €, ide v súčte o sumu väčšiu ako 2.200,- €. Príjem prenájmu domu svojej obchodnej spoločnosti vo výške 500,- € matka tiež pred súdom zatajila. Rovnako možno za zavádzajúce považovať tvrdenie matky, podľa ktorého zisk z jej spoločnosti predstavoval sumu 3.000,- €, ktorá predstavuje rozdiel medzi výsledkom hospodárenia pred zdanením - 4.206,00 € a daňou - 883,26 €. Zisk teda predstavuje 3.322,74 € a nie sumu 3.000,- €, ako tvrdí matka. Mesačne to predstavuje zhruba 664,- €, čo navyšuje matkou deklarovaný príjem 1.300,- € o vyše polovicu na sumu takmer 2.000,- € mesačne. Nie je pravdou, že z výnosov spoločnosti sú hradené iba výdavky otca, nakoľko väčšinu výdavkov spoločnosti predstavuje nákup tovaru, spotrebného materiálu, leasing výrobných technológií, úhrada služieb subdodávateľom a pod. Otec zároveň vo vyjadrení uviedol, že matka nastavila maloletým životnú úroveň príliš vysoko, nevytvára maloletým stabilné rodinné prostredie, ovplyvňovala maloleté deti. Na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý zvýšenie výživného tiež opiera o to, že malo dôjsť k navýšeniu nákladov na krúžky maloletých, otec uviedol, že je nanajvýš sporné, ak okrem iného aj ÚPSVaR oprie svoj záver o jediný krúžok hip-hopu, pričom aj v tomto tvrdení matka súd zavádza a ňou uvádzané náklady na tento krúžok sú značne nadhodnotené a nezodpovedajú realite. ÚPSVaR sa tiež vyjadril, že z dôkazov predložených v konaní vyplýva, že majetkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti otca umožňujú plniť súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Z vykonaného dokazovania a samotného konania však nie je zrejmé, z ktorých dôkazov ÚPSVaR vychádzal, keď dospelo k takémuto záveru. Otec namieta, že jeho príjmy ani možnosti neumožňujú plniť takto neprimerane navýšenú vyživovaciu povinnosť. 10. Matka v reakcii na uvedené zotrvala na svojej predošlej argumentácii. 11. Na vyjadrenie matky otec doplnil, že zo zdrojov, na ktoré sa matka v spise odvoláva (finstat.sk), je zrejmé, že za prvý celý rok pôsobenia jej spoločnosti (2018) bol jej príjem oveľa vyšší, ako príjem otca v rovnakom roku. Podľa týchto zdrojov bol priemerný mesačný príjem matky za rok 2018 cca 3.791,- €, pričom tento príjem nie je zaťažený žiadnymi výraznými nákladmi (napr. nákup tovaru, technológií, prenájom priestorov a pod.), nakoľko sa jedná o príjem za služby realitnej maklérky. Veľkú väčšinu tohto príjmu teda tvorí čistý zárobok matky, ktorá si ho vypláca vo forme výplaty + zisku zo svojej spoločnosti + cestovných náhrad + prípadného prenájmu domu, ktorý platí sama sebe. Na druhej strane, otec z príjmu spoločnosti platí hlavne nákup materiálu a tovaru určeného na predaj, prenájom priestorov, leasing technológií a pod., takže z príjmu spoločnosti je jeho zisk iba malá alebo žiadna časť. Počas celého obdobia pred zvýšením výživného otec zodpovedne plnil všetko, čo je stanovené v rozsudku, najmä ohľadom styku s maloletými deťmi aj platenia výživného. Matka napriek tomu nebola spokojná a mala potrebu po necelých 3 rokoch požiadať súd o zvýšenie výživného, pričom ako dôvod neuvádzala to, že deti trpia materiálnym nedostatkom, ale zvýšenie výživného odôvodňovala svojou mylnou domnienkou o vysokom zárobku a životnom štandarde otca maloletých detí a právom mal detí podieľať sa na tomto štandarde. Po 8 mesiacoch od rozsudku sa ukázalo, že zvýšenie výživného neprinieslo do života maloletých detí nič pozitívneho a vôbec nesplnilo účel, ktorým bol návrh matky odôvodnený. Pri nadpriemernom príjme matky po zvýšení výživného maloleté deti v žiadnom ohľade nepocítili zvýšenie ich štandardu alebo životnej úrovne a ani lepšie uspokojenie ich potrieb. Zásadnou zmenou v ich živote je to, že v dôsledku väčšieho pracovného vyťaženia otca trávia s ním a s jeho rodinou nepomerne menej času ako pred zvýšením výživného, čo rozhodne nie je v súlade s ich potrebami ani záujmami. Možno teda konštatovať, že tento rozsudok nielenže nezohľadňuje potreby a záujmy maloletých detí, ale naopak, má za následok ich ohrozenie, a preto navrhuje otec, aby odvolací súd návrh matky zamietol a v záujme maloletých detí nariadil výchovné opatrenie za účelom obnovy komunikácie medzi rodičmi. 12. Kolízny opatrovník sa vyjadril k uvedeným tvrdeniam otca a uviedol, že sa nestotožňuje s jeho tvrdeniami uvedenými v odvolaní a je toho názoru, že matka v konaní preukázala zvýšené náklady na maloleté deti. Za primerané považuje, aby sa otec primeraným spôsobom finančne podieľal na navýšených nákladoch súvisiacich s opodstatnenými potrebami maloletých detí. V zmysle § 52 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu dieťaťa podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výživného súd prihliadal na vek a opodstatnené potreby maloletých. Zároveň pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadal aj na to, kto a v akej miere sa o deti osobne stará. Z dôkazov predložených v konaní vyplýva, že majetkové pomery, zárobkového možnosti a schopnosti otca umožňujú plniť súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Kolízny opatrovník navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania, podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.11.2020 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca a súčasne kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom. 14. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 15. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 16. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase od predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane ich rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2015), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2019 v čase rozhodovania na súde prvej inštancie a v roku 2020 v čase rozhodovania odvolacieho súdu). Z tohto dokazovania vyvodil správne závery skutočného stavu, a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd opakovane uvádza, že naposledy bolo o určení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.05.2015 č.k. 38P/218/2013-346, právoplatným dňa 16.6.2015, v rámci ktorého bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej okrem iného boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platením výživného na maloletú C. v sume 120,- € mesačne a na maloletú G. v sume 100,- € mesačne. Naposledy teda bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované v čase, keď mala maloletá C. 10 rokov (bola žiačkou 4. triedy základnej školy) a maloletá G. mala 8 rokov ( bola žiačkou 2. triedy základnej školy). V súčasnosti t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletú C. mala táto v čase rozhodovania súdu prvej inštancie skoro 14 rokov, v čase rozhodovania odvolacieho súdu má 15 rokov a 3 mesiace, a pokiaľ ide o maloletú G., táto mala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie skoro 12 rokov a v čase rozhodovania odvolacieho súdu má 13 rokov a 3 mesiace. Odvolací súd má za to, že je nepochybné, že podstatná zmena pomerov nastala hlavne na strane maloletých detí. Maloleté deti vyrástli, zvýšili sa im výdavky v súvislosti s prechodom na druhý stupeň školskej dochádzky, ako aj v súvislosti s rastom, s krúžkami, ktoré maloleté deti navštevujú, so stravou, ako aj s ošatením. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne v rámci svojho odôvodnenia vysporiadal s tým, že došlo k nárastu príjmov na strane matky, a tieto nezohľadnil. Odvolací súd na túto argumentáciu otca udáva, že súd prvej inštancie pri zvyšovaní výšky vyživovacej povinností riadne zohľadnil aj zvýšený príjem matky, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, matka v konaní pred súdom prvej inštancie predložila všetky doklady vzťahujúce sa k výške jej príjmu, a preto možno uzavrieť, že k zvýšenému príjmu na strane matky súd prvej inštancie pri zvyšovaní výživného riadne prihliadol. Uvedené vyplýva práve z toho, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného zohľadnil, že matka poskytuje deťom nielen finančnú, ale osobnú starostlivosť, pričom výdavky na maloleté deti sa nepochybne od posledného rozhodnutia o výživnom zvýšili, a na týchto zvýšených výdavkoch a podieľa rovnako aj matka maloletých detí. Pri určovaní pomeru matky a otca súd prvej inštancie nepochybne zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, a preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že bolo potrebné zvýšiť primerane aj vyživovaciu povinnosť otca. Ak by totiž súd prvej inštancie na zmenu pomerov na strane matky neprihliadol, rozhodne by musel stanoviť vyššie výživné na maloleté deti, ako bolo otcovi na maloleté deti súdom prvej inštancie určené. Pokiaľ ide o ďalší argument otca týkajúci sa skutočnosti, že u otca došlo naopak k zmene k horšiemu oproti predchádzajúcemu obdobiu, s týmto argumentom sa už vysporiadal aj súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, pričom odvolací súd v tomto smere na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie poukazuje, a zároveň dodáva, že otec je 49 - ročný, mladý muž v produktívnom veku, s vysokoškolským vzdelaním, ktorý podniká od roku 1992, je výlučným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti Comars, s.r.o. Odvolací súd poukazuje aj na to, že otec si takpovediac sám svoj príjem v uvedenej spoločnosti nastavil (ako jediný spoločník a konateľ) vo výške cca 580,- € mesačne, pričom súd prvej inštancie riadne zohľadnil aj to, že otec okrem uvedeného príjmu prenajíma nehnuteľnosť, a to konkrétne 2- izbový byt a jeho mesačný príjem z tohto nájmu je vo výške 350,- € mesačne. Rovnako bolo zohľadnené, že otec je trénerom aidkida, pričom uvedené vykonáva bez nároku na odmenu. V tejto súvislosti aj s poukazom na vyčíslené výdavky otca odvolací súd udáva, že otec má schopnosti aj možnosti dosahovať vyšší príjem ako deklaruje v konaní pred súdom, jednak preto, lebo výšku odmeny ako konateľ si takpovediac stanovuje sám, rovnako tak zisk z jeho spoločnosti patrí výlučne jemu (nemusí sa deliť s nikým iným, keďže je jediným spoločníkom v tejto spoločnosti), a rovnako je treba uviesť, že v súčasnej dobe vykonávať činnosť trénera bez nároku na odmenu musí byť vyhodnotené v neprospech otca. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. V tejto súvislosti teda zrejmé, že otec ako tréner aikida si môže privyrobiť mesačne niekoľko stoviek eur, a preto vzdávanie sa tohto príjmu zo strany otca napriek tomu, že túto činnosť vykonáva, venuje jej svoj čas bolo potrebné vyhodnotiť v jeho neprospech, s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda pri určovaní výšky výživného zo strany otca, bolo potrebné zohľadniť aj takzvanú potencionalitu príjmu otca. Je potrebné zdôrazniť, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, má aj konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdáva výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), alebo sa vzdáva iného druhu príjmu. Na základe uvedeného je nepochybné, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem, ako otec deklaruje v konaní pred súdom, a preto súd prvej inštancie správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti. Otec v rámci svojho odvolania taktiež namietal, že matka v konaní pred súdom, nepreukázala jednotlivými dokladmi reálne výdavky maloletých detí. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že spor o zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti nie je účtovným sporom a matka v konaním pred súdom nebola povinná dokladovať každý jeden výdavok aj reálnym dokladom. Samotná skutočnosť, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynul určitý čas, že maloleté deti vyrástli, že matka a sa im venuje osobnou starostlivosťou, pričom maloleté deti prešli na druhý stupeň základnej školy a zvýšili sa im výdavky v súvislosti s rastom, s oblečením, ako aj s mimoškolskými aktivitami, čo bolo nepochybne v konaní pred súdom prvej inštancie aj riadne preukázané, odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného na maloleté deti. Pre výživné je charakteristické, že toto bude s pribúdajúcim vekom detí rásť, a preto aj otec si musí uvedomiť, že výživné na maloleté deti sa s pribúdajúcim vekom zvyšuje. Vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu je prvoradá, a prioritná, ktorá má prednosť pred všetkými ostatými výdavkami povinného rodiča, a preto otcova argumentácia, že výživné je stanovené pre neho v neprimeranej výške neobstojí a nemá oporu ani v zákone o rodine. V závere odvolací súd zdôrazňuje, že otec v rámci podaného odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadom určenia výšky vyživovacej povinnosti. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na výdavky maloletých detí, je výška vyživovacej povinnosti ustálená tak, že zohľadňuje potreby maloletých detí, ako aj ich reálne výdavky, a súčasne je primeraná možnostiam a schopnostiam druhého rodiča t.j. otca. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods.1,2 CSP). 18. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 19. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).