Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/25/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203857 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318203857.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - E.. L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 6, XXX XX J., zastúpená Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou so sídlom Krížna 17/B, 811 07 Bratislava, a otec - E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 1, XXX XX J., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.03.2019, č.k. 38P/151/2018-50, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.03.2019, č.k. 38P/151/2018-50 zveril maloletého E. Z., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch tak, že maloletý bude v osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny týždeň počnúc piatkom párneho kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do piatka nepárneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod. a v osobnej starostlivosti matky bude maloletý každý párny kalendárny týždeň počnúc piatkom nepárneho kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do piatka párneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod, s tým že rodičia si maloletého prevezmú a odovzdajú v mieste bydliska rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť, oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok ponechal obidvom rodičom, počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičom výživné neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 24 ods. 2, § 36, § 62 ods. 1, 2, 6, Zákona o rodine, § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, keď na základe vykonaného dokazovania dospel pri splnení všetkých zákonných podmienok k záveru, že v danom prípade budú potreby a záujmy maloletého najlepšie zabezpečené jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí ho budú aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Vychádzal z preukázania, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať, obaja majú o výkon osobnej starostlivosti záujem, pričom istú formu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého ktorú aj realizujú vyhodnotil ako súladnú so záujmom maloletého. Pokiaľ ide o súladnosť záujmu maloletého so zverením do striedavej osobnej starostlivosti, tento mal súd prvej inštancie preukázaný predovšetkým aj šetrením pomerov v domácnosti oboch rodičov v čase prítomnosti maloletého. Vychádzal okrem iného aj z pozorovania vzájomnej interakcie maloletého u každého z rodičov kolíznym opatrovníkom, ktorý skonštatoval, že maloletý je v domácnostiach oboch rodičov veľmi dobre adaptovaný, prostredie u oboch rodičov považuje za svoj domov, cíti sa tam prirodzene, uvoľnene a sebaisto. Uviedol, že obaja rodičia prispôsobujú svoj život maloletému, ktorý považuje za úplne prirodzené, že sa o neho starajú obaja rodičia. Pokiaľ ide o konkrétnu formu striedavej osobnej starostlivosti súd za zrejmé považoval, že táto je ovplyvnená výkonom povolania rodičov pracujúcich u rovnakého zamestnávateľa MV SR Krajské riaditeľstvo HaZZ v pracovných zmenách ( matka ako operačný dôstojník, otec ako hasič- záchranár ), s rozpisom služieb vždy v mesiaci vopred, ktorú okolnosť však nepovažoval za dôvod vylučujúci takúto formu starostlivosti. Dokonca aj situácia, kedy sú rodičia v práci naraz je vyriešená tým, že o maloletého sa starajú rodičia matky, čo je však v takomto prípade bežné, keďže aj matka pracuje na 24-hodinové zmeny, rovnako ako otec, teda zabezpečiť starostlivosť o maloletého v čase, kedy budú rodičia v práci, bude potrebné istým spôsobom zabezpečiť aj po tom, čo maloletý začne navštevovať predškolské zariadenie. Súd prvej inštancie preto nepovažoval námietky matky v tejto súvislosti za relevantné, pretože aj ona pracuje v rovnakom režime ako otec, teda tak isto nie je schopná zabezpečiť celodennú osobnú starostlivosť o maloletého bez adekvátnej výpomoci. Do pozornosti rodičom dal možnosť dohodnúť sa so zamestnávateľom na rozdelení služieb tak, aby ich nevykonávali v rovnakom čase. Pokiaľ ide o lepšie zaistenie potrieb maloletého, uviedol, že obaja rodičia výrazne participujú na živote maloletého, pričom všetky preukázané skutočnosti v celosti tvoria dostatočné odôvodnenie jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo skutočností, že obaja rodičia súd slobodní a iné vyživovacie povinnosti nemajú. Na starne matky, ktorá obýva byt vo vlastníctve svojich rodičov, mal za preukázaný priemerný čistý mesačný príjem 900 eur, na strane otca 845 eur. Otec býva rovnako ako matka v J., v byte zakúpeného z prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého v celkovej výške 80 000 eur s mesačnou splátkou úveru vo výške 350 eur. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti na maloletého rodičom neurčil poukazujúc na takmer totožnú výšku príjmov rodičov, porovnateľnú životnú úroveň a riadnu participáciu na zabezpečení výživy a potrieb maloletého zo strany každého z rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka v časti o zverení maloletého a v časti o výživnom na maloletého. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vyhovieť jej návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súdu prvej inštancie vytkla, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietala, že súd neakceptoval záujem maloletého vyrastať v atmosfére harmónie a stability, nezaoberal sa jeho vekom, v ktorom doposiaľ dlhšie bez nej nebol. Zdôraznila, že otec odišiel zo spoločnej domácnosti vo veku 16 mesiacov maloletého a maloletý je zvyknutý na režim, ktorým rodičia doposiaľ realizovali starostlivosť o neho a na ktorom sa vždy aktuálne dohodli. Uviedla, že aj naďalej bude podporovať starostlivosť realizovanú otcom a výkon jeho rodičovského práva, keď maloletý má s otcom pekný vzťah a potrebuje ho. Mala za to, že otec nemá skúsenosť s dlhodobou starostlivosťou o maloletého a je otázne, ako bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, keď pracuje v 24 hodinových zmenách a jeho matka je pracujúca. Preto za vhodnejšie pre maloletého považovala jeho zverenie do svojej výlučnej starostlivosti s neupravením styku otca s maloletým, ktorý si ho môže vziať vždy, keď bude mať priestor sa mu venovať. Uviedla, že otec v decembri 2018 prestal uhrádzať výživné na maloletého, pričom už štvrtý mesiac sama hradí náklady na maloletého. Súd sa jej pripomienkou ohľadne výživného, vrátane zročného nezaoberal a nevychádzal z reálneho stavu, kedy otec mal maloletého najviac 2 dni v týždni aj to nie celých 24 hodín, preto sa nedá povedať, že otec sa rovnakou mierou podieľa na nákladoch na maloletého. Uviedla, že nemá vedomosť, či otec maloletému kupuje darčeky, oblečenie a iné potreby, nakoľko si maloletý z bytu otca nemôže nič odniesť. Namietala, že súd v napadnutom rozhodnutí nedoriešil možnosť úpravy osobnej starostlivosti rodičov v období štátnych sviatkov a možnosť pre strávenie dovolenky rodičmi. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Odvolanie matky považoval za nedôvodné, keď zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je zachovaný jeho najlepší záujem a zároveň naň boli splnené všetky podmienky. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za správny, vychádzajúci z podrobne vykonaného dokazovania, výsluchom rodičov a tiež správou kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril pomery v domácnostiach oboch rodičov v čase, kedy sa tam maloletý zdržiaval a tiež z doposiaľ realizovanej spoločnej starostlivosti o maloletého na základe dohody rodičov striedaním v ich domácnostiach po dobu takmer 2 rokov. Uviedol, že za celý čas odkedy sa realizuje striedanie maloletého v domácnostiach obidvoch rodičov (od júla 2017 do súčasnosti) vyrastá maloletý v harmonickom prostredí s dvomi milujúcimi rodičmi. Mal za to, že maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch aj preto, že z dôvodu nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času oboch rodičov, nebolo možné preniesť do vykonateľného výroku súdu intervaly, ktoré sa rodičmi na základe ich dohody realizujú. Hoci je maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch, dohoda rodičov na zmene intervalu má vždy prednosť, preto ak sa rodičia vzájomne dohodnú na striedaní v intervaloch podľa ich pracovných zmien, takáto dohoda má prednosť, čo sa aj v súčasnosti deje. Nepovažoval za správne tvrdenie matky, že súd neupravil sviatky, keď ide o úpravu, kedy sa rodičia v starostlivosti o maloletého počas sviatkov striedajú. Mal za to, že sa s matkou vedia dohodnúť na osobitnej úprave počas leta, ak by matka chcela odcestovať s maloletým na dovolenku na dlhšie ako týždeň. Nesúhlasil s jej tvrdením, že už štvrtý mesiac hradí všetky náklady na maloletého sama, keď maloletý je v nerovnomerne rozvrhnutej striedavej starostlivosti (z dôvodu pracovných zmien) už dlhšie obdobie a zdržiava sa v domácnostiach oboch rodičov, ktorí za neho obaja uhrádzajú náklady. Zdôraznil, že v prípade ak budú obaja v práci starostlivosť o maloletého bude zabezpečovaná od septembra 2019 materskou školou, prípadne starými rodičmi z jeho alebo matkinej strany, preto tieto námietky matky nepovažoval za dôvodné. 5. Kolízny opatrovník v záujme maloletého dieťaťa navrhol rozsudok ako správny potvrdiť. 6. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrvala na svojich tvrdeniach a odvolacích dôvodoch, vyjadrenie kolízneho opatrovníka považovala za príliš všeobecné, keď nepreveroval reálnosť striedania starostlivosti a výkonu opatery každým rodičom, čo nebolo dokazované ani súdom prvej inštancie. Trvala na názore, že maloletý nie je navyknutý na osobnú striedavú starostlivosť zabezpečovanú v rovnakých časových úsekoch oboma rodičmi. Uviedla, že otec vo svojom vyjadrení potvrdzuje, že jej na maloletého prispieval len v období od 01. 07. 2017 do 30.11.2018, od decembra 2018 otec potvrdil, že na maloletého neprispieva. S odkazom na platnú právnu úpravu poukázala na fakt, že otec si neplní svoju zákonnú povinnosť a neprispieva na zaopatrenia a výživu maloletého. Úprava výnimiek zo stanoveného režimu styku maloletého v období sviatkov a prázdnin je dôležitá, nakoľko je žiaduce, aby maloletý v období sviatkov mal možnosť kontaktu s oboma rodičmi. 7. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich tvrdeniach a vyjadreniach. 8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia vhodnosti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, vrátane preverovania materiálnych a osobnostných podmienok na strane každého z rodičov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukázal. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V nadväznosti na námietky uvedené v odvolaní matky o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 CSP. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutočný stav veci, na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v jej odvolaní nemali za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanými závermi súdu prvej inštancie. 11. Odvolací súd v danom prejednávanom prípade po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu a odvolacími dôvodmi matky, dospel v zhode s názorom súdu prvej inštancie a odporúčaniami kolízneho opatrovníka k záveru, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je v jeho záujme. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní je nevyhnutné konštatovať, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú rodičia povinní vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, prináležia rovnako obidvom rodičom. K inštitútu striedavej osobnej starostlivosti je potrebné uviesť, že pri jej nariaďovaní je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa. Vhodnosť a možnosť striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutočný stav veci vyplývajúci z dostatočne vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru o tom, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého, ktorý bude mať takto možnosť úplne prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obidvom rodičom. Odvolací súd vyhodnocujúc jednotlivé dôvody odvolania matky vzhľadom na rodinnú situáciu maloletého a jeho vzťahy k obom rodičom, súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dôvody svedčiace v prospech striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov vysoko prevažovali nad spôsobom výkonu ich práce na zmeny, ktoré sa javia ako prekonateľné, tak ako doposiaľ dohodou rodičov, prispôsobením výkonu práce režimu striedania rodičov pri starostlivosti o maloletého, prípadne za pomoci starých rodičov aj za predpokladu, že maloletý už od septembra 2019 navštevuje predškolské zariadenie. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci ide o prípad, v ktorom majú rodičia (pri rozvíjaní schopnosti vzájomne komunikovať v záujme maloletého) i maloletý ideálne predpoklady pre realizovanie striedavej osobnej starostlivosti, počas ktorej bude maloletý v rovnakých intervaloch vždy v starostlivosti jedného zo striedajúcich sa rodičov - rodičia bývajú neďaleko od seba, majú materiálne a aj ľudské podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého potrebné na jeho výchovu a zdravý vývoj. Maloletý je spokojné a vyrovnané dieťa, má rád obidvoch rodičov a v starostlivosti každého z nich sa cíti dobre a bezpečne, skutočnosť ktorú by mala matka rešpektovať a prijať ju. Z okolností prípadu i s prihliadnutím na námietky matky prezentované už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že zverenie do striedavej osobnej starostlivosti by nebolo v záujme maloletého. V danom prípade vzhľadom na preukázaný prospech maloletého v rámci doposiaľ realizovanej istej formy striedavej starostlivosti zodpovedajúcej rovnakému spôsobu výkonu práce obidvoch rodičov v zmenách, nemôžu byť dôvodom na zverenie maloletého iba do výlučnej osobnej starostlivosti matky, keď zároveň z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne závažné dôvody, ktoré by zvereniu maloletého do tejto formy starostlivosti bránili. Matkou uvádzaná preferencia jej výlučnej osobnej starostlivosti pred striedavou osobnou starostlivosťou u maloletého z vykonaného dokazovania nevyplýva, keď výsluchom rodičov a prešetrením pomerov pri pozorovaní vzájomnej interakcie medzi maloletým a oboma rodičmi je zrejmé, že tento vyhľadáva prítomnosť obidvoch rodičov a je spokojný s rovnakou intenzitou styku s nimi obomi. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s námietkou matky, ktorá poukazovala na vek maloletého či nedostatok skúsenosti otca so starostlivosťou o maloletého. Odvolací súd konštatuje, že otec je rovnocenným rodičom ako matka, za výchovu a starostlivosť o maloletého nesie rovnakú zodpovednosť, pričom z vykonaného dokazovania a ani z vyjadrení matky nevyplýva, že by starostlivosť o maloletého zanedbával alebo ju nevykonával v jeho prospech. Pokiaľ ide o námietky matky, že súd prvej inštancie osobitne neupravil výkon striedavej osobnej starostlivosti počas letných mesiacov či Vianoc, tu odvolací súd poukazuje na obsah odvolania matky a jej odvolací petit, v ktorom žiadnym spôsobom nenavrhla požadovanú osobitnú úpravu, naopak jej odvolací návrh za predpokladu zverenia maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti predpokladá, že styk otca s maloletým nebude upravený vôbec. Odvolací súd preto vychádzal z rovnomerne určenej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a vyjadrení obidvoch rodičov, z ktorých vyplýva ich zrejmá schopnosť sa v tejto otázke zhodnúť. Odvolací súd dáva rodičom do pozornosti, že v záujme ďalšej výchovy a starostlivosti o maloletého budú povinní vzájomne kooperovať, pričom na inej úprave výkonu osobnej starostlivosti o maloletého najmä počas sviatkov, či školských prázdnin, ktoré sa budú maloletého v budúcnosti týkať, sa môžu kedykoľvek dohodnúť aj nad rámec rozhodnutia súdu. 12. Rodičia sú povinní v záujme zdravého vývoja maloletého urobiť všetko pre to, aby posilňovali svoje rodičovské kompetencie, udržiavali vzájomnú komunikáciu a v pozícii rodičov sa vzájomne rešpektovali. Základným princípom, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je ich záujem, pričom v danom prípade vhodnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázaná bola. Pri zohľadnení zisteného blízkeho vzťahu maloletého k obidvom rodičom a potreby si tento vzťah upevňovať a budovať, odvolací súd vyslovuje presvedčenie o osobnostnej zrelosti obidvoch rodičov, ktorí by mali plne akceptovať záujem maloletého byť s oboma rodičmi rovnomerne a vytvoriť mu podmienky na to, aby realizácia striedavej osobnej starostlivosti nebola z dôvodu vzájomných vzťahov rodičov a rozdielnosti ich názorov, pre maloletého zdrojom nepokoja a straty istoty a u maloletého nevytvárala konflikt lojality. 13. Pokiaľ ide o výživné na maloletého, ktoré súd prvej inštancie počas trvania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov neurčil, aj v tejto časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie zodpovedá tak zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine s poukazom na rozhodnutie o rovnomernej a rovnocennej starostlivosti rodičov o maloletého. Odvolacie dôvody matky v tomto smere neboli jednoznačné, keď z obsahu jej výpovede pred súdom prvej inštancie vyplýva, že povinnosť platiť výživné navrhla otcovi určiť vo výške 150 eur mesačne, ktoré otec aj platil a to do januára 2018. Súd prvej inštancie mal tiež preukázané, že v mesiaci január a február 2019 a to až do jeho rozhodnutia ( dňa 07.03.2019 ) obidvaja rodičia zabezpečovali starostlivosť o maloletého v rôznych časových intervaloch, kedy sa maloletý zdržiaval v domácnosti otca, v ktorej mu otec vytvoril všetky vhodné podmienky vrátane kompletného zabezpečenia maloletého po materiálnej stránke. V danom prípade na strane oboch rodičov správne súd prvej inštancie zohľadnil ich približne rovnakú výšku príjmov, ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery a aj podiel ich osobnej starostlivosti za obdobie od 1/2019 do rozhodnutia súdu, kedy otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého k rukám matke osobitne neurčil. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CSP. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).