Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/335/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205077 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318205077.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. - Q., korešpondenčná adresa W. XXX, XXX XX P. pri W., a otec - P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX P. pri W., t.č. ÚVTOS Trnava 1, P. O. Box 72, o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 39P/212/2018-51 zo dňa 17.01.2019 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 39P/212/2018-51 zo dňa 17.01.2019 návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 35 Zákona o rodine, majúc za preukázané, že návrh matky ktorým sa domáhala nahradenia súhlasu otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého, dôvodný nie je. Konštatoval, že rodičia maloletého, ktorí nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti v bydlisku otca približne do 7/2013, kedy sa o maloletého starali za pomoci starej matky, matka nepracovala a žili z príjmu otca. Otec sa o maloletého staral a zabezpečoval mu veci osobnej potreby, tiež kupoval darčeky. Uviedol, že od 4/2017, kedy bol maloletý vo veku 4 rokov, je otec vo výkone trestu odňatia slobody. Výsluchom rodičov mal za preukázané, že maloletý ho spočiatku v sprievode matky navštevoval aj vo väzení, až neskôr mu matka začala brániť v styku s maloletým, šíriť, že nie je jeho otcom a brániť v styku s maloletým aj starej matke. Súd prvej inštancie uviedol, že nezistil nezáujem otca o maloletého z väzenia, skôr naopak, práve matka tým, že nepreberá písomnú korešpondenciu od otca z väzenia, zároveň neumožňuje aspoň slovne odovzdať jeho odkazy maloletému. Uviedol, že otec si v rámci svojich možností, pri obmedzení osobnej slobody plní vyživovaciu povinnosť k maloletému aj keď v obmedzenom rozsahu. Za preukázané mal, že otec požiadal aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny úrad o súčinnosť, s ktorým komunikuje a prostredníctvom ktorého sa informuje na maloletého. Súd prvej inštancie tvrdenia matky o nezáujme otca o maloletého nezohľadnil. Dospel k záveru, že rodičia sa na podstatnej veci akou je zmena priezviska maloletého nedohodli, pričom otec nesúhlasí so zmenou priezviska, nebol preukázaný ani celkový a dlhodobý nezáujem otca o maloletého, ani iný vážny dôvod, pre ktorý by bolo v prospech maloletého nahradiť súhlas otca so zmenou jeho priezviska z P. na O.. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka, ktorým žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovieť jej návrhu. Uviedla, že dôvody uvedené v jej návrhu na zmenu priezviska maloletého sú pre ňu a maloletého závažné, maloletý sa otca bojí, kontaktovať sa s ním nechce. Uviedla, že pokiaľ stará mama maloletého oboznámi o telefonickom kontakte od otca, alebo ak mu dáva otca k telefónu proti jeho vôli, maloletý je z tohto veľmi rozhodený. Nesúhlasila so súdom prvej inštancie, že otec o maloletého prejavuje záujem a uviedla, že otec pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody a po tom, čo od otca odišla, záujem o maloletého nemal. Ak sa niekedy streli, keďže bývali na jednej ulici, otec sa domáhal rozhovoru s ňou a nie styku s maloletým. Mala za to, že priezvisko má na maloletého negatívne dopady, ktoré uviedla vo svojom návrhu. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal odvolanie matky zamietnuť a poukázal na svoje vyjadrenia a prednesy pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že tvrdenia matky sú nepravdivé v snahe zabrániť jemu a jeho rodine v stretávaní s maloletým. 5. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec v konaní preukázal iba to, že sa 2x informoval na maloletého prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zopakovala, že maloletý sa otca bojí, nechce sa s ním kontaktovať. Trvala na tom, že nepoškodzuje meno otca, ani nebráni jeho rodine v styku s maloletým, avšak dôvody jej návrhu na zmenu priezviska maloletého sú v jeho záujme. 6. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky písomné vyjadrenie nepodal. 7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade so všetkými skutočnosťami, ktoré riadne vykonaným dokazovaním vyšli v konaní najavo. Matka vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť alebo zrušiť. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 11. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Z formulácie citovaného ustanovenia možno vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak ide o podstatnú vec je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. 12. Nakoľko sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na zdôraznenie jeho správnosti len uvádza, že konanie o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmene priezviska maloletého dieťaťa je konaním o rozhodovaní pri nezhode rodičov. Skutočnosť, že maloletý nesie priezvisko po otcovi je založená na predchádzajúcej dohode rodičov pri narodení maloletého, ktorí sa spoločne dohodli na priezvisku maloletého. Dôvody podaného návrhu matky vo vzťahu k predmetu konania aj odvolací súd posúdil ako nedôvodné. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie nebolo dostatočne preukázané, že v záujme maloletého je potrebné zmeniť jeho priezvisko, že ide o priezvisko hanlivé, alebo inak negatívne vplývajúce na zdravý vývoj maloletého. Dôvody odvolania matky nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, rovnako v ňom neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 13. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).