Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/72/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318206890 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318206890.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: C. J.P.L., F. XX.XX.XXXX, Q. T. T. XX, T., zastúpená zákonným zástupcom: E.. F. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. J. XX, T., právne zast.: Hagyari & Partners, s.r.o., IČO: 51 473 208, Vlčkova 8/A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ J. J.P.L., F.. XX.XX.XXXX, Q. T.: F. H., 2/ O.. M. C., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. W. XXXX/XX, T., 3/ E. E., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Č. XXXX/XX, T., žalovaní 2/ a 3/ právne zastúpení: JUDr. Eva Bieliková, advokátka, so sídlom Stromová 13, Bratislava, o určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. decembra 2019 č.k. 61C 126/2018 -259 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 2/ a žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ J. J., F.. XX.XX.XXXX na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava III, obec: Bratislava - m.č. Nové Mesto, katastrálne územie: F. E., a to - spoluvlastnícky podiel 8169/372168 k parcelám registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako : - pozemok C KN parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2, - pozemok C KN parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, - pozemok C KN parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, - pozemok C KN parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 277 m2, - byt č. XX nachádzajúci sa na X. H.. T. domu súp. č. XXXX na ulici J. Č.. R. XX, - k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 8169/372168, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 61C/126/2018. 2. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že vo veci samej podala dňa 08.11.2018 na súd žalobu o určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú odôvodnila tým, že pochádza z manželstva žalovaného 1/ a zosnulej D.. U. E. H.., S.. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pričom bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti E.. F. H., ktorá bola ustanovená aj ako jej majetkový opatrovník, o čom doložila rozhodnutie súdu. V rámci dedičského konania po zosnulej D.. U. E. H.. bolo Okresným súdom Bratislava III dňa 14.03.2017 vydané uznesenie č.k. 31D/682/2012-268, ktorým súd rozhodol, že podiel zosnulej na nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Nové Mesto, k.ú. F. E. LV č. XXXX: -parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape -parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2 -parc. č. XXXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2 -parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2 -parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 277 m2 -byt Č.. XX nachádzajúci sa na X. H.. T. domu, súp. č. XXXX na ulici J. Č.. R. XX -k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 8169/372168 bol rozdelený v podiele medzi žalovaného 1/ a žalobkyňu. Momentálne je vyššie uvedená nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalobkyne, pričom podiel žalovaného 1/ je v hodnote 3 a podiel maloletej žalobkyne je v hodnote 1. Žalovanému 1/ bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/22/2013-34 zo dňa 09.04.2013 právoplatným dňa 02.05.2013 uložená vyživovacia povinnosť voči žalobkyni vo výške 500 EUR mesačne, ktoré má zložiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám zákonnej zástupkyne žalobkyne E.. F. H.. Žalovaný 1/ si dlhodobo neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne, čo viedlo k trestnému stíhaniu jeho osoby pre trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti, ktoré je vedené Okresnou prokuratúrou Bratislava III pod ČVS: ORP-1284/NMV-B3-2014. Žalobkyňa pre zabezpečenie splnenia vyživovacej povinnosti zároveň iniciovala voči žalovanému 1/ exekučné konanie pre zročné výživné, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 21Ek/478/2018. V tejto veci už začal konať súdny exekútor D.. E. C., ktorý na podiele k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zriadil exekučné záložné právo. Po žalovanom 1/ bolo OR PZ v Bratislave III vyhlásené pátranie a žalobkyni nie je známe miesto jeho reálneho pobytu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že prostredníctvom výpisu z listu vlastníctva, na ktorom je evidovaná nehnuteľnosť, zistila, že na podiel žalovaného 1/ na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/, ktoré bolo zaevidované vkladom č. V-XXXXX/2017. Zároveň bola na list vlastníctva vložená poznámka, ktorou sa oznamuje začatie výkonu záložného práva V-XXXXX/2017 nehnuteľnosť v podiele 3/4 v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/ formou dobrovoľnej dražby P-XXX/18. Nakoľko si žalovaný 1/ dlhodobo dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni, jeho dlh na výživnom je vysoký a s ohľadom na skutočnosť, že na osobu žalovaného 1/ je vyhlásené pátranie, je dôvodné predpokladať, že k dobrovoľnému splneniu dlhu na výživnom z jeho strany nedôjde, a preto je podľa názoru žalobkyne možné tento dlh považovať zároveň za ťažko vymožiteľný. Žalobkyňa nemá vedomosť o inom majetku žalovaného 1/, z ktorého by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho dlhu na výživnom, než z jeho podielu na nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala žalobkyňa dôvodnú obavu, že výkonom záložného práva dôjde k zmareniu exekučného konania na dlžné výživné. Zároveň mala za to, že podpis na záložnej zmluve zo dňa 05.12.2017 nepatrí žalovanému 1/, pričom určenie, či je táto záložná zmluva absolútne neplatná je predmetom konania vo veci samej, na základe čoho je potrebné preventívne zabezpečiť nehnuteľnosť pred výkonom záložného práva, nakoľko v prípade jeho výkonu žalovaným 2/ a žalovaným 3/ by mohlo podľa žalobkyne dôjsť k nenávratnej ujme na právach žalovaného 1/, ako aj žalobkyne. Žalobkyňa sa domnievala, že uzatvorenie záložnej zmluvy v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/ po lehote splatnosti údajnej pohľadávky žalovaného 1/, najmä s uvedenou neprimeranou 18% ročnou úrokovou sadzbou je nanajvýš pochybné, nakoľko nedáva logiku, aby sa žalovaný 1/, po ktorom je vyhlásené pátranie, dostavil k podpisu záložnej zmluvy, ktorou sa zaviaže uspokojiť svoj už viac ako rok splatný dlh. Vzhľadom k tomu, že predmetom exekúcie je vyživovacia povinnosť voči maloletej, má táto pohľadávka podľa jej názoru má prednosť pred pohľadávkou žalovaných ako záložných veriteľov, a preto je potrebné neodkladne uložiť žalovanému 2/ a žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa výkonu ich záložného práva. Žalobkyňa mala za to, že súdu osvedčila všetky zákonom stanovené predpoklady, či už návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj žalobou o určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017 spolu s jej dôkazmi a súd by pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia mal vychádzal z nutnosti a naliehavosti poskytnutia právnej ochrany žalobkyne a žalovaného 1/, ktorých zákonné práva sú ohrozené, pričom by mal prihliadať aj na skutočnosť, že pohľadávka žalobkyne je pohľadávkou na výživné pre maloleté dieťa. Je toho názoru, že dôkazy ňou predložené osvedčujú nevyhnutnosť neodkladného opatrenia z dôvodu, že exekúcia môže byť ohrozená a považuje nárok uplatňovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia za opodstatnený. Taktiež zastávala názor, že osvedčila nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a že sú splnené všetky základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, nakoľko osvedčila svoju reálnu obavu, že v prípade prevodu predmetných nehnuteľností na tretie osoby bude uplatnenie a následná vymožiteľnosť ako práva žalobkyne tak aj práv žalovaného 1/ podstatným spôsobom sťažená až znemožnená. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalovaní 2/ a 3/ odvolanie a odvolací súd uznesením č.k. 4Co/162/2019-223 zo dňa 30.07.2019 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 61C/126/2018-104 zo dňa 12.12.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Po vrátení veci na súd prvej inštancie žalobkyňa podaním zo dňa 22.10.2019 doplnila ďalšie skutočnosti, ktoré považovala za podstatné pre konanie a aj nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto podaní uviedla, že sa v konaní domáha určenia absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ a žalovaným 3/, ako záložnými veriteľmi. Predmetnú zmluvu považuje za neplatnú, z dôvodu, že spochybňuje pravosť podpisu žalovaného 1/ na tejto zmluve. Záložná zmluva sa vzťahuje na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/. Uviedla, že žalovaný 1/ si neplní voči nej riadne svoju vyživovaciu povinnosť, za čo je aj trestne stíhaný (zanedbanie povinnej výživy, sp. zn. 2Pv 1/19/1103 Okresná prokuratúra Bratislava III). Dlh žalovaného 1/ na výživnom predstavuje približne 28.500 EUR. S ohľadom na dôvody uvedené v žalobe a z obavy o scudzenie nehnuteľnosti žalovaným 2/ a žalovaným 3/ na základe potenciálneho neplatného právneho úkonu, podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému 2/ a žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Nové Mesto, katastrálne územie F. E. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 61C/126/2018. Uviedla, že vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie bude o jej návrhu rozhodovať opätovne, považuje za potrebné doplniť súdu ďalšie informácie, ktoré by mu mohli napomôcť pri opätovnom rozhodovaní o jej návrhu. Podľa jej názoru záložná zmluva, ktorej platnosť v konaní napáda nebola podpísaná žalovaným 1/, pričom zo strany žalovaného 2/ a 3/ mohlo dôjsť ku sfalšovaniu podpisu žalovaného 1/, a to prípadne aj s jeho súhlasom a možno aj s pomocou niektorého z úradníkov, pracujúcich na slovenskom veľvyslanectve v Moskve, alebo mohlo dôjsť ku sfalšovaniu úradnej pečate ministerstva a sfalšovaniu podpisu zamestnanca ministerstva, ktorý mal podpisy zmluvných strán na záložnej zmluve overiť. Žalovaný 1/ je osobou s trestnou minulosťou a je trestne stíhaný doposiaľ a aj z tohto dôvodu sa ukrýva údajne na území Čečenskej republiky. Uviedla, že do konania priložila súhrn niektorých jeho skutkov, z ktorých je možné usúdiť, že je spájaný s trestnou činnosťou už od konca 90. rokov. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný 1/ mal uzatvoriť so žalovaným 2/ a 3/ predmetnú záložnú zmluvu po lehote splatnosti jeho dlhu voči ním (viac ako 5 rokov od uzatvorenia údajných zmlúv o pôžičke), pričom čo sa týka výšky odplaty za dlh žalovaného 1/ voči žalovaným 2/ a 3/ bola dohodnutá podľa jej názoru neprimeraná 18 % úroková sadzba ročne a žalovaný 1/ týmto úkonom úplne zmaril možnosť uspokojenia pohľadávky žalobkyne na výživnom. Uviedla, že hodnota pohľadávky žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ k 05.12.2017 bola: istina - 35.000 EUR, úrok z pôžičky 18 % p.a. od. 11.09.2012 do 05.12.2017 - 32.984,38 EUR, úrok z omeškania 5 % p.a. od. 12.09.2016 do 05.12.2017 - 2.152,74 EUR, hodnota pohľadávky žalovaného 3/ voči žalovanému 1/ k 05.12.2017 bola: istina - 35.000 EUR, úrok z pôžičky 18 % p.a. od. 11.09.2012 do 05.12.2017 - 32.984,38 EUR, úrok z omeškania 5% p.a. od. 12.09.2016 do 05.12.2017 - 2.152,74 EUR. Skonštatovala, že spolu hodnota dlhov žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/ k 05.12.2017 bola 140.274,24 EUR. Hodnota dlhu žalovaného 1/ na výživnom voči žalobkyni k 05.12.2017 bola 17.997 EUR. Hodnota dlhu žalovaného 1/ voči žalovaným 2/ a 3/ v zásade predstavuje hodnotu nehnuteľností v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/. Žalovaný 1/ zriadil záložné právo na svoj podiel na tejto nehnuteľnosti. Uviedla, že v prípade uspokojovania pohľadávok žalovaných 2/ a 3/ by z prípadnej dražby boli uspokojené iba ich pohľadávky a pohľadávka žalobkyne na výživnom by uspokojená byť nemohla. Nevylučuje tiež možnosť, že v prípade uspokojenia pohľadávok žalovaných 2/ a 3/ by títo časť financií mohli dať aj žalovanému 1/. Žalobkyňa považuje za ohrozené svoje právo na výživné, nakoľko žalovaný 1/ sa skrýva mimo územia Slovenskej republiky (údajne v Čečenskej republike) a dlhodobo si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej, ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a v Slovenskej republike nedisponuje iným majetkom, okrem jeho podielu na nehnuteľnosti, na ktorý bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaných 2/ a 3/. Záložné právo zriadené v prospech žalovaných 2/ a 3/ na podiel žalovaného 1/ na predmetnej nehnuteľnosti je prvé v poradí a žalobkyňa nemá žiadnu zákonnú možnosť ako uspokojiť svoju pohľadávku na výživnom bez toho, aby bola najskôr uspokojovaná pohľadávka žalovaných 2/ a 3/. Poukázala na konanie vedené pod sp. zn. 61C/126/2018, ktorého predmetom je určenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017 s tým, že pokiaľ sa v konaní vo veci samej preukáže skutočnosť, že táto záložná zmluva je absolútne neplatná, záložné právo zriadené v prospech žalovaných 2/ a 3/ bude zrušené a právo žalobkyne na výživné môže byť plne uspokojené v rámci exekučného konania z nehnuteľnosti patriacej žalovanému 1/ a žalobkyni. Konštatovala, že ak nebude nariadené neodkladné opatrenie, žalovaní 2/ a 3/ budú mať plnú dispozíciu s predmetom zálohu a môžu uskutočniť dražbu, pričom ak by následne súd vyhlásil, že záložná zmluva je absolútne neplatná, uspokojenie nároku žalobkyne by bolo nemožné, nakoľko by už neexistovala žiadna vec vo vlastníctve žalovaného 1/, ktorá by mohla byť predmetom exekúcie alebo predmetom zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru žalobkyne sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nakoľko: sledovaný účel vo veci žalobkyne nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Existuje dôvodná obava, že jej exekúcia, ktorá vyplýva z pohľadávky na výživnom bude ohrozená, a to prípadným výkonom záložného práva žalovaných 2/ a 3/, ktorým by sa s ohľadom na výšku ich pohľadávok voči žalovanému 1/ a hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach zmarilo akékoľvek uspokojenie jej pohľadávky. Uviedla, že ak by súd nerozhodol o neodkladnom opatrení tak, že uloží žalovaným 2/ a 3/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, a žalovaní 2/ a 3/ by pokračovali v dobrovoľnej dražbe predmetnej nehnuteľnosti, došlo by k nenapraviteľnej ujme na právach žalobkyne a preto je podľa jej názoru nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné. 5. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods.1, § 325 ods. 2 písm. c, d), § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1,2,3, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 2, § 333 ods. 1, § 334, § 343 ods. 1,2 CSP, § 140, § 116, § 117, § 151a Občianskeho zákona. 6. Vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobkyňou a uviedol, že maloletá žalobkyňa je dcérou žalovaného 1/ a jeho zosnulej manželky. Na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/22/2013-34 z 09.04.2013, právoplatného dňa 02.05.2013, je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky E.. F. H., ktorá je jej zákonným zástupcom. Na základe výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre k.ú. F. E. mal za osvedčenú skutočnosť, že žalovaný 1/ je v podiele 3/4 podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností a žalobkyňa je ich podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/4. Na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ v podiele 3/4 dotknutých nehnuteľností je zriadené záložné právo v prospech žalovaných 2/ a 3/ podľa V-XXXXX/2017 zo dňa 15.01.2018, záložné právo v prospech E.. F. H. podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 44C/63/2018 z 05.06.2018, U- XXXXX/2018 vz XXXX/18, právoplatné dňom 25.07.2018, Z-XXXXX/18 a tiež exekučné záložné právo v prospech žalobkyne podľa exekučného príkazu 422EX 106/18 zo dňa 19.06.2018 súdneho exekútora D.. E. C., Bratislava, Z-11501/2018. 7. Zistil, že predmetné nehnuteľnosti, ktorých sú žalobkyňa a žalovaný 1/ podielovými spoluvlastníkmi, nadobudli žalovaný 1/ a zosnulá matka maloletej na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 23.07.2009. Podiel na nehnuteľnostiach žalobkyňa nadobudla na základe výsledku dedičského konania vedeného Okresným súdom Bratislava III uznesením č.k. 31D/682/2012-268 zo 14.03.2017, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností pod Z-18180/17. Žalobkyňa na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava V-XXXXX/2017 z 15.01.2018 preukázala, že na nehnuteľnosti, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných 2/ a 3/ na základe zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej dňa 05.12.2017 v Moskve medzi žalovaným 1/ ako záložcom a žalovanými 2/ a 3/ ako záložnými veriteľmi. Vklad bol povolený dňa 15.01.2018, ktorým dňom nadobudol právoplatnosť, ako aj právne účinky. Zmluvou zriadené záložné právo v prospech žalovaných 2/ a 3/ má podľa zmluvných dojednaní zabezpečovať nároky záložných veriteľov (žalovaného 2/ a 3/) voči dlžníkovi (žalovanému 1/) na úhradu všetkých finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 11.09.2012. Podľa zmluvy o pôžičke sa žalovaný 1/ zaviazal splatiť pôžičku žalovanému 2/ v sume 35.000 EUR v termíne do 11.09.2016 a dohodnutý úrok vo výške 18 % ročne z poskytnutej sumy odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške určenej právnym predpisom odo dňa jej omeškania a žalovanému 3/ v sume 35.000 eur v termíne do 11.09.2016 a dohodnutý úrok vo výške 18 % ročne z poskytnutej sumy odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške určenej právnym predpisom odo dňa jej omeškania (Čl. III., bod 1 záložnej zmluvy). Podľa predmetnej zmluvy, ak zabezpečená pohľadávka veriteľa nebude riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený záložné právo realizovať v zmysle platnej právnej úpravy akýmkoľvek z nasledovných spôsobov: a) predajom nehnuteľnosti v dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, b) predajom nehnuteľnosti v exekučnom konaní, c) priamym predajom nehnuteľnosti, k čomu dáva záložca podpisom tejto zmluvy výslovný súhlas (Čl. VI., bod 1 záložnej zmluvy). Uviedol, že k zriadeniu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam došlo až po splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, čím považoval za dôvodne osvedčenú pochybnosť o danom právnom úkone. Konštatoval, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípade, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (§ 151a OZ). Uviedol, že v rámci neodkladných opatrení sa nevykonáva dokazovanie vo veci samej, iba sa osvedčujú skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa samotnou záložnou zmluvou osvedčila odôvodnené pochybnosti o jej platnosti, mal za osvedčené, že žalovaný 1/ je od 21.10.2015 z dôvodu príkazu na zatknutie podľa § 73 Trestného poriadku v pátraní OR PZ v Bratislave III, mal za osvedčené podľa exekučného príkazu č. 422EX 106/18 z 19.06.2018 súdneho exekútora D.. E. C., že na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 38P/22/2013 z 09.04.2013 je vedené exekučné konanie v prospech oprávnenej - žalobkyne proti povinnému - žalovanému 1/ na zameškané výživné za obdobie od 01.04.2013 do 15.02.2018 vo výške 19.392 eur ako aj bežné výživné od 16.02.2018 v sume 500 eur mesačne, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Skonštatoval, že na základe predmetného exekučného príkazu súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo na podiel na dotknutých nehnuteľnostiach žalovaného 1/ a exekúcia sa začala dňa 07.05.2018, čo považoval za osvedčené upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 11.05.2018. 8. Ku konaniu o neodkladnom opatrení na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11C/36/2018 o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na podiel žalovaného 1/ na dotknutých nehnuteľnostiach, uviedol, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7Co/230/2018-66 zo dňa 18.10.2018 návrh zamietol z dôvodu, že v danej veci stará matka ako žalobkyňa neosvedčila existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami. Účelom nariadenia tohoto neodkladného opatrenia mala byť ochrana maloletej C. J. ako podielovej spoluvlastníčky dotknutých nehnuteľností voči žalovaným, z dôvodu realizácie výkonu záložného práva na spoluvlastnícky podiel t.č. nezvestného J. J.P.L. (otca maloletej). Nakoľko stará matka žalobkyne nie je nositeľkou hmotnoprávnych oprávnení alebo povinností, o ktorých sa v prejednávanom prípade koná, návrh v tejto veci zamietol. 9. Uviedol, že Okresný súd Bratislava III dňa 05.06.2018 vydal uznesenie č.k. 44C/63/2018-26, ktorým zriadil k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1/ na dotknutých nehnuteľnostiach sudcovské záložné právo v prospech starej matky žalobkyne, E.. F. H., za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/22/2013-34 z 09.04.2013. Toto záložné právo bolo zriadené, až ako ďalšie v poradí a v prospech zákonného zástupcu žalobkyne, nie samotnej žalobkyne. V danom konaní o zabezpečovacom opatrení na základe zabezpečovacieho opatrenia došlo k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky titulom dlžného výživného na maloletú žalobkyňu, pre ktorú je vedené aj exekučné konanie. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v danej veci nie je stranou sporu, výsledok konania nemôže mať podľa názoru súdu prvej inštancie relevantný vplyv na úkon realizovaný na ochranu práv žalobkyne v posudzovanej veci. 10. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že nárokom, ktorému má poskytnúť dočasnú ochranu, do meritórneho rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti záložnej zmluvy, je primárne nárok na výživné zo strany jej otca - žalovaného 1/. Uviedol, že tento nárok žalobkyňa osvedčila predloženými listinami, najmä rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/22/2013-34 zo dňa 09.04.2013 a exekučným príkazom súdneho exekútora D.. E. C. sp. zn. 422EX 106/18 z 19.06.2018. Tento nárok podľa názoru súdu prvej inštancie môže byť ohrozený v dôsledku realizácie záložného práva žalovaných 2/ a 3/ ako záložných veriteľov zo záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017, ktorej platnosť žalobkyňa spochybnila žalobou a preto je potrebné dočasným spôsobom zamedziť realizácií jeho výkonu. Považoval za osvedčené, že žalovaní uskutočňujú úkony ohrozujúce práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky dotknutých nehnuteľností, k čomu dospel na základe poznámky zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. F. E. - oznámenie o začatí výkonu záložného práva V-XXXXX/2017 formou dobrovoľnej dražby P-XXX/18. Konštatoval, že predmetom neodkladného opatrenia nie je ochrana žalobkyne z dôvodu ohrozenia jej práva ako podielovej spoluvlastníčky vyplývajúce z predkupného práva, ale z dôvodu obavy o vymoženie jej nárokov titulom výživného z majetku jej otca - žalovaného 1/. Poukázal na to, že v danom prípade sa nejedná o otázku porušenia predkupného práva, ale otázku platnosti záložnej zmluvy, a v takom prípade aj otázku oprávnenosti výkonu samotného záložného práva záložnými veriteľmi. Považoval za sporné, či žalovaní 2/ a 3/ sú oprávnenými záložnými veriteľmi z dôvodu namietanej neplatnosti záložnej zmluvy a preto je podľa názoru súdu prvej inštancie do vyriešenia otázky platnosti či neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy potrebné, aby boli dočasným spôsobom upravené pomery strán sporu, a nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne považoval za opodstatnené. Uviedol, že žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že hrozí vznik ujmy na jej právach, a že realizácia výkonu záložného práva záložnými veriteľmi - žalovanými 2/ a 3/ zo záložnej zmluvy, ktorej platnosť či neplatnosť bude súd posudzovať až v následnom konaní na základe plnohodnotného dokazovania, by mohla zmariť práva žalobkyne na uspokojenie jej nároku titulom výživného z majetku povinného - žalovaného 1/ nenapraviteľným spôsobom. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto vyhovel, a nariadil ho až do právoplatného rozhodnutia súdu v merite veci, v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Považoval za osvedčené, že záložní veritelia (žalovaný 2/ a 3/) vstupovali do zmluvného vzťahu s dlžníkom (žalovaným 1/) už po splatnosti pohľadávky a namiesto toho, aby sa domáhali plnenia splatnej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2012, na ktorú odkazuje záložná zmluva zo dňa 05.12.2017, zriadili záložné právo na určitý spoluvlastnícky podiel k bytu, v ktorom navyše býva maloletá dcéra žalovaného 1/. Pri posudzovaní princípu proporcionality mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia práva žalovaných nelimituje v neprimeranom rozsahu nad rámec nevyhnutnej miery, ani ním, vzhľadom na všetky okolnosti, neposkytuje žalobkyni neadekvátnu výhodu vzhľadom na osvedčené skutočnosti a nutnosť zabrániť vzniku ujmy. Podľa názoru súdu prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav pre žiadnu zo sporových strán. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, a je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením z dôvodu obavy, že exekúcia vedená u súdneho exekútora D.. E. C. pod sp. zn. 422EX 106/18 v prospech žalobkyne, bude ohrozená. Mal za osvedčenú existenciu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, a to dočasne, do právoplatného skončenia konania vedeného vo veci samej pod sp. zn. 61C/126/2018. 11. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalovaní 2/ a 3/ v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, napadnuté uznesenie zrušiť a konanie zastaviť a uložiť žalobkyni povinnosť uhradiť mu trovy konania 100 %, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali. 12. Poukázali na bod 41 odôvodnenia napadnutého uznesenia s konštatovaním, že žalobkyňa predložila súdu Záložnú zmluvu zo dňa 05.12.2017 ako aj Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava V-XXXXX/2017 z 15.01.2018 o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Uviedli, že pravosť žalobkyňou predloženej Záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017 spochybňujú, nakoľko záložná zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/, 3/, a nie je zrejmé ako sa predmetná záložná zmluva dostala do dispozície žalobkyne, nakoľko ju doložil v 2 exemplároch k návrhu na vklad záložného práva na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, a keďže žalobkyňa nebola účastníkom katastrálneho konania a vklad záložného práva sa netýkal ani jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, nemala možnosť získať do dispozície podpísanú záložnú zmluvu. Uviedli, že na základe výzvy súdu predložili osobne do podateľne Záložnú zmluva s podpisom žalovaného 1/, žalovaného 2/ a žalovaného 3/, na ktorej nebol podpis žalovaného 1/ ako záložného veriteľa osvedčený a súdu oznámili, že záložná zmluva s podpisom žalovaného 1/ osvedčeným dňa 5.12.2017 pracovníkom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Moskve, je založená v 2 exemplároch na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor. Na základe uvedených skutočností považujú uznesenie súdu prvej inštancie vydané len na základe fikcie, že Záložná zmluvu zo dňa 05.12.2017 je absolútne neplatná. 13. Nesúhlasili s tvrdením žalobkyne, že podpis na záložnej zmluve nepatrí žalovanému 1/ s tým, že toto tvrdenie žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázala. Uviedli, že súd prvej inštancie sa predčasne „domnieva“ z akého dôvodu došlo k zriadeniu záložného práva k už rok splatnej pohľadávke a z akého dôvodu sa žalovaní 2/ a 3/ nedomáhali peňažného plnenia od žalovaného 1/, ale došlo k zriadeniu záložného práva k podielu žalovaného 1/ na dotknutých nehnuteľnostiach, ako aj ďalších skutočností uvedených v bode 41 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Predložili Uznanie dlhu zo dňa 5.12.2017, podpísané dňa 5.12.2017 v Moskve, podpis žalovaného 1/ osvedčený dňa 5.12.2017 pracovníkom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Moskve, v ktorom žalovaný 1/ prehlásil, že uznáva svoj dlh zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.9.2012 čo do dôvodu a výšky voči žalovanému 2/ v sume 35.000 € (slovom: tridsaťpäťtisíc eur) a dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 18 % ročne z poskytnutej sumy odo dňa jej poskytnutia do zaplatenia úrok z omeškania vo výške určenej právnym predpisom odo dňa jej omeškania s platením a voči žalovanému 3/ v sume 35.000 € (slovom: tridsaťpäťtisíc eur) a dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 18 % ročne z poskytnutej sumy odo dňa jej poskytnutia do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške určenej právnym predpisom odo dňa jej omeškania s platením. Zároveň sa žalovaný 1/ zaviazal uhradiť dlh jednorazovo najneskôr do 31.3.2018. Uviedli, že po podpise uznania dlhu podpísal žalovaný 1/ dňa 5.12.2017 na zabezpečenie uznaného dlhu záložnú zmluvu a podpis žalovaného 1/ je osvedčený dňa 5.12.2017 pracovníkom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Moskve. Z uvedeného je podľa ich názoru zrejmé, že žalovaný 1/ sa pred podpisom záložnej zmluvy zaviazal jednorazovo uhradiť svoj dlh do 31.3.2018, a teda je nesporné, že podpísaním záložnej zmluvy sa zabezpečovala pohľadávka do splatnosti dlhu. Poukázali na to, že výkon záložného práva začali žalovaní 2/, 3/ až po termíne dohodnutom v uznaní dlhu, t.j. po 31.3.2018, Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 5.4.2018. Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, ktorý považoval za osvedčené, že záložní veritelia (žalovaný 2/ a 3/) vstupovali do zmluvného vzťahu s dlžníkom (žalovaným 1/) už po splatnosti pohľadávky namiesto toho, aby sa domáhali plnenia splatnej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2012, na ktorú odkazuje záložná zmluva zo dňa 05.12.2017. Nesúhlasili ani s názorom súdu prvej inštancie, že pri nariadení neodkladného opatrenia zohľadnil aj princíp proporcionality, pričom jeho nariadením práva žalovaných ako osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, nelimituje v neprimeranom rozsahu nad rámec nevyhnutnej miery, ani ním, vzhľadom na všetky okolnosti, neposkytuje žalobkyni neadekvátnu výhodu vzhľadom na osvedčené skutočnosti a nutnosť zabrániť vzniku ujmy. Podľa ich názoru nie sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov strán sporu, nakoľko záložná zmluva je platná a bola podpísaná v súlade so zákonom, neexistuje obava, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko právna úprava dôsledne rešpektuje právo prednosti toho záložného veriteľa, v prospech ktorého bol záloh zaťažený skôr a preto podľa ich názoru neexistujú dôvody na vydanie neodkladného opatrenia. 14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ uviedla, že kópia predmetnej záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017 jej bola daná do dispozície priamo Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nakoľko v zastúpení E.. H., žiadala Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, ktorej sa zriaďované záložné právo dotýka, o sprístupnenie titulu zriaďujúceho záložné právo v prospech žalovaných 2/ a 3/, ktorý jej bol sprístupnený. Skonštatovala, že záložná zmluva spolu s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, o zápise záložného práva je súčasťou súdneho spisu. Podľa jej názoru je nelogické, aby žalovaný 1/ ako záložca podpísal záložnú zmluvu bez overenia jeho podpisu a podpisy žalovaných 2/ a 3/ ako záložných veriteľov boli overené, nakoľko práve podpis žalovaného 1/ je potrebné overiť. Spochybnila záložnú zmluvu predloženú žalovanými 2/ a 3/, namietala pravosť podpisu žalovaného 1/ a platnosť záložnej zmluvy ako takej. Uviedla, že žalovaný 1/ nebol s ňou ani s jej rodinou dlhodobo v kontakte niekoľko rokov, a preto existovali na jej strane dôvodné pochybnosti o tom, či ešte žije. Podľa jej názoru je nelogické a v rozpore s dobrými mravmi a morálkou, aby žalovaný 1/ ako jej otec, uprednostnil žalovaných 2/ a 3/ a preto sa domnieva, že Záložná zmluva z 05.12.2017 je neplatným právnym úkonom, či už z dôvodu nepravosti podpisu žalovaného 1/, resp. z dôvodu rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ. 15. Spochybnila žalovanými predložené uznanie dlhu s tým, že Záložná zmluva zo dňa 05.12.2017 naň neodkazuje a viaže sa len na údajnú predchádzajúcu zmluvu o pôžičke. Táto skutočnosť vzbudzuje na jej strane dôvodné pochybnosti, nakoľko je nelogické, aby predložené Uznanie dlhu nebolo spomenuté v záložnej zmluve, ak práve žalovaný 2/ a 3/ tvrdia, že predmetná záložná zmluva mala zabezpečovať pohľadávku, vyplývajúcu z tohto Uznania dlhu. Poukázala na skutočnosť, že overenie podpisu žalovaného 1/ na Uznaní dlhu z 05.12.2017 bolo podľa podpisu na overení vykonané inou osobou (iným zamestnancom veľvyslanectva Slovenskej republiky v Moskve) ako overenie jeho podpisu na Záložnej zmluve z 05.12.2017 napriek tomu, že mali byť podpísané naraz v ten istý deň. Samotné Uznanie dlhu a aj načasovanie jeho predloženia vzbudzuje u žalobkyne dôvodné pochybnosti o jeho dôveryhodnosti a pravosti. Uviedla, že v prípade, ak by došlo k výkonu záložného práva, došlo by k nezvratnému stavu, t.j. k scudzeniu nehnuteľnosti, na ktorú existuje exekučné záložné právo v prospech žalobkyne. V prípade, ak by neskôr aj došlo k vyhláseniu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy a záložné právo z nej by už bolo vykonané, exekútor by už nemal možnosť vykonať exekúciu na žiadnom inom majetku žalovaného 1/, nakoľko žalovaný 1/ nedisponuje v Slovenskej republike žiadnym iným majetkom a exekúcia by teda z tohto dôvodu bola zmarená. Uviedla, že pokiaľ by aj podpis na Záložnej zmluve z 05.12.2017 patril žalovanému 1/, je podľa jej názoru zrejmé, že samotná zmluva je zjavne špekulatívna s cieľom speňažiť podiel žalovaného 1/ na nehnuteľnosti tak, aby nikto iný okrem žalovaných 2/ a 3/ nemal zo speňaženia prospech. Podľa názoru žalobkyne je nesporné, že sledovaný účel vo veci nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na strane žalobkyne existuje dôvodná obava, že jej exekúcia vyplývajúca z pohľadávky na výživnom bude ohrozená, a to prípadným výkonom záložného práva žalovaných 2/ a 3/, ktorým by sa s ohľadom na výšku ich pohľadávok voči žalovanému 1/ a hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach zmarilo akékoľvek uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Nariadenie neodkladného opatrenia považuje za dôvodné a navrhla ho ako vecne správne potvrdil. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenia. 18. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 21. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 22. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 23. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 24. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 25. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 26. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené z obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladne opatrenie, navrhované žalobkyňou. Žalobkyňa odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia nutnosťou a naliehavosťou poskytnúť jej právnu ochranu z dôvodu, že jej zákonné právo na výživné uplatnené proti žalovanému 1/ je ohrozené. Žiada súdnu ochranu z dôvodu obavy o vymoženie svojho nároku titulom výživného z majetku svojho otca žalovaného 1/. Spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, či žalovaní 2/ a 3/ sú oprávnenými záložnými veriteľmi z dôvodu namietanej neplatnosti záložnej zmluvy a preto do vyriešenia tejto otázky vo veci samej navrhla, aby boli dočasným spôsobom upravené pomery strán sporu. 28. Ako už odvolací súd uviedol, neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Z opisu skutkového stavu súdom prvej inštancie, ako aj z obsahu spisu odvolací súd ustálil, že žalobkyňa v danom prípade preukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami, ako aj predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh nariadenia neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a správne uznal tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. 29. Z predložených listinných dôkazov vyplýva že žalovaný 1/ je v podiele 3/4 podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a žalobkyňa je ich podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/4. Na spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ v podiele 3/4 nehnuteľností je zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/ podľa V-XXXXX/2017 zo dňa 15.01.2018, záložné právo v prospech E.. F. H. podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 44C/63/2018 z 05.06.2018, U-XXXXX/2018 vz XXXX/18, právoplatné dňom 25.07.2018, Z-XXXXX/18 a exekučné záložné právo v prospech žalobkyne podľa exekučného príkazu 422EX 106/18 zo dňa 19.06.2018 súdneho exekútora D.. E. C., Bratislava, Z-XXXXX/2018. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava V-XXXXX/2017 z 15.01.2018 bol povolený vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných 2/ a 3/ na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 05.12.2017 v Moskve medzi žalovaným 1/ ako záložcom a žalovanými 2/ a 3/ ako záložnými veriteľmi. K zriadeniu záložného práva došlo až po splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, čím žalobkyňa osvedčuje pochybnosť o danom právnom úkone a samotnou záložnou zmluvou odôvodnené pochybnosti o platnosti predmetnej záložnej zmluvy. Nárok, ktorému má súd poskytnúť dočasnú ochranu, do meritórneho rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti záložnej zmluvy, je nárok žalobkyne na výživné zo strany jej otca - žalovaného 1/. Nárok na výživné osvedčila predloženými listinami, najmä rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/22/2013-34 zo dňa 09.04.2013 a exekučným príkazom súdneho exekútora D.. E. C. sp. zn. 422EX 106/18 z 19.06.2018 a môže byť ohrozený v dôsledku realizácie záložného práva žalovaného 2/ a žalovaného 3/ ako záložných veriteľov zo záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017, ktorej platnosť žalobkyňa spochybnila žalobou. 30. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie považuje za osvedčený nárok žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, do meritóreho rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti záložnej zmluvy, ktorým je jej nárok na výživné zo strany jej otca - žalovaného 1/. Prisvedčil súdu prvej inštancie aj v tom, že tento nárok môže byť ohrozený v dôsledku realizácie záložného práva žalovaných 2/ a 3/ ako záložných veriteľov zo záložnej zmluvy zo dňa 05.12.2017, ktorej platnosť žalobkyňa spochybnila žalobou a preto je potrebné dočasným spôsobom zamedziť realizáciu jeho výkonu, zastabilizovať súčasný stav a poskytnúť maloletej žalobkyni dočasnú ochranu, do právoplatného skončenia konania vo veci určenia neplatnosti záložnej zmluvy, aby nedošlo k zhoršovaniu jej postavenia aj keď skutočný stav veci nie je ešte náležité zistený. Zdôrazňuje, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné a ani potrebné preverovať všetky uvádzané tvrdenia žalobkyne a žalovaných. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak sú osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. 31. Odvolací súd zastáva názor rovnako ako súd prvej inštancie, že žalobkyňa základné atribúty dôvodnosti úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia osvedčila tým, že osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý nebol ani odvolaním žalovaných spochybnený, osvedčila aj dôvodnosť a trvanie nároku (ochranu svojho práva na vymoženie výživného), ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tým, že je možné sa obávať nenapraviteľnej, alebo ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane v prípade, ak by neodkladnému opatreniu vyhovené nebolo. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou sudu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobkyne vo veci samej a zisťovať konkrétne skutkové okolnosti spornej veci a posudzovať okolnosti v súvisiace s uzatváraním záložnej zmluvy. Úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd za osvedčené. 32. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, na základe čoho napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).