Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/3/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201284 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319201284.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: B. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX/ XX, G. Z., proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a iné, a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. novembra 2019, č.k. 17C/19/2019-55, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie; s poukazom na § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d) C.s.p.; zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nachádzajúcej sa v k. ú. X. F., S. G. Z., S. R., B. Y. F. X.Í. na Z. Č.. XXX, v konaní, v ktorom sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o EASYOTP úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa XX.XX.XXXX, obsahujúcu aj zabezpečenie úveru záložným právom k nehnuteľnosti, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Konštatoval, že žalobkyňa sa neodkladným opatrením domáhala povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby z dôvodu, že jej bolo oznámené začatie výkonu záložného práva, pričom tak môže dôjsť k strate obydlia žalobkyni. Po oboznámení s obsahom spisu dospel k záveru, že žalobkyňa nijako neosvedčila nezákonnosť výkonu záložného práva. K návrhu nepredložila žiadne výpisy z účtu o pravidelnom splácaní úveru. Záverom dodal, že nariadenie neodkladného opatrenia by bolo v rozpore s princípom proporcionality, čím by došlo k obmedzeniu zákonného výkonu záložného práva. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, aby bolo jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovené z dôvodu, že súd porušil jej právo na spravodlivý súdny proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne a nezákonné, nakoľko boli splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukazovala na to, že spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatreniam podala aj návrh na zmenu žaloby o ktorej súd nerozhodol pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval absenciou vecnej súvislosti. Pokiaľ je predmetom konania určenie neplatnosti úverovej zmluvy, vzhľadom na akcesiorickú povahu záložného práva je tu vecná súvislosť. Zotrvala na dôvodoch uvedených v pôvodnej žalobe, z ktorých vyvodzuje neexistenciu záložného práva. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal akcesiorickou povahou záložného práva vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti samotnej úverovej zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia podľa nej nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia zákonom, je arbitrárne a nepreskúmateľné. Mala za to, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky vyplývajúce z nariadenia neodkladného opatrenia pre banku neporovnateľne mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty jej bývania spolu s rodinou. Samotná strata bývania je jeden z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. Neporovnateľné je stavať na jednu úroveň dočasné pozastavenie výkonu záložného práva banke a stratu obydlia matky živiteľky, starajúcej sa o maloleté dieťa a až absurdne vyznieva argument súdu že pre banku by išlo o neprimeraný zásah. Poukázala na to, že má blokovaný účet v banke na základe vedeného exekučného konania zrážkami zo mzdy a poukázala taktiež aj na vznesenú námietku premlčania výkonu záložného práva. Na podporu svojej argumentácie poukázala na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Namietala, že zákonná sudkyňa nerešpektovala zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako ani lehotu na odoslanie rozhodnutia, nepostupovala sústredene. Žiadala prihliadnuť na zásadu spravodlivosti s ohľadom na to, že v prejednávanej veci sa jedná o spor so slabšou stranou. Zdôraznila, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Napadnuté rozhodnutie považovala za svojvoľné, jeho vydaním nebol zachovaný princíp právnej istoty a cíti sa diskriminovaná, keď jej súd ochranu neposkytol, hoci v skutkovo a právne obdobných veciach všeobecné súdy poskytli osobám, ktorým hrozila v takýchto prípadoch strata obydlia, dočasnú právnu ochranu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že strany uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobkyni poskytol účelový špecifický spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou, v sume 110.000 eur, za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti a žalobkyňa sa úver zaviazala vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy o úvere. Poukázal na to, že v konaní o Okresnom súde Bratislava III bol vydaný platobný rozkaz č.k. 17C/148/2015 dňa 21. 4. 2015, na základe ktorého bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť mu sumu 133 416,60 eur spolu s úrokom z omeškaniam a trovami konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 22. 5. 2018 a nakoľko pohľadávka nebola žiadnym spôsobom znižovaná, podal dňa 13. 8. 2018 návrh na vykonanie exekúcie, ktorá sa vedie pod U. XXX/XXXX. Okresný súd Bratislava III podrobil spotrebiteľskú zmluvu kontrole z hľadiska platnosti a splnenia zákonom požadovaných náležitostí, keď vydal rozhodnutie v jeho prospech. Dražba založenej nehnuteľnosti nebola k dnešnému dňu úspešne vykonaná, pretože žalobkyňa zriadila k uvedenej nehnuteľnosti bez jeho vedomia a súhlasu ako záložného veriteľa, vecné bremeno - právo doživotného užívania pre pána H., a preto v tejto súvislosti podal trestné oznámenie, z ktorého vyplynulo, že p. H. žalobkyňu vôbec nepozná a o vecnom bremene nemá vedomosť. Má zato, že žalobkyňa používa nekalé postupy na oddialenie procesu dražby, pohľadávku žiadnym spôsobom neznižuje, len zvyšuje a odďaľuje jej uspokojenie. Mal zato, že neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to i s poukazom na zákon o dobrovoľných dražbách, keď žalobkyňa má možnosť domáhať sa ochrany podaním žaloby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Z tohto pohľadu by nariadenie neodkladného opatrenia bolo v rozpore s princípom proporcionality a efektívnosti. Zotrval na tom, že záložná zmluva ako aj zmluva o poskytnutí úveru boli platne uzatvorené, žalobkyňa je povinná mu ako veriteľovi zaplatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere na základe právoplatného rozhodnutia a pokiaľ sa domáha v tomto konaní neplatnosti zmluvy o úvere mal zato, že ide o prekážku veci rozhodnutej res iudicata. Záverom dodal, že zmluvu o úvere žalobkyňa podpisovala v roku 2011, v tom čase ako banka podliehal vo veci ochrany spotrebiteľských práv dohľadu Národnej banky Slovenska, ktorá podrobuje zmluvné dojednania ako i procesy kontrole, pričom do dnešného dňa neboli žiadne podmienky ani ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách vyhodnocované ako neprijateľné. Považoval za logické a legitímne, že požičané peniaze peňažný ústav chce od dlžníka získať späť a za tým účelom sa snaží aj o zníženie pohľadávky dražbou založenej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov žiadal odvolanie žalobkyne ako nedôvodné v celom rozsahu zamietnuť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 7. S ohľadom na tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v jej návrhu a k nemu priložené listinné doklady dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady. Hoci žalobkyňa osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keď žalovaný ako záložný veriteľ reálne pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, uvedené však nepostačovalo pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia za stavu, keď žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. 8. Za postačujúci dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval odvolací súd žalobkyňou v návrhu prezentovanú rodinnú a životnú situáciu a ani jej tvrdenia; z ktorých vyvodzovala neplatnosť úverovej (záložnej) zmluvy; o tom, že postup banky voči nej bol nátlakový, bola uvedená do omylu, bola využitá jej dôverčivosť, tieseň jej rodiny, jej neskúsenosť, rozrušenosť, v banke jej nikto nič nevysvetlil, ako jednoduchá žena bankovým papierom nerozumela, nečítala čo podpisuje a aj keby čítala, tak by tomu nerozumela a vlastne nechcela úver ani dom, do celého bola dotlačená situáciou, prehovoril ju pracovník žalovaného s tým, že sa nemá čoho obávať, nebol jej poskytnutý priestor, aby si to mohla rozmyslieť a poradiť sa; dali úver so splátkami 800 eur mesačne v čase, keď bola s malým dieťaťom a poberala dávky 190 eur, a preto nerozumie tomu, prečo žalovaný nerozvrhol úver na primerané splátky. 9. Tvrdenia žalobkyne vyznievajú nedôveryhodne v kontexte ňou popísaných skutočností, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa mala pred podpísaním úverovej zmluvy so žalovaným dostatočné skúsenosti s predchádzajúcim neplatením úveru Slovenskej sporiteľni jej partnerom, kedy po zosplatnení úveru oslovili nebankový subjekt, získaným úverom od ktorého vyplatili Slovenskej sporiteľni dlžnú sumu, a tým sa zadlžili nebankovému subjektu, ktorému dali do zálohu rodinný dom, a následne úverom (v poradí tretím) od žalovaného vyplatili dlh voči nebankovke. Žalobkyňa teda musela byť uzrozumená aj s takou možnosťou, že v dôsledku (opätovného) nesplnenia si povinnosti voči žalovanému (úverovému veriteľovi), môže v prípade nesplácania úveru pristúpiť žalovaný ako záložný veriteľ k výkonu záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku. Nezanedbateľnou je aj skutočnosť, že po tom, ako jej bola zo strany žalovaného oznámená dňa 30.08.2013 predčasná splatnosť úveru a po tom, čo žalovaný pristúpil v roku 2015 k realizácii výkonu záložného práva, žalobkyňa zriadila na základe zmluvy v roku 2016 vecné bremeno doživotného užívania na založenej nehnuteľnosti, pre ktorú skutočnosť žalovaný podal trestné oznámenie za poškodzovanie veriteľa; žalovaný podal aj trestné oznámenie pre úverový podvod. Rovnako je potrebné vziať na zreteľ, že voči žalobkyni je vedený výkon exekúcie zrážkami zo mzdy na základe právoplatného platobného rozkazu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému zostatok dlhu spolu s príslušenstvom vzniknutý na základe spornej úverovej zmluvy. 10. Žalobkyňa sa odvolávala na postavenie spotrebiteľky, neuviedla však ako dôvod neplatnosti úverovej (záložnej) zmluvy žiadne dojednania neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ žalobkyňa predložila list zo dňa 08.01.2019, v ktorom bolo konštatované zo strany Ministerstva spravodlivosti SR zistenie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve, tieto, aj v prípade ak by aj boli preukázané ohľadne dojednania rozhodcovskej doložky a čl. VIII. bod 2 zmluvy, nemali by za následok neplatnosť úverovej zmluvy ako celku; pokiaľ ide o poplatky, z článku V. úverovej zmluvy vyplýva, že jednorazový poplatok za spracovanie úveru je vo výške 0,00 eur a poplatok za vedenie úverového účtu je vo výške 3,30 eur mesačne. Odvolací súd tak tento list nepovažoval za dostatočne relevantný pre osvedčenie dôvodnosti jej žalobného návrhu vo veci samej. K námietke premlčania záložného práva odvolací súd poznamenáva, že v katastri nehnuteľností bolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaným zapísané pod P-687/15. Žalobkyňa neuviedla žiadne také konkrétne právne významné skutočnosti, ktoré by spochybňovali platnosť úverovej a záložnej zmluvy do tej miery, že by bolo nevyhnutne potrebné poskytnúť neodkladným opatrením ochranu jej nároku v základom konaní vo veci samej. 11. Žalobkyňa potvrdila, že ako úverová dlžníčka prestala splácať úver zabezpečený záložným právom, a preto žalovaný ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva predajom rodinného domu (zálohu) na dobrovoľnej dražbe. Ochrana vlastníckeho práva žalobkyne k domu, ktorý slúži na jej trvalé bývanie, nemôže byť absolútna, a teda je vždy potrebné vychádzať z konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Zabezpečenie úveru záložným právom k nehnuteľnosti je legitímny právny úkon dojednávaný za účelom zabezpečenia splnenia záväzku a za stavu, keď žalobkyňa svojím podpisom k úverovej zmluve pristúpila a následne poskytnutý úver nespláca riadne a včas, bolo potom jej povinnosťou uviesť v podanom návrhu také konkrétne právne významné skutočnosti, ktoré by dostatočne spoľahlivo spochybňovali platnosť celej úverovej (záložnej) zmluvy, na poklade ktorých pristúpil žalovaný k výkonu záložného práva. Námietky žalobkyne, že súd nekonal v zákonnej lehote, že nerozhodol o zmene návrhu či o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nemali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a nezakladali ani porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces. K porušeniu princípu právnej istoty a k pocitu diskriminácie žalobkyne odvolací súd poznamenáva, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. 12. Na základe uvedených zistení odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa v danom štádiu postupu konania dostatočne neosvedčila hmotnoprávny nárok, pretože len na základe ňou tvrdených skutočností nemožno nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti vydania priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Po vecnom a právnom posúdení veci na základe obsahu spisu tak odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh v celom rozsahu zamietnutý, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).