Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14CoPr/8/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201659 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319201659.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXXX/XX, K., zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o. so sídlom Kadnárova č. 83, Bratislava, IČO: 47 232 765 proti žalovanému: BIOMETRIC, spol. s r. o. so sídlom Rovniankova č. 2/1658, Bratislava, IČO: 43 874 801, zast. JUDr. Ľubošom Jurčom, Pribinova č. 25, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, zo dňa 05.03.2020, č.k. 62Cpr/2/2019-56, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, zo dňa 05.03.2020, č.k. 62Cpr/2/2019-56 v napadnutej časti, týkajúcej sa trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 18.01.2019, doručené žalobcovi dňa 22.01.2019, ktorým mal byť okamžite skončený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, založený pracovnou zmluvou zo dňa 17.04.2014 je neplatné, a pracovný pomer končí, nakoľko nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobou zo dňa 18.03.2019, sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 18.01.2019, ktorým mal byť okamžite skončený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným je neplatné s tým, že pracovný pomer trvá. Zároveň sa žalobca domáhal aj určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 12.02.2019, doručené žalobcovi toho istého dňa, ktorým mal byť okamžite skončený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, je neplatné a pracovný pomer trvá. 3. Pokiaľ sa týka prvého okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019, doručené žalobcovi dňa 22.01.2019 súd prvej inštancie konštatoval, že pracovný pomer strane nemohol skončiť dňa 18.01.2018, teda 1 rok predtým, ako sa žalovaný dozvedel o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom. Mal za to, že ide o formálne vady v obsahu písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mali za následok zmätočnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorého neplatnosť uznal aj sám žalovaný. Preto súd prvej inštancie žalobe v časti týkajúcej sa okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019 vyhovel. Pokiaľ sa týka v poradí druhého okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.02.2019, dourčené žalobcovi toho istého dňa, súd prvej inštancie považoval za bezpredmetnú námietku žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že dňa 15.01.2019 získal vedomosť o údajnom konkurenčnom konaní žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že konkurenčné konanie žalobcu (teda jeho podnikanie v oblasti totožnej alebo podobnej ako je predmet činnosti žalovaného), predstavovalo iba jedno z viacerých konaní, zakladajúce závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa článok VIII. konkurenčnej doložky pracovnej zmluvy. Už samotné založenie obchodnej spoločnosti bez súhlasu zamestnávateľa je podľa zamestnávateľa (č.l. VIII., bod. 8.1. pracovnej zmluvy) kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa o čom bol žalobca ako zamestnanec uzrozumený. Bez ohľadu na predmet podnikateľskej činnosti, žalobca nemohol bez súhlasu žalovaného podnikať vôbec. Navyše žalovaný s poukazom na výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti žalobcu preukázal zhodu v predmete podnikania žalobcu a žalovaného až v 5- tich podnikateľských činnostiach. Žalobca bez vedomia žalovaného uzatvoril konkrakt (zmluvu o dielo) s klientom žalovaného bez súhlasu žalovaného počas trvania pracovného pomeru so žalovaným, pričom žalovaný bol dobromyseľný v tom, že žalobca koná s klientom a to so spoločnosťou HYDAC Electronic, s.r.o., ako jeho zamestnanec. Uvedené svedčí o úmysle žalobcu obchádzať svojho zamestnávateľa a obohatiť sa na jeho úkor. Súd prvej inštancie konštatoval, že jedinou a skutočnou príčinou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného bolo zavinené konanie žalobcu, keď tento začal podnikať založil si obchodnú spoločnosť, o čom neinformoval žalovaného, že je štatutárnym orgánom v ním založenej spoločnosti, pričom svojou podnikateľskou činnosťou zhodnou s predmetom podnikania žalovaného mu úmyselne spôsobil majetkovú škodu, čím sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný dôvodne a zákonom predpísaným spôsobom okamžite skončil s ním pracovný pomer ku dňu 12.02.2019. V časti týkajúcej sa platnosti v poradí druhého okamžitého skončenia pracovného pomeru preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň rozhodol, že pracovný pomer končí, nakoľko od žalovaného, vzhľadom na právne perfektné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.02.2019 nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával. 4. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2, v spojení s § 262 ods. 1 CSP a to tak, že vzhľadom na čiastočný procesný úspech žalobcu (v časti nároku o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019) a čiastočný úspech žalovaného (v časti nároku o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.02.2019), nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote (a to i s poukazom na ust. 1 a 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z., o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii,ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinného dňom 27.03.2020, lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiam neplynú do 30.04.2020), podal odvolanie žalovaný a to v časti týkajúcej sa výroku pod bodom III., t.j. v časti trov prvoinštančného konania. 6. Napadnutý rozsudok bol zástupcovi žalovaného doručený dňa 24.04.2020, pričom odvolanie žalovaného zo dňa 11.05.2020, doručené súdu prvej inštancie dňa 12.05.2020 bolo podané včas (a to s poukazom na ust. § 1 a § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z.) 7. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie (a to výrok III.), keď mal za to, že žalovaný bol v spore úspešný a súd mu mal priznať plnú, alebo aspoň čiastočnú náhradu trov konania. Žalovaný poukázal na ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, ust. § 256 ods. 1 a 2 CSP, ako aj ust. § 257 CSP. Žalovaný uviedol, že v rozsudku súdu prvej inštancie je uvedené: ,,medzi stranami bolo tiež nesporné, že v poradí prvé okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019, doručené žalobcovi dňa 22.01.2019 je neplatné z dôvodu chyby v dátume, ktorým mal pracovný pomer strán skončiť. Stala sa nesporou a žalovaným uznanou aj skutočnosť, že žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie mzdy za január 2019. Keďže prvé skončenie pracovného pomeru bolo z dôvodu zlého dátumu neplatné, žalovaný považuje výrok prvého napádaného rozsudku za konštatovanie nesporného nároku žalobcu s tým, že žalobca v spore vôbec nebol úspešný a nemá žiadny nárok na náhradu trov konania. Žalobca, ktorý podal žalobu, v spore neuniesol dôkazne bremeno, a preto mala by mu byť uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a to náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré by mu inak nevznikli. Naopak žalovaný uniesol dôkazné bremeno a v spore uviedol, že napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu zamietol a v prvom výroku súd potvrdil iba to, čo bolo medzi stranami nesporné, a preto žalovaný bol v spore úspešný a má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca poukázal na rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý prvým výrokom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím výrokom určil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. S týmto rozsudkom žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje a považuje ho za vecne správny. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že vzhľadom k tomu, že súhlasil s nárokom žalobcu, o ktorom bolo rozhodnuté vo výroku č. 1, znamená to, že žalobca nebol úspešný ani v prvom výroku. Podľa žalobcu však Civilný sporový poriadok pri rozhodovaní o trovách konania nerozlišuje z akého dôvodu bol žalobca úspešný, či preto, že žalovaný nárok nerozporoval, prípadne v dôsledku osobitného procesného postupu alebo preto, že súd sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného. Rozhodujúci je len úspech, či neúspech vo veci. Žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 599/2014 zo dňa 30.09.2014 v zmysle ktorého nie je povinnosťou všeobecných súdov pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať na dôvod zamietnutia žaloby vo veci samej. Z pohľadu náhrady trov konania je podstatné, či bol účastník konania neúspešný, resp. v akom rozsahu bol neúspešný. Nie je preto povinnosťou všeobecných súdov prihliadnuť na dôvod, pre ktorý bol žalobca v konaní úspešný. Či je určitá skutočnosť medzi stranami sporná alebo nie, môže zásadným spôsobom ovplyvniť rýchlosť a hospodárnosť konania, a v konečnom dôsledku má vplyv na celkovú výšku náhrady trov konania, keď v dôsledku nespornosti súd nemusí o takejto otázke vykonávať dokazovanie. Tým sa zmenší počet celkových úkonov v prejednávanej veci. Spornosť či nespornosť nároku alebo jeho časti nemôže mať vplyv na rozsah priznanej náhrady trov konania, teda jej percentuálne vyjadrenie v spojitosti so zásadou úspechu. Rozhodovanie o trovách sporového konania sa riadi dôsledne zásadou úspechu v konaní s nepatrnými výnimkami. 9. Pre posúdenie úspechu vo veci je potrebné vykonať porovnanie medzi žalobným petitom a výrokom meritórneho rozhodnutia. Žalobca formuloval dva petity, pričom vo výroku I. mu konajúci súd vyhovel a vo výroku II. bol zase úspešný žalovaný. Plne v súlade so zásadou úspechu bol teda žalobca úspešný v konaní pokiaľ ide o výrok I. v rozsahu 100 % a žalovaný zase neúspešný, v prípade výroku II. je situácia presne opačná, keď žalovaný mal úspech v celom rozsahu a žalobca bol v tejto časti neúspešný. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (100 % - 100 % = 0). 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, len v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 11. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 185 ods. 1 CSP, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a na ich základe dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom 62Cpr/2/2019-56, zo dňa 05.03.2020 vo výroku pod I. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 18.01.2019 je neplatné. Zároveň pod výrokom pod bodom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a pod výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný napadol odvolaním výrok III. týkajúci sa trov prvoinštančného konania. 14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 16. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP. Podstatou povinnosti strany sporu nahradiť trovy konania vychádza z toho, že súd zaviaže jednu stranu konania nahradiť druhej strane konanie (protistrane), či už celkom, alebo z časti trovy konania, ktoré v priebehu konania táto druhá strana už zaplatila. Zásada úspechu v spore sa premieta vo vyššie citovanom ustanovení § 255 ako hlavné - základné kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd skúma vždy, čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Úspech vo veci, t.j. zodpovednosť za výsledok sporu sa v rozhodovacej činnosti súdu uplatňuje tak, že neúspešná strana sporu je povinná hradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré tejto úspešnej strane vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ale len o účelné odôvodnené a preukázané trovy konania, ktoré bezprostredne súvisia s uplatňovaním, alebo bránením práva. 17. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že súd mu mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a to z dôvodu, že ak súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom v prvom výroku súd prvej inštancie potvrdil iba to, čo bolo medzi stranami nesporné, mal žalovaný uniesť svoje dôkazné bremeno vo svojich tvrdeniach, a preto bol v prvom výroku úspešný. Odvolací súd uvádza, že procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu a to úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodne vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Žalovaný ma plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Samotná miera úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. V prípade, ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej celá náhrada trov konania, pričom, ak žiadna zo strán nemala plný úspech, má každá z nich úspech len čiastočný, t.j. každá zo strán sporu je čiastočne úspešná a čiastočne neúspešná. V prípade, ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu, a preto na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný význam a vplyv pomeru u konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že prvým výrokom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 18.01.2019 je neplatné, a teda v tejto časti bol žalobca úspešný. Pod bodom II. súd žalobu vo zvyšnej časti, týkajúcej sa platnosti v poradí druhého okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako nedôvodnú zamietol (bol zamietnutý petit žalobcu uvedený pod bodom II. petitu žaloby zo dňa 18.03.2019). V danom prípade teda došlo k vzájomnému vyváženiu úspechu a neúspechu a v takom prípade sa náhrady trov spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Správne preto podľa odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie, ak vec právne posúdil podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, keď vzhľadom na čiastočný procesný úspech žalobcu (v časti nároku o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019) a čiastočný úspech žalovaného (v časti nároku na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.02.2019), nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. 18. Správne vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 599/2014, zo dňa 30.09.2014 v zmysle ktorého nie je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať na dôvod zamietnutia žaloby vo veci samej. Podstatné je totiž len to, či strana sporu (účastník konania) bol neúspešný, resp. v akom rozsahu bol neúspešný. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že ak súd prvej inštancie v poradí o prvom okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 18.01.2019 rozhodol tak, že je neplatné z dôvodu chyby v dátume, ktorým mal pracovný pomer strán skončiť, a z uvedeného dôvodu sa stala táto skutočnosť (chyba v dátume) nespornou (t.j., že medzi stranami nebolo sporené, že prvé skončenie pracovného pomeru bolo z dôvodu zlého dátumu neplatné) má z vyššie uvedeného vyplynúť, že žalobca v spore nebol vôbec úspešný a, že nemá žiaden nárok na náhradu trov konania. 19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na ust. § 256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré však bližšie neodôvodnil, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania nebolo možné posudzovať podľa tohto ustanovenia. V ustanovení § 256 CSP bola transformovaná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, pričom tento pojem - procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, keď samotný pojem zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, keď príčinou je správanie sa strany sporu napr. späťvzatie žaloby, ktorého dôsledkom môže byť vznik trov protistrany. Ak teda žalovaný v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pretože na daný skutkový stav aplikoval príslušnú právnu normu, obsah tejto právnej normy aj správne interpretoval a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa trov prvoinštančného konania, s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSp, v spojení s ust. § 255 ods. 1 a to tak, že žalobca, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).