Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/214/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319204628 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319204628.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Nadeždy Walnerovej, v právnej veci rozvedenej manželky - navrhovateľky: Y.. N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. nám. 3, XXX XX F., zastúpená SCHIN & MAJDÚCH legal s.r.o., so sídlom Galvániho 15/C, 821 04 Bratislava, IČO: 46 079 882, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX T., zastúpený JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, v konaní o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné, proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 12Pc/15/2019-47, zo dňa 19.09.2019, v spojení s dopĺňacím uznesením, č.k. 12Pc/15/2019-81, zo dňa 15.05.2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 12Pc/15/2019 - 47, zo dňa 19.09.2019, v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 12Pc/15/2019-81, zo dňa 15.05.2020, sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : . Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 12Pc/15/2019-47, zo dňa 19.09.2019, v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 12Pc/15/2019-81, zo dňa 15.05.2020, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len povinný), povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 90 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, k jej rukám s účinnosťou od podania návrhu až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a vo zvyšku návrh zamietol. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 333 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 366, § 2 ods.1, zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 72 ods.1, 2 Zákona o rodine, a vecne tým, že dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu, považujúc nárok rozvedenej manželky na príspevok zo strany rozvedeného manžela za daný. Vychádzal z osvedčenia rodinného vzťahu navrhovateľky s povinným, ktorý je jej rozvedeným manželom, čo opodstatňuje pre ňu platenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Skonštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/183/2018-75 zo dňa 20.05.2019 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, na čas po rozvode manželstva bol maloletý E. U., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi súd určil povinnosť platiť výživné na maloletého 350 eur mesačne, pričom rozsudok vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2019, v časti určenia výživného na maloletého rozsudok právoplatný nie je, z dôvodu otcom podaného odvolania. Dôvodil, že navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia, pretože je na materskej dovolenke, starajúc sa osobne o ich spoločné dieťa a jediným jej mesačným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 230 eur. V dôsledku rodičovskej dovolenky a celodennej osobnej starostlivosti navrhovateľky o maloletého syna narodeného z manželstva, nie je v jej schopnostiach a možnostiach vykonávať pracovnú činnosť a zlepšiť si tak svoju sociálnu situáciu. Súd prvej inštancie vysvetlil účel určenia výživného neodkladným opatrením podľa § 366 CMP, ktoré určil v nevyhnutnej miere s poukazom na § 72 Zákona o rodine a jeho podmienky, a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie povinný, navrhujúc uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Mal za to, že hoci je navrhovateľka v súčasnosti na materskej dovolenke, nepotrebuje výživné na rozvedenú manželku. Namietal, že navrhovateľka vo svojom návrhu rozpísala množstvo prestrelených nákladov na životné potreby svoje, ako aj maloletého syna. Uviedol, že nie je jeho vinou, že navrhovateľka chce užívať veľký trojizbový byt so záhradou a platí za bývanie vysoké náklady. Uviedol, že na základe týchto tvrdených skutočností už súd priznal navrhovateľke výživné na ich spoločného maloletého syna v nadštandardnej výške 350 eur. Uviedol, že navrhovateľka potvrdila vysoký nepomer medzi jej príjmami a výdavkami, čo znamená, že svoje výdavky dokáže pokrývať. Poukázal na jej tvrdenia počas konania o rozvod manželstva, že má svoje úspory vďaka ktorým sa o seba vie postarať. Poukázal na účel a zákonné dôvody priznania príspevku na výživu pre rozvedeného manžela a dôvodil, že neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel napríklad z dôvodu starostlivosti o dieťa, ako v prípade navrhovateľky, dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery (Rozsudok KS Prešov 14Co/58/2014). Zdôraznil, že príspevok pre rozvedeného partnera nemá mať charakter sankčného výživného, preto je aj irelevantné, z akých dôvodov došlo k rozvratu manželstva. Súd má prihliadať na dôvody rozvratu manželstva len s ohľadom či nedošlo k porušeniu dobrých mravov. Uviedol, že v súčasnosti celý jeho majetok je stále súčasťou BSM, ktoré do dnešného dňa nebolo vysporiadané. Navrhovateľka má snahu zabezpečiť si takto jednoduchý príjem, hoci evidentne má majetkové možnosti, preto by nemal byť zaťažovaný príspevkom na jej výživu. 4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na svojich tvrdeniach a žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Uviedla, že v žiadnom prípade nezavádzala súd ohľadom svojich výdavkov, všetky výdavky vychádzajú z reálneho stavu, pričom veľmi citlivo zvažuje všetky výdavky tak na maloleté dieťa, ako aj na svoje potreby. Povinný však netuší, aké sú reálne výdavky na maloleté dieťa, keďže sa oň dostatočne nezaujíma a spoločnú domácnosť opustil pár dní po jej príchode z pôrodnice. Okrem výživného neprispieva na potreby maloletého, nepomáha jej s jeho výchovou, preto sa o maloletého stará úplne sama. Zdôraznila, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v celkovej sume 245,04 eur, pričom proti výroku rozsudku o určení výživného na maloletého podal povinný ( otec maloletého ) odvolanie. Mala za to, že má nárok na príspevok na rozvedenú manželku, nakoľko nie je objektívne schopná sama sa živiť. Pokiaľ povinný namietal, že svojvoľne zostáva v 3-izbovom byte, a preto má vysoké výdavky na bývanie uviedla, že toto tvrdenie považuje za úplne scestné, keďže aktuálne nemá možnosť si zaobstarať iné bývanie, ako byt, v ktorom býva. To, že mala nejaké úspory, z ktorých hradila svoje výdavky a výdavky na maloletého, nič nemení na tom, že nemá žiadne príjmy, okrem vyššie uvedených. Zdôraznila, že nežiada priznanie príspevku na rozvedenú manželku na celých 5 rokov, ako jej to umožňuje Zákon o rodine, požaduje ho len do doby dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa, kedy predpokladá, že najneskôr ukončí materskú dovolenku a nastúpi opätovne do práce. Tvrdenie povinného, že sa snaží príspevkom na výživu rozvedenej manželky zabezpečiť si jednoduchý príjem je absolútne nepochopenie toho, čomu každodenne čelí, keď sa sama, bez akejkoľvek pomoci povinného, stará o ich maloleté dieťa. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný dôvodmi odvolania podľa § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené také nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená 8. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 9. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 10. Odvolací súd dopĺňa, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie, tak ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Pri určení výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 CMP umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb oprávnenej osoby. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov osoby oprávnenej a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery a kritériá rozhodné pre určenie výživného sú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb osoby oprávnenej. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. 11. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady a skutkový stav vyplývajúci z návrhu navrhovateľky a obsahu spisu dospel odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie k záveru o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovateľkou požadovanom smere. V danom prípade bolo potrebné vyhodnotiť, čí sú a v akom rozsahu ohrozené základné existenčné potreby navrhovateľky, posúdiť ich dôvody, s prihliadnutím na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Odvolací súd sa zhodol so súdom prvej inštancie aj v rozsahu priznania nároku navrhovateľky v súlade s § 72 ods. 1 Zákona o rodine, v nadväznosti na splnenie podmienok § 325 ods.1 CSP, § 366 CMP. Odvolací súd vyhodnotiac obsah podaní účastníkov konania a pripojených listín ustálil, že za daných osvedčených okolnosti navrhovateľkou, spočívajúcich v potrebe zabezpečenia jej základných nákladov, s poukazom na jej príjem tvoriaci len rodičovský príspevok a výkon jej celodennej a výlučnej osobnej starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, odôvodňujú určiť povinnosť povinnému platiť dočasne výživné na navrhovateľku v nevyhnutnej miere (príspevku na výživu rozvedenej manželky). Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom všetky námietky, ktoré povinný uviedol v odvolaní zodpovedajú dokazovaniu v konaní vo veci samej v ktorom ich bude môcť uplatniť. 12. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods.1 CSP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).