Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/83/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205830 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319205830.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: V. C. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom V., M. č. 1, zastúpená +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, Praha 9, Sokolovská č. 270/201, na území SR konajúca prostredníctvom + ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, IČO: 47 255 480, Bratislava, Grösslingová č. 56, proti žalovaným: I. M. K. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom K., K. cesta č. XXX/X, II. V.. B. K. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom K., K. cesta č. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Jozef Polák, advokát, Dolný Kubín, Aleja slobody č. 1890/50, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 20. novembra 2019, č.k. 19 C 115/2019-70, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 20. novembra 2019, č.k. 19 C 115/2019-70, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a zakázal žalovaným akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V., a to radový rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/XXX, pozemok parcely registra „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XX m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok parcely registra „C“č. XXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XX m2, najmä im zakázal tieto nehnuteľnosti scudziť, previesť práva k nim na tretie osoby, alebo zaťažiť právom tretích osôb, všetko až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 1.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/ a d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa, spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, súdu doručila aj žalobu vo veci samej, ktorou sa voči žalovaným domáha neúčinnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy, v súvislosti s ktorou bol vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam povolený pod V-XXXX/XXXX. Skutkovo svoje návrhy odôvodnila tým, že ako veriteľ eviduje voči dlžníkovi - M. B., narodený dňa X.X.XXXX, splatnú peňažnú pohľadávku vo výške 186.000,- €. Právnym dôvodom pohľadávky je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom toho, že žalobkyňa dňa 11.9.2012 za dlžníka na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.9.2012, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva z predávajúceho na dlžníka ako kupujúceho k pozemku „C“ KN, parcela č. XXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy, nachádzajúci sa v katastrálnom území V. za kúpnu cenu v celkovej výške 68.000,- €, uhradila hotovostným vkladom na bankový účet druhú časť kúpnej ceny vo výške 66.000,- € v prospech predávajúceho Z. M., narodený dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa dňa 11.9.2012 za dlžníka na základe kúpnej zmluvy a dohody o zabezpečení pripojenia na inžinierske siete zo dňa 11.9.2012, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva z predávajúceho na dlžníka ako kupujúceho k pozemku „C“ KN, parcela č. XXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy, nachádzajúce sa v katastrálnom území V., za kúpnu cenu vo výške 93.000,- €, uhradila hotovostným vkladom na bankový účet celú kúpnu cenu vo výške 93.000,- € v prospech predávajúceho MLS Pro, s.r.o., IČO: 46 733 124. Žalobkyňa dňa 11.9.2012 za dlžníka na základe kúpnej zmluvy a dohody o zabezpečení pripojenia na inžinierske siete zo dňa 11.9.2012, za zriadenie pripojenia na inžinierske siete za odplatu v celkovej výške 31.000,- €, uhradila hotovostným vkladom na bankový účet zostávajúcu časť odplaty vo výške 27.000,- € v prospech účtu General Partners, s.r.o., IČO: 36 364 703. Celkom tak žalobkyňa uhradila na bankové účty tretích osôb (predávajúcich) namiesto dlžníka sumu 186.000,- €, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Dlžník svoj záväzok voči žalobkyni nesplnil, žalobkyňa vymáha pohľadávku voči dlžníkovi súdnou cestou, konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III., sp.zn. 15 C 149/2014. Dlžník počas súdneho konania opakovane vykonával úkony, ktorými sa zbavoval majetku prevádzaním na spriaznené, ako aj tretie, osoby. Ako posledných sa zbavil nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., zapísaných na LV č. XXXX. Žalobkyňa z verejne dostupných realitných portálov v mesiaci máj 2019 zistila, že dlžník sa pokúša predať poslednú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Prostredníctvom realitnej kancelárie ponúkal na predaj za cenu 219.000,- € nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území V., zapísané na LV č. XXXX a XXXX. Žalobkyňa preto dňa 30.5.2019 podala návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a to na zabezpečenie jej pohľadávky uplatnenej v konaní pod sp.zn. 15 C 149/2014. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 4.7.2019, sp.zn. 15 C 149/2014, rozhodol o vydaní zabezpečovacieho opatrenia, nerozhodol však o celom návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže zriadil záložné právo iba vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie V.. Predmetné uznesenie bolo doručené žalobkyni ako aj dlžníkovi v mesiaci júl 2019. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie V., vtedy vo vlastníctve dlžníka, súd opomenul zriadiť záložné právo. Žalobkyňa preto podala odvolanie, ako aj návrh na doplnenie predmetného uznesenia, o ktorom odvolaní ku dňu podania predmetného návrhu nebolo rozhodnuté. Z kataster portálu žalobkyňa zistila, že dlžník po doručení uznesenia o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve zapísanej na LV č. XXXX, previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. kúpnou zmluvou (V-XXXX/XXXX zo dňa 11.9.2019) na žalovaných. Neúčinnosti tohto právneho úkonu sa žalobkyňa domáha žalobou vo veci samej. Podľa informácie žalobkyne sú žalovaní blízkymi príbuznými dlžníka, pričom odkúpenie nehnuteľností žalovanými bolo len účelovým právnym úkonom. Žalovaní kúpili od dlžníka nehnuteľnosti napriek zápisu poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pod P-XXX/XXXX zo dňa 23.9.2015 na LV č. XXXX a napriek tomu, že spoluvlastnícky podiel k prístupovej ceste k rodinnému domu (LV č. XXXX) dlžník nie je oprávnený previesť z dôvodu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa sa domnieva, že predmetné nehnuteľnosti boli na žalovaných prevedené bez akejkoľvek protihodnoty. Reálna trhová hodnota prevedených nehnuteľností dosahuje sumu 190.000,- €. Podľa žalobkyne v dôsledku odporovateľného právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty dlžníka na úkor žalobkyne s vedomosťou žalovaných o tomto úmysle. Za rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa označila to, že záložné právo zriadené na základe zabezpečovacieho opatrenia uznesením zo dňa 4.7.2019, sp.zn. 15 C 149/2014, neodstránilo ohrozenie exekúcie pohľadávky žalobkyne. Hodnota prevedeného majetku (cca 190.000,- €) nedosahuje ani dostatočnú výšku na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne (186.000,- € + príslušenstvo). Nariadené zabezpečovacie opatrenie nesplnilo svoj účel. Ohrozenie exekúcie pohľadávky žalobkyne už nemožno odstrániť zabezpečovacím opatrením. Dlžník pohľadávky už nie je vlastníkom nehnuteľností. Vzhľadom na správanie žalovaných, ktorí s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, existuje dôvodná obava, že zo strany žalovaných dôjde k ďalšiemu prevodu nehnuteľností na tretie osoby, čím by sa znemožnilo uspokojenie pohľadávky žalobkyne z tohto majetku. Navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobkyňa snaží zamedziť ďalšiemu prevodu nehnuteľností na tretie osoby a zabezpečiť dosiahnutie účelu odporovacieho konania a predísť prípadným sporom s tretími osobami. Podľa žalobkyne existuje dôvodná obava, že v prípade jej úspechu v konaní vo veci samej bude prípadná exekúcia ohrozená v dôsledku ďalšieho prevodu nehnuteľností. Navrhované obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných (hodnota cca 190.000,- €) je primerané k hodnote pohľadávky žalobkyne ukrátenej odporovateľným právnym úkonom (186.000,- € + príslušenstvo 39.060,- €, t.j. 225.060,- €). 1.3. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení o nariadení neodkladného opatrenia, z ktorých vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, súd prvej inštancie, po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami, konštatoval, že v prejednávanom prípade je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné. Žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III., sp.zn. 15 C 149/2014, domáha od pôvodného vlastníka (dlžníka) nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zaplatenia sumy 186.000,- € s príslušenstvom. Pohľadávka žalobkyni vznikla zaplatením za tieto nehnuteľnosti namiesto dlžníka, ktorá skutočnosť vyplýva z predložených potvrdení bánk o vklade hotovosti na účty predávajúcich. V predmetnej veci je zrejmé, že po vydaní uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 4.7.2019 sa dlžník zbavil nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. prevodom - kúpnou zmluvou na žalovaných, ktorí sa následne snažili nadobudnuté nehnuteľnosti ďalej previesť. Uvedené vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 21.10.2019 priloženého k návrhu - plomba vyznačená na základe V-XXXX/XXXX. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha odporovateľnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie mal za to, že obava žalobkyne z ohrozenia exekúcie je odôvodnená, keďže nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizoval faktické a právne úkony smerujúce k zmareniu budúcej exekúcie a hrozí ďalšie sťaženie uspokojenia pohľadávky žalobkyne z majetku vo vlastníctve žalovaných, a to prevodom na tretie osoby. Sledovaný účel už nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže došlo k prevodu nehnuteľností z dlžníka na žalovaných. 2.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní dôvodiac, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému v I. rade, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.2. Žalovaní namietali, že v prejednávanej veci existuje prekážka konania, a to prekážka rozsúdenej veci (res iudicata), keďže žalobkyňa na základe identických skutočností a tvrdení podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom návrhu bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 2.11.2015, č.k. 15 C 149/2014-91, v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 4 Co 63/2016-113 zo dňa 29.2.2016 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2009, sp.zn. 5 Cdo 120/2009, prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. 2.3. Žalovaní ďalej namietali, že žalobkyňa neosvedčila ani základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho (zrejme mali žalovaní na mysli neodkladného) opatrenia, keďže neosvedčila, že by voči pánovi B. mala akúkoľvek pohľadávku. Podľa žalovaných žalobkyňa voči pánovi B. žiadnu pohľadávku nemá, ktorá skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. č.k. 15 C 149/2014-186 zo dňa 14.3.2018, ktorým bola žaloba žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 186.000,- € s príslušenstvom zamietnutá. Že je uvedená žaloba účelová je zrejmé aj z toho, že žalobkyňa netvrdila existenciu pôžičky ale iné skutkové okolnosti a domáhala sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako radový rodinný dom so súpisným č. XXXX, postavený na parcele č. XXX/XXX o výmere XXX m2, ako pozemok parcela č. XXX/XXX o výmere XX m2, ostatné plochy, ako pozemok parcela č. XXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a ako pozemok parcela č. XXX/XXX o výmere XX m2, ostatné plochy v podiele 1/1. Zároveň sa domáhala určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako pozemok parcela č. XXX/XXX o výmere XXX m2, ostatné plochy v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/6. V predmetnom konaní žalobkyňa po troch rokoch od podania žaloby navrhla zmenu petitu žaloby (8.11.2016) tak, že konajúci súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 186.000,- € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 186.000,- € od 1.4.2014 do zaplatenia a nahradil jej trovy konania a trovy právneho zastúpenia a to titulom potvrdenia o zapožičaní finančných prostriedkov. Zmenu petitu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 7.12.2016. Žalobkyňa v predmetnom konaní teda nežiadala vydanie bezdôvodného obohatenia. 2.4. Žalovaní ďalej namietali, že posudzovaniu nároku žalobkyne voči pánovi B. titulom bezdôvodného obohatenia bráni námietka premlčania kvalifikovane vznesená pánom B. vo vyššie uvedenom konaní. 2.5. Podľa žalovaných nariadené neodkladné opatrenie nezodpovedá požiadavke primeranosti k zabezpečovanému nároku, zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných a znemožňuje im realizovať prevodné úkony týkajúce sa predmetných nehnuteľností, aj keď údajná pohľadávka žalobkyne neexistuje a v katastri nehnuteľností je evidovaná poznámka o vedení tohto konania. Žalovaní namietali, že žalobkyňa neosvedčila splnenie základných zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie je preto nezákonné, keďže nedôvodne zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných. 2.6. Žalovaní namietali nesplnenie procesných podmienok pre postup podľa § 324 a nasl. C.s.p. Poukázali na to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť vždy splnené zákonné podmienky, a to osvedčenie pravdepodobnosti nároku žalobcu a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobkyňa však ani jednu z uvedených podmienok nepreukázala resp. neosvedčila v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre pozitívne rozhodnutie a vydanie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie vychádzajúc len z tvrdení žalobkyne, jeho rozhodnutie je arbitrárne. Žalovaní poukázali na to, že odôvodnenie uznesenia musí mať náležitosti vyžadované v ustanovení § 220 ods. 2 a nasl. C.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 a nasl. C.s.p. je nepreskúmateľný. Jedným z princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležité odôvodniť (I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (III. ÚS 36/2010). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie ustanovení príslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV. ÚS 77/2002, II. ÚS 63/2006, III. ÚS 127/2010), každý má právo na to, aby sa v jeho veci pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom, zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávnených záujmov účastníkov konania (napr. III. ÚS 271/2005, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torria C. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balany c. Španielsko z 9. decembra 1994). Žalovaní vytýkali súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval a to najmä pri otázke osvedčenia nároku žalobkyne a otázke splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Obo 48/2012 z 27. júna 2012). K odvolaniu pripojili uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 2.11.2015, č.k. 15 C 149/2014-91, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.2.2016, č.k. 4 Co 63/2016-113, rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14.3.2018, č.k. 15 C 149/2014-186, výpis z LV č. 2094 pre katastrálne územie V.. Odvolaciemu súdu navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 3. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Nesúhlasila s tvrdením, že v prejednávanom prípade existuje prekážka rozsúdenej veci. Vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom (uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 15 C 149/2014-91 z 2.11.2015 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 Co 63/2016-113 z 29.2.2016) uviedli, že tieto rozhodnutia sa netýkali žalovaných v I. a II. rade, ktorí neboli a ani nie sú účastníkmi súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 15 C 149/2014. Z uvedeného dôvodu predložené rozhodnutia nemôžu tvoriť prekážku rozhodnutej veci. Toto rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemôže zakladať prekážku rozsúdenej veci, keďže podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia posudzuje podmienky pre jeho nariadenie v čase vydania rozhodnutia a nie je viazaný tým, že v minulosti pri skoršom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli naplnené podmienky pre jeho vydanie. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s tvrdením žalovaných v I. a II. rade, že vystupujú ako právni nástupcovia pána M. B., keďže žalovaní v I. a II. rade nevstúpili a ani nie sú účastníkmi súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 15 C 149/2014. Žalobkyňa vo vyjadrení konštatovala, že osvedčila v podanej žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svoju peňažnú pohľadávku voči osobe M. B., narodený dňa 2.9.1956 (ďalej len „Dlžník“), vo výške 186.000,- € s príslušenstvom Rovnako osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, splnenie podmienky subsidiarity podľa § 324 ods. 3 C.s.p., skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, požiadavku primeranosti uloženej povinnosti voči žalovaným v I. a II. rade. K tvrdeniu žalovaných v I. a II. rade, že nedisponuje pohľadávkou voči Dlžníkovi, priložila k vyjadreniu uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 7 Co 91/2018-268 zo dňa 18.11.2019, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 15 C 149/2014-186 z 14.3.2018 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to, že o uvedenom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave musí mať vedomosť aj právny zástupca žalovaných v I. a II. rade, ktorý rovnako právne zastupuje Dlžníka v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 15 C 149/2014. Poukázala zároveň na to, že žalovaní v I. a II. rade sú v predmetnej veci zastúpení rovnakým advokátom ako Dlžník (pán M. B.). K námietke premlčania uviedla, že svoju pohľadávku voči žalovanému Dlžníkovi vo výške 186.000,- € s príslušenstvom si uplatnila riadne a včas, a z toho dôvodu nie je pohľadávka premlčaná a samotná vznesená námietka premlčania je právne irelevantná. O samotnej námietke však bude rozhodovať súd v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 15 C 149/2014. Podľa žalobkyne boli v prejednávanej veci splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. K vyjadreniu pripojila uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 7 Co 91/2019-268 zo dňa 18.11.2019. Odvolaciemu súdu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo s právami, a podľa písm. d/ aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). 12. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 13. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. 14. V posudzovanej veci sa žalobkyňa vo veci samej domáha voči žalovaným v I. a II. rade neúčinnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Dlžníkom žalobkyne a žalovanými, s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Spolu s návrhom vo veci samej sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi Dlžníkom a žalovanými. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila obavou z ohrozenia exekúcie v dôsledku ďalšieho prevodu nehnuteľností na tretie osoby. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, zhodne so súdom prvej inštancie, je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v akom ho nariadil súd prvej inštancie, je dôvodné. Žalobkyňa v prejednávanom prípade osvedčila svoj nárok, keď listinnými dôkazmi na č.l. 13, 14 spisu (potvrdenie z vkladového účtu o zaplatení sumy 66.0000,- €)), č.l. 21 spisu (vklad hotovosti na sumu 93.000,- €), č.l. 22 spisu (vklad hotovosti na sumu 27.000,- €) preukázala, že za M. B. ako kupujúceho zaplatila kúpnu cenu resp. jej časť za prevod vlastníctva nehnuteľností resp. cenu za zabezpečenie pripojenia na inžinierske siete v celkovej výške 186.000,- €, že listom zo dňa 11.4.2014 (č.l. 23 spisu) vyzvala M. B. na úhradu dlžnej sumy 186.000,- € a zaplatenia dlžnej sumy sa domáha v konaní sp.zn. 15 C 149/2014 na Okresnom súde Bratislava III. Žalobkyňa rovnako preukázala (výpisom z LV č. XXXX na č.l. 34 spisu), že M. B. bol vlastníkom nehnuteľností a to radového rodinného domu so súpisným č. XXXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/XXX, pozemku parcely registra „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XX m2, pozemku parcely registra „C“č. XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku parcely registra „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XX m2, ktorých vlastníctvo previedol na žalovaných (č.l. XX spisu), a to napriek poznámke o prebiehajúcom súdnom konaní, súvisiacom s vlastníctvom dotknutých nehnuteľností, s nehnuteľnosťami teda nakladal spôsobom, ktorý mohol mať za následok ukrátenie žalobkyne ako veriteľky. Žalobkyňa ďalej osvedčila snahu žalovaných nadobudnuté nehnuteľnosti ďalej previesť, čo vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 21.10.2019 priloženého k návrhu - plomba vyznačená na základe V-XXXX/XXXX (č.l. 66 spisu). Správne tak konštatoval súd prvej inštancie, že obava žalobkyne z ohrozenia exekúcie je dôvodná, keďže nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizoval faktické a právne úkony smerujúce k zmareniu budúcej exekúcie a hrozí ďalšie sťaženie uspokojenia pohľadávky žalobkyne z majetku vo vlastníctve žalovaných, a to prevodom na tretie osoby. Rovnako správne konštatoval súd prvej inštancie, že sledovaný účel už nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže došlo k prevodu nehnuteľností z dlžníka na žalovaných. 16. Pokiaľ žalovaní namietali nedostatok podmienky konania v existencii prekážky rozsúdenej veci (právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava III. o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 2.11.2015, sp.zn. 15 C 149/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.2.2016, sp.zn. 4 Co 63/2016), odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Totožnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň, a to totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania, teda nároku založenom na tých istých skutkových okolnostiach a na rovnakom právnom dôvode. Stranami sporu v konaní 15 C 149/2014 boli V. C. ako žalobkyňa a M. B. ako žalovaný, predmetom konania vo veci samej bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a po pripustení zmeny petitu žaloby uloženie povinnosti previesť dotknuté nehnuteľnosti na žalobkyňu. Nemožno konštatovať totožnosť osôb, keďže v prebiehajúcom konaní sú žalovanými M. K. a V.. B. K.. Uvedené osoby nemožno považovať za procesných nástupcov M. B. (univerzálna príp. singulárna sukcesia), keďže neboli stranou sporu v konaní sp.zn. 15 C 149/2014. Nemožno konštatovať ani totožnosť predmetu konania, keďže v prejednávanom prípade je vo veci samej predmetom konania neúčinnosť právneho úkonu, skutkové okolnosti sa tak týkajú uskutočnenia právneho úkonu, ktorým mohlo dôjsť k ukráteniu veriteľa. Predmetnú odvolaciu námietku preto odvolací súd považuje za bezpredmetnú. 17. Pokiaľ žalovaní poukazovali na to, že Dlžník v konaní Okresného súdu Bratislava III. pod sp.zn. 15 C 149/2014 namietol premlčanie tam uplatnenej pohľadávky, odvolací súd uvádza nasledovné. Vysporiadanie sa s námietkou premlčania pohľadávky vyžaduje ustálenie existencie pohľadávky, ako aj dôvodu jej vzniku (právny titul), a to vzhľadom na rôzne dĺžky premlčacích lehôt, zároveň aj ustálenie momentu začatia plynutia premlčacej lehoty. Uvedené vyžaduje vykonanie dokazovania, ktorého rozsah presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, pri ktorom postačuje, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Z uvedených dôvodov túto odvolaciu námietku žalovaných odvolací súd považuje za bezpredmetnú. 18. Pokiaľ žalovaní namietali otázku primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia a zásah do ich vlastníckeho práva, keď nariadené neodkladné opatrenie im znemožňuje realizovať prevodné úkony týkajúce sa predmetných nehnuteľností, aj keď údajná pohľadávka žalobkyne neexistuje a v katastri nehnuteľností je evidovaná poznámka o vedení súdneho tohto konania ,odvolací súd uvádza nasledovné. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza k zásahu do základných práv povinnej osoby, najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Zásah preto musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd preto pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorým obmedzí dispozičné oprávnenia povinného, je povinný dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že žalobkyňa, v intenciách konania o nariadenie neodkladného opatrenia, svoj nárok osvedčila, hodnota pohľadávky žalobkyne ukrátenej odporovateľným právnym úkonom nie je zanedbateľná a predstavuje výšku 186.000,- € a príslušenstvo. Žalovaní nie sú obmedzení v užívaní dotknutých nehnuteľností a neodkladným opatrením nariadené obmedzenie dispozície s nimi je dočasné, do právoplatného rozhodnutia konania vo veci samej. Žalovaní v odvolaní netvrdili, že obmedzením dispozičných úkonov s nehnuteľnosťami im vzniká škoda. 19. Pokiaľ žalovaní namietali nedostatok odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd zastáva názor, že v prejednávanom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zrozumiteľným spôsobom uviedol, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považoval za osvedčené skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru zakladali naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ak sa odvolatelia nestotožnili s dôvodmi, pre ktoré súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a v tejto súvislosti prípadne vidia porušenie ich práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces, odvolací súd k uvedenému uvádza, že právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. 20. Pokiaľ odvolatelia namietali porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. januára 2018, č.k. IV. ÚS 67/2018-10, podľa ktorého „Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ústavný súd poukazuje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 Dohovoru na rozhodovanie o predbežných opatreniach, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10.1.2000, sťažnosť č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 Dohovoru ratione materiae v konaní o zrušení predbežného opatrenia, ako aj III. ÚS 59/2012, III. ÚS 309/2012).“ 21. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie, v odvolaním napadnutom rozsahu, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 22. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 1 C.s.p. 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).