Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/64/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319206594 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319206594.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľa: S. F., T. S. XX.XX.XXXX, H.: Č. X/XXXX, X. K.- Č. D., zastúpený: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, so sídlom: Klincová 37, Bratislava, proti osobe povinnej platiť výživné: V.. Z. F., T. S. X.X.XXXX, H.: I. XX, D., M.G. M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 16.decembra 2019, č. k. 19Pc/22/2019-30, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 16.decembra 2019, č. k. 19Pc/22/2019-30, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 16.decembra 2019, č. k. 19Pc/22/2019-30, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 21.11.2019 sa navrhovateľ domáha voči svojmu otcovi, ako osobe povinnej platiť výživné, určenia výživného na plnoleté dieťa. Spolu s návrhom vo veci samej podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal otca zaviazať vyživovacou povinnosťou vo výške 400,- eur mesačne a to k jeho rukám, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Skutkovo návrh na začatie konania, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 2.11.2019 spolu s matkou aj svojimi súrodencami opustili spoločnú domácnosť z dôvodu ich napadnutia zo strany otca navrhovateľa. K incidentu došlo dňa 1.11.2019. Spolužitie s otcom je dlhodobo problematické. Otec je na navrhovateľa, ako aj ostatných členov rodiny vulgárny, vyhráža sa im, vyvoláva hádky, vyhadzuje ich z domu, dochádza k psychickému týraniu členov rodiny. Otec si pravidelne vypije, čím u členov rodiny vzbudzuje strach až do takej miery, že sa zamykajú vo svojich izbách. Okrem psychického nátlaku otec používa i fyzické násilie. Matka navrhovateľa i plnoleté sestry dňa 11.11.2019 podali na otca trestné oznámenie. Rovnako dňa 11.11.2019 podala matka navrhovateľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze vstupu otca do bytu, zákazu priblíženia sa a zákazu kontaktovania, ktorému bolo vyhovené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.11.2019. Otec sa k navrhovateľovi správa neprimerane, v minulosti ho niekoľkokrát vyhodil z domu. Medzi otcom a navrhovateľom dochádzalo aj k fyzickým inzultáciám vyvolaným zo strany otca. Aktuálne má otec voči navrhovateľovi rešpekt a fyzicky ho už neatakuje. V dôsledku správania sa otca s ním navrhovateľ nemá vytvorený žiaden vzťah a trpí psychickými problémami. Otec v minulosti prispieval na chod domácnosti, avšak osobitne na výživu navrhovateľa neprispieval a v súčasnosti, po odchode zo spoločnej domácnosti, ani neprispieva, neplní si svoju vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ je študentom STU v Bratislave, fakulta elektrotechniky a informatiky a sústavne sa pripravuje na svoje budúce zamestnanie. Sústavná príprava mu neumožňuje zabezpečiť si prostriedky na úhradu svojich nákladov. Od júla 2019 si navrhovateľ privyrába brigádou, kde si dokáže privyrobiť cca 350,- eur mesačne, v závislosti od počtu odpracovaných hodín. Navrhovateľ bol nútený nájsť si popri štúdiu brigádu, aby odbremenil svoju matku, nakoľko otec nijakým spôsobom neprispieva na jeho výživu, ani na výživu ďalších súrodencov. Zdravotný stav navrhovateľa je dobrý, avšak z dôvodu aktuálneho testovania v rámci imunoalergologickej ambulancie má navrhovateľ na lekársku starostlivosť zvýšené náklady. Pravidelné mesačné náklady navrhovateľa predstavujú sumu cca 675,- eur a to strava 200,- eur, pomerná čas nákladov na bývanie 90,- eur, oblečenie/obuv 80 eur, drogéria 20,- eur, školské pomôcky 100,- eur, angličtina 20,- eur, zdravotná starostlivosť 50,- eur, záľuby 60-, eur, telefón, cestovné 55,- eur. Náklady navrhovateľa znáša v plnom rozsahu jeho matka. Okrem nákladov na navrhovateľa tiež znáša náklady na maloletého G. a dve plnoleté dcéry, ktoré sa ešte pripravujú na budúce povolanie. Matka navrhovateľa pracuje ako lekárka s pravidelným mesačným príjmom 1.980,37 eur netto. Otec navrhovateľa pracuje pre International Atomic Energy Agency s priemerným mesačným príjmom cca. 7.972,- eur netto. Otec spolu s matkou navrhovateľa vlastnia byt na adrese: Č. X/XXXX, X. K., z ktorého v dôsledku incidentu zo dňa 2.11.2019, navrhovateľ so svojimi súrodencami a matkou odišli. Vzhľadom na príjem otca, ako i skutočnosť, že sám obýva nehnuteľnosť patriacu do BSM je zrejmé, že životná úroveň otca je neporovnateľne vyššia ako úroveň matky, ktorá aktuálne znáša všetky náklady. Otec od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti dňa 2.11.2019 neprispieva na výživu navrhovateľa žiadnym spôsobom, nestretáva sa ním, nevenuje sa mu. Naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že aktuálne sa otec nijakým spôsobom nepodieľa na výžive navrhovateľa, čím dochádza k porušeniu jeho práva na výživné. V dôsledku konania otca je navrhovateľ vystavený hrozbe existenčných problémov, preto je nevyhnutný autoritatívny zásah súdu. 3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť sa skladá z niekoľkých foriem. Jednou z nich je osobná starostlivosť, ďalšou je poskytovanie vecných plnení spočívajúcich v poskytnutí bývania, stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného. Navrhovateľ podľa súdu prvej inštancie osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko preukázal, že je študentom, ktorý sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, a nie je schopný sa samostatne živiť. Otec si žiadnym spôsobom neplní vyživovaciu povinnosť od 2.11.2019, kedy navrhovateľ spolu so svojimi súrodencami a matkou boli nútení opustiť spoločnú domácnosť. Navrhovateľ žiadal nevyhnutné výživné vo výške 400,- eur mesačne, rovnaké výživné žiada aj v návrhu vo veci samej. Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP je platenie výživného v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov (potrieb). Súd prvej inštancie pri určení nevyhnutných životných nákladov navrhovateľa v sume 150,- eur prihliadal na vek navrhovateľa, jeho potreby (prehľad nákladov uvedených v návrhu), vyživovaciu povinnosť oboch rodičov, potrebu naliehavosti a dočasnej úpravy pomerov, preto vo zvyšnej časti návrh zamietol. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že v konaní vo veci samej vykoná dokazovanie na zistenie možností, schopností a majetkových pomerov povinnej osoby a posúdi vyživovaciu povinnosť podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 4. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že sa pridržiava svojho návrhu zo dňa 21.1 1.2019 a skutočností v ňom uvedených a má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočný stav a nesprávne určil výšku výživného na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti vedenej s otcom, matkou i súrodencami dňa 02.11.2019 v dôsledku odohraného incidentu, t. j. takmer pred dvoma mesiacmi, otec na výživu navrhovateľa nijakým spôsobom neprispel. Všetky mesačné náklady navrhovateľa znáša matka. Navrhovateľ si popri štúdiu na vysokej škole brigádnicky privyrába, čím vie aspoň sčasti odbremeniť matku od úhrady všetkých jeho nákladov, nakoľko matka znáša i náklady ďalších dvoch plnoletých dcér a maloletého syna Samuela. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v časti určenia výživného vo výške 150 -,eur mesačne, ako výživného postačujúceho na pokrytie nevyhnutných životných nákladov navrhovateľa a má za to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie neobstojí. Výživným v nevyhnutnej miere resp. nevyhnutnou výživou sa rozumie objektívna okolnosť na strane oprávneného, ktorá vyjadruje minimálnu výšku nákladov na zabezpečenie aspoň jeho základných potrieb. Nevyhnutné výživné má zabezpečiť naplnenie základných potrieb osoby, voči ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ má za to, že výška výživného upravená nariadeným neodkladným opatrením nepostačuje ani na úhradu nevyhnutných nákladov navrhovateľa. Poukazuje na to, že mesačné náklady navrhovateľa predstavujú sumu vo výške cca 700,- eur. Navrhovateľ má za to, že náklady v uvedenej výške sú opodstatnenými nákladmi, nakoľko zohľadňujú reálne náklady plnoletého chlapca študujúceho na vysokej škole a pripravujúceho sa na budúce povolanie. Pri zohľadnení skutočnosti, že nákladmi nevyhnutnými pre uspokojovanie základných životných potrieb navrhovateľa sú minimálne náklady na stravu vo výške 200,- eur mesačne, t.j. cca 6,50 Eur na deň, pomerná časť nákladov na bývanie vo výške 90,- eur mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť vo výške 50,- eur mesačne, náklady súvisiace so štúdiom na vysokej škole vo výške 100,- eur mesačne, náklady súvisiace s drogériou a hygienickými potrebami vo výške 20,- eur mesačne, náklady súvisiace s dopravou vo výške 25,- eur mesačne, t.j. 485,- eur mesačne. Je nepochybné, že výživné vo výške 150,- eur mesačne tak, ako ho určil súd prvej inštancie, nepostačuje ani na pokrytie polovice týchto opodstatnených a nevyhnutných nákladov. Navrhovateľ poukazuje na to, že opustil spoločnú domácnosť v dôsledku incidentu, kedy otec fyzicky napadol matku navrhovateľa i jeho plnoleté sestry, pričom súd prvej inštancie ho za takéto konanie sankcionuje v podobe výživného priznaného neodkladným opatrením vo výške 150,- eur, pričom takáto výška absolútne nepostačuje na úhradu jeho nákladov a ohrozuje jeho dôstojný spôsob života a prípravu na budúce povolanie. Otec si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi neplní. Od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti otec na výživu navrhovateľa nijakým spôsobom neprispel. Náklady navrhovateľa takmer dva mesiace znáša výlučne matka, ktorá znáša i náklady plnoletých dcér a maloletého G.. Navrhovateľ uviedol, že aktuálna situácia je taká, že matka sa vrátila do domácnosti k otcovi a navrhovateľ žije spolu so svojimi plnoletými sestrami a maloletým bratom Samuelom v byte na Čiernej Vode a odmieta sa vrátiť do domácnosti k otcovi, hlavne z dôvodu správania sa otca v minulosti. Navrhovateľ aktuálne žije za finančnej podpory od svojej matky a otec na jeho výživu nijakým spôsobom neprispieva i napriek tomu, že jeho mesačný príjem mu to umožňuje a spolu s matkou nastavil navrhovateľovi vysoký životný štandard. Ako navrhovateľ uviedol i v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, otec navrhovateľa pracuje pre International Atomic Energy Agency. Jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu cca 7.972,- eur, pričom tento príjem bol riadne navrhovateľom vydokladovaný priloženými výpismi z účtu otca navrhovateľa. Je zrejmé, že otec je schopný prispievať na výživu navrhovateľa do rozhodnutia vo veci samej sumou vyššou ako 150,- eur, pričom vo vzťahu k otcovi takto určené výživné nebude mať sankčný charakter a nevystaví otca existenčným problémom, pričom pravé ponechaním výživného na navrhovateľa vo výške 150,- eur mesačne do rozhodnutia vo veci samej by ohrozilo navrhovateľa a vystavilo ho existenčným problémom, v dôsledku ktorých by bol nútený prerušiť štúdium na vysokej škole a zamestnať sa na trvalý pracovný pomer tak, aby bol schopný uhrádzať svoje pravidelné náklady. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako i skutočnosti uvedené v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ navrhuje aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže otca povinnosťou prispievať na výživa navrhovateľa sumou 400,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 5. Povinný z výživného predložil vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uvádza, že proti vydanému neodkladnému opatreniu súdu prvej inštancie ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť voči synovi S. F. odvolanie nepodal, napriek tomu, že je presvedčený, že nebol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože svoju vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi Dávidovi, si riadne plní aj po jeho odchode zo spoločnej domácnosti. Tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v podanom návrhu vo veci samej, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v podanom odvolaní sú nepravdivé a zavádzajúce. Povinný z výživného uvádza, že nie je pravdou, že by fyzicky a psychicky týral svojho syna, ako aj ostatné svoje deti, a že by po jeho odchode zo spoločnej domácnosti neprispieval na jeho výživu žiadnou sumou. V záujme, aby rodine vytvoril čo najlepšie podmienky na život a deťom aj na štúdium, zamestnal sa v medzinárodnej organizácii, s pracoviskom vo Viedni. V dôsledku toho počas pracovného týždňa skoro ráno odchádza do práce a neskoro večer prichádza z práce domov, lebo z práce chodí na stavbu rodinného domu, ktorý stavia svojpomocne v Hainburgu. Celé soboty a nedele, ak nie je na služobnej ceste, je na stavbe. Zo zamestnania, v rámci plnenia pracovných povinností, veľmi často chodieva na pracovné cesty do zahraničia, do oblastí vojnových konfliktov, kde je vystavený nielen zvýšenej psychickej záťaži, ale aj ohrozeniu života. Deti spolu s ním a manželkou precestovali cez dovolenky takmer celý svet. Zabezpečil im spolu s manželkou nadštandardné bývanie v Chorvátskom Grobe a pretože chceli mať každý svoju izbu, začal stavať svojpomocne rodinný dom v Hainburgu, ktorý je pred dokončením. Uvádza, že nie je pravdou, že je agresívny a má sklon k požívaniu alkoholických nápojov. V jeho zamestnaní sa pravidelne cca 2-krát ročne musí podrobovať náročným psychologickým testom, pri ktorých by takéto jeho sklony zistili. Tak isto nepožíva vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, pretože denne šoféruje, takže nemôže piť. Sem-tam si cez sobotu a nedeľu večer, keď je doma dá nejaké pivo. Povinný z výživného uvádza i to, že deti po incidente zo dňa 01.11.2019 presvedčili manželku, aby spolu s nimi opustila spoločnú domácnosť. Následne podali na neho trestné oznámenie a na súd návrhy na určenie výživného a nariadenie neodkladných opatrení na plnoleté deti, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby mu bol zakázaný vstup do rodinného domu a aby mu bol uložený zákaz približovať sa k manželke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Ohľadom tohto posledného návrhu vydal Okresný súd Bratislava III uznesenie sp. zn. 19C/128/2019 zo dňa 13.11.2019, ktorým uvedenému návrhu vyhovel. Potom, ako si s manželkou všetko vysvetlili a uznali si chyby jeden aj druhý, podala manželka na súd návrh na zrušenie predmetného neodkladného opatrenia. Spolu s manželkou sa dohodli, že v záujme zachovania manželstva a zabezpečenia, aby ich plnoleté deti reálne dospeli a stali sa zodpovednými tak voči sebe, ako aj ostatným, sa odsťahuje do doby, kým neskolaudujú rodinný dom v Hainburgu, zo spoločnej domácnosti do podnájmu a manželka s deťmi sa nasťahujú späť do Chorvátskeho Grobu a po kolaudácii rodinného domu v Hainburgu, sa spolu s maloletým synom Samuelom nasťahujú do tohto rodinného domu a plnoleté deti nechajú bývať a hospodáriť v dome v Chorvátskom Grobe. Od 26.01.2020 deti s manželkou bývajú v rodinnom dome v Chorvátskom Grobe a všetky náklady spojené s užívaním domu, platí od 02.11.2019 iba povinný z výživného. Povinný z výživného od 26.01.2020 býva sám v prenajatom byte vo Viedni. Povinný z výživného ďalej uviedol, že od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti dňa 02.11.2019, mu prispieval na jeho výživu jednak prostredníctvom finančných prostriedkov, ktoré dával manželke na spoločnú domácnosť, ktorú s deťmi viedla, a taktiež priamo navrhovateľovi poslal na bežný účet výživné v celkovej výške 720,- eur, a to dňa 25.11.2019 vo výške 300,- eur, dňa 9.12.2019 vo výške 200,- eur a dňa 09.01.2020 vo výške 220,- eur. Povinný z výživného poukazuje i na to, že navrhovateľ doposiaľ neprispieval a ani neprispieva na náklady na bývanie, neprispieva na stravu ani na hygienické potreby a nemá žiadne náklady na zdravotnú starostlivosť. Jediné reálne nevyhnutné náklady, ktoré v súčasnej dobe má, sú náklady na dopravu vo výške 25,- eur mesačne a náklady súvisiace so štúdiom na vysokej škole vo výške cca 100,- eur mesačne, t.j. celkom náklady vo výške 125,- eur. Poukazuje aj na to, že navrhovateľ od mája 2019 brigádnicky pracuje v spoločnosti Orange Slovensko, a.s., kde zarába cca 380,- eur až 400,- eur mesačne. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Podľa ust. § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 11. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. 14. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 15. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 16. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ nie je schopný sa sám živiť. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyjadrenia účastníkov má za to, že súdom prvej inštancie určené nevyhnutné výživné je postačujúce. Je zrejmé, že od nariadenia neodkladného opatrenia nastala zmena v tom, že navrhovateľ opätovne býva v rodinnom dome v Chorvátskom Grobe, teda už nie v prenajatom byte. Náklady na bývanie hradí povinný z výživného nad rámec predbežne určeného výživného 150,- eur mesačne. Navyše odvolací súd poukazuje i na to, že povinný z výživného predložil dôkazy o tom, že aj dobrovoľne prispieval navrhovateľovi na jeho výživu a to aj v čase nariadenia neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa teda stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia poukazuje na sumu životného minima stanovenú zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 196/2018 Z. z., ktorá je toho času pre jednu plnoletú osobu 205,07 eur mesačne a ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu 143,06 eur mesačne. Výživné v sume 150,- eur mesačne od otca, keď je predpoklad, že vyživovaciu povinnosť si voči navrhovateľovi plní i matka, možno ustáliť ako sumu výživného v nevyhnutnej miere, keď korešponduje s uvedenými sumami životného minima na plnoletú osobu. Navyše povinný hradí navrhovateľovi náklady na bývanie nad rámec stanoveného výživného neodkladným opatrením. Je správne aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že v konaní vo veci samej sa skúmajú možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, a na základe riadne vykonaného dokazovania sa potom určuje výživné v závislosti aj od týchto zistených pomerov, možností a schopností. Neboli zistené žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné konštatovať ohrozenie zabezpečenia základných potrieb navrhovateľa, pri ponechaní určeného nevyhnutného výživného od otca vo výške 150,- eur mesačne. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).