KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava16. 4. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/87/2020 z 16. 4. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. apríla 2020, sp. zn. 11CoP/87/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1319206661.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/87/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319206661
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319206661.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a
členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: M.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X/XXXX, XXX XX U. A. - P. I., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou,
advokátkou, so sídlom Klincová č. 35, 821 08 Bratislava, IČO: 31796737, a osoby, ktorá je podľa návrhu
povinná platiť výživné Ing. M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X/XXXX, XXX XX U. A. - P. I., t. č.
S. XX, I., V. republika, v konaní o návrhu navrhovateľky na určenie výživného a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 12.12.2019, č.k. 16Pc 22/2019-19, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 16Pc/22/2019-19 zo dňa 12.12.2019 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým osobe ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné ( ďalej len
povinný ) uložil povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 220 eur k jej rukám od
26.11.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 16Pc/22/2019. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 325 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), § 336 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
CMP), § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 3 Zákona o rodine, § 3 ods.1 zákona č. 600/2003 Z.z., o prídavku
na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 2 písm. C) zákona
č. 601/2003Z.z. o životnom minime a vecne tým, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia považoval za dôvodný len čiastočne. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že spolužitie
navrhovateľky, jej súrodencov a matky s povinným je dlhodobo problematické ( uznesenie OS Bratislava
III, č.k. 19C/128/2019-28 zo dňa 13.11.2019, odsek 8, odseky 1 až 5), keď tento sa k členom svojej rodiny
správa vulgárne, agresívne, dňa 01.11.2019 fyzicky napadol matku navrhovateľky, navrhovateľku a
sestru H., čo bolo dôvodom podania trestného oznámenia na povinného a dňa 02.11.2019 odsťahovanie
sa navrhovateľky s matkou a ostatnými súrodencami zo spoločnej domácnosti do
jednoizbového bytu v U. A., časť P. I.. Za osvedčené navrhovateľkou mal, že je študentkou druhého
ročníka, bakalárskeho denného štúdia na K. a jej náklady na bývanie a výživu jej hradí jej matka,
ktorej čistý mesačný príjem je 1.980 eur. Za osvedčené považoval aj uvádzané zárobkové pomery
povinného a zohľadnil tvrdenie navrhovateľky, že jej na úhradu jej nákladov neprispieva. Skonštatoval,
že deklarované mesačné náklady navrhovateľky v sume 580 eur neboli osvedčené žiadnymi listinami.
Vysvetlil účel § 336 CMP, výživné na navrhovateľku určil v sume zodpovedajúcej výživnému v
neodkladnej miere, prihliadajúc na vek navrhovateľky, jej štúdium a zohľadniac len tie výdavky, ktoré
možno charakterizovať ako nevyhnutné (náklady na stravu a bývanie, hygienické potreby-drogéria,
zdravotné pomôcky/lieky, náklady na štúdium/skriptá, električenka). Ohľadom nevyhnutných mesačných



nákladov na stravu a bývanie vychádzal z ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 601/2003
Z.z., o výške životného minima na nezaopatrené dieťa, upravujúceho spoločensky uznanú minimálnu
hranicu príjmu nezaopatreného dieťaťa, v sume 95,96 eur. Uviedol, že v súčte potom tieto náklady,
nevyhnutné na uspokojovanie základných potrieb navrhovateľky, predstavujú sumu 220 eur mesačne
(po zaokrúhlení), ktorú považoval za odôvodnenú a v tomto rozsahu (tzn. v tejto nevyhnutnej miere),
uložil povinnému povinnosť platiť navrhovateľke výživné.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie
navrhovateľka, navrhujúc ho zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Nestotožnila sa s
rozhodnutím sudu prvej inštancie, ktorý výživné vo výške 220 eur mesačne považoval za postačujúce
na pokrytie jej nevyhnutných životných nákladov. Pridržiavala sa svojho návrhu zo dňa 26.11.2019 a
skutočností v ňom uvedených a má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočný stav
a nesprávne určil výšku výživného na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uviedla, že
odo dňa 02.11.2019 v dôsledku odohraného incidentu, t.j. takmer pred dvoma mesiacmi, jej povinný
na výživu nijakým spôsobom neprispel a všetky jej mesačné náklady znáša matka. Zdôraznila, že je
študentkou vysokej školy a aktívne sa venuje štúdiu práva a jej mesačné náklady predstavujú sumu cca
600 eur. Mala za to, že ňou uvedené náklady sú opodstatnené, zohľadňujú reálne náklady plnoletého
dievčaťa študujúceho na vysokej škole a pripravujúceho sa na budúce povolanie. Pokiaľ súd prvej
inštancie vychádzal z ustanovenia 2 písm. c) Zákona Č. 601/2003 Z. z., o Výške životného
minima na nezaopatrené dieťa, uviedla, že tak ona ako aj jej rodina bývajú v Bratislavskom kraji, kde
sú náklady na stravu i bývanie neporovnateľne vyššie a uvedená suma absolútne nezohľadňuje reálny
stav. Uviedla, že spoločnú domácnosť v dôsledku incidentu, kedy povinný fyzicky napadol ju, jej matku
i plnoletú sestru, musela opustiť, pričom súd prvej inštancie ju za takéto konanie sankcionuje v podobe
výživného priznaného neodkladným opatrením vo výške 220 eur, absolútne nepostačujúce a ohrozujúce
jej dôstojný spôsob života a prípravu na budúce povolanie. Uviedla, že aktuálne sa matka vrátila do
domácnosti k povinnému a ona žije so svojimi súrodencami, za finančnej podpory od svojej matky. Je
si vedomá toho, že pre rozhodnutie vo veci samej je nevyhnutné vykonať' riadne dokazovanie, avšak
dôvodne sa obáva, že konanie vo veci samej bude povinný účelovo predlžovať, pričom pri takto určenom
predbežnom výživnom by bola nútená prerušiť štúdium na vysokej škole a zamestnať sa.

4. Povinný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdiť. Uviedol, že proti neodkladnému opatreniu odvolanie nepodal, napriek tomu, že nebol
dôvod na jeho nariadenie, pretože svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si riadne plní aj po
jej odchode zo spoločnej domácnosti. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky o fyzickom a psychickom
týraní a že by po jej odchode zo spoločnej domácnosti neprispieval na jej výživu žiadnou sumou. Uviedol,
že v záujme, aby rodine vytvoril čo najlepšie podmienky na život a deťom aj na štúdium, zamestnal
sa v medzinárodnej organizácii, s pracoviskom vo I., zabezpečil im spolu s manželkou
nadštandardné bývanie v U. A. a tiež začal stavať rodinný dom v E.. Priznal incident s manželkou dňa
01.11.2019, ktorý bol dôvodom na podanie trestného oznámenia a na návrhy na určenie výživného na
plnoleté deti, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby mu bol zakázaný vstup do ich
rodinného domu a aby mu bol uložený zákaz približovať sa k manželke. Uviedol, že po vzájomnom
vysvetlení, manželka podala návrh na zrušenie predmetného neodkladného opatrenia. Uviedol, že
aktuálne bývajú ich plnoleté deti v rodinnom dome v U. A., v ktorom uhrádza všetky náklady na bývanie
a on s manželkou obnovili spolužitie. Uviedol, že od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti
dňa 02.11.2019, prispieval na jej výživu jednak prostredníctvom finančných prostriedkov, ktoré dával
manželke na spoločnú domácnosť, ktorú s deťmi viedla a aj priamo navrhovateľke na jej bežný účet, v
celkovej výške 1.180 eur, a to dňa 14.10.2019 500 eur, dňa 25.11.2019 100 eur, dňa 09.12.2019 100
eur, dňa 31.12.2019 40 eur, dňa 09.01.2020 220 eur a 06.02.2020 220 eur. Tvrdenie navrhovateľky,
že súdom určené predbežné výživné 220 eur mesačne je nepostačujúce na hradenie jej nevyhnutných
potrieb, považoval za nepravdivé. Uviedol, že navrhovateľka doposiaľ neprispievala a ani neprispieva
na náklady na bývanie, na stravu ani na hygienické potreby a nemá žiadne náklady na zdravotnú
starostlivosť'. Podľa jeho názoru jediné reálne nevyhnutné náklady ktoré v súčasnej dobe má, sú náklady
na dopravu 17 eur mesačne a náklady súvisiace so štúdiom na vysokej škole cca 100
eur mesačne.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru,



že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil
z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného
opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovateľkou požadovanom smere boli splnené
iba čiastočne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd s poukazom na zásady určovania výživného v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP a
skutkový stav vyplývajúci z návrhu navrhovateľky, obsahu spisu a dôvodov odvolania, dospel v súlade so
súdom prvej inštancie k záveru o čiastočnom dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
V danom prípade bolo potrebné vyhodnotiť, čí sú a v akom rozsahu ohrozené základné existenčné
potreby navrhovateľky. Odvolací súd vyhodnotiac, obsah podaní účastníkov konania a pripojených listín
ustálil, že výživné na navrhovateľku za daných osvedčených okolnosti spočívajúcich v zabezpečených
nákladoch na bývanie navrhovateľky zo strany povinného ( ktoré navrhovateľka vo svojom vyjadrení
k odvolaniu nespochybnila ), s výživným zo strany povinného má zabezpečené základné životné
potreby ako aj potreby týkajúce sa jej štúdia. K dôvodom jej odvolania odvolací súd dodáva, že tieto
nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom tak ako vo svojom návrhu
výšku ňou uvádzaných nákladov nijako neosvedčila. Pokiaľ navrhovateľka odkazuje na svoj vysoký
životný štandard zabezpečený rodičmi a jej mesačné náklady, tieto bude zisťovať súd prvej inštancie v
konaní vo veci samej, keď navrhovateľka rovnakými argumentmi odôvodňuje výšku výživného, ktorú od
povinného požaduje vo veci samej. Dĺžka konania vo veci samej, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie
jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a určenia výživného bez vykonania dokazovania v
rovnakom rozsahu, ako sa domáha konečným rozhodnutím. Súd prvej inštancie správne určil výživné
v nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb navrhovateľky, pričom výška výživného bude
ustálená v konaní vo veci samej, v ktorom súd bude zisťovať možnosti, schopnosti a majetkové pomery
povinného, ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky.

8. Odvolací súd s poukazom na uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.1
CSP, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej
inštancie, s ktorými sa stotožnil.

9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1319206661