Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/65/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320010449 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320010449.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obvinenej Z.. arch. G. J., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/66/2020 zo dňa 17.07.2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.11.2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 17.07.2020 pod sp. zn. 6T/66/2020 podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku za použitia § 214 ods. 1 Trestného poriadku súd trestnú vec vedenú proti obvinenej Z.. G.. G. J., ktorá je trestne stíhaná podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 4Pv 285/20/1103, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že v čase o 13.19 h dňa 18.06.2020 v Bratislave na W. ulici XX/A v predajni OD X. odcudzila bez použitia násilia 2 ks vitana Rasca 28g v hodnote 0,49,-€, 2 ks tuniak chilli 170 g v hodnote 2,79,-€, 1 ks Pribináčik v hodnote 0,99,-€, 1 ks Lihový značkovač v hodnote l,49,-€, 1 ks Pistácie 0,066 kg v hodnote 0,98,-€, 1 ks LB.Sháčik v hodnote 0,99,-€, 3 ks Bebe Brumík v hodnote 0,29,-€ a 1 ks Diamantová brúska v hodnote 3,99,-€, ktoré si vložila do vrecka a následne prešla bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, kde bola zadržaná pracovníkom SBS, čím takto spoločnosti X. Y. republika v.o.s. so sídlom W. cesta C. XX IA v Bratislave, bola spôsobená škoda krádežou vo výške 15,87,-€, pričom skutku sa dopustila napriek tomu, že bola Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava III, obvodným oddelením PZ Nové Mesto - východ dňa 10.06.2020 priestupkovo riešená pre priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. Č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za krádež tovaru dňa 10.06.2020 z OD X. v Bratislave a bola jej uložená bloková pokuta pod č. 0926830 vo výške 10,-€, postúpil príslušnému okresnému úradu, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa mal pre jednať ako priestupok. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obvinená je dôchodkyňa s príjmom 520,~ Eur, je vdova, má dve deti vo veku 53 a 56 rokov. Vypovedala, že bola v X. na W. ceste, zobrala z predajne rôzny tovar, a to preto, že bola neprávom v minulosti pokutovaná blokovou pokutou vo výške 10,- euro, a tak sa rozhodla si zobrať tento tovar v podobnej výške, lebo sa cítila ukrivdená. Vie, že sa to nesmie robiť, ale tak to cítila. Z aktuálneho odpisu z registra trestov obvinenej vyplýva, že táto nebola v minulosti súdne trestaná. Z aktuálneho odpisu z registra priestupkov vyplýva, že obvinená bol dňa 10.06.2020 postihnutá za priestupok pre drobnú krádež a to peňažnou sankciou vo výške 10,- Eur. Okresný súd konštatoval, že boli naplnené všetky obligatórne znaky žalovaného prečinu obvinenou z formálneho hľadiska a pristúpil k hodnoteniu závažnosti konania obvinenej ako materiálnej podmienky jej trestnosti v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona. Vyhodnocoval spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, pohnútku a motív obvinenej, ako aj závažnosť konania z hľadiska škodového následku, pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý je obvinenej kladený za vinu sa stal, dopustila sa ho obvinená, avšak pre absenciu jeho materiálnej stránky, teda nepatrnej závažnosti, tento skutok nie je trestným činom. Nepatrnosť videl okresný súd v druhu a množstve odcudzeného tovaru, jednalo sa o potraviny v hodnote 15,87 Eur, pričom tieto boli vrátené. Iná situácia by nastala v prípade, ak by obvinená kradla napríklad alkohol alebo cigarety, ktorý tovar neslúži na zabezpečenie bežných životných potrieb spotrebiteľa. Obvinená bola už postihnutá aj za priestupok proti majetku, a skutočnosť, že trestný zákon v § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona vyžaduje predchádzajúci postih za priestupok v období 12 mesiacov, bez ohľadu na výšku škody, nezbavuje to povinnosť súdu skúmať aj okolnosti použitia materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona, kde súd posudzuje len spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa. Za tých okolností, akých ku skutku došlo v danom konkrétnom prípade, hoci konanie obvinenej napriek tomu, že po formálnej stránke napĺňa znaky prečinu krádeže, svojou intenzitou nedosahuje Trestným zákonom predpokladanú závažnosť. Použitie trestnej represie by malo byť uplatňované výhradne tam, kde dochádza k závažným porušeniam práva, resp. závažným škodovým následkom. Okresný súd ďalej uviedol, že jeho rozhodnutie nepredstavuje odkaz pre obvinenú, ani pre ostatných páchateľov, že recidíva drobných krádeží potravín je ospravedlniteľná, akceptovateľná a nepostihnuteľná, keďže aj žalovaný skutok sa bude prejednávať ako priestupok pred príslušným okresným úradom. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že vôbec nemôže súhlasiť s názorom súdu pri aplikácii princípu „ultima ratio", že skutok svojou intenzitou nedosahuje Trestným zákonom predpokladanú závažnosť. Je potrebné uviesť, že obvinená jednoznačne konala úmyselne nakoľko vedela, že ide kradnúť veci z predajne, aj sama obvinená vo svojej výpovedi uviedla, že tovar odcudzila vedome, nakoľko sa cítila ukrivdená pre predchádzajúce postihnutie. Obžalovaná kradla tovar krátko po sebe, prvý krát 10.06.2020 a následne 18.06.2020. Taktiež je až zarážajúce, ako súd selektuje tovar ktorý bol odcudzený. Podľa názoru súdu potraviny sa môžu kradnúť, ale iný tovar nie. Obžalovaná dňa 18.06.2020 ukradla z predajne okrem potravín aj spotrebný tovar, ktorý určite neslúži na zabezpečenie bežných životných potrieb spotrebiteľa. Je potrebné uviesť, že aj keď sa jedná o osobu vyššieho veku, je to vysokoškolsky vzdelaná osoba, ktorá má svoj dôchodok takže nie je odkázaná na krádež potravín a iného tovaru. Záver súdu by sa dal akceptovať, ak by išlo o osobu ktorá je v hmotnej núdzi a krádež potravín by slúžilo k uspokojeniu k základných životných potrieb, čo nie je situácia obžalovanej Z.. G.. G. J.. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam prokuratúra navrhla, aby Krajský súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava III a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd na podklade sťažnosti prokurátora preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a) písm. b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 Tr. por. Podľa § 214 ods. 1 Tr. por. prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Krajský súd v Bratislave sa na základe podanej sťažnosti prokurátorom zaoberal otázkou, či v danom skutku boli naplnené jednotlivé zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia nie je jeho zákonným znakom spôsobenie škody, čo však neznamená, že hodnota páchateľom odcudzenej veci je úplne bezvýznamná pre posúdenie trestnosti takéhoto trestného činu, ale zároveň to ani neznamená, že spôsobenie veľmi nízkej, či žiadnej škody bude mať automaticky za následok, že v konaní páchateľa bez ďalšieho nepôjde o trestný čin podľa tohto ustanovenia. Je nesporné, že je negatívny trend rozširujúcej sa sa trestnej činnosti majetkového charakteru, avšak to neznamená, že súdy môžu rezignovať na základné kritéria stanovené Trestným zákonom a Trestným poriadkom, vrátane § 10 ods. 2 Trestného zákona, pokiaľ ide o prečin a iba formálne a paušálne, bez individuálnych hľadísk posudzovať ten ktorý žalovaný skutok, osobu páchateľa, jeho doterajší život, stupeň narušenia a možnosti nápravy. V ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. je zakotvená výnimka z formálneho chápania kategórie trestných činov vo vzťahu k prečinu. Závažnosť prečinu určuje a/ spôsob vykonania činu a jeho následky (zahŕňa druh a povahu konania, ako i použité prostriedky); b/ okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný; c/ mieru zavinenia a pohnútka páchateľa. Stupeň závažnosti nemožno konkrétne vyjadriť, a je len na zvážení orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ako tieto okolnosti vymedzujúce závažnosť prečinu bude posudzovať, či teda na základe materiálneho znaku uzná, že ide o prečin alebo nie. V prípade pozitívneho vyhodnotenia uvedených kritérií a konštatovania, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, nepôjde o prečin ale o priestupok. Pojem „materiálny korektív“ teda znamená, že prečin má konkrétne formálne znaky, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti môžu byť v konkrétnom prípade použité hore uvedené materiálne kritériá, keď sú zvážené a zistené také skutočnosti, ako nízka závažnosť prečinu, osoba páchateľa, spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a miera zavinenia. V každom prípade je teda potrebné pristupovať k naplneniu uvedených skutočností individuálne. V danom prejednávanom prípade obžalovaná po formálnej stránke /na základe doposiaľ predloženého spisového materiálu/ svojím konaním naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže, teda v odseku 1 podľa písmena g/., keďže si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá. Predmetnú skutkovú podstatu je potrebné rozčleniť, pričom objektom je cudzia vec, ktorej hodnota môže byť nižšia ako malá, objektívna strán- ka spočíva v prisvojení si cudzej veci formou zmocnenia sa, subjektom je ktokoľvek (spĺňajúci definičný charakter páchateľa - príčetnosť, vek a iné)a z hľadiska subjektívnej stránky je na mieste úmysel pria- my. Do objektívnej stránky a subjektu je zavedený prvok, ktorý spočíva v tom, že páchateľ bol za ob- dobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Trestný zákon v ustanovení § 128 ods. 5 de- finuje kto sa považuje za postihnutého za obdobný čin, pričom sa ním rozumie ten, komu bola za ob- dobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. To neplatí, ak je uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené. Výnimka z formálneho chápania kategórie trestných činov, ako už bolo vyššie uvedené, je zakotvená v § 10 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Závažnosť pritom nie je možné ohraničiť len na „výšku spôsobenej škody“ teda následok, ako je vyššie podrobne upravené. V danom prípade správne okresný súd posúdil všetky rozhodné okolnosti. U obvinenej ide o osobu, ktorá má vyše osemdesiat rokov. Doposiaľ nebola súdne trestaná. Skutočnosť, že sa skutku podľa vlastných slov dopustila preto, lebo cítila krivdu za predchádzajúce nespravodlivé postihnutie, možno pripísať skôr postoju osoby vysokého veku, ktorá vníma realitu života „inak“ ako ľudia v produktívnom veku, hoci ide o osobu vzdelanú. Krajský súd v tejto časti nesúhlasí s úvahami okresného súdu o možnom motíve pomsty. To, či sa rozhodla kradnúť tesne pred vstupom do predajne alebo až v predajni, nie je z hľadiska zavinenia podstatné, nakoľko v oboch prípadoch ide o úmysel, ktorý je obligatórnym znakom žalovaného trestného činu, o ktorom v tomto prípade niet pochýb. Ďalšou nemenej dôležitou skutočnosťou je to, že obvinená bude zrejme postihnutá za svoje konanie v priestupkovom konaní, teda jej konanie nebolo „ospravedlnené“ do tej miery, že by bolo konštatované, že sa protiprávneho konania nedopustila. Na základe vyššie uvedeného sťažnostný súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.