Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10CoPr/10/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204631 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320204631.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: L. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. A. E.. Č.. XXXXX/X, Q., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Škultéty, Na vŕšku č. 8, Bratislava, P. O. BOX č. 302, proti žalovanému: Edenred Slovakia, s. r. o., IČO: 31 328 695, Karadžičova ul. č. 8, P.O.BOX č. 21, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., IČO: 31 328 695, Karadžičova ul. č. 2, Bratislava, a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., IČO: 36 855 995, Špitálska ul. č. 43, Bratislava, o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. septembra 2020, č. k. 17Cpr/8/2020 - 268, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením (v poradí druhým) pozastavil účinnosť výpovede Edenred Slovakia, s.r.o. (správne s. r. o., pozn. odvolacieho súdu) so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, P.O.BOX 21, IČO: 31 328 695, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele Sro, vo vložke číslo 3169/B, zo dňa 19. 12. 2019, doručenej dňa 19. 12. 2019 o 18.55 hod. L. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. A. XXXXX/X, Q., a to do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej, žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, danú mu žalovaným dňa 19. 12. 2019, do 30 dní od právoplatnosti uznesenia a navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 336 ods. 1, § 339 ods. 1, § 337 ods. 1, 2 C. s. p., § 4, § 7 ods. 1, § 12 ods. 2 zák. č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď po preskúmaní dôkazov predložených navrhovateľom dospel k záveru, že v pracovnoprávnom vzťahu medzi ním ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom je potrebné bezodkladne upraviť pomery, keď žalovaný odmieta prideľovať žalobcovi prácu a po uplynutí výpovednej doby v zmysle výpovede je reálny predpoklad existencie hrozby, že mu prestane riadne a včas vyplácať mzdu, čo môže mať pre žalobcu rozsiahle finančné, sociálne a osobné dôsledky. Poukázal na listinné dôkazy predložené žalobcom, a to jednak Upovedomenie Okresnej prokuratúry Bratislava II o poskytnutí ochrany zo dňa 11. 12. 2019, ako i potvrdenie Inšpektorátu práce Bratislava o pozastavení účinnosti výpovede zo dňa 03. 02. 2020 s doložkou autorizácie zo dňa 04. 02. 2020, ktoré boli v spojení s výpoveďou žalobcovi doručenou popoludnie toho istého dňa, ako bolo žalovanému zaslané upovedomenie o poskytnutí ochrany žalobcovi, t. j. 19. 12. 2019, predpokladom úspešnosti návrhu navrhovateľa, ktorý odôvodnil tým, že dňa 19. 10. 2009 uzavrel s právnym predchodcom žalovaného ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, v znení Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 18. 12. 2017, s nástupom do práce odo dňa 19. 10. 2009, v pozícii „manažér pre rozvoj vzťahu so zákazníkmi“, v mieste výkonu práce B. X, Q., keď dňa 11. 12. 2019 mu bolo zo strany Okresnej prokuratúry Bratislava II doručené upovedomenie o poskytnutí ochrany v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 a § 7 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene doplnení niektorých zákonov, ktoré bolo dňa 19. 12. 2019 v dopoludňajších hodinách doručené prokuratúrou aj žalovanému, pričom v ten istý deň o 18. 55 hod. mu žalovaný doručil výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) prvá časť vety pred čiarkou Zákonníka práce a dňa 04. 02. 2020 mu Inšpektorát práce Bratislava doručil potvrdenie o pozastavení účinnosti výpovede s tým, že ho poučil o možnosti podať na súd návrh na nariadenia neodkladného opatrenia v 30 - dňovej lehote od doručenia tohto potvrdenia. Výrok, ktorým uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, danú mu žalovaným dňa 19. 12. 2019, do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odôvodnil právne ust. § 336 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne tým, že neodkladné opatrenie nariadil pred začatím konania. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne úspechom žalobcu, ktorému priznal trovy konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C. s. p.) a navrhol ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalobca je uňho v pracovnom pomere od 19. 10. 2009 podľa pracovnej zmluvy v znení jej neskorších zmien a v rámci svojej pozície je zodpovedný za vedenie, riadenie a kontrolu obchodného tímu Field Sales a podriadených zamestnancov/členov tohto tímu s tým, že v mesiaci november 2019 vykonal interné šetrenie týkajúce sa žalobcu a členov tímu, za vedenie ktorého bol zodpovedný žalobca, pričom kontrola sa týkala dodržiavania pracovného času so zameraním sa na príchody a odchody členov tímu, využívania pracovného času na prácu členmi tímu, dodržiavania času určeného na prestávku na oddych a jedenie a tiež schvaľovania dochádzky členov tímu, keď sa kontrolovali konkrétne aj príchody a odchody žalobcu a členov tímu a ich údaje sa následne porovnávali s dochádzkou, ktorú členom tímu schvaľoval sám žalobca. Poukázal na skutočnosť, že z výsledkov kontroly sa dozvedel, že žalobca si ako vedúci Field Sales tímu dlhodobo neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z pracovného zaradenia, keď najmä nekontroloval, či sú členovia tímu včas na svojom pracovisku, resp. či začali vykonávať prácu v teréne u klientov, či odchádzajú z pracoviska po skončení pracovného času alebo ukončili prácu u klientov najskôr o 17:00 hod., či využívajú prestávku na oddych a jedenie v rozsahu určenom jeho interným predpisom tak, ako im tieto pravidlá vyplývajú z právnych predpisov a interného predpisu a tiež zistil, že žalobca preukázateľne schvaľoval dochádzku bez akejkoľvek spätnej kontroly podkladov a údajov predložených členmi tímu k ich mesačnej dochádzke, a tiež dlhodobo toleroval porušovanie pracovnej disciplíny členmi tímu a nakoľko po vykonaní kontroly zistil aj ďalšie porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, a to v podobe porušovania jeho interných predpisov, najmä v oblasti postupu podávania sťažností zamestnancov, nahlasovania a preukazovania neprítomnosti v práci, po dôkladnom zvážení všetkých okolností a závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, mu dňa 19. 12. 2019 dal výpoveď z dôvodu, pre ktorý by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Uviedol, že súdu doručil vyjadrenie, ktorým preukázal, že mu dňa 19. 11. 2019 nebolo Okresnou prokuratúrou Bratislava II doručené upovedomenie/oznámenie prokurátora o poskytnutí ochrany žalobcovi v zmysle zákona, čím neboli splnené zákonné podmienky na to, aby bola výpoveď zo dňa 19. 12. 2019 považovaná za neplatnú alebo, aby musel žiadať Úrad o súhlas s touto výpoveďou s tým, že vo svojom vyjadrení zároveň preukázal, že trestné oznámenie, ktoré žalobca naňho podal, vedené pod ČVS:ORP-19/4- VYS-B1-2020, resp. Okresnou prokuratúrou Bratislava II pod sp. zn. 1Pn/1287/1102 vo veci trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona a neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona bolo ukončené tak, že sťažnosť žalobcu bola zamietnutá, a preto zmysel a účel neodkladného opatrenia, ktoré žiada žalobca nemá s odstupom času právny a ani vecný základ či odôvodnenie. Namietol, že neodkladné opatrenie, o ktorom súd opätovne rozhodol po zrušení prvostupňového uznesenia (od 01. 07. 2016 ide o súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu) uznesením Krajského súdu v Bratislave má základ v skutočnosti, že žalobca urobil kvalifikované oznámenie, ktoré môže alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa, nakoľko však trestné konanie bolo ukončené, nie je žiadny dôvod na to, aby bola žalobcovi v zmysle zákona poskytnutá ochrana, ktorá zanikla zrušením (§ 12 ods. 6 zákona) v poradí prvého uznesenia a došlo aj k zániku dočasnej ochrany žalobcu, a preto trvanie pozastavenia účinnosti výpovede týmto momentom skončilo. Namietol, že sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazmi, ktoré predložil a v napadnutom uznesení náležite neodôvodnil, prečo ich nebral do úvahy a prečo ich nevykonal (doručenka zo dňa 19. 12. 2019, ktorá preukazuje nedoručenie upovedomenia dňa 19. 12. 2019, Informácia Okresnej prokuratúry Bratislava II, žiadosť o súhlas vykonávania inej zárobkovej činnosti preukazujúce, že žalobca existenčný problém nemá, a preto neexistuje odôvodnená potreba upraviť pomery neodkladným opatrením. Poukázal na vyjadrenie prokurátorky L. L. z Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorá potvrdila, že osoba (Q.), ktorá prevzala upovedomenie dňa 19. 12. 2019, bola zamestnancom spoločnosti Ticket Service, s.r.o., čo je evidentné z pečiatky na doručenke a nie osoba oprávnená preberať zásielky v jeho mene, a teda mu nebola zásielka s upovedomením dňa 19. 12. 2019 doručená. Uviedol, že nepopiera, že mu Okresnou prokuratúrou Bratislava II bolo doručené Upovedomenie, ktorým si prokuratúra mala splniť povinnosť oznámiť poskytnutie ochrany žalobcovi v zmysle § 4 ods. 1 Zákona, avšak k doručeniu upovedomenia zo strany prokuratúry prišlo až 27. 12. 2019, teda takmer 8 kalendárnych dní po odovzdaní výpovede žalobcovi s tým, že ak by bolo upovedomenie doručené už dňa 19. 12. 2019, prokuratúra by ho opätovne nedoručovala a on by ho dňa 27. 12. 2019 neprevzal. Poukázal na skutočnosť, že žalobca dňa 19. 12. 2019 nebol chráneným oznamovateľom v zmysle zákona, výpoveď je platná a nebol povinný žiadať úrad o súhlas s týmto pracovnoprávnym úkonom v zmysle zákona s tým, že nesplnenie si povinnosti prokuratúrou bezodkladne a riadne doručiť upovedomenie ako zamestnávateľovi nemôže byť na ťarchu zamestnávateľa a nemôže ho bezdôvodne obmedzovať v pracovnoprávnych vzťahoch a úkonoch voči svojim zamestnancom a toto opomenutie povinnosti prokuratúry nemôže byť zhojené akýmkoľvek jej potvrdením, ktoré nezodpovedá objektívnej realite. Zopakoval, že dôvod, pre ktorý požiadal žalobca o ochranu prokuratúru neexistuje, nakoľko trestné konanie bolo ukončené, a preto neexistuje ani opodstatnenosť žiadosti žalobcu dočasne upraviť pomery novým neodkladným opatrením. Poukázal na to, že žalobca sa od doručenia výpovede správa šikanózne a ofenzívne, bezdôvodne ho napáda a obviňuje z konaní, ktoré podľa jeho osobného názoru nie sú v súlade s právnymi predpismi a etickými princípmi s tým, že žalobca neosvedčil nárok a nepreukázal, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, nakoľko mu ochrana poskytnutá nebola, výpoveď je platná a trestné konanie ukončené. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z neho vyplýva, že žalovaný pozastavenie účinnosti výpovede, resp. neodkladné opatrenie napadnuté odvolaním, spája s pracovnoprávnym statusom chráneného oznamovateľa podľa ustanovení § 7 zákona, avšak z ust. § 2 písm. a) pred bodkočiarkou, § 4 ods. 1 zákona vyplýva, že je právne irelevantné, či a kedy mu bola zo strany Okresnej prokuratúry Bratislava II poskytnutá ochrana, t. j. či a kedy sa stal chráneným oznamovateľom, nakoľko bez ohľadu na poskytnutie tejto dočasnej zákonnej ochrany, teda aj v prípade jej neposkytnutia, má zákonné právo na pozastavenie účinnosti výpovede, keďže toto právo zamestnancov ex lege vyplýva (konkrétne z ustanovení § 12 zákona) trom skupinám, a to oznamovateľom, chráneným oznamovateľom a zamestnancom. Uviedol, že ak spĺňa zákonné podmienky na pracovnoprávny status chráneného oznamovateľa, tak ako tomu jednoznačne je v predmetnej právnej veci, môže si legitímne toto svoje právo uplatniť aj prostredníctvom súdu, čo aj urobil, pričom pozastavenie účinnosti výpovede nie je v žiadnom prípade viazané na poskytnutie dočasnej ochrany jeho osoby, t. i. na splnenie podmienky získania (nadobudnutia) pracovnoprávneho statusu „chráneného oznamovateľa“ zmysle ustanovení § 4 a nasl. zákona, tak ako to nesprávne tvrdí žalovaný. K tvrdeniam žalovaného v jeho odvolaniach o oznámení poskytnutia ochrany jeho osobe podľa zákona a jeho doručeniu, resp. k jeho tvrdeniam o prevzatí poštovej zásielky obsahujúcej Upovedomenie dňa 19. 12. 2019 neoprávnenou osobou žalobca uviedol, že predstavuje iba jeho špekulatívnu obranu, nakoľko štátny zamestnanec Okresnej prokuratúry Bratislava II T. Q. predmetnú písomnosť osobne doručil do sídla spoločnosti na označenej adrese tak, že na recepcii oznámil, že potrebuje osobu poverenú na doručovanie písomností zo spoločnosti žalovaného, resp. sa potrebuje dostať do jej podateľne, na čo mu pracovníčka recepcie privolala osobu, o ktorej uviedla, že je oprávnená písomnosti preberať (Q.), ktorá doručenku podpísala menom a dátumom prevzatia (19. 12. 2019) a návratku opatrila pečiatkou, ktorú odovzdala doručovateľovi. Uviedol, že dňa 19. 12. 2019 žalovanému doručil poštou sťažnosť za nepozvanie na vianočný večierok a sťažnosť na nevyplatenie pohyblivej zložky mzdy za 3. štvrťrok 2019, ktoré opätovne prevzala dňa 19. 12. 2019 Q. ako zamestnankyňa iného právneho subjektu (Ticket Services, s.r.o.), na ktoré dňa 10. 01. 2020 žalovaný reagoval listom zo dňa 10. 01. 2020 a výslovne v ňom uviedol, že dňa 19. 12. 2019 mu boli doručené dva dokumenty s rovnakým názvom „Sťažnosť“ a zároveň žiadnym spôsobom nenamietal doručenie ani jednej sťažnosti inému právnemu subjektu, resp. skutkovo sa stotožnil s dátumom ich doručenia tomuto právnemu subjektu - Ticket Services, s.r.o. Poukázal na skutočnosť, že Slovenská pošta, a.s. obvykle doručuje doporučené poštové zásielky adresované žalovanému obchodnej spoločnosti Ticket Services, s.r.o., s rovnakým sídlom ako má žalovaný, t. j., že jej oprávnení zamestnanci si ich obvykle prevezmú a rovnako táto obchodná spoločnosť obvykle odosiela prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., resp. pošty jeho osobe, ako aj ostatným zamestnancom žalovaného doporučené listové zásielky. Odmietol osočovanie jeho osoby, že z jeho strany išlo o úmyselne zlomyseľné zneužívanie práva a konanie, ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi, nakoľko práve naopak, takýmito vyjadreniami sa žalovaný skutkovo a právne vyfauloval a je len na posúdení odvolacieho súdu vyhodnotiť túto jeho účelovú, abstraktnú a skutkovo a právne absurdnú obranu a vyvodiť z nej skutkové a právne závery v samotnom rozhodnutí pri rozhodovaní o odvolaní, resp. premietnuť ich do odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu. Namietol, že žalovaný na jednej strane lživými a zavádzajúcimi, okrem iného, tvrdeniami o údajnom závažnom porušení pracovnej disciplíny (pracovných povinností) z jeho strany znásilňuje legitímne práva a oprávnené záujmy zamestnanca a teda mu bráni v riadnom výkone pracovných práv, čím zneužíva svoje postavenie zamestnávateľa v týchto pracovnoprávnych vzťahoch, ovládaných zákonnou zásadou nadriadenosti žalovaného a podriadenosti zamestnanca (žalobcu), a na strane druhej zľahčuje vzniknutú pracovnú situáciu a slovnými vyjadreniami pokračuje nielen v pracovnej šikane jeho osoby, ale bezhraničným znižovaním ľudskej dôstojnosti pred ostatnými kolegami - zamestnancami žalovaného s jediným zámerom (úmyslom) dosiahnuť „justičný“ prospech, úspech v tomto pracovnoprávnom spore, a to za akúkoľvek cenu, podopretú klamstvami a vyššie uvedenými lživými a zavádzajúcimi tvrdeniami, aj o jeho údajnom závažnom porušení pracovnej disciplíny. K údajnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobca uviedol, že u žalovaného pracuje 10, 5 roka, svoj tím viedol zodpovedne a dosahoval maximálne možné dosiahnuteľné výsledky pre žalovaného. K potrebe dočasnej úpravy pomerov strán tohto pracovnoprávneho sporu a k existencii hrozby finančných, sociálnych a osobných dôsledkov pre jeho osobu uviedol, že svojim návrhom nesporne osvedčil a dokonca preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj existenciu hrozby finančných, sociálnych a osobných dôsledkov s tým, že vyplácanie mzdy zo strany žalovaného, tak ako to sám potvrdil v odvolaní, tiež potvrdzuje právnu opodstatnenosť predmetného neodkladného opatrenia, nariadeného súdom prvej inštancie, ktoré dočasne zabezpečuje súdnu ochranu jeho osoby ako zamestnanca žalovaného a je jediným účinným dočasným právnym prostriedkom na ochranu jeho pracovných práv a minimalizuje zákonné možnosti žalovaného skončiť pracovný pomer a tiež ho limituje (obmedzuje) v pokračovaní jeho nezákonnosti. Poukázal na skutočnosť, že ak by súd vyhovel žiadosti žalovaného, malo by to preňho katastrofálne finančné a sociálne následky. K trestnoprávnej zodpovednosti žalovaného a jej vplyvu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že výpoveď dostal práve z dôvodu a v súvislosti s jeho kvalifikovaným oznámením (podľa ustanovenia § 2 písm. c/ zákona), resp. s jeho obsahom na prokuratúru, t. j., že poukázal na závažnú protispoločenskú činnosť žalovaného, ktorý odvolaním nevyvrátil tvrdené právne skutočnosti a skutkové a právne dôvody uvedeného nariadeného neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie a predovšetkým ním a v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 prvá veta zákona ani Inšpektorátu práce Bratislava nepreukázal, že výpoveď nemá príčinnú súvislosť s jeho kvalifikovaným oznámením, dokonca sa Inšpektorátu práce Bratislava vôbec nevyjadril. Uviedol, že žalovaný v odvolaní absolútne nespochybňuje svoju závažnú protispoločenskú činnosť, na ktorú poukázal a ktorú aj riadne oznámil orgánu činnému v trestnom konaní s tým, že žalovaný mu dňa 22. 09. 2020 doručil list, v ktorom mu oznámil, že jeho pracovný pomer skončil a ku dňu 08. 09. 2020 ho odhlásili zo Sociálnej poisťovne, dôvodiac zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, čím nerešpektuje rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava o pozastavení účinnosti výpovede, nakoľko súčasný právny stav je taký, že o návrhu o nariadení neodkladného opatrenia nie je do dnešného dňa rozhodnuté, a preto podľa zákona pozastavenie účinnosti výpovede stále trvá. Poukázal na skutočnosť, že aj keby účinnosť výpovede pozastavená nebola, tak pracovný pomer nemohol ešte skončiť, pretože by ďalej plynula výpovedná doba, ktorá by uplynula dňa 02. 10. 2020, teda až v tento deň by mohol skončiť jeho pracovný pomer. K vykonávaniu inej zárobkovej činnosti z jeho strany uviedol, že ide o nepravdivé tvrdenie žalovaného, keďže v súčasnosti nepracuje pre žiadnu konkurenčnú spoločnosť. Namietol, že žalovaný svoju právnu obranu oprel aj o účelovo vyfabulovaný listinný dôkaz, ktorý vznikol kompiláciou dvoch listinných dôkazov, resp. ich niektorých a neúplných častí - obálky listovej doporučenej zásielky obsahujúcej sťažnosť 1 a spodnej časti strany 12 výpovede ako listinného dôkazu, označeného v návrhu písmenom E, na ktorej je uvedené miesto, dátum a presný čas jej osobného prevzatia v mieste sídla žalovaného v Bratislave dňa 19. 12. 2019 o 18:55 hod., čo nielen neobstojí v právnej rovine, ale ani v rovine morálnej, keď žalovaný zavádzajúco a nepravdivo v odvolaní skutkovo vysvetľuje a vysvetlil vzájomnú skutkovú súvislosť vyššie uvedenej právnej skutočnosti s týmto účelovo fabulovaným listinným dôkazom z jeho strany a navyše žiadnym spôsobom nevysvetlil vzájomnú súvislosť jeho podpisu, resp. uvedenia miesta, dátumu a konkrétneho času na spodnej časti tohto žalovaným vyrobeného listinného dôkazu s tým, že ide o bezprecedentné účelové zasahovanie do uvedených dokumentov, ktoré prezentuje odvolaciemu súdu ako hodnoverný listinný dôkaz. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že žalovaný, prípadne jeho konateľ K. L. L. N., v čase doručenia výpovede (dňa 19. 12. 2020 o 18.55 hod.) vedel, resp. musel vedieť o Upovedomení, pretože v tom čase bolo už jednoznačne žalovanému doručené, tak ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov, t. j. vedel, resp. musel vedieť o svojej zákonnej povinnosti žiadať Inšpektorát práce Bratislava o súhlas s výpoveďou, ktorý je zákonnou podmienkou jej platnosti s tým, že žalovaný nesporne potvrdil, že dňa 20. 12. 2020 sa mu dostala do dispozície zásielka obsahujúca kópiu Upovedomenia. Uviedol, že vzhľadom na to, že Upovedomenie dňa 19. 12. 2019 doručoval žalovanému výlučne zamestnanec prokuratúry, je evidentné a zrejmé, že doručenie Upovedomenia dňa 19. 12. 2019 bolo prokuratúrou realizované správne a v opačnom žalovaný v čase doručenia výpovede však nerešpektoval obsah Upovedomenia a doručil mu výpoveď napriek tomu, že na to potreboval vopred daný súhlas zo strany Inšpektorátu práce Bratislava, ktorý nielenže nemal, ale oň ani nežiadal (nepožiadal), teda konal so špekulatívnym úmyslom, tváriac sa, že v prípade sporu (v prípadnom pracovnoprávnom spore) bude predsa tvrdiť, že Upovedomenie nebolo doručené v čase doručenia výpovede, resp. bolo doručené v tomto čase inému právnemu subjektu, čo sa bohužiaľ alebo našťastie ukázalo ako nespochybniteľná, avšak žalovaným nedomyslená realita. 4. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. l C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech. 5. Predmetom odvolacieho prieskumu je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým pozastavil účinnosť výpovede zo dňa 19. 12. 2019, danej žalovaným žalobcovi, nakoľko dospel k záveru, že medzi stranami sporu je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery, keďže žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že v deň, kedy mu bola ako oznamovateľovi protispoločenskej činnosti poskytnutá ochrana upovedomením Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 11. 12. 2019, doručenej žalovanému dňa 19. 12. 2019, mu žalovaný ako zamestnávateľ doručil výpoveď z pracovného pomeru, čím reálne existuje hrozba, že žalovaný mu prestane riadne a včas vyplácať mzdu, čo môže mať pre žalobcu rozsiahle finančné, sociálne a osobné dôsledky. 6. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (ust. § 325 ods. 1 C. s. p.). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov; regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Pre kladné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákon vyžaduje osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, a osvedčenie naliehavej potreby takejto úpravy pomerov strán sporu, čiže osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť (predovšetkým listinnými dôkazmi), čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle ust. § 185 a nasl. C. s. p. Pre neodkladné opatrenie je pritom rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ust. § 329 ods. 2 C. s. p.). 7. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda prvoinštančný súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektivity), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Z dikcie zákonných ustanovení § 324 až § 342 Civilného sporového poriadku, upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. 9. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 10. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 11. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či je návrh prípustný z hľadiska ústavnoprocesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia, t. j. aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia, nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadením neodkladného opatrenia môže nastať. 12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej (§ 324 ods. 1 C. s. p.), ktorým pozastavil účinnosť výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi žalovaným do právoplatného skončenia konania vo veci samej v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) C. s. p. a zároveň žalobcovi podľa § 336 ods. 1 C. s. p. uložil povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, danú mu žalovaným dňa 19. 12. 2019. 13. V prejednávanej veci nebolo sporným, že žalobca je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 19. 10. 2009 a ani skutočnosť, že žalovaný dňa 19. 12. 2019 doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 06. 12. 2019 podal trestné oznámenie z dôvodu, že v spoločnosti žalovaného, v ktorej je žalobca zamestnaný malo dôjsť k závažnej protispoločenskej činnosti, následne na základe trestného oznámenia podaného žalobcom na obchodnú spoločnosť žalovaného ako svojho zamestnávateľa, Okresná prokuratúra Bratislava II upovedomením zo dňa 11. 12. 2019, č. k. 1Pn/1287/19/1101 - 5 žalobcovi oznámila, že mu je v súlade s ust. § 4 ods. 1 poskytnutá podľa § 7 zákona č. 54/2019 Z. z ochrana s tým, že Inšpektorát práce Bratislava rozhodnutím zo dňa 03. 02. 2020, č.: 2020/688/2020/2272 vydal Potvrdenie, ktorým pozastavil účinnosť výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi dňa 19. 12. 2019 žalovaným. 15. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý sa ako podávateľ podnetu o protispoločenskej činnosti domnieval, že je v súvislosti s podaním trestného oznámenia na žalovaného postihovaný doručením výpovede z pracovného pomeru, sa obrátil na inšpektorát práce, ktorý pozastavil účinnosť postihu (výpovede) na 14 dní a následne sa obrátil na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý jeho návrhu napadnutým uznesením vyhovel. 16. Je nesporné, že vznik ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti je datovaný na deň doručenia oznámenia o poskytnutí ochrany zamestnávateľovi, od kedy sa žalobca stal chráneným, avšak v konaní o navrhovanom neodkladnom opatrení nebola právne podstatnou otázka, či v čase doručenia výpovede mal žalovaný vedomosť o tom, že sa na žalobcu vzťahuje ochrana oznamovateľa protispoločenskej činnosti, t. j. dňa 19. 12. 2019, kedy mu malo byť doručené oznámenie Okresnej prokuratúry Bratislava II o poskytnutí ochrany - potvrdenie o doručení poskytnutia ochrany zamestnávateľovi, a zároveň v deň, kedy doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru, ako sa mylne domnieva žalovaný, ale právne relevantnou je skutočnosť, že sa žalobca domáhal pozastavenia účinnosti výpovede, ktorú mu žalovaný doručil, nakoľko ak zamestnávateľovi nebolo oznámené, že je zamestnanec chráneným oznamovateľom, môže voči zamestnancovi uskutočňovať úkony voľne, avšak po uskutočnení úkonu voči zamestnancovi (napr. po doručení výpovede), môže byť zamestnávateľovi zabránené pokračovať v tomto úkone, keďže Úrad môže pozastaviť účinnosť a vykonateľnosť tohto úkonu. Ide totiž o ex post, alebo následnú ochranu, ktorá zahŕňa prípady, kedy pracovnoprávny úkon už bol uskutočnený a oznamovateľ s ním nesúhlasí a zároveň sa domnieva, že tento úkon bol vykonaný v súvislosti s jeho oznámením. 17. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v takom prípade môže whistleblower podať žiadosť úradu (inšpektorátu práce) o pozastavenie účinnosti predmetného pracovného úkonu. Na podanie žiadosti je pre whistleblowera určená 15-dňová subjektívna lehota plynúca odo dňa, keď sa oznamovateľ o pracovnoprávnom úkone dozvedel. Dôkazné bremeno preukázania neexistencie príčinnej súvislosti medzi úkonom a oznámením spočíva na zamestnávateľovi. Ak sa mu to nepodarí, úrad pozastaví účinnosť dotknutého pracovnoprávneho úkonu o čom vydá potvrdenie, v ktorom poučí oznamovateľa o možnosti podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Predpokladom pozastavenia účinnosti úkonu zamestnávateľa je teda podanie oznámenia o protispoločenskej činnosti zamestnancom, jeho nesúhlas s úkonom zamestnávateľa a tiež jeho domnienka, že zamestnávateľ vykonal úkon (napr. dal mu výpoveď) voči nemu v súvislosti s oznámením. V neposlednom rade je predpokladom samotné podanie žiadosti v zákonnej lehote Úradu (nateraz inšpektorátu práce). 19. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s námietkami žalovaného v podanom odvolaní týkajúcich sa doručenia, resp. nedoručenia oznámenie Okresnej prokuratúry Bratislava II o poskytnutí ochrany žalobcovi dňa 19. 12. 2019, resp. s námietkou, že dôvody nariadenia neodkladného opatrenia zanikli, nakoľko odloženie trestného oznámenia uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania zo dňa 27. 02. 2020, ČVS: ORP-19/4- VYS-B1-2020 z dôvodu, že trestnosť činu oznámeného žalobcom zanikla, nemá právny súvis s nariadeným neodkladným opatrením, nakoľko ochrana oznamovateľa trvá počas, ale aj po skončení trestného konania alebo konania o správnom delikte, až 3 roky. 20. Súd prvej inštancie preto napadnutým uznesením rozhodol správne a odvolací súd sa s jeho právnym názorom stotožnil v celom rozsahu, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi, najmä Upovedomením Okresnej prokuratúry Bratislava II o poskytnutí ochrany zo dňa 11. 12. 2019, ako i potvrdením Inšpektorátu práce Bratislava o pozastavení účinnosti výpovede zo dňa 03. 02. 2020 s doložkou autorizácie zo dňa 04. 02. 2020, a výpoveďou z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 19. 12. 2019, preukázal nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko vzhľadom na existenciu výpovede z pracovného pomeru je nesporné, že žalobcovi po uplynutí výpovednej doby bezprostredne hrozilo, nielen skončenie pracovného pomeru, ale najmä, že mu žalovaný prestane riadne a včas vyplácať mzdu, čo pre každého zamestnanca predstavuje ekonomický zásah do jeho životnej existencie. 21. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil nárok, ktorému žiadal poskytnúť ochranu navrhovaným neodkladným opatrením, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 381 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).